Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoZm/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207458 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113207458.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu D.. W. P. a sudcov E.. E. U. a D.. S. S. v spore žalobcu: CD B., s.r.o., H. vězňů XXXX/XX, F. E., H., M. republika, O.: XXX XX XXX, zastúpeného spoločnosťou M. H., s.r.o., G. 4, T., proti žalovanej: D. M., nar. XX.X.XXXX, M. XX, P., zastúpená opatrovníčkou: C. C., zamestnankyňa Z. súdu P. I o zaplatenie XXX,X eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27CbZm/23/2013-47 zo dňa 9.2.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške X,XX % denne, v časti zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zastavil. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie XXX,XX eur, X,XX % denného úroku z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, X % úroku ročne z tejto sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške X/X % zmenkovej sumy, teda X,XX eur a na náhradu trov konania. 3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa XX.X.XXXX. Zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia“. Žalobca ako indosant predložil túto zmenku k zaplateniu, žalovaná na zmenku nič nezaplatila. 4. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 a navrhol, aby súd vo veci vydal rozsudok. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 75 § 11, § 5, § 48, § 33, § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, pretože predmetom konania je spor zo zmenky. Uviedol, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto jej vystavenia aj platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto na predmetnú vec je potrebné použiť právny poriadok Slovenskej republiky podľa § 10 a § 11 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pretože to zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Ďalej súd zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, v ktorej boli uvedené údaje: Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej Miesto vystavenia: v P. Dátum vystavenia: XX. júla XXXX Zmenková suma: XXX,XX eur Vyhlásenie vystaviteľa: „W. za túto zmenku pri predložení na rad: H., s.r.o., O. XX XXX XXX, H. XX, XXX XX T., sumu H. eur, zmenkový úrok X,XX % denne od XX. novembra XXXX“ Splatné: H., s.r.o., H. XX, XXX XX T., Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. 6. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou H. s.r.o., O. XX XXX XXX, H. XX, XXX XX T. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume XXX,XX eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX,XX eur, celkove zaplatiť XXX,XX eur v X mesačných splátkach po XXX,XX eur počnúc dňom XX.X.XXXX na účet veriteľa. Dlžník v zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na platné právne predpisy v Slovenskej republike aj v Európskej únii vo veciach ochrany spotrebiteľov, je úlohou súdu v prvom rade prihliadať na ochranu práv spotrebiteľa, pretože nerešpektovaním týchto predpisov o ochrane spotrebiteľa by došlo k obchádzaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetnú zmluvu o úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky keď sa predmetnou zmenkou požaduje od žalovanej, aby ako spotrebiteľka zaplatila zmenkový úrok X,XX % denne, čo predstavuje XX,XX % ročný úrok z omeškania. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podal na súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických sporov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť H. s.r.o., O.: XX XXX XXX, H. XX, T. ako remitent /osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky/ uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý spoločnosťou H. s.r.o., O. XX XXX XXX, H. XX, T.. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Úver bol žalovanej poskytnutý bez akejkoľvek súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti H. s.r.o. teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka žalovanej, lebo vedel - musel vedieť z okolnosti svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v konaní kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou H. s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je nevyvážená jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok zmluvy /úrok vo výške viac ako XX %, poplatky, zmenkový úrok X,XX % denne, čo predstavuje XX,XX % ročne/ je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na zabezpečenie úveru blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti H. s.r.o. spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na žalobcu, vrátane predmetnej zmenky, pričom obe spoločnosti museli si byť vedomé toho, že tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych námietok. 9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aj zmenková dohoda - dohoda o zabezpečení úveru zmenkou a o vyplnení zmenky je podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky aká bola vystavená v tomto konkrétnom prípade, vyplýva aj z ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov so spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva /vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške maximálne XX % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s uvedeným veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume bolo vo výške presahujúcej XX % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Istina spotrebiteľského úveru bola XXX,XX eur a celková zmenková suma predstavoval XXX,XX eur to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou H. s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná aj predmetná zmenka. 10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd prvej inštancie konanie v časti zmenkového úroku vo výške X,XX % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške X,XX % zastavil vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcu v tejto časti. 11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila. 12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5, 7 Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla XXXX, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, aj keď žalobca takéto listinné dôkazy nenavrhol vykonať. Žalobca uviedol, že ako dôkaz o svojich nárokoch predložil súdu platnú zmenku, a preto súd mal vychádzať v tomto konaní z tohto dôkazu a nevyplynula preto potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd pri vykonávaní iných dôkazov ako navrhnú účastníci, má pristupovať vyvážene, tak aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Súd prvej inštancie svoj postup v konaní vôbec nezdôvodnil a z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez podnetu žalobcu vykonával dokazovanie. 13. Žalobca ďalej namietal, že v prejednávanej veci nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd môže pristúpiť len v tom prípade, keď nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania. Preto postup súdu prvej inštancie, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol a postup, keď súd prvej inštancie sám vykonal dokazovanie, ktorý nenavrhol ani jeden z účastníkov konania a ex offo skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, je treba považovať za nesprávny postup súdu prvej inštancie. Nie je možné preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že k prejednaniu veci pristúpil preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie z hmotnoprávneho hľadiska. Žalobca jednoznačne uplatnil právo zo zmenky, ktorú žalovaná podpísala a ktorú pôvodný majiteľ zmenky previedol na žalobcu rubopisom, preto nemôže byť žalobcom uplatnený nárok neprípustný a neopodstatnený. Posudzovanie základného vzťahu v tejto veci by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii zmenkových práv došlo na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky. Ďalej žalobca uviedol, že veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne XX% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená zo zmenky presahovala maximálne zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Súd prvej inštancie bol preto podľa Zákona zmenkového a šekového oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nemohol však skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie. 14. Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené XX.X.XXXX. 15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 19. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak odporca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, pretože tieto dôkazy môže obstarať sám. 20. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť H. s.r.o., H. XX, T. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od X.X.XXXX kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa XX. júla XXXX, teda v tomto období po X.X.XXXX. 21. Nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. g) s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa XX. júla XXXX mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 22. Ak žalobca nepredložil doplňujúce dôkazy, súd prvého stupňa preto správne podľa čl. 5/1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a vec prejednal na tomto pojednávaní. Žalobca sa na toto pojednávanie dňa X.X.XXXX nedostavil. Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil listinné dôkazy, ktoré si zabezpečil z exekučného spisu č. XXEr/XXXX/XXXX a to zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky, rozsudok rozhodcovského súdu a rozhodol na základe týchto predložených listinných dôkazov. Odvolací súd zistil z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorú predmetná zmenka zabezpečovala, že žalovanej bol poskytnutý úver XXX,XX eur a celková zmenková suma bola XXX,XX eur, to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ak žalovanej bol poskytnutý úver XXX,XX eur, mohol veriteľ prijať od žalovanej zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru a to formou zabezpečovacej zmenky vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru - teda XXX,XX eur a príslušenstva vo výške maximálne XX% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda XX% zo XXX,XX eur predstavuje XXX,XX eur. Po spočítaní istiny XXX,XX eur a XX% úrokov XXX,XX eur, to predstavuje XXX,XX eur, čo je maximálna suma, ktorá mohla byť vyplnená ako zmenková suma na predmetnej zabezpečovacej zmenke. Preto, ak na zmenke bola napísaná vyššia suma - XXX,XX eur, bola vo vyššej sume, ako tento zákon pripúšťal. 23. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne XX% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak návrh zamietol po zistení, že predmetná zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, ktorý žalovanej poskytla obchodná spoločnosť H. s.r.o. a predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. a žalobca okrem zmenky nepredložil žiadny iný listinný dôkaz svedčiaci o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky pre vydanie rozsudku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda o zamietnutí žaloby aj vo výroku o zastavení konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách úspešnej žalovanej tak, že jej nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy konania jej nevznikli. 26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto jej neboli priznané. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).