Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoZm/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207465 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113207465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Z., s.r.o., T. vězňů XXXX/XX, W. Y., T. 1, S. republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného spoločnosťou S. T., s.r.o., J. 4, F., proti žalovanej: X. L., nar. X.X.XXXX, H. XXX/X, V. - H. hrdinov, o zaplatenie 86,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27CbZm/26/2013-57 zo dňa 12.1.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 86,00 eur, 0,25 % denne a 6% ročného úroku zo sumy 492,00 eur od 8.7.2010 do 29.9.2010, zo sumy 434,00 eur od 30.9.2010 do 5.12.2010, zo sumy 376,00 eur 6.12.2010 do 3.1.2011, zo sumy 318,00 eur od 4.1.2011 do 3.2.2011, zo sumy 260,00 eur od 4.2.2011 do 3.3.2011, zo sumy 202,00 eur od 4.3.2011 do 4.4.2011, zo sumy 144,00 eur od 5.4.2011 do 3.5.2011, zo sumy 86,00 eur od 4.5.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,646 eur aj na náhradu trov konania. 3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 3.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu. Žalovaná doposiaľ zaplatila 406,00 eur. Žalovaná neuhradila vyčíslené zmenkové úroky 0,25% denne a 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. 4. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 a navrhol, aby súd vo veci vydal rozsudok. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 75 § 11, § 5, § 48, § 33, § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, pretože predmetom konania je spor zo zmenky. Uviedol, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto jej vystavenia aj platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto na predmetnú vec je potrebné použiť právny poriadok Slovenskej republiky podľa § 10 a § 11 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pretože to zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Ďalej súd zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, v ktorej boli uvedené údaje: Číslo zmluvy: 904600015 Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej Dátum vystavenia: V Košiciach 28. apríla 2009 (správne má znieť 3. decembra 2009) Zmenková suma: 492,00 eur Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: T., sumu tristotridsaťosem eur 48 centov (správne má znieť štyristodeväťdesiatdva eur), zmenkový úrok 0,25 % denne od 8. júla 2010“ Splatné: T., s.r.o., T. XX, XXX XX F., Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. 6. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo zmluvy o úvere č. 904600015 zo dňa 3.12.2009 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,00 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,00 eur, celkove zaplatiť 696,00 eur v 12 mesačných splátkach po 58,00 eur počnúc dňom 3.1.2010 na účet veriteľa. Dlžník v zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na platné právne predpisy v Slovenskej republike aj v Európskej únii vo veciach ochrany spotrebiteľov, je úlohou súdu v prvom rade prihliadať na ochranu práv spotrebiteľa, pretože nerešpektovaním týchto predpisov o ochrane spotrebiteľa by došlo k obchádzaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetnú zmluvu o úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky keď sa predmetnou zmenkou požaduje od žalovanej, aby ako spotrebiteľka zaplatila zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podal na súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických návrhov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť T. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, T. XX, F. ako remitent /osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky/ uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý spoločnosťou T. s.r.o., K. XX XXX XXX, T. XX, F.. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. zo dňa 3.12.2009. Úver bol žalovanej poskytnutý bez akejkoľvek súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti T. s.r.o. teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka žalovanej, lebo vedel - musel vedieť z okolnosti svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v konaní kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou T. s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je nevyvážená jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok zmluvy /úrok vo výške viac ako 29 %, poplatky, zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne/ je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na zabezpečenie úveru blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti T. s.r.o. spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na žalobcu, vrátane predmetnej zmenky, pričom obe spoločnosti museli si byť vedomé toho, že tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych námietok. 9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aj zmenková dohoda - dohoda o zabezpečení úveru zmenkou a o vyplnení zmenky je podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky aká bola vystavená v tomto konkrétnom prípade, vyplýva aj z ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov so spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva /vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s uvedeným veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume bolo vo výške presahujúcej 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Istina spotrebiteľského úveru bola 350,00 eur a celková zmenková suma predstavovala 492,00 eur to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou T. s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná aj predmetná zmenka. 10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. s ohľadom na prejav žalobcu súd prvej inštancie konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % zastavil. 11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila. 12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,60 eur. V odvolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu, že: a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.); b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.); c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.). 13. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5, 7 Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 14. V danej veci žalovaná nedoručila súdu žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého „ Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke“. 15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii, ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 16. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. 17. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. 18. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. 19. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. 20. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. 21. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 22. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Má za to, že súd prvej inštancie ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná. 23. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), podľa ktorého: „Směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních náležitostí vzniká příjmy, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se vystavení směnky zpravidla opírá o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky specifický (směnečný) právní vztah, jehož abstraktní charakter tkví v tom, že právní důvod (kauza) není pro jeho existenci významný a ze směnky nevyplývá. Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy směnek (právní teorie vymezuje rozdíly mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami zajišťovacími), je třeba i v případě tzv. směnek zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesorickým závazkem vo vztahu k závazku jinému. Okolnost, že podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnění určitého závazku, se pak projeví v okruhu tzv. kauzálních námitek (čl. I. § 17 zákona), jimiž se dlužník ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti ze směnky plnit. I soudní praxe dovodila, že tzv. zajišťovací směnka jakožto prostředek zajištění (nikoliv zajišťovací závazek), je samostatným nárokem, nezávislým dokonce na existenci zajištěné pohledávky (usnesení Vrchního soudu v Praze, sp.zn. 5Cmo 14/97, publikované v časopise soudní rozhledy 2/1999). 24. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. 25. Zdôraznil, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádza. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. 26. Ďalej odvolateľ poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dal do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013. 27. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 29. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 10.3.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 31. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 32. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak odporca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, pretože tieto dôkazy môže obstarať sám. 33. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť T. s.r.o., T. XX, F. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 3. decembra 2009, teda v tomto období po 1.8.2008. 34. Nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. g) s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 3. decembra 2009 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 35. Ak žalobca nepredložil doplňujúce dôkazy, súd prvého stupňa preto správne podľa čl. 5/1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a vec prejednal na tomto pojednávaní. Žalobca sa na toto pojednávanie dňa 19.1.2016 nedostavil. Odvolací súd zistil z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorú predmetná zmenka zabezpečovala, že žalovanej bol poskytnutý úver 350,00 eur a celková zmenková suma bola 1.968,00 eur, to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ak žalovanej bol poskytnutý úver 350,00 eur, mohol veriteľ prijať od žalovanej zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru a to formou zabezpečovacej zmenky vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru - teda 350,00 eur a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Preto, ak na zmenke bola napísaná vyššia suma - 492,00 eur, bola vo vyššej sume, ako tento zákon pripúšťal. 36. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak návrh zamietol po zistení, že predmetná zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, ktorý žalovanej poskytla obchodná spoločnosť T. s.r.o. a predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. a žalobca okrem zmenky nepredložil žiadny iný listinný dôkaz svedčiaci o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky pre vydanie rozsudku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách úspešnej žalovanej tak, že jej nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy konania jej nevznikli. 39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto jej neboli priznané. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).