Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220775 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112220775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Zdenky Kohútovej v právnej veci žalobkyne: Ing. Zuzana Schwartzová, PhD., so sídlom kancelárie: Vojenská 12,040 01 Košice, správkyňa podstaty úpadcu F.. H. E., A.. XX.X.XXXX, S. W.: O. XXX, XXX XX X., zast.: JUDr. Oľga Kmeťová, CSc., advokátka, Važecká 4, Košice, proti žalovanému: ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE-KONKURSVERWALTER MANIK k.s., Národná tr. 4, Košice, IČO: 44 653 981, zast.: JUDr. RUDOLF MANIK, PhD. - ADVOKÁT s.r.o., Jantárova 30, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Union poisťovňa a.s., Bajkalská 29/A, 913 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní o zaplatenie 15.756,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cbi/12/2012-119 zo dňa 23.4.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, § 47 ods. 4, § 82 ods. 1, 2 písm. b/, § 97 ods. 3, 5, § 106 ods. 3, § 107 ods. 1, 2 ZoKR a ďalej ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 140/1964 Zb. v aktuálnom znení. Uviedol, že Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/25/2010 zo dňa 19.7.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: F.. H. E., A.. XX.X.XXXX, S. W.: O. XXX, XXX XX X.Ľ. a žalovaného ustanovil za správcu konkurznej podstaty a zároveň konkurz uznal za malý. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 142B/2010 dňa 26.7.2010. Z Obchodného vestníka č. 193B/2010 okrem iného vyplýva preradenie súpisovej zložky majetku úpadcu v konaní 26 K/25/2010 zo všeobecnej podstaty do oddelenej podstaty pri nehnuteľnostiach špecifikovaných v tomto oznámení zabezpečeného veriteľa v celkovej súpisovej hodnote 73.000,- eur. Z Notárskej zápisnice N 364/2011, Nz 7925/2011, NCRIs 8277/2011 spísanej JUDr. Pavlovičovou - notárkou - osvedčenie o priebehu dražby - okrem iného vyplýva uskutočnenie dražby nehnuteľností tvoriacich oddelenú podstatu úpadcu, ocenených na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing. Martinom Vagašom, CSc., vo výške 142.000,- eur. Vydražiteľom sa stala spoločnosť UNIMED, spol. s r. o., Bratislava, za cenu 127.800,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný tento nehnuteľný majetok speňažil, pričom výťažok zo speňaženia oddelenej podstaty predstavoval 127.800,- eur. Okresný súd Košice I, uznesením, sp. zn. 26K/25/2010 zo dňa 31.5.2011 odvolal žalovaného z funkcie správcu a za správcu ustanovil žalobkyňu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 109/2011 dňa 8.6.2011. Z listu žalovaného adresovaného zabezpečenému veriteľovi zo dňa 18.3.2011 okrem iného vyplýva, že žalovaný požiadal zabezpečeného veriteľa o schválenie rozvrhu výťažku zo speňaženia nehnuteľného majetku oddelenej podstaty. Podľa tohto rozvrhu, z celkového výťažku 127.800,- eur výdavky proti postate predstavovali 25.500,20 eur, z tohto svoju odmenu z výťažku z predaja majetku úpadcu žalovaný vyčíslil na 15.756,29 eur. Z listu zabezpečeného veriteľa žalobcovi zo dňa 4.4.2011 okrem iného vyplýva, že zabezpečený veriteľ listom zo dňa 4.4.2011 schválil návrh rozvrhu výťažku zo speňaženia nehnuteľností tvoriacich oddelenú podstatu. Z listu žalovaného adresovaného zástupcovi veriteľov zo dňa 12.4.2011 okrem iného vyplýva, že po uspokojení pohľadávky zabezpečeného veriteľa v sume 45.099,07 eur a pohľadávok proti podstate, vrátane uspokojenia svojej odmeny dňa 12.4.2011 v sume 15.756,50 eur z účtu konkurznej podstaty, zostatok výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty v sume 57.200,73 eur, žalovaný zahrnul do všeobecnej podstaty a týmto listom predložil zástupcovi veriteľov - návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty , tvoriaceho zostatok dražobnej ceny za predaj nehnuteľností v sume 57.200,73 eur. Z Obchodného vestníka č. 77B/2011 okrem iného vyplýva zverejnenie čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v celkovej výške 57.200,- eur. Z listu zástupcu veriteľov adresovaného žalovanému zo dňa 26.4.2011 označeného ako námietky voči návrhu čiastkového rozvrhu okrem iného vyplýva, že zástupca veriteľov podal námietky voči návrhu čiastkového rozvrhu, pričom dôvodom na ich podanie sú skutočnosti špecifikované v týchto námietkach. Z Obchodného vestníka č. 103B/2011 okrem iného vyplýva zverejnenie konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty úpadcu. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31.5.2011, č. k. 26K/25/2010-341 bol žalovaný odvolaný z funkcie správcu pre závažné porušenie svojich povinností. Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 3.11.2011 č.k. 26K 25/2010-414 návrh na schválenie konečného rozvrhu výťažku zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že novo ustanovený správca má - v súlade s ust. § 98 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) čiastkový rozvrh výťažku zverejnený odvolaným správcom a teda žalovaným - dňa 20.4.2011 v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX, upraviť v zmysle námietok podaných zástupcom veriteľov zo dňa 26.4.2011. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15 vyhlášky a na závažnosť porušení povinností odvolaného správcu po konaní prvej schôdze veriteľov, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie, ako aj na nepredloženie námietok zástupcu veriteľov žalovaným súdu na rozhodnutie o nich, na neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovaným novému správcovi uloženej uznesením zo dňa 31.5.2011, č.k. 26K/25/2010-341. Z listu zástupcu veriteľov adresovanému žalobkyni zo dňa 27.11.2011 okrem iného vyplýva, že zástupca veriteľov navrhol znížiť odmenu žalovaného o 100% s tým, že žalovaný je povinný vrátiť do všeobecnej podstaty sumu predstavujúcu odmenu správcu z výťažku a to s poukazom na to, že žalovaný predložil návrh čiastkového rozvrhu zo speňaženia majetku úpadcu spoločnosti OTP Banka Slovensko a.s. , prostredníctvom ktorej si nechal schváliť odmenu v celkovej výške 15.756,29 eur bez toho, aby o schválenie odmeny požiadal zástupcu veriteľov, ako príslušný orgán a zároveň žalovaný so zástupcom veriteľov nekonal pri speňažovaní majetku, konkrétne pred konaním dražby, ako s príslušným orgánom, nakoľko ho ako príslušný orgán v zmysle ust. § 82 ods. 2 písm. b) ZoKR pri svojom konaní obišiel. Žalovaný bol zástupcom veriteľov upozornený a vyzvaný, aby od konania dražby upustil a v súlade s ust, § 84 ods. 1 ZoKR požiadal príslušný orgán o uloženie záväzného pokynu. Žalovaný na výzvu nereagoval, následne odmietol zvolať i schôdzu veriteľov. Tieto skutočnosti napokon viedli k odvolaniu žalovaného z funkcie správcu podstaty v predmetnom konkurznom konaní. Z listu žalobkyne žalovanému zo dňa 13.12.2011 okrem iného vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 3.11.2011, súd zamietol návrh konečného rozvrhu výťažku. Týmto listom zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie odmeny z výťažku vo výške 15756,29 eur, a to v lehote 7 dní. Zároveň z neho vyplýva jeho doručenie žalovanému dňa 22.12.2011. Ako príloha k tomuto listu je uvedené uznesenie Okresného súdu Košice I. Z listu žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 3.1.2012, okrem iného vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 3.11.2011 a zároveň vyjadril nesúhlas s vrátením finančných prostriedkov z dôvodov špecifikovaných v tomto liste. Z listu zástupcu veriteľov adresovanému žalobkyni zo dňa 4.6.2012 okrem iného vyplýva, že zástupca veriteľov udelil žalobkyni záväzný pokyn na podanie tejto žaloby. Na pojednávaní dňa 23.1.2014 účastníci zhodne uviedli, že nesporným je, že došlo k vyplateniu výšky odmeny vo výške uvádzanej v žalobe, teda 15.756,20 eur, vtedajšiemu správcovi podstaty. Rovnako nie je sporná ani výška uplatnenej a zistenej pohľadávky oddeleného veriteľa spoločnosti OTP Banka, teda oddelený veriteľ si prihlásil svoju pohľadávku ako zabezpečenú vo výške 45.099,07 eur. Rovnako je nesporným aj to, že oddelený veriteľ OTP Banka, a.s. dala súhlas vtedajšiemu správcovi vyplývajúci z podania zo dňa 4. 4. 2011. Rovnako nie je sporná ani skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, bola ocenená znaleckým posudkom č.50/2010 Ing. Martinom Vagašom CSc. a hodnota predstavuje sumu 142.000,- eur. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vyžiadaný vtedajším správcom podstaty ešte pred vyžiadaním záväzného pokynu oddelenému veriteľovi. Z vyššie uvedeného vyhlásenia účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie, resp. vyhodnocovať dôkazy o nesporných skutočnostiach špecifikovaných vyššie. Z listu žalovaného adresovaného zabezpečenému veriteľovi zo dňa 18.3.2011 okrem iného vyplýva, že žalovaný požiadal zabezpečeného veriteľa o schválenie rozvrhu výťažku zo speňaženia nehnuteľného majetku oddelenej podstaty. Podľa tohto rozvrhu, z celkového výťažku 127.800,- eur výdavky proti postate predstavovali 25.500,20 eur, z tohto svoju odmenu z výťažku z predaja majetku úpadcu žalovaný vyčíslil na 15.756,29 eur. Z listu zabezpečeného veriteľa žalobcovi zo dňa 4.4.2011 okrem iného vyplýva, že zabezpečený veriteľ listom zo dňa 4.4.2011 schválil návrh rozvrhu výťažku zo speňaženia nehnuteľností tvoriacich oddelenú podstatu. Z listu žalovaného adresovaného zástupcovi veriteľov zo dňa 12.4.2011 okrem iného vyplýva, že po uspokojení pohľadávky zabezpečeného veriteľa v sume 45.099,07 eur a pohľadávok proti podstate, vrátane uspokojenia svojej odmeny dňa 12.4.2011 v sume 15.756,50 eur z účtu konkurznej podstaty, zostatok výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty v sume 57.200,73 eur, žalovaný zahrnul do všeobecnej podstaty a týmto listom predložil zástupcovi veriteľov - návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty , tvoriaceho zostatok dražobnej ceny za predaj nehnuteľností v sume 57.200,73 eur. Z Obchodného vestníka č. 77B/2011 okrem iného vyplýva zverejnenie čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v celkovej výške 57.200,- eur. Z listu zástupcu veriteľov adresovaného žalovanému zo dňa 26.4.2011 označeného ako námietky voči návrhu čiastkového rozvrhu má súd za preukázané, že zástupca veriteľov podal námietky voči návrhu čiastkového rozvrhu, pričom dôvodom na ich podanie sú skutočnosti špecifikované v týchto námietkach. Súd zároveň poznamenáva, že žalovaný čiastkový rozvrh podľa námietok neupravil, ani ich nepredložil súdu na rozhodnutie o nich. Z Obchodného vestníka č. 103B/2011 okrem iného vyplýva zverejnenie konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty úpadcu.. Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 3.11.2011 č.k. 26K 25/2010 - 414 návrh na schválenie konečného rozvrhu výťažku zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že novo ustanovený správca má - v súlade s ust. § 98 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) čiastkový rozvrh výťažku zverejnený odvolaným správcom a teda žalovaným - dňa 20.4.2011 v Obchodnom vestníku č. 77B/2011, upraviť v zmysle námietok podaných zástupcom veriteľov zo dňa 26.4.2011. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15 vyhlášky a na závažnosť porušení povinností odvolaného správcu po konaní prvej schôdze veriteľov, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie, ako aj na nepredloženie námietok zástupcu veriteľov žalovaným súdu na rozhodnutie o nich, na neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovaným novému správcovi uloženej uznesením zo dňa 31.5.2011, č.k. 26K/25/2010-341. Z listu žalobkyne žalovanému zo dňa 13.12.2011 okrem iného vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 3.11.2011, súd zamietol návrh konečného rozvrhu výťažku. Týmto listom zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie odmeny z výťažku vo výške 15756,29 eur, a to v lehote 7 dní. Zároveň z neho vyplýva jeho doručenie žalovanému dňa 22.12.2011. Ako príloha k tomuto listu je uvedené uznesenie Okresného súdu Košice I. Žalobkyňa potom, čo bol rozsudok tunajšieho súdu odvolacím súdom zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce odôvodnenosť tejto žaloby. Súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorý je citovaný vyššie teda konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdení o odôvodnenosti tejto žaloby, preto súd uvedenú žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p., s tým, že právny zástupca žalovaného ako aj vedľajší účastník si trovy konania nevyčíslili. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnila dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázala na to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď sa pri rozhodovaní stotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný v konkurznom konám vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/25/2010 neporušil príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR"), pričom mal súd za to, že sa pri tomto konštatovaní opiera o záväzný právny názor odvolacieho súdu. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.09.2014, č.k. 4CoKR/7/2014-101, len konštatoval, že „odvolací súd nezistil, že bývalý správca JUDr. RudolfManik pri realizácii čiastkového rozvrhu porušil príslušné ustanovenia ZoKR ". Poukázal na skutočnosť, že bývalým správcom úpadcu PhMr. H. E., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX, XXX XX X. bola spoločnosť ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE - KONKURSVERWALTER MANIK k. s., Národná tr. 4, 040 01 Košice, IČO: 44 653 981 (žalovaný), teda nie JUDr. Rudolf Manik, pričom poukazujeme na skutočnosť, že JUDr. Rudolf Manik je taktiež správcom v zmysle ust. § 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko je osobou zapísanou do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR pod zn. spr. S978 (nie je pritom právne významné, či má v súčasnosti pozastavený výkon správcovskej činnosti). Na základe uvedeného máme za to, že súd prvého stupňa nemohol vyvodiť, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný (zn. spr. S1323) neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z výkonu funkcie správcu v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu F.. H. E., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX, XXX XX X.. Tieto povinnosti v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v rozhodnutí č.k. 4CoKR/7/2014-101 neporušil len JUDr. Rudolf Manik, čo je osoba odlišná od žalovaného, pričom žalobkyňa túto skutočnosť ani nikdy netvrdila, preto ju žalobkyňa v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukazovala. Na druhej strane je nepochybné, že porušenie povinností žalovaného pri výkone funkcie správcu konštatoval konkurzný súd, a to vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.05.2011, č.k. 26K/25/2010-341, ktorým žalovaného odvolal z funkcie správcu a vo svojom rozhodnutí zo dňa 03.11.2011, č.k. 26K/25/2010-414, ktorým rozhodol o návrhu na schválenie konečného rozvrhu výťažku. Na tomto mieste považujeme za potrebné zdôrazniť, že obe uvedené rozhodnutia sú bez akýchkoľvek pochybností právoplatné, pričom sme toho názoru, že konkurzný súd, ktorý takého rozhodnutia vydal je práve tým orgánom, ktorý je ako jediný oprávnený porušenie povinností žalovaného ako správcu úpadcu konštatovať. Na základe uvedených skutočností máme za to, že žalobca bezosporu preukázal porušenie povinností žalovaného ako správcu úpadcu PhMr. H. E., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX, XXX XX X., nakoľko to bolo judikované právoplatnými rozhodnutiami konkurzného súdu zo dňa 31.05.2011, č.k. 26K/25/2010-341 a zo dňa 03.11.2011, č.k. 26K/25/2010-414. Judikovanú skutočnosť pritom považujeme za právne významnejší dôkaz, než konštatovanie odvolacieho súdu, že iný správca než žalovaný v danom konkurznom konaní neporušil svoje povinnosti. Podľa ust. § 15 vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z.z."), ak správca počas konkurzu po konaní prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho odmena z výťažku sa podľa závažnosti porušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí, ak boli podané proti dotknutému návrhu rozvrhu výťažku v tomto smere námietky a súd alebo správca, o ktorého odmenu z výťažku ide, im vyhovel. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I ako konkurzného súdu zo dňa 03.11.2011, č.k. 26K/25/2010-414, vyplýva, že: „Voči predmetnému návrhu konečného rozvrhu výťažku zaslal zástupca veriteľov námietky, z tohto dôvodu nový správca podstaty požiadal súd o jeho schválenie." Konkurzný súd v rozhodnutí ďalej konštatuje, že: „ Nakoľko súd návrh konečného rozvrhu výťažku neschválil a v danom štádiu konkurzného konania v dôsledku neukončeného vyššie uvedeného incidenčného konania ani nie je možné vyhotoviť návrh konečného rozvrhu výťažku, ustanovený správca podstaty v zmysle ust. § 98 ods. 5 prvá veta ZoKR by mal čiastkový rozvrh výťažku zverejnený odvolaným správcom dňa 20.04.2011 v Obchodnom vestníku č. 77B/2011 upraviť v zmysle námietok podaných zástupcom veriteľov (ktorý v nich žiadal, aby žalobkyňa odmenu žalovaného ako odvolaného správcu z výťažku znížila o 100% - pozn. autora). Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 15 vyhlášky a na závažnosť porušení povinností odvolaného správcu po konaní prvej schôdze veriteľov, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie správcu podstaty ako aj na nepredloženie námietok zástupcu veriteľov odvolaným správcom súdu na rozhodnutie o nich, na neposkytnutie potrebnej súčinnosti odvolaným správcom novému správcovi podstaty uloženej tunajším súdom v uznesení zo dňa 31.05.2011 č.k. 26K/25/2010-341.“ Na základe uvedeného sa domnieval, že v konaní je bez akýchkoľvek pochybností preukázané (a to právoplatným rozhodnutím konkurzného súdu), že: 1/ žalovaný ako správca úpadcu F.. H. E. opakovane porušil svoje povinnosti po konaní prvej schôdze veriteľov, 2/ proti konečnému rozvrhu výťažku boli podané námietky, a to zástupcom veriteľov, 3/ súd týmto námietkam vyhovel, v dôsledku čoho zamietol návrh na schválenie tohto rozvrhu. Pre úplnosť poukázal taktiež na ďalšiu významnú skutočnosť, ktorá podporuje odôvodnenosť rozhodnutia konkurzného súdu, ktorého správnosť podľa nášho názoru nemôže prvostupňový súd v tomto konaní spochybňovať, a to, že žalovaný si úmyselne nesprávne vypočítal odmenu, ktorej vrátenie do konkurznej podstaty sa žalobkyňa v konaní domáha. Žalovaný si totiž odmenu vypočítal z tzv. hrubého výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho danému konkurzu, teda zo sumy 127.800,- eur, ktorú žalovaný nazval celkovými príjmami. V zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. platnej a účinnej v čase prípravy rozvrhu, ktorého súčasťou bola žalovaná odmena, sa však výťažkom na účely určenia odmeny z výťažku rozumie suma peňažných prostriedkov v eurách priradená k dotknutej súpisovej zložke majetku ako výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu podľa zásad ustanovených zákonom (§91 ods. 4 zákona) znížená o sumu priradených pohľadávok proti podstate. Aj ak by sme teda pripustili, že žalovaný ako správca v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu F.. H. E. v období po konaní prvej schôdze veriteľov neporušil žiadne povinnosti (s čím sa žalobkyňa nemôže stotožniť), žalovaný ako správca bol na základe vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky č. 665/2005 Z.z. povinný vypočítať si svoju odmenu len z tzv. čistého výťažku, teda zo sumy 118.056,09 eur. Táto suma totiž predstavuje rozdiel medzi sumou 127.800,- eur, ktorú žalovaný nazýva celkovými príjmami a sumou priradených pohľadávok proti podstate vo výške 9.743,91 eur. Na základe uvedeného by mala v prípade, ak by žalovaný ako správca neporušil svoje povinnosti, jeho odmena predstavovať len sumu 14.535,50 eur. Uvedená skutočnosť podľa ich názoru taktiež jednoznačne preukazuje, že žalovaný ako správca v období po konaní prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, pričom sa v dôsledku uvedeného celkom jednoznačne bezdôvodne obohatil, a to o prinajmenšom o sumu 1.220,70 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi ním vypočítanou výškou odmeny zo speňaženia majetku v danom konkurze (t.j. 15.756,20 eur) a správne vypočítanou výškou odmeny, ktorá by mu prináležala za speňaženie tohto majetku v prípade, ak by svoje povinnosti správcu v konaní neporušil. Opätovne zdôrazňujeme, že uvedené tvrdenie by však platilo iba v prípade, že by zo strany konkurzného súdu nedošlo právoplatným rozhodnutím ku konštatovaniu porušenia povinností žalovaným v období po konaní prvej schôdze veriteľov, resp. v prípade, ak by bol konajúci (prvostupňový) súd v tomto konaní oprávnený revidovať rozhodnutie konkurzného súdu, o čom si ako právny zástupca žalobkyne dovolíme pochybovať. Úlohou súdu v tomto konaní malo byť podľa ich názoru len ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, nie konštatovanie, že žalovaný povinnosti v konkurznom konaní neporušil. Žalobkyňa má za to, že žalovanému bezosporu, napriek námietke zástupcu veriteľov, časť odmeny, ktorej vydania do konkurznej podstaty sa v konaní domáha prináleží, nakoľko žalovaný ako bývalý správca úpadcu F.. H. E. v konkurze po konaní prvej schôdze veriteľov speňažil významnú časť majetku podliehajúceho danému konkurzu. Na to, aby však žalobkyňa ako súčasná správkyňa úpadcu F.. H. E. mohla pristúpiť k vypracovaniu návrhu konečného rozvrhu výťažku, musí v tomto súdnom konaní dosiahnuť prinavrátenie neprávom vyplatenej odmeny do konkurznej podstaty, v dôsledku čoho následne žalobkyňa pripraví návrh konečného rozvrhu výťažku. Po jeho schválení bude môcť pristúpiť k uspokojeniu pohľadávky proti podstate vzniknutej titulom odmeny žalovaného ako bývalého správcu zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. V tejto súvislosti však poukazujeme taktiež na súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cbi/8/2013, v ktorom žalovaný v pozícii žalobcu žaluje žalobkyňu, pričom sa v konaní domáha určenia pravosti a výšky pohľadávky proti podstate. Za pohľadávku proti podstate pritom žalovaný (v konaní pod sp. zn. 27Cbi/8/2013 vystupujúci v pozícii žalobcu) považuje domnelú odmenu zo speňaženia za speňaženie časti nehnuteľnosti vo výške, v ktorej výťažok z jej speňaženia prešiel do všeobecnej podstaty. Inými slovami, žalovaný sa v inom konaní domáha určenia, že mu patrí zo speňaženia majetku podliehajúcemu danému konkurzu popri odmene zo speňaženia vo výške 15.756,20 eur za speňaženie toho istého majetku ešte ďalšia odmena vo výške 3.400,- eur. Žalovaný teda speňažil nehnuteľný majetok úpadcu zapísaný Katastrálnym úradom v Košiciach Správou katastra O.G. - E., k.ú. X.Ľ. na LV č. XXX, pričom si zo speňaženia tohto majetku už raz chybne vypočítal odmenu vo výške 15.756,20 eur namiesto vo výške 14.535,50 eur a zároveň si z predaja tohto majetku ešte vypočítal ďalšiu odmenu, a to vo výške 3.400,- eur, ktorá mu podľa názoru žalobkyne nepatrí už vôbec, čo len podčiarkuje aroganciu konania žalovaného v pozícii správcu úpadcu F.. H. E., ktorá mala za následok jeho odvolanie z funkcie správcu v tomto konaní. Vo vzťahu k vyššie uvedenému konštatujú, že žalobkyňa v konaní označila všetky dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie súdu o priznaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, pričom úlohou súdu prvého stupňa malo byť predovšetkým zaoberať sa výškou bezdôvodného obohatenia žalovaného, nie porušením jeho povinností. Na základe vyššie uvedených skutočností týmto žiadali odvolací súd, aby po úplnom zistení tak skutkového ako aj právneho stavu veci, napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.04.2014, č.k. 31Cbi/12/2012-119, a to v celom napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný vrátiť do všeobecnej podstaty v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/25/2010. Žalobca si týmto uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V doplnení svojho odvolania poukázala na to, že právny zástupca v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cbi/8/2013, v ktorom žalovaný v pozícii žalobcu žaluje žalobkyňu domáha určenia pravosti a výšky pohľadávky proti podstate požaduje domnelú odmenu vo výške 3.400,- eur, a to za speňaženie časti nehnuteľnosti vo výške, v ktorej výťažok z jej speňaženia prešiel do všeobecnej podstaty. Vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu si však dovolíme poukázať na skutočnosť, že žalovaný si u žalobkyne ako súčasnej správkyne úpadcu F.. H.D. E. uplatnil pohľadávku proti podstate titulom tejto domnelej odmeny až vo výške 7.283,69 eur, pričom ju až v následnej žalobe ponížil na sumu 3.400 eur. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý v písomných dôvodoch uviedol, že konajúci súd si vydaným rozsudkom nemohol na rozdiel od názoru žalobcu osobovať právo nahradiť samotný konkurzný súd prejednávajúci pod sp. zn. 26K 25/2010 úpadok F.. H. E. v konkurze a rozhodnúť o tom, že správca je povinný vrátiť odmenu za speňaženie oddelenej podstaty úpadcu, hoci o jej vyplatení rozhodol zabezpečený veriteľ tejto podstaty. Záväzný pokyn zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zo 4.4.2011 je právnym titulom žalovaného na legálnu držbu odmeny za speňaženie tohto majetku, preto odvolanie proti rozsudku súdu, ktorý túto skutočnosť akceptoval, rozhodne nie je namieste. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že neexistuje právny titul (iusta causa) na vrátenie odmeny správcu s výťažku zo speňaženia oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Jediný orgán schvaľujúci odmenu žalovaného - zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty OTP Banka Slovensko a.s. túto odmenu v celom rozsahu schválil. Tento veriteľ bol totiž aj jediným orgánom, ktorý dal žalovanému záväzný pokyn na jediný zákonne prístupný spôsob speňaženia majetku úpadcu a to dražbou. Keby bolo správny názor žalobcu, tak bezdôvodné obohatenie by získali všetci veritelia, ktorí boli vo vyššie uvedenom konkurze uspokojení na základe záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zo 4.4.2011. Takto by do konkurznej podstaty museli vrátiť vyplatené sumy nielen samotný zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty - OTP Banka Slovensko a.s., ale aj ostatní veritelia pohľadávok proti podstate - dražobník Dražobná spoločnosť a.s., súdny znalec Ing. Bruno Boroš, či titulom súdneho poplatku Okresný súd Košice I. K ničomu takému nedošlo a žalobca od ostatných veriteľov pohľadávok proti podstate (okrem žalovaného) ani zabezpečeného veriteľa vrátenie sumy vyplatenej v zmysle citovaného záväzného pokynu zo 4.4.2011 ani nežiadal, čím je požadovanie vrátenia odmeny úplne irelevantné. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že na to, aby mohol pristúpiť k vypracovaniu návrhu konečného rozvrhu výťažku, musí dosiahnuť vrátenie odmeny do konkurznej podstaty. Jednak by na preukázanie tohto tvrdenia musel žalovať aj ostatných veriteľov pohľadávok proti podstate o vrátenie súm obdŕžaných na základe schváleného rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty a jednak sám žalobca uznáva, že žalovaný nárok na odmenu má, aj keď jej výšku nešpecifikuje. K doplneniu odvolania žalobcu z 22.6.2015 uviedli, že práve žalobca uverejnil Návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty dňa 1.8.2013 v Obchodnom vestníku s celkovou sumou výťažku vo výške 70.312,03 eur a celkovou sumou pohľadávok proti podstate vo výške 13.285,50 eur. Z uvedeného dôvodu si žalovaný prihlásil u žalobcu pohľadávku proti podstate ako odmenu zo sumy získanej do všeobecnej podstaty z výťažku dražby nehnuteľností úpadcu á 57.200,73 eur, keďže sa zjavne táto suma v celkovej sume výťažku zo všeobecnej podstaty vo výške 70.312,03 eur nachádza a do konkurznej podstaty ju získal žalovaný. Žalovaný sa navyše nedomnieval, že by pri výkone funkcie správcu porušil svoje povinnosti podľa zákona. Ad I. nezvolanie schôdze veriteľov správcom s hociakým programom navrhnutým zástupcom veriteľov takýmto porušením dozaista nie je, s poukazom na podrobné vyjadrenie žalovaného k samotnej žalobe určite správca nie je oprávnený ani povinný zvolať takúto schôdzu so zjavne zákonu odporujúcim programom, čo žalovaný aj oznámil konkurznému súdu podaním z 18.3.2011. Ad II. žalovaný na rozdiel od tvrdenia súdu novému správcovi poskytol potrebnú súčinnosť (pričom mu odovzdal v lehote správcovský spis dňa 8.6.2011) a námietky zástupcu veriteľov proti čiastkovému rozvrhu z 26.4.2011 podaním zo 4. mája 2011 i doplnením z 25.5.2011 doručil konajúcemu súdu (námietky zástupcu veriteľov proti konečnému rozvrhu boli doručované až po odvolaní žalovaného z funkcie správcu). Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva. Vo veci už rozhodoval odvolací súd uznesením č.k. 4CoKR/7/2014 - 101 zo dňa 30.9.2014, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/12/2012-78 zo dňa 23.1.2014. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní po zrušení veci odvolacím súdom postupoval v súlade s právnym záverom vysloveným vo vyššie uvedenom uznesení. K odvolacím dôvodom odvolateľa spočívajúcimi v tom, že porušenie povinnosti žalovaného pri výkone funkcie správcu konštatoval konkurzný súd vo svojich rozhodnutiach, odvolací súd dodáva, že táto samotná okolnosť bez ďalšieho nedáva za povinnosť automatický znižovať odmenu, resp. ju vôbec nepriznať v zmysle ust. § 15 vyhlášky MS SR č. 665/2005. Rozhodovanie o tejto otázke závisí od stupňa závažnosti porušenia povinnosti správcu a týmto sa už odvolací súd zaoberal v dôvodoch predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť výpočtu odmeny žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že otázkou správnosti výpočtu sa bude zaoberať podľa § 98 ods. 5 ZoKR konkurzný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.