Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/387/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208034 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113208034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne T.. T. Y., W., X. X, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Slovenské technické múzeum Košice, Hlavná 88, IČO: 312 971 11, o zaplatenie 3 443,40 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 39C/49/2013-114 z 22.1.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) I. žalobu zamietol a II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa návrhom doručeným mu 4.4.2013 domáhala a čím návrh skutkovo odôvodnila, čo vo svojom vyjadrení k návrhu z 2.10.2013 uviedol žalovaný, že o. i. podotkol, že náhrada mzdy, ktorú žalobkyňa žiada vyplatiť sa týka obdobia od 10/2003 do 6/2009 z čoho vyplýva, že uplatňovaný nárok je premlčaný a preto požiadal, aby súd zamietol návrh v plnom rozsahu, ako reagovala žalobkyňa na podanie žalovaného z 11.12.2013, že žalobu podala ešte pred uplynutím premlčacej lehoty, vychádzala z podkladov, ktoré predstavovali čistý mesačný príjem, pretože pri existujúcom pracovnom vzťahu, by všetky náležitosti týkajúce sa odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne mal platiť zamestnávateľ, čo bolo pre ňu rozhodujúce, s týmto úmyslom uzavrela aj zmluvu, že návrh podala na súde 4.4.2003 a dohoda bola uzavretá 6.5.2010. Konštatoval, že na prejedanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 9C/82/2003 - 237 z 24.6.2009 (č.l. 39 - 52), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach číslo konania 3Co/316/2009-256 z 15.12.2009 (č.l. 53 - 55), súd určil že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným - Slovenské technické múzeum Košice žalobkyni, T.. T. Y. 24.3.2003 je neplatná, že z pripojeného osobného spisu žalobkyne predloženého žalovaným (prílohová obálka na č.l. 78) zistil, že žalobkyňa písomne 8.2.2010 požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 8.2.2010, pričom žalovaný súhlasil s ukončením pracovného pomeru k 8.2.2010. Zo záznamu napísaného 8.2.2010 v kancelárii Y.. Ž., právničky Slovenského technického múzea v Košiciach z 8.2.2010 (č.l. 56) zistil, že 8.2.2010 sa na základe výzvy na okamžitý nástup do zamestnania z 3.2.2010 dostavila T.. T. Y. za účelom ukončenia pracovného pomeru dohodou k 8.2.2010, pričom zmluvné strany sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k tomuto dňu. Zároveň T.. T. Y. požadovala nahradiť mzdu za obdobie 20.6.2006 kedy odišla do dôchodku po odpočítaní vyplateného odstupného za rok 2003 a za obdobie poberania sociálnej podpory - rozdiel do výšky platu. Z Dohody o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru zo 6.5.2010 (č.l. 6) konštatoval, že táto bola uzavretá medzi Slovenským technickým múzeom a T.. T. Y. a jej obsahom bolo uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, že pracovný pomer bol ukončený dohodou k 8.2.2010, že z obsahu tejto dohody je zrejmé, že T.. T. Y. predložila svoje požiadavky na uspokojenie nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru mimosúdnou cestou a to: náhrada mzdy za obdobie od 10/2003 do 20.06.2006 po dopočítaní vypočítaného odstupného v roku 2003 a rozdiel medzi vyplateným sociálnymi dávkami a mzdou pričom na základe tohto jej boli vyčíslené nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru nasledovne: - výška miezd za obdobie 10/2003 - 20.06.2006 v sume 435 499,- Sk, - vyplatené odstupné 64 350,- Sk, vyplatené sociálne dávky 103 770,- Sk, - rozdiel k výplate 267 376,- Sk, prepočet na eurá 8 875,26 eur, daň zo mzdy 19 % vo výške 1 686,29 eur, k výplate 7 188,97 eur, že v dohode bolo stanovené, že čiastka k výplate bude T.. T. Y. vyplatená prevodom na jej účet vo výplatnom termíne v mesiaci máj 2010. Ďalej zistil z rozhodnutia ÚPSVaR Košice z 28.1.2013 č.: KE1/SHN/ SOC/2013/100636-001 (č.l. 4 - 5, č.l. 64 - 66) uložil ÚPSVaR Košice žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky priznané preddavkovo za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006 v sume 1 707,83 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ÚPSVaR Košice a citoval z jeho odôvodnenia, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplynulo, že 11.3.2010 bola úradu doručená žiadosť Slovenského technického múzea o zaslanie potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi T.. T. Y. ako podkladu k výpočtu miezd z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom následne listom zo dňa 16.3.2010 úrad podal Slovenskému technickému múzeu správu o vyplatených dávkach a požiadal o zúčtovanie vyplatenej dávky a príspevkov s náhradou mzdy za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006, že o vrátení dávok rozhodol úrad podľa § 27 ods.3 zák. o pomoci v hmotnej núdzi s tým, že náhrada mzdy za jednotlivé mesiace u žalobkyni za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006 bola vo vyššej sume ako bol nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorý jej bol poskytovaný preddavkovo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2013. Potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2004, 2005 a 2006 (č.l. 72 - 74) bolo preukázané, že žalobkyňa poberala dávky v hmotnej núdzi a to v roku 2004 jej bola vyplatená na dávkach suma 7 650,- Sk, v roku 2005 suma 30 800,- Sk a v roku 2006 suma 21 500,- Sk, spolu tak suma 54 050,- Sk teda 1 794,13 eur. Listom zo 16.3.2010 (č.l. 71) oznámila ÚPSVaR žalovanému, že výška vyplatených dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi za obdobie od 1.10.2004 do 31.8.2006 predstavovala sumu 1 794,13 eur, že listom z 30.11.2011 (č.l. 70) vyzval ÚPSVaR žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške vyplatených dávok v sume 1 794,13 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.: 516 115 1280 zo 6.12.2012 (č.l. 8) bolo zistené, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške od 1.1.2013 mesačne 290,50 eur. Z fotokópie výplatnej pásky žalobkyne za obdobie 05/2010 (č.l. 9) bolo zistené, že jej bola vyplatená na účet suma 7 188,97 eur. Podaním z 8.11.2013 oznámil žalovaný splatnosť mzdy za obdobie od 10/2003 do 06/2006 s tým, že za každý mesiac tohto obdobia bola mzda splatná k 8. dňu nasledujúceho mesiaca (č.l. 77). Uviedol, čo vypovedala žalobkyňa na pojednávaní 23.10.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne a zástupkyňa žalovaného. Na základe takto zisteného právne uzavrel citujúc § 17 ods.1, § 32, § 60 ods.1,2,3, § 77, § 79 ods.1, § 1 ods.1,4 zákona č. 311/2001 Z.z., § 100 ods.1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, § 179 ods.1, § 192 ods.1,2 Zákonníka práce, § 27 ods.1,3 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni 24.3.2003 je neplatná. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa poberala v čase od 1.10.2004 do 30.6.2006 preddavkovo dávky v hmotnej núdzi, že medzi účastníkmi konania bola 8.2.2010 uzavretá dohoda, ktorou bol ukončený pracovný pomer medzi účastníkmi konania a, že účastníci konania medzi sebou uzavreli 6.5.2010 dohodu o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Spornou v tomto konaní ostalo to, či je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni ňou požadovanú sumu vo výške 3 443,40 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobkyňa túto sumu požadovala titulom náhrady škody, žalovaný popieral škodu a zotrval na tom, že sa jedná o náhradu nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o náhradu škody, pre vznik povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni škodu je potrebné, aby boli splnené zákonom stanovené všeobecné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Žalobkyňa nepreukázala ani jeden predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a teda aj pre vznik jeho povinnosti nahradiť žalobkyni ňou požadovanú sumu a mal za to, že ohľadne tejto skutočnosti neuniesla dôkazné bremeno. Poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu na začatie konania uviedla, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3 443,40 eur, ktorá bola v dohode dohodnutá a vyčíslená, preto ňou požadovaný nárok posúdil vychádzajúc z obsahu dohody o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru ako nárok na náhradu nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Nakoľko žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, bolo povinnosťou súdu sa na základe zásady hospodárnosti konania zaoberať prednostne vznesenou námietkou premlčania a až následne po jej posúdení samotným nárokom žalobkyne. Právna úprava premlčania v pracovnoprávnych vzťahoch sa spravuje podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní (s výnimkami ustanovenými v § 36 Zákonníka práce) a teda § 100 a nasl. O. z.. Po posúdení všetkých skutočností mal a to, že je nárok žalobkyne premlčaný. Predmetnú dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania 6.5.2010 a označenú ako Uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru posúdil v zmysle § 32 Zákonníka práce ako dohodu o sporných nárokoch. Predmetom dohody o sporných nárokoch je úprava pôvodných nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ich nahradenie novými nárokmi. Účastníci konania teda dohodou o skončení pracovného pomeru nahradili svoje pôvodné záväzky novými. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že žalovaný ako bývalý zamestnávateľ sa zaviazal nahradiť žalobkyni sumu 7 188,97 eur ako sumu náhrady mzdy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru s tým, že táto mala byť žalobkyni vyplatená prevodom na účet vo výplatnom termíne v mesiaci máj 2010 . Túto svoju povinnosť „navrhovateľ“ splnil, čo je zrejmé z potvrdenia o výplate mzdy za mesiac 05/2010. K vyplateniu žiadnej inej sumy sa žalovaný nezaviazal. Zároveň je z obsahu tejto dohody zrejmé, že splnením nárokov vyplývajúcich z tejto dohody, budú účastníci konania považovať svoje vzájomné nároky vyplývajúce z pracovného pomeru za uspokojené. Uzavretím tejto dohody tak došlo k zániku nárokov žalobkyne vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ však ide o časť dohody upravujúcej vyhlásenie žalobkyne o tom, že požaduje náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami a mzdou v tejto časti považoval dohodu podľa § 17 ods.1 Zákonníka práce za neplatnú, pretože týmto sa žalobkyňa vopred vzdala svojho práva na náhradu mzdy za obdobie poberania dávok v hmotnej núdzi od 1.10.2004 do 30.6.2006. V čase uzavretia dohody o sporných nárokoch - 6.5.2010 totižto žalobkyňa ešte nemala vedomosť o tom, že bude musieť vrátiť ÚPSVaR sumu 1 707,83 eur ako preplatok rozdielu medzi náhradou mzdy a preddavkovo vyplatenými dávkami v hmotnej núdzi po vykonanom zúčtovaní, nakoľko o tomto sa dozvedela až z rozhodnutia ÚPSVaR č KE1/SHN/SOC/2013/100636-001 z 28.1.2013 po vykonanom zúčtovaní náhrady mzdy za jednotlivé mesiace poberania dávok a výškou vyplatených dávok, aj keď na možnosť vzniku takejto situáciu bola pravdepodobne upozornená v odôvodnení rozhodnutia ÚPSVaR, ktorým jej boli priznané preddavkovo dávky v hmotnej núdzi z dôvodu začatého konania na súde vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru. Týmto mal za to, že žalobkyňa sa neplatne vzdala svojho nároku na náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami a mzdou. Keďže však nárok na náhradu mzdy je potrebné počítať odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných náhrad a za obdobie od 1.10.2003 do 1.6.2006 (za ktoré sa vzdala náhrady mzdy) boli náhrady mzdy za ten ktorý mesiac splatné vždy k 8. dňu nasledujúceho mesiac (dátumy splatnosti presne uviedol), a nakoľko žaloba bola podaná na súde 4.4.2013, tento jej nárok považoval za premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného s poukazom na § 101 O. z. prihliadol na takto vznesenú námietku premlčania a návrh zamietol. Vychádzajúc z tohto sa už preto ďalej nezaoberal výškou ani dôvodnosťou samotného nároku žalobkyne. Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že v tomto konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania, preto o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, ktorá ho odôvodnila nasledovne: v dohode bolo prisľúbené, že jej žalovaný zaplatí náhradu mzdy za obdobie 10/2003 - 20.6.2006 vo výške 435 499,- Sk. Počas konania o určenie neplatnosti výpovede poberala sociálne dávky, lebo bola v hmotnej núdzi. Žalovaný jej tieto dávky odpočítal z výšky mzdových nárokov a týmto konaním ju dostal do omylu, aby sa neplatne vzdala svojho nároku na náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami a mzdou. Súd sa nezaoberal výškou ani dôvodom jej nevyrovnaného nároku, preto žiadala, aby súd zaviazal žalovaného o vyrovnanie nároku na náhradu a nedoplatku pre ÚPSV a R. K odvolaniu žalobkyne podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice č. 9C/82/2003-237 z 24.6.2003 bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobkyne T.. T.. Y.. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach č. 3Co/3016/2009-256 z 15.12.2009. Predmetné rozsudky riešili len otázku neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, nebola riešená otázka uspokojenia nárokov žalobkyne a ich výšky. Žalobkyňa bola vyzvaná k okamžitému nástupu do zamestnania. Dostavila sa 8.2.2010 s návrhom na ukončenie pracovného pomeru dohodou k 8.2.2010, s čím zamestnávateľ súhlasil. Zároveň boli prerokované jej finančné požiadavky na uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktoré boli spísané v Zázname z 8.2.2010. V ňom je uvedené, že žalobkyňa požaduje nahradiť mzdu za obdobie do 20.6.2006, s tým, že jej z tejto čiastky bude odpočítané vyplatené odstupné v roku 2003 a za obdobie poberania sociálnych dávok - rozdiel do výšky platu. Tieto podmienky zamestnávateľ splnil a vypočítaná náhrada mzdy vo výške 7 188,97 € bola žalobkyni poukázaná na jej účet vedený v Poštovej banke. Uspokojenie nárokov žalobkyňa potvrdila svojím podpisom 6.5.2010 v zázname, v ktorom je uvedený podrobný rozpis výpočtu náhrady mzdy, proti čomu nevzniesla žiadne pripomienky. Žalobkyňou požadovaná náhrada mzdy sa týka obdobia od októbra 2003 do júna 2006. Podľa Zákonníka práce je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru splatná pozadu za mesačné obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčacia lehota začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za mesiac, za ktorý je požadovaná. Z toho vyplýva, že žalobkyňou uplatňovaný nárok je premlčaný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd uvádza, že aj keď žalobkyňa výslovne neuviedla odvolacie dôvody z jeho obsahu je možné ich podradiť pod § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Správne súd postupoval, keď potom ako zistil, že nárok žalobkyne je premlčaný vo veci meritórne rozhodol a nevykonával ďalšie dokazovanie. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods.1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 78 ods.1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle § 100 ods.1, § 101 O. z. na uplatnenie tohto nároku. Z § 129 ods.1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 159/2008, z 27.1.2010). Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože trovy konania, lebo si žiadne neuplatnil. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.