Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113211604 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113211604.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky E. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na H. Č.. XXXX/XX H. L. zastúpenej advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom na Vodnej č. 3 v Košiciach proti odporcovi C. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na H. Č.. XXXX/XX H. L. t.č. na M. Č.. X H. A. zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom na Čučmianskej Dlhej č. 21 v Rožňave v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.10.2015 č.k. 38C/151/2013-424 v spojení s opravným uznesením z 10.11.2015 č.k. 38C/151/2013-436 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením. Navrhovateľke priznáva náhradu trov odvolacieho konania251,32 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie GRABAN, TORMA & PATRNERS, s.r.,o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 745 eur mesačne od 14.5.2013 do 19.12.2013, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20 . dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Dlžné výživné 5.960 eur za obdobie od 14.5.2013 do 19.12.2013 ho zaviazal zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania 2.507,68 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením opravil druhý výrok napadnutého rozsudku, tak, že dlžné výživné 5.960 eur za obdobie od 14.5.2013 do 19.12.2013 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa jeho názoru sa konajúci súd pri posudzovaní životnej úrovne navrhovateľky riadne nevysporiadal s jej výdavkami. Vyslovil presvedčenie, že v prípade ak by životná úroveň navrhovateľky bola taká nízka ako uviedla, mohla podľa jeho názoru predať motorové vozidlo a nemusela platiť splátky leasingu. Poukázal na to, že výdavky navrhovateľky za telefón a internej považuje za neprimerane vysoké. Zdôraznil, že podľa jeho názoru mohla výdavky na pohonné hmoty znížiť cestovaním Mestskou hromadnou dopravou. Vyslovil presvedčenie, že platby za úvery by v tomto konaní nemali byť zohľadňované, pretože budú predmetom konania o vyporiadaní BSM a boli by tak podľa jeho názoru zohľadnené duplicitne. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho príjem posudzoval v zmysle zásady potencionality. V tejto súvislosti konštatoval, že na základe ním predložených dôkazov mohol konajúci súd posúdiť jeho skutočné príjmy bez posúdenia v zmysle zásady potencionality. Dodal, že podľa jeho názoru je životná úroveň rovnaká a uviedol, že dáva odvolaciemu súdu na zváženie skutočnosť, či plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, v čase keď ich manželstvo je len formálnym zväzkom, nežijú v spoločnej domácnosti a k rozvodu manželstva zatiaľ nedošlo len v dôsledku neúmerne dlhého konania, je v súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, tvrdenia odporcu označila za arogantné a účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonnej povinnosti. Zdôraznila, že o arogantnom postoji odporcu svedčí aj skutočnosť, že navrhoval ,aby predala motorové vozidlo za účelom zníženia jej výdavkov, napriek tomu, že mu je známe, že motorové vozidlo je pre ňu nevyhnutným prostriedkom na zabezpečovanie jej každodenných povinností z dôrazom na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. V závere vyjadrenia navrhla, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká počas celého trvania manželstva bez ohľadu na stupeň formálnosti spolužitia manželov. Konštatuje, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorí sú spôsobilí na právne úkony a schopní pochopiť účel ako aj právne následky uzavretia manželstva, preto neobstojí úvaha odporcu ohľadom toho, či plnenie si vyživovacej povinnosti medzi manželmi je vzhľadom na formálnosť zväzku v súlade s dobrými mravmi. Dodáva, že pre posúdenie a porovnanie životnej úrovne oboch manželov nie je rozhodujúca len výška ich mesačných výdavkov ale celková kvalita ich života, ktorá okrem iného zahŕňa aj komfort používania motorového vozidla, preto nie je spravodlivé žiadať od navrhovateľky, aby svoje výdavky znížila predajom motorového vozidla, ak bolo motorové vozidlo bežnou súčasťou rodinného života v čase spolužitia manželov a rovnako je bežnou súčasťou života odporcu aj po opustení spoločnej domácnosti. K odvolacím námietkam odporcu ohľadom duplicitného započítania splátok úverov dodáva, že vyhodnotenie a posúdenie otázky splácania spoločných úver v tomto konaní bude zohľadnené aj v konaní o vyporiadaní Bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto nedôjde k ich duplicitnému započítaniu. Zdôrazňuje, že splátky úverov sú predmetom tohto konania len do miery nevyhnutnej pre súdenie životnej úrovne oboch manželov, pretože nie je možné spravodlivo žiadať, aby životná úroveň jedného z manželov bola po rozpade spoločného spolužitia zaťažená spoločnými ťarchami až do rozvodu manželstva a samotného vyporiadania BSM, pretože to odporuje zákonnej podmienke zachovania rovnakej životnej úrovne oboch manželov, t.j. v čase trvania manželstva. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, ktorý podala spoločne s vyjadrením k odvolaniu odporcu, v ktorom žiadala priznanie trov právneho zastúpenia 251,32 €, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby spočívajúcom v podaní písomného vyjadrenia z 19.1.2016 k odvolaniu odporcu podľa §-u 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vo výške 200,85 € bez DPH, zvýšené o režijný paušál 8,58 € podľa ust. §-u 16 ods. 3 tejto vyhlášky, DPH 20% 41,89 eur v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom na § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odporca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, nakoľko odvolací súd nevyhovel žiadnej z jeho námietok a zároveň neboli splnené podmienky podľa §-u 150 O.s.p., pretože neboli zistené dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.