Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228767 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228767.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P.. debt, s.r.o., so sídlom v P., L. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou T. - L., s.r.o., so sídlom v P., L. 14, S.: XX XXX XXX, proti žalovanej: R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q., L. 4, t.č. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníkom J.. Y. E., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Q., T. 13, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného J.. K. R., advokátom, T. P. 2, Q., o zaplatenie 1.294,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/46/2013-69 zo dňa 20.11.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol, konanie v časti o zaplatenie 929,07 eur zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 135,78 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. K. R. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu, keď konanie v časti o zaplatenie 929,07 eur zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. pre späťvzatie žaloby v tejto časti a vo zvyšku návrh zamietol, keď konštatoval prvostupňový súd, že Zmluva o pripojení uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, že tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa aj v zmysle smernice Rady 93/13 EHS, a preto je potrebné na zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa (zák.č. 250/2007 Z.z.), že vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky podaním zo dňa 25.6.2013 a keďže žalobca si svoj nárok neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote (žaloba bola podaná na súde dňa 8.11.2012 a najneskôr faktúra bola splatná dňa 18.3.2009), súd žalobu s poukazom na ust. § 101, § 103 a § 111 Občianskeho zákonníka zamietol pre vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane žalovanej a žalobcom súd rovnako odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania, nakoľko tento vystupoval v konaní na podporu žalovanej a zároveň účelne bránil práva žalovanej vznesením námietky premlčania voči uplatnenej pohľadávke. Zdôraznil, že k vzneseniu námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo dňa 25.6.2013, teda ešte pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z.), na základe ktorej je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv. Trovy vedľajšieho účastníka spočívali v trovách jeho právneho zástupcu, boli vyčíslené a priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby po 60,08 eur, čo spolu s režijným paušálom k týmto úkonom po 7,81 eur predstavuje sumu 135,78 eur, na úhradu ktorých zaviazal prvostupňový súd neúspešného žalobcu zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov odvolacieho konanie. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Uviedol, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukázať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie, ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Zastával názor, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos vo svojom vyjadrení ako i v mnohých iných konaniach, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Mal za to, že vedľajší účastník ako subjekt zriadený za účelom pomoci odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. V závere svojho odvolania poukázal na to, že vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych konaní upravuje i vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, že návrh dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a citujúc aj ust. § 101 ods. 3 O.s.p. mal za to, že výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania a v prípade, ak by súd chcel použiť vyššie uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, podotkol, že použitie citovaného ustanovenia neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by išlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Opatrovník a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozsudku v napadnutej časti a to vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vrátane jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že toto nemožno považovať za dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom potrebným pre vznik nároku na náhradu trov konania je účelnosť vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, preto jej prináleží náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Je teda nesporné, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. V tejto súvislosti aj odvolací súd je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby a to v príprave s prevzatím zastúpenia a písomného podania na súd (vyjadrenia k žalobe). Niet totiž pochybnosti o tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie resp., že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko tento názor žalobcu nemá oporu v procesnom práve. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná, ako ani vedľajší účastník konania na strane žalovanej trovy odvolacieho konania nežiadali. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.