Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200216 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., T. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 proti žalovanému BYFOS s.r.o. - správa bytov a budov, so sídlom v Košiciach, Poštová 13, IČO: 36 169 871, zastúpenému JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Mudroňova 14, o zaplatenie 787,54 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/102/2013-103 zo dňa 13.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 787,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 20.11.2012 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 47,00 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 354,48 eur na účet advokáta JUDr. Dušana Antola. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorý zakladal na tvrdení, že žalovaný ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza aj jeho byt si nesplnil svoju povinnosť tým, že mu nevyplatil preplatok vykázaný vo vyúčtovaní za kalendárny rok 2011. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.1.2012 uzatvorená zmluva o výkone správy podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z vyúčtovania za rok 2011 vznikol žalobcovi preplatok vo výške 787,54 eur a žalovaný ku dňu podania žaloby tento preplatok z vyúčtovania žalobcovi nevyplatil, hoci podľa čl. IV. bodu 4 písm. o/ a p/ cit. zmluvy bol povinný poukázať preplatok vlastníkovi do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Námietku žalovaného, že uvedený preplatok poslal na účet inej osoby, z ktorého sa duplicitne platili úhrady za byt, teda O. J., ktorá predmetný byt aj užívala a poukazovala uvedené platby duplicitne, nepovažoval za neopodstatnenú majúc za to, že žalovaný bol povinný vrátiť preplatok vlastníkovi bytu tak, ako sa k tomu zaviazal v zmluve o výkone správy a nie majiteľovi účtu, z ktorého sa platili úhrady. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobcovi preplatok v takejto výške nevznikol a reálny preplatok za rok 2011 je vo výške 37,14 eur, ktorý žalovaný eviduje na účtovnej karte bytovej jednotky vo vlastníctve žalobcu a to z dôvodu, že pokiaľ žalovaný hoci omylom poslal uvedený preplatok na iný účet, teda sám žalovaný takýto preplatok v uvedenej výške aj uznal. Vzhľadom na záver, že žalovaný sa s plnením svojej povinnosti ocitol v omeškaní priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo vyšpecifikovanej výške. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že vyúčtovania za jednotlivé obdobia zhotovuje s využitím informačného systému žalovaného, ktorý automaticky spracuváva položky evidované na karte každého vlastníka bytu v bytovom dome. Spracovanie údajov prebieha tak, že medzi účtovne evidovanými položkami sa vykoná rozdiel medzi nákladmi na danú bytovú jednotku a prijatými úhradami zaplatenými v jej prospech. Z hľadiska skutočnosti, odkiaľ prišli finančné prostriedky evidované na karte vlastníka bytu sa výsledok vyúčtovania fyzicky nepreveruje. Po vykonaní vyúčtovania za byt vo vlastníctve žalobcu bola žalovanému doručená písomná žiadosť o zaslanie preplatku žalobcom. V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov bytov pristúpil žalovaný k internému šetreniu uvedenej záležitosti a požiadal banku, na ktorej číslo účtu bola predmetná finančná čiastka prevedená, aby mu poskytla súčinnosť pri zisťovaní okolností dotknutej právnej veci a zároveň žalovaný žalobcovi odporučil, aby sa obrátil na príslušné orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú ako jediné spôsobilé vzniknutú situáciu náležite bez akýchkoľvek pochybností objasniť. Žalovaný ďalej v odvolaní konštatoval, že jeho interným šetrením zistil, že za mesiace február až jún 2012 (platby sa poukazujú mesiac vopred) boli pravidelné mesačné úhrady (preddavky za služby spojené s užívaním bytu a výkonom správy) poukazované tak, že za mesiac február 2012 bola duplicitne uhradená suma 150,83, resp. 150,08 eur, za mesiac marec 2012 boli zaplatené dve úhrady po 150,08 eur a rovnako aj za mesiac apríl, máj a jún 2012. Z uvedeného má žalovaný za preukázané, že za označené obdobie bolo z označeného bankového účtu uhradených v prospech žalobcu 757,40 eur. Povinné mesačné úhrady boli platené duplicitne, čo sa prejavilo v účtovnom stave na karte žalobcu ku dňu zhotovenia vyúčtovania za bytovú jednotku v jeho vlastníctve (t.j. k 31.5.2012). Na základe informácií zo strany ČSOB a.s. žalovaného následne kontaktovala O. J. ako vlastníčka uvedeného bankového účtu a uviedla, že všetky úhrady za byt žalobcu vykonané v období od januára do mája 2012 zaplatila z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko predmetný byt užívala a omylom poukázala za uvedené obdobie platby duplicitne (platila cez SIPO, resp. poštovou poukážkou a zároveň priamo prevodom z bankového účtu), preto nemá dôvod tieto finančné prostriedky vo výške 750,40 eur vrátiť späť. Keďže listinné dôkazy, ktoré mal žalovaný k dispozícii jednoznačne nasvedčovali pravdivosti tvrdení uvádzaných O. J. mal za to, že de facto v danej veci došlo k vráteniu omylom zaplatených finančných prostriedkov v prospech žalobcu, žalovaný nemal dôvod ohľadom sumy 750,40 eur podnikať ďalšie kroky. Má za to, že žalobca v konaní nikdy nepoukázal, že za relevantné obdobie uhradil akúkoľvek finančnú čiastku na uvedený byt. Na účet bytového domu, ktorý spravuje žalovaný takto prišli za obdobie od januára do mája 2012 pravidelné mesačné úhrady duplicitne a to z takého bankového účtu, z akého prichádzali úhrady aj v predchádzajúcom období a ktorý sa tiež nachádzal v žiadosti o vrátenie preplatku vyúčtovania. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že úhrady za byt žalobcu vykonané v období od januára do mája 2012 mali charakter preddavkov za služby spojené s užívaním bytu a výkonom správy za rok 2012, preto na ich vyplatenie nie je za žiadnych okolností možné aplikovať ustanovenia čl. IV bod 4 písm. o/, resp. p/ zmluvy o výkone správy zo dňa 1.1.2012. Žalovaný v danej veci de facto vrátil omylom zaplatené finančné prostriedky v prospech žalobcu vlastníkovi bankového účtu (O. J.), z ktorého predmetné finančné prostriedky aj reálne došli. Má za to, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal otázkou skutočnej výšky preplatku za rok 2011. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa de facto rozhodol nad rámec právom uplatňovaného v žalobe, keď žalobcovi priznal viac ako sám žalobca uplatnil, t.j. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj finančnú čiastku vo výške 750,40 eur (súhrn duplicitných platieb), ktorá sa preplatku z vyúčtovania za rok 2011 vôbec netýka. Skutočnosť, že sa táto suma nemôže týkať vyúčtovania za rok 2011 napokon vyplýva aj z dátumov, kedy boli jednotlivé sumy za obdobie od januára až do mája 2012 uhradené. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný porušil zmluvné podmienky uvedené v zmluve medzi ním a žalovaným a v tomto právnom vzťahu nemôže byť žalobca poškodený pre skutočnosť, ktorá vznikla medzi žalovaným a p. Tkáčovou na základe pochybenia žalovaného. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal dôkazy označené účastníkmi konania, tieto aj vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, ku ktorým s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné dodať: Z obsahu žaloby, ako aj z obsahu písomných a ústnych prednesov žalobcu počas konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že tento v konaní uplatnil žalovaným ako správcom bytového domu nevyplatený preplatok vykázaný v ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním a správou bytu a to za obdobie roku 2011. Aj keď žiadna z procesných správ originál uvedeného vyúčtovania do spisu nedoložila, nebolo v konaní sporné, že vyúčtovanie správcu za rok 2011 bolo vykonané, v tomto bol vykázaný preplatok v sume 787,54 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vykonával správu bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 1.1.2012. Podľa čl. IV bodu 4y za každý kalendárny rok najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka je povinný správca vykonať ročné vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome (ďalej len „vyúčtovanie“). Vo vyúčtovaní správca porovnaním výšky predpísaných zálohových platieb, skutočne uhradených súm a skutočných nákladov na správu domu zistí výšku preplatku alebo nedoplatku pripadajúceho na jednotlivé byty alebo nebytové priestory v dome za predošlý kalendárny rok. Z takto upravenej povinnosti správcu je zrejmé, že vyúčtovanie sa má vykonávať za zúčtovacie obdobie, ktorým je predošlý kalendárny rok. Výsledok vyúčtovania má teda vychádzať z porovnania výšky predpísaných zálohových platieb, skutočne uhradených súm a porovnaním so skutočnými nákladmi za uvedené zúčtovacie obdobie, teda predchádzajúci kalendárny rok. Samotný spôsob vykonania vyúčtovania, ako aj doručenie jednotlivým vlastníkom bytov má závažné právne dôsledky, keďže od doručenia správneho vyúčtovania vzniká povinnosť vlastníka bytu v prípade nedoplatku a správcu bytu v prípade preplatku uhradiť vyúčtovanú sumu v zákonom stanovenej lehote a nesplnením tejto povinnosti sa jedna aj druhá strana dostávajú do omeškania. Toto vyúčtovanie vychádza z povinností vlastníka bytu platiť správcovi zálohy na zálohovateľné služby vo výške ako ich určí správca. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ dôjde k situácii, že správcovi je vo vzťahu ku konkrétnemu bytu uhradená zálohová platba, platí, že táto osoba platila uvedenú úhradu a teda plnila zmluvnú povinnosť namiesto vlastníka bytu. Takáto situácia však nezakladá právo tretej osoby vstupovať do vzťahu vyplývajúceho z vyúčtovania zálohových služieb medzi správcom a vlastníkom bytu. Pokiaľ teda bolo za uvedené zúčtovacie obdobie kalendárneho roka vyhotovené vyúčtovanie s vykázaným preplatkom, zakladá to povinnosť správcu tento preplatok vyplatiť vlastníkovi bytu. Keďže zúčtovacím obdobím je obdobie kalendárneho roka, je povinnosťou správcu vykonať toto vyúčtovanie za obdobie od 1.1. do 31.12. príslušného roka. Do takého vyúčtovania teda nemôžu byť zahrnuté úhrady uhrádzané mimo označeného zúčtovacieho obdobia, teda ani za predchádzajúce ani za nasledujúce obdobie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vyhotovoval vyúčtovanie nákladov, ktoré nezodpovedá uvedenej úprave. V spise na č.l. 78 je pripojené konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2012 (č.l. 78), z obsahu ktorého vyplýva, že správca nevykonal toto vyúčtovanie s vykázaným preplatkom, resp. nedoplatkom za označené zúčtovacie obdobie, teda od 1.1. do 31.12. príslušného roka, ale v tomto vyúčtovaní sa nachádza aj časť nasledujúceho roka, teda ku 31.5.2013. Vyúčtovanie k takémuto dátumu nezodpovedá ani právnej úprave, ani obsahu zmluvy o výkone správy, keďže ho nemožno považovať za ročné vyúčtovanie zúčtovacieho obdobia, ktorým je opätovne kalendárny rok a zahrnutie iného obdobia vnáša do vyúčtovania zjavný zmätok, ktorý bol príčinou aj prebiehajúceho sporu, keď do ročného vyúčtovania za rok 2011 (t.j. za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011) boli zaúčtovávané aj úhrady, ktoré nepatria do tohto zúčtovacieho obdobia, ale do nasledujúceho, teda roku 2012. Zodpovednosť za uvedený nesprávny postup znáša správca domu a keďže iné (správne vykonané) vyúčtovanie za rok 2011 žalovaný ako správca nepredložil a uvedené vyúčtovanie nebolo zo strany vlastníka reklamované, zaväzuje žalovaného povinnosť uhradiť ním vykázaný preplatok z tohto vyúčtovania žalobcovi ako vlastníkovi bytu. Obrana žalovaného v odvolaní vychádza z nesprávneho postupu samotného žalovaného pri vyúčtovaní, ktorý do vyúčtovania za rok 2011 zahrnul aj zálohové platby za ďalšie zúčtovacie obdobie a tento nesprávny postup nemôže byť v neprospech žalobcu ako vlastníka. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania a vo vyhlásenom znení rozsudku bola žalobcovi aj priznaná náhrada aj trov konania v nevyčíslenej výške, keďže však žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku vyčísliť trovy konania a z obsahu spisu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú, nepriznal odvolací súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešnému žalovanému odvolacie trovy nepatria a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.