Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/856/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220489 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112220489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľa Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti odporkyni M. H., bývajúcej U. V., E. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, o z 529,80 EUR s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2014 č.k. 12C/30/2013-142 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 13.6.2014 č.k. 12C/30/2013-142 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 529,80 EUR spolu s 8,75%- ným úrokom z omeškania ročne od 23.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 31,50 EUR. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov na Alžbetinej ulici č. 29 v Košiciach o podlahovej ploche 96 m2 v suteréne uvedeného objektu uzatvorila Mestská časť Košice - Staré mesto ako prenajímateľ s odporkyňou dňa 22.2.1995. Vlastníkom nebytových priestorov bolo a naďalej zostalo Mesto Košice. Dňa 13.3.2003 bola odporkyni daná výpoveď z nájmu tohto nebytového priestoru, ktorú odporkyňa prevzala dňa 21.3.2003. Podľa § 12 zák.č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota bola 3 (tri) mesiace, (ak nebolo dohodnuté inak) a začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná doba začala plynúť 1.4.2003 a uplynula dňa 30.6.2003. Od 1.7.2003 odporkyňa užívala tento nebytový priestor bez uzavretej nájomnej zmluvy. Pôvodne mala odporkyňa v prenájme 96 m2 podlahovej plochy, ktorá dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve bola znížená na výmeru 22 m2. Tým, že odporkyňa užívala nebytový priestor bez nájomnej zmluvy a za užívanie tohto priestoru neplatila, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Manžel odporkyne uviedol, že uvedený nebytový priestor neužívajú od roku 2003, ale majú od neho kľúče. Skutočnosť, že odporkyňa suterénne priestory (vy)užíva, potvrdil aj svedok Alexander Nagy, ktorý videl ako odporkyňa s manželom do suterénnych priestorov chodili aj v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2010 až 2012. Neobstojí obrana odporkyne, že užíva celé nebytové priestory v suteréne na E. Č.. XX U. V., a že ani sám navrhovateľ nevie presne určiť, ktorých 22 m2 má užívať. Obrana odporkyne, že za užívanie suterénnych priestorov platí v rámci nájmu za byt 6, lebo príslušenstvom bytu je kúpelňa, WC aj pivnica je neopodstatnená, lebo pivnica nemôže byť príslušenstvom (k) bytu č. 6. Tento byt odporkyňa s manželom „postavila“ na základe stavebného povolenia zo dňa 22.5.1996 nad svojím bytom č.3 tak, že zrekonštruovali podkrovie a zhotovili mezonetový byt. Rekonštrukčné práce boli vykonané len v podkroví. V priestoroch suterénu žiadne stavebné práce, ani úpravy sa nevykonávali. Na takéto stavebné práce nemali ani stavebné povolenie, ani súhlas navrhovateľa. K novopostavenému bytu č. 6 nebola postavená pivnica, a predtým ani takáto pivnica samostatne neexistovala. Odporkyňa od 1.7.2003 užíva nebytové priestory v suteréne na E. G. Č.. XX U. V. bez akejkoľvek zmluvy. Nemá uzatvorenú zmluvu ani na 1m2 nebytového priestoru a užíva celý priestor 96 m2. Podľa názoru súdu nie je treba ani presnú špecifikáciu toho, za ktorých 22 m2 žiada navrhovateľ vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 17,66 € z titulu bezdôvodného obohatenia za každý mesiac za obdobie od júla 2010 do konca júla 2012. Výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal navrhovateľ podľa pôvodnej nájomnej zmluvy, t.j. 290,- Sk za 1m2 na rok, čo v prepočte na eurá predstavoval 0,82 € za 1 m2 na mesiac. Išlo o bežné nájomné aké mal navrhovateľ uzavreté s inými nájomcami za nebytové priestory nielen na Alžbetinej ulici v Košiciach, ale aj v blízkom okolí uvedených nebytových priestorov. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovedného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. V tomto prípade mal súd dostatočne preukázané, že v danom období, t.j. od začiatku júla 2010 do konca júla 2012 odporkyňa užívala nebytové priestory navrhovateľa bez toho, aby za ne platila. Tým došlo na jej strane k bezdôvodného obohateniu. Navrhovateľ bezdôvodné obohatenie odporkyne vypočítal na 17,66 € za každý mesiac za 22 m2, čo v prepočte na m2 predstavuje po zaokrúhlení 0,80 €. Za 25 mesiacov, t.j. za obdobie od júla 2010 do júla 2012 potom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 529,80 €, a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 529,80 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 456 OZ, § 457 OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 1 zák.č. 116/1990 Zb., § 10 zák. č. 116/1990 a § 12 zák.č. 116/1990 Zb. Navrhovateľ žiadal priznať aj úrok z omeškania. Nájomná zmluva medzi účastníkmi konania za rozhodné obdobie uzavretá nebola, a pretože čas plnenia nebol dohodnutý, a nebol ani stanovený právnym predpisom, ani určený súdnym rozhodnutím, preto odporkyňa bola povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju o plnenie navrhovateľ požiadal. Za takéto požiadanie považoval súd doručenie návrhu odporkyni. Odporkyňa návrh na začatie konania prevzala spolu s platobným rozkazom dňa 22.11.2012. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 529,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 23.11.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku súd návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podala z dôvodov § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. f/ O.s.p.. Uviedla, že okresný súd odňal možnosť odporkyni konať pred súdom, lebo napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, lebo nedáva odpovede na (v konaní) nastolené relevantné otázky. Súd sa nevyporiadal s argumentáciou odporkyne o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Vlastníkom nehnuteľností je Mesto Košice a tak ak vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne, tak jedine na úkor vlastníka Mesta Košice. Vyčítala súdu aj nesprávne právne posúdenie, že odporkyňa sa obohatila na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa s argumentáciou odporkyne o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa vyporiadal v dôvodoch rozsudku na strane č. 4 a 5 rozsudku a túto aj náležite odôvodnil. Zároveň poukázal na predložené listinné dôkazy v spise. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala odporkyňa (t.j. účastník konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený deň 23.2.2016 o 13.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2.poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Odporkyňa v odvolaní označila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že tento je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., (t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sa pod inou vadou rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod § 221 ods. 1, ale ich nedostatok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Ďalší odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p.. Súd prvého stupňa vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ odvolateľka namieta nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku okresného súdu, odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhami strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (viď. I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď. II ÚS 76/07). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, a to aj z hľadiska jeho presvedčivosti. Vecne správne, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Odporkyňa v odvolaní vyčíta súdu, že sa nevyporiadal s argumentáciou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Uvedené tvrdenie odvolateľky nie je pravdivé, lebo okresný súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že uznesením č. 629 zo dňa 30. až 31.10.2008 (z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach) bola založená obchodná spoločnosť Bytový podnik mesta Košice s.r.o., a uznesením č. 630 zo dňa 30. a 31.10.2008 bola zrušená príspevková organizácia Bytový podnik mesta Košice. K uzneseniu č. 629 boli doložené aj Zmluvy o výkone správy Mesta Košice, ako aj dodatok 1 k Zmluve o výkone správy a majetku Mesta Košice uzavretého medzi Mestom Košice a Bytovým podnikom mesta Košice s.r.o. zo dňa 1.7.2009, dodatok č. 2 zo dňa 11.3.2010, dodatok č. 3 zo dňa 6.10.2010, dodatok č. 4 zo dňa 1.12.2010, dodatok č. 5 zo dňa 17.3.2011. Pre úplnosť treba poznamenať, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so 100 % majetkovou účasťou Mesta Košíc, a bol založený na zabezpečenie výkonu správy a údržby bytového a nebytového fondu vo vlastníctve Mesta Košice a na ďalšie činnosti určené v zakladateľskej zmluve. Teda navrhovateľ bol (a je) aktívne legitimovaný na konanie aj v danej veci. Odvolací súd ako už bolo vyššie konštatované sa stotožňuje aj s právnym hodnotením veci, pokiaľ ide o užívanie nebytových priestorov podľa § 451 OZ. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúce v tom, že medzi účastníkmi konania chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk. V prejednávanej veci okresný súd vzal za preukázané, že odporkyňa užívala nebytové priestory bez uzavretej nájomnej zmluvy, a tak navrhovateľ sa právom domáhal, aby mu bolo vydané plnenie, a pretože plnenie bolo konzumované, je treba vrátiť jeho cenu (hodnotu tohto užívania). Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíjala od výšky dohodnutého nájomného jednak v pôvodnej zmluve, ako aj od výšky bežného nájomného, aké má navrhovateľ uzatvorené (zmluvy) s inými nájomcami, nielen na Alžbetinej ulici v Košiciach, ale aj na ulici Bencúrovej, Jesennej, či Kováčskej, t.j. na uliciach v blízkom okolí nebytových priestorov, ktoré užíva odporkyňa. Výška nájomného bola identická s výškou bezdôvodného obohatenia, ktorá bola reprezentovaná obvyklým nájomným v danom mieste a čase v rozhodnom období. Výrok o náhrade trov prvostupňového konania bol taktiež vecne správny. Naviac výrok o náhrade trov konania odporkyňou ani nebol namietaný v odvolaní. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a tak jej náhrada trov nepatrí. Navrhovateľ mal úspech v odvolacom konaní, ale nežiadal priznať trovy odvolacieho konania, (a tieto ani nevyčíslil v príslušnej zákonnej lehote), a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len rozhodnúť tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.