Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200499 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113200499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Y.. Y. Q. a členov senátu R.. A. V. a R.. C. C. v právnej veci žalobcu: U. energetika a.s., Y. XX, V., K.: XX XXX XXX zastúpená advokátom R.. Y. Q., V. XX, V. proti žalovanému: I. U. - C., T. E. XX, V., K.: XX XXX XXX zastúpenému advokátom R.. K. Y., V. XX, V. o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.11.2015 č. k. 30Cb/36/2013-99, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eura s X,XX% úrokom z omeškania denne zo sumy X XXX,XX eura od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške X XXX,XX eura, a to titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške XXX,XX eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške X XXX,XX eura, ktorú uložil žalovanému zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že sporové strany uzavreli dňa X.X.XXXX Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXXXC, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ dodával z distribučnej sústavy elektrinu do odberného miesta V. XX, V., elektromer č. XXXXXXX a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za elektrinu odobratú do tohto odberného miesta odplatu vo forme mesačných platieb na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Žalobcom uplatnená istina je vyúčtovaním spotreby elektriny za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X XXX,XX eura podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej do XX.X.XXXX a za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume XXX,XX eura podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej do X.X.XXXX a vyúčtovaním dvoch zmluvných pokút podľa čl. IV bod 18 obchodných podmienok 2x po X,XX eura podľa upomienok č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. III bod 4. až bod 6. a bod 9. zmluvy o združenej dodávke elektriny, podľa § 365 vety prvej a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalobca preukázal písomnou zmluvou vznik zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, podľa ktorej žalobca plnil a dodával elektrinu do odberného miesta V. XX v V., žalovaný však za rozhodné obdobie za dodávku elektriny nezaplatil. K obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že si nepamätá či zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXXXC uzatváral, súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva je podpísaná a opatrená pečiatkou žalovaného a sám žalovaný predložil faktúru za dodávku elektriny za rok XXXX na tomto odbernom mieste s prílohou totožnou s prílohou č. X k zmluve č. XXXXXXXXXXC. Za preukázané považoval súd prvej inštancie aj ukončenie zmluvy ku dňu X.X.XXXX, kedy bol nahlásený stav elektromeru. Žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, pretože podľa zmluvy stanovené platby sú preddavkovými platbami s ročným cyklom fakturácie. To znamená, že žalobca ako dodávateľ vystaví faktúru raz ročne na základe skutočného odpočtu spotreby elektriny, v ktorej zohľadní žalovaným ako odberateľom vykonané preddavkové úhrady a súčasne stanoví odberateľovi preddavkové platby na nasledujúce obdobie. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba začala plynúť až nasledujúci deň po splatnosti ročnej vyúčtovacej faktúry a keďže faktúry boli splatné XX.X.XXXX, resp. X.X.XXXX a žalobca podal žalobu dňa XX.X.XXXX, nárok proti žalovanému uplatnil včas. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie žalobe čo do uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku XXX,XX eura a z trov právneho zastúpenia XXX,XX eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd prvej inštancie podľa § 10 ods. 1§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za XX úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, 3x vyjadrenie vo veci samej a 6x účasť na pojednávaní, z toho X nemeritórne pojednávania) vo výške X x po XX,XX eura a 4x po XX,XX eura, režijný paušál 5x po X,XX eura, 4x po X,XX eura a 3x po X,XX eura a XX% DPH. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda či napadnuté rozhodnutie netrpí vadami uvedenými v § 221 ods. 1 O. s. p. a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. či konanie netrpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný zotrval na námietke premlčania tvrdiac, že nie je možné, aby premlčacia doba na zaplatenie ceny elektriny začala plynúť až po splatnosti ročnej vyúčtovacej faktúry za elektrinu. Citujúc ustanovenie § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. III ods. 5 a 6 Zmluvy o združenej dodávke elektriny žalovaný zastával názor, že žalovaný sa zaviazal hradiť preddavkové platby za elektrinu, a to po X XXX,- Sk vždy k XX. dňu v mesiaci od februára XXXX do decembra XXXX, kedy sa jednotlivé preddavkové platby stali splatnými (XX.X.XXXX, XX.X.XXXX atď.). Zdôraznil, že jedno a to isté plnenie nemôže mať dve lehoty splatnosti, t. j. splatnosť jednotlivých zálohových platieb a splatnosť ročnej vyúčtovacej faktúry a zastával názor, že novou lehotou splatnosti uvedenou v ročnej vyúčtovacej faktúre si žalobca jednostranne predĺžil premlčaciu dobu. Namietal preto, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania, lebo nezáleží na tom, či množstvo dodávanej elektriny je predpokladané alebo „isté“, vždy ide o dodávku elektriny a žalobca sa nemôže tváriť, že úhrada ceny elektriny preddavkovými platbami je iným záväzkom ako úhrada ceny uvedenej vo vyúčtovacej faktúre. Žalovaný pripustil rozpornosť ustanovení zmluvy so zakotvením cyklu ročnej fakturácie a cyklu záloh, zastával však názor, že autorom znenia zmluvy je žalobca, preto s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS XXX/XX z XX.X.XXXX uviedol, že sporné ustanovenia je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že elektrickú energiu dodal žalovanému v tvrdenom množstve, období a mieste a záver súdu prvej inštancie o tom, že faktické odhlásenie žalovaného dňa X.X.XXXX a nahlásenie stavu elektromera, ktorý bol zhodný so stavom k XX.X.XXXX, považoval žalovaný za nesprávny a absolútne nevyplývajúci z vykonaného dokazovania. S poukazom na čl. III bod 1 obchodných podmienok tvrdil, že odčítanie meradla mal vykonať prevádzkovateľ distribučnej siete, čo sa v tomto prípade nestalo, lebo stav meradla nahlásila pani A., teda nie žalovaný. W. ani so záverom súdu prvej inštancie o spôsobe ukončenia zmluvy, lebo tvrdenia žalobcu si aj v tejto časti odporovali a boli absolútne nepreukázané. Pokiaľ podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k ukončeniu zmluvy dohodou, žalovaný zdôraznil, že túto žalobca nepredložil, preto nie je zrejmé, na základe akých dôkazov sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu o zániku zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalovanej sumy, lebo stav meradla nebol zistený spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a ani iným preukázateľným spôsobom nevyvolávajúcim dôvodné pochybnosti o správnosti a pravdivosti takéhoto zistenia. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K žalovaným namietanému premlčaniu časti pohľadávky žalobcu uviedol, že Zmluva o združenej dodávke elektriny bola dojednaná s ročným vyúčtovaním a s ročnou fakturáciou žalovaný súhlasil, keď zmluvu podpísal a opatril aj svojou pečiatkou. Ustanovenia zmluvy považoval za určité a zrozumiteľné a žalovaný svojim podpisom aj potvrdil, že obsah zmluvy vrátane jej príloh je určitý a zrozumiteľný a s ich obsahom súhlasil. Uviedol, že obdobné zmluvy štandardne uzatvára s tisíckami odberateľov. Žalobca zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil na základe vyúčtovacích faktúr, ktorými bola vyúčtovaná reálna spotreba, v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehote. Poukázal na to, že žalovaný sa dlhodobo a účelovo vyhýbal účasti na pojednávaniach, zúčastnil sa až posledného pojednávania, ale nič si nepamätal - nepamätal si, že uzatváral zmluvu, nevedel vysvetliť svoju pečiatku na zmluve, nepamätal si, či v odbernom mieste mal svoju prevádzku. Ak zmluvu žalovaný nepodpísal, mohol podľa žalobcu žiadať znalecké dokazovanie na overenie svojho podpisu na zmluve, čo neurobil. Poukázal na to, že žalovaný predložil v konaní faktúru, ktorú by nemal k dispozícii, ak by nebol odberateľom žalobcu. K ukončeniu zmluvného vzťahu žalobca uviedol, že prevzal telefonické odhlásenie odberu a nahlásenie stavu elektromera, čo žalovaný nepoprel a k uvedenému sa nevyjadroval. Žalobca zdôraznil, že nahlásenie stavu elektromeru nemohol uskutočniť hocikto, ale len subjekt, ktorý mal reálny prístup k odbernému miestu, k elektromeru a k identifikačným údajom žalovaného vrátane všetkých jeho fakturačných údajov ako odberateľa. Uviedol, že stav elektromeru bol uvedený v konečnej faktúre a je zhodný s počiatočným stavom nového odberateľa, žalovaný sa však v priebehu konania k spotrebe nevyjadroval a nerozporoval ju rovnako, ako ju nerozporoval ani pred začatím súdneho konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval na námietke premlčania. Zastával názor, že tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti, lebo z názvu zmluvy je zrejmé iba to, že jedenkrát ročne sa vykoná odpočet a následné vyúčtovanie, čo však nevylučuje účtovanie preddavkových platieb žalobcom, ktoré žalobca aj reálne účtoval tak, ako to vyplýva z článku II ods. 5 a 6 zmluvy a z prílohy č. 3 k zmluve. Podľa žalovaného preto neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovanými faktúrami účtoval žalovanému niečo iné ako to, čo mu účtoval formou preddavkových platieb. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenia žalobcu, že sa dlhodobo a účelovo vyhýbal účasti na pojednávaniach, pretože v konaní bol žalovaný zastúpený od začiatku právnym zástupcom a pojednávaní sa nemohol osobne zúčastniť, pretože sa zdržiaval v zahraničí. Uviedol, že zmluva bola datovaná dňom X.X.XXXX, preto si žalovaný skutočne nepamätal, či ju podpísal a len z dôvodu hospodárnosti konania netrval na nariadení znaleckého dokazovania, lebo vychádzal z presvedčenia, že nie je možné priznať žalobcovi odplatu za plnenie, ktorého dodávku nepreukázal a ide o premlčanú pohľadávku. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný predložil faktúru, ktorou by nemohol disponovať, ak by nebol odberateľom žalobcu, žalovaný považoval dedukcie žalobcu za zavádzajúce, lebo uvedenú faktúru získal od žalobcu ako duplikát s ostatnými listinami, ktoré si vyžiadal na pobočke žalobcu po doručení žaloby. Za nepravdivé označil žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že nikdy nepoprel telefonické odhlásenie odberu a nahlásenie stavu elektromeru. Zotrval na tvrdení, že tak neurobil a poukázal na to, že sám žalobca predložil dôkaz o tom, že tieto úkony urobila pani A., ktorá mala zrejme prístup k odbernému miestu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že od počiatku namietal, že žalobca nepreukázal rozsah svojej dodávky a tiež namietal, že žalovaný elektrinu neodobral. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania žalovaným dňa XX.X.XXXX za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 10. Od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 C. s. p.). 11. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/). 13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, príp. vierohodnosti je logický rozpor alebo ktorý odporuje ustanoveniu § 1192 a 193 C. s. p. 14. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, keď súd prvej inštancie použil iný právny predpis než, ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené a vzhľadom na to, že žalovaný konkrétne neuvádzal a odvolací súd nezistil, že by neboli splnené procesné podmienky konania podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 O. s. p.) a nezistil ani procesné pochybenie súdu prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie sú dané ani tieto odvolacie dôvody uplatňované žalovaným. 16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 191 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu. 17. V odvolaní žalovaný s odkazom na ustanovenie § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka namietal nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie, pretože v zmluve si sporové strany dohodli výšku a splatnosť preddavkových platieb, premlčacia doba podľa žalovaného plynie od splatnosti jednotlivých preddavkových platieb a uplynula pred podaním žaloby. So závermi žalovaného však nemožno súhlasiť. 18. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. 19. Z judikatúry súdov (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX I. XXX/XXXX) vyplýva, že o čiastkové plnenie ide v prípade, kedy záväzok podľa dohody strán, zo zákona alebo podľa rozhodnutia súdu (štátneho orgánu) je rozdelený na niekoľko relatívne samostatných zreteľne oddelených plnení, ktoré samostatne, väčšinou postupne, dospievajú (napríklad plnenie dlhu dohodnuté v splátkach, zmluva o dielo - zhotovenie projektovej dokumentácie pozostávajúcej zo samostatných častí a pod.). Predpokladom čiastkového plnenia je, že je známy záväzok dlžníka, ktorý má splniť po častiach dohodnutých alebo ustanovených, keďže čiastkové plnenie sa týka vždy časti celku. Každé čiastkové plnenie má byť splnené v dohodnutej (stanovenej) lehote, pričom každé takéto čiastkové plnenie sa premlčuje samostatne. 20. Je nesporné, že žalobca určil žalovanému ako odberateľovi elektriny mesačnú výšku preddavkových platieb na rok XXXX, pričom vychádzal zo skutočnej spotreby elektriny žalovaného v roku XXXX. Preddavková platba - záloha je sumou poskytnutou pred splatnosťou záväzku dlžníka. V čase určenia preddavkových platieb na rok XXXX žalobcom nemohla mu byť známa skutočná spotreba žalovaného v roku XXXX, teda skutočný záväzok žalovaného, ktorý závisel od skutočnej spotreby žalovaného v roku XXXX a bol zisťovaný odpočtom meradla k XX.XX.XXXX, preto žalobcom určené preddavkové platby nemožno považovať za určenie čiastkových plnení. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný mal preddavkové platby platiť na základe faktúr žalobcu, lebo ide len o dojednanie spôsobu vykonávania preddavkových (zálohových) platieb a tieto zálohové faktúry podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa nepovažujú ani za účtovný doklad, pretože účtovným dokladom je len vyúčtovacia faktúra, v ktorej dodávateľ zohľadňuje odberateľom realizované preddavkové platby. 21. V zmluve sporových strán vzhľadom na uvedené neboli stanovené dve lehoty splatnosti - žalovaný mal platiť zálohové platby na predpokladanú spotrebu v roku XXXX, ktorá bola v súlade s dohodou zisťovaná ku koncu roka a vyúčtovaná faktúrou, v ktorej žalobca určil lehotu splatnosti ceny odobratej energie v súlade s podmienkami zmluvy. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobca uplatnil nárok proti žalovanému v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka, keďže sporové strany sú podnikateľmi, preto odvolanie žalovaného, ktorým namietal nesprávne právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie, nie je dôvodné. 22. Dôvodná nie je ani druhá odvolacia námietka žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav veci. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o odbere elektriny v odbernom mieste V. XX v V.. Vznik zmluvného vzťahu žalobca preukázal písomnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX a žalovaný napriek tvrdeniu, že si podpísanie zmluvy nepamätá a nepamätal si ani, či mal na V. XX v V. prevádzku, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z existencie zmluvného vzťahu sporových strán aj s poukazom na to, že sám žalovaný predložil v konaní faktúru žalobcu za rok XXXX. Pokiaľ žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného tvrdil, že túto faktúru získal od žalobcu spolu s inými dokladmi po podaní žaloby, je tu dôvodná pochybnosť o pravdivosti tejto informácie. Na poslednom pojednávaní totiž na otázku súdu prvej inštancie ako je možné, že žalovaný disponuje s faktúrou za elektrinu z X.X.XXXX, keď tvrdí, že medzi sporovými stranami nie je zmluvný vzťah, žalovaný sa k tomu nevedel vyjadriť a ani prítomný právny zástupca žalovaného nepodal k tomu žiadne vysvetlenie, teda neuviedli , že žalovaný, resp. jeho právny zástupca faktúru za rok XXXX s inými listinami od žalobcu po podaní žaloby. 23. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal aj zánik zmluvného vzťahu telefonickým odhlásením žalovaného z odberu elektriny dňa X.X.XXXX ku dňu XX.X.XXXX a k tomuto dňu bola nahlásená aj spotreba podľa merača na odbernom mieste. Takýto spôsob komunikácie s odberateľom je v súčasnosti bežný a umožňuje odberateľovi nahlásiť zmeny, stav meradla či ukončenie odberu bez návštevy kontaktného miesta dodávateľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že len ten, kto mal prístup nielen k odbernému miestu a k elektromeru, ale aj k identifikačným údajom žalovaného a tiež k jeho fakturačným údajom mohol účinne vykonať úkony (nahlásenie stavu elektromera, odhlásenie z odberu) vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi. Žalovaný pritom netvrdil a nepreukazoval, že k zániku zmluvného vzťahu so žalobcom došlo skôr, a preto nie je dôvod pochybovať ani žalobcom deklarovanom množstve dodanej energie do odberného miesta. 24. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v napadnutom rozsudku vec správne posúdil a zaoberal sa všetkými žalovaným vznesenými námietkami. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože žalovaný v odvolaní uvádzal rovnaké dôvody a poukazoval na rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo i právne vyporiadal. 25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).