Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/442/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224007 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113224007.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., B. X, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/388/2013-391 zo dňa 7.5.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41 č.k. 3C/3850/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania proti žalovanej. Priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 279,56 €, ktoré zaviazal žalovanú zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 6.6.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo dôchodkové a úrazové poistenie žalobkyne. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. (ďalej len VPP), obsahujúce 17 častí. Podpis žalobkyne a dátum uzavretia poistnej zmluvy sú uvedené za XVII. časťou - Záverečné ustanovenia. V XV. časti VPP - Rozhodcovské konanie sa strany zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom ; rozhodcovské konanie sa riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V XVII. časti VPP bolo ustanovené, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote alebo poistnému plneniu. Na VPP nadväzuje text označený ako Ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve, podľa bodu 2. ktorého zmluvné strany vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Za týmto textom opätovne nasleduje podpis žalobkyne a žalovanej, ako aj dátum 6.6.2007. Súčasťou poistnej zmluvy bol aj Dotazník o zdravotnom stave žalobkyne, Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, pričom všetky tieto listiny boli podpísané dňa 6.6.2007. Vyššie uvedený záznam pritom bol predtlačeným formulárom žalovanej, v ktorom sú uvedené kolónky Potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, do ktorých klient vpisoval slová áno - nie. 3. Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/385/2012 zo dňa 19.1.2012 súd zistil, že týmto rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej 152,18 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok na zaplatenie pohľadávky podľa časti XVII. VPP, ktorá vznikla z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 6.6.2007. Rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z písomného poverenia žalovanej, resp. z časti XV. VPP. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 9.8.2013 a žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku podala na súde dňa 23.8.2013. 4. Dňa 14.8.2007 bola žalovanej doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy uzavretej dňa 6.6.2007 s tým, že na základe tejto žiadosti dôjde k zániku poistenia dňa 7.10.2007 podľa § 800 Obč. zák.. 5. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v roku 2007 bola nezamestnaná, hľadala si prácu a naskytla sa jej možnosť pracovať v spoločnosti HLCS investments, s.r.o., Košice ako obchodná zástupkyňa - sprostredkovateľka poistenia. Pred uzavretím poistnej zmluvy sa zúčastnila týždňového školenia a po jeho absolvovaní bolo uzavretie pracovnej zmluvy podmienené uzavretím poistnej zmluvy - životného poistenia so žalovanou. Deň pred uzavretím pracovnej zmluvy (7.6.2007) preto uzavrela poistnú zmluvu (dňa 6.6.2007) - životné poistenie. Poistnú zmluvu pritom s ňou uzavrela, ako aj s ostatnými účastníkmi školenia, školiteľka, ktorá pracovala pre jej budúceho zamestnávateľa. K skončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe ku dňu 20.7.2007, pričom počas trvania tohto pracovného pomeru nesprostredkovala uzavretie žiadnej poistnej zmluvy. Ohľadom školenia si žalobkyňa nepamätala, či školenie bolo zamerané aj na rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie a ich význam, dôsledky a rozdiely vo vzťahu ku konaniu pred všeobecným súdom a taktiež si nepamätala, či otázky týkajúce sa tejto problematiky boli zaradené v záverečných testoch. Jednoznačne však vylúčila, že by v rámci školenia obdŕžala inštrukciu vo vzťahu k procesu uzatvárania poistných zmlúv, v zmysle ktorej by boli sprostredkovatelia povinní upozorniť klientov na existenciu rozhodcovskej doložky, obsiahnutej vo VPP alebo v Osobitných zmluvných dojednaniach a vysvetliť im, čo táto rozhodcovská doložka znamená a nemali povinnosť výslovne upozorniť klientov na to, že doložku nemusia prijať, pričom ostatné zmluvné podmienky ostávajú nezmenené. 6. Uzavretie pracovnej zmluvy medzi HLCS investments s.r.o. Košice a žalobkyňou dňa 7.6.2007 na výkon práce obchodného zástupcu, smerujúcej k sprostredkovaniu uzavretia poistnej zmluvy so zmluvnými partnermi, vzal súd za preukázané z pracovnej zmluvy. Z tejto zistil, že aj táto v čl. VIII. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany v prípade vzniku akéhokoľvek sporu namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu a všetky vzájomné spory a sporné nároky z pracovného pomeru sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa riadi zákonom 244/2002 Z.z.. Po uzavretí pracovného pomeru dňa 8.6.2007 žalobkyňa prevzala od zamestnávateľa Sadzobník produktov žalovanej a Komplety poistných zmlúv žalovanej. Spoločnosť HLCS investments s.r.o. Košice nevedela na výzvu súdu poskytnúť bližšie údaje o školení žalobkyne vzhľadom na skartovanie spisov o jej vzdelávaní. Odkázala na smernicu, upravujúcu postup školenia, v zmysle ktorej pred podpisom pracovnej zmluvy musel byť zamestnanec preškolený v trvaní 8 pracovných dní a školenie vykonávali určení školitelia, ktorých konkrétne mená boli súdu oznámené. Táto spoločnosť tvrdila, že od 1.1.2007 sa doložka o rozhodcovskom konaní stala novým prvkom v poisťovacej činnosti poisťovne, a preto spoločnosť venovala tejto skutočnosti zvýšenú pozornosť aj pri školení. Tvrdila, že žalobkyňa bola oboznámená s problematikou rozhodcovského konania. Súd si tiež zabezpečil smernicu č. 1/2007 o zabezpečení náboru a školenia obchodných zástupcov a smernicu č. 2/2002 o právach a povinnostiach obchodných zástupcov ako interné predpisy spoločnosti HLCS investments s.r.o. Košice a rovnako aj vzory záverečných testov školenia pre obchodných zástupcov, z ktorých zistil, že nie každý z týchto testov obsahuje otázku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky. K dispozícii mal aj písomnú prípravu vedúceho náboru a školení, rozloženú na 8 dní školenia, z ktorej zistil obsah jednotlivých školiacich dní. Téma rozhodcovskej doložky bola zaradená do druhého dňa školenia, avšak rozsah výuky vo vzťahu k tejto otázke nebol konkretizovaný. Šiesty a siedmy deň boli účastníci odkázaní na samoštúdium a konzultácie a ôsmy deň sa uskutočnili testy. V rámci samoštúdia sa mali oboznámiť aj so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré obsahujú aj pojem rozhodcovské konanie, záverečné ustanovenia a ďalšie zmluvné dojednania. Z ďalšieho interného materiálu spoločnosti HLCS investments s.r.o., označeného ako Sprievodca začínajúceho sprostredkovateľa poistenia, vydaného žalovanou v januári 2007 súd zistil, že obsahuje tri časti a v časti 2.2. s názvom Všeobecné poistné podmienky sú uvedené aj základné pojmy a medzi nimi aj rozhodcovské konanie. Zo Sadzobníka produktov žalovanej platného od 1.1.2007 súd zistil, že obsahuje Všeobecné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.1.2007 a sadzobníky k jednotlivým poistným produktom. Z ďalšieho interného predpisu spoločnosti HLCS investments s.r.o., a to zo smernice č. 3/2007 o rozhodcovskom konaní zo dňa 20.4.2007 súd zistil, že táto sa týka aplikácie rozhodcovskej doložky dojednanej u obchodných zástupcov, ktorí pracujú pre spoločnosť ako zamestnanci v trvalom pracovnom pomere a pri uzatváraní poistných zmlúv. Rozhodcovská doložka vyjadruje vôľu zamestnávateľa a zamestnanca riešiť prípadné pracovné spory v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka pri uzavretí poistnej zmluvy, v ktorej zamestnanec vystupuje ako sprostredkovateľ, vyjadruje vôľu poisťovne a poistníka riešiť prípadné spory nie prostredníctvom súdneho konania pred všeobecným súdom, ale formou rozhodcovského konania. Zamestnanec ako sprostredkovateľ poistenia je povinný pri podpise poistnej zmluvy poistenca na rozhodcovské konanie upozorniť a oboznámiť ho s rozhodcovskou doložku a informovať ho, že poistník nemusí rozhodcovskú doložku akceptovať. V prípade nesúhlasu poistníka zamestnanec je povinný doložku škrtnúť. 7. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 40 a § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a podľa ust. §§ 52, 53 a 54 Obč. zák. s odkazom aj na čl. 3 ods. 1,2 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku rozsudku, lebo zistil, že rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej spor medzi účastníkmi, vyplývajúci z uzavretej zmluvy, je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní, je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. v spojení s ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., teda ide o neprijateľnú podmienku a zároveň nebola individuálne žalobkyňou dojednaná. Konštatoval, že táto sa nachádza vo VPP pod bodom XV. a z tohto jej zaradenia do VPP vopred pripravených žalovanou vyplýva, že nebola žalobkyňou osobitne dojednaná. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že v deň podpisu poistnej zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára VPP aj Osobitné (správne Ďalšie - poznámka odvolacieho súdu) zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá je uvedená v poistných podmienkach. Konštatoval, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred pripravené a spotrebiteľ nemal, resp. nemohol meniť ich obsah. V predmetom spore rozhodcovská zmluva je predformulovaná na tlačive žalovanej, a teda evidentne išlo o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o rozhodcovskom konaní. Tento záver nakoniec vyplýva aj z ostatnej rozhodovacej činnosti súdov, v rámci ktorej boli posudzované poistné zmluvy, uzavierané žalovanou podľa VPP platných a účinných pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Poistné zmluvy majú vo všetkých prípadoch rovnaké zloženie, VPP obsahujú 17 častí, a na VPP kontinuálne nadväzujú Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve a k listinám tvoriacim súčasť poistnej zmluvy patrí aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Obsah rozhodcovskej doložky bol žalovanou ako dodávateľom vopred pripravený a žalobkyňa na ňom nijakým spôsobom neparticipovala a je vylúčené, že by malo ísť o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôkazné bremeno preukázať, že žalobkyňa si individuálne vyjedná rozhodcovské konanie, bolo v zmysle ust. § 53 ods. 3 Obč. zák. na žalovanej ako dodávateľovi. V tomto smere nepredložila žiadne relevantné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nebolo preukázané splnenie povinností zo strany sprostredkovateľa poistenia v zmysle smernice č. 3/2007 upozorniť žalobkyňu na rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie, oboznámiť ju s týmto inštitútom, ako aj s tým, že ju nemusí akceptovať. Súd konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že by dala žalobkyni po preukázateľnom poučení možnosť rozhodnúť sa, či príjme rozhodcovskú doložku alebo nie. V súvislosti s námietkou žalovanej, že žalobkyňu nie je možné považovať za spotrebiteľa, pretože hoci ešte nezačala vykonávať sprostredkovanie poistenia, uskutočňovala právne úkony smerujúce k tejto činnosti, konkrétne absolvovala školenie zamerané na výkon budúceho zamestnania vo funkcii obchodného zástupcu - sprostredkovateľa poistenia, ktoré predchádzalo uzavretiu poistnej zmluvy, súd poukázal na rozsudok Gruber a Benincasa. 8. V rozsudku Gruber sa Súdny dvor zaoberal posúdením tzv. duálnych (resp. zmiešaných) zmlúv a ich kvalifikáciou ako spotrebiteľských zmlúv v zmysle Bruselského dohovoru (teraz oddiel 4 nariadenia Brusel I). Duálna zmluva predstavuje kontrakt, ktorý má čiastočne spotrebiteľský a čiastočne podnikateľský charakter. Pojem spotrebiteľská zmluva v článku 13 a nasl. Bruselského dohovoru sa vyvíjal interpretáciou Súdneho dvora predovšetkým vo veciach Shearson Lehmann Hutton a Benincasa. V Shearson Lehmann Hutton Súdny dvor za zmysel týchto ustanovení označil záujem chrániť spotrebiteľa ako zmluvnú stranu, ktorá sa považuje za ekonomicky slabšiu a menej skúsenú v právnych záležitostiach ako druhá zmluvná strana a ktorá nesmie byť odrádzaná od súdneho uplatňovania svojich nárokov donucovaním, aby podala žalobu na súdy zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko druhá zmluvná strana. Súdny dvor však zároveň vysvetlil dôvody, pre ktoré pojem „spotrebiteľ“ v tomto kontexte nemožno vykladať príliš extenzívne: pravidlo upravujúce uvedenú právomoc je výnimkou zo všeobecného pravidla obsiahnutého v článku 2; nehľadiac na takéto výslovné výnimky, Dohovor odmieta zverovanie právomoci súdom podľa bydliska žalobcu, pričom sledovaný ochranný účel naznačuje, že výnimky by sa nemali rozširovať na osoby, pre ktoré takáto ochrana nie je opodstatnená. Tento pojem sa preto vzťahuje „len na súkromného konečného spotrebiteľa, ktorý nevykonáva obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť“. Vo veci Benincasa Súdny dvor tento prístup potvrdil a konkretizoval, že treba poukázať na postavenie osoby, ktorá je účastníkom konkrétnej zmluvy, berúc do úvahy povahu a cieľ zmluvy, a nie na subjektívnu situáciu tejto osoby. Tá istá osoba sa vo vzťahu k určitým plneniam môže považovať za spotrebiteľa a vo vzťahu k iným za podnikateľský subjekt. Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa ako zmluvnej strany, ktorá sa považuje za ekonomicky slabšiu, sa vzťahujú len na zmluvy uzavreté na účely uspokojenia osobných potrieb jednotlivca v zmysle súkromnej spotreby. Osobitná ochrana, ktorej poskytnutie sledujú tieto ustanovenia, nie je dovolená v prípade zmlúv uzavretých na účely výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V rozsudku Gruber sa Súdny dvor držal zavedenej línie reštriktívneho výkladu spotrebiteľských zmlúv v európskom medzinárodnom práve procesnom a stanovil, že ustanovení o osobitnej právomoci v spotrebiteľských zmluvách sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia malo len zanedbateľnú úlohu. Z uvedeného vyplýva, nie je rozhodujúci pomer súkromného a obchodného účelu a zmluva sa nebude považovať za spotrebiteľskú ani vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné. 9. Z vykonaného dokazovania podľa záverov súdu nesporne vyplynulo, že poistná zmluva so žalobkyňou bola uzavretá ešte pred tým, ako sa sama na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 7.6.2007 so spoločnosťou HLCS investments s.r.o. Košice stala sprostredkovateľkou poistenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že budúci zamestnávateľ podmienil vznik pracovného pomeru uzavretím poistnej zmluvy so žalovanou, je nesporné, že žalobkyňa poistnú zmluvu uzatvárala na uspokojenie svojej súkromnej osobnej potreby a ani len čiastočne nie na účely výkonu podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že výklad, ktorý učinila žalovaná s poukazom na vyššie citované rozhodnutia Súdneho dvora, na prípad žalobkyne nie je použiteľný. Hoci bolo preukázané, že uzavretiu poistnej zmluvy bezprostredne predchádzalo 8 dňové školenie žalobkyne smerujúce k výkonu budúceho povolania sprostredkovateľa poistenia, súd k obrane žalovanej, že žalobkyňa vo vzťahu k procesu uzatvárania poistných zmlúv, vrátane otázky rozhodcovskej doložky, z tohto dôvodu nebola laikom, uviedol, že ani táto okolnosť nie je dôvodom na spochybnenie záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy. 10. Uzavrel, že žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy nemala v oblasti sprostredkovania poistenia žiadnu konkrétnu prax. Nesprostredkovala a vzhľadom na neskorší dátum vzniku pracovného pomeru na výkon funkcie sprostredkovateľa poistenia, ani nemohla sprostredkovať resp. uzavrieť žiadnu poistnú zmluvu s treťou osobou. Súd sa preto aj v kontexte s uvedenými skutočnosťami nestotožnil s výkladom žalovanej, že len samotné 8 dňové školenie predstavuje právny úkon, smerujúci k činnosti sprostredkovania poistenia, ktorý by bol tak závažného charakteru, že by spochybnil postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v právnom vzťahu z poistnej zmluvy. Žalovaná jednoznačne a nespochybniteľne nepreukázala a nevyplynulo to ani z listinných dôkazov predložených spoločnosťou HLCS investments s.r.o., že by boli význam rozhodcovskej doložky, podstata rozhodcovského konania, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces, žalobkyni v rámci školenia riadne vysvetlené. Skutočnosť, že uvedená otázka bola skutočne zahrnutá medzi témy školenia, uvedené tvrdenie jednoznačne nepreukazuje. Ako to vyplynulo z písomnej prípravy vedúceho školenia, otázka rozhodcovskej doložky bola v rámci ďalších tém zaradená len na 2.deň školenia. Nie je však zrejmé, v akej kvalite a v akom rozsahu bola táto otázka školeným osobám ozrejmená. Samotným zákonom o rozhodcovskom konaní sa v „balíku“ ďalších zákonov účastníci školenia mali zaoberať len samoštúdiom, prípadne konzultáciami v 6. a 7. deň školenia. Otázka rozhodcovskej doložky a konania nie je rozobratá ani v Sprievodcovi začínajúceho sprostredkovateľa (pomôcka vydaná žalovanou), ktorý tento inštitút spomína len v rámci základných pojmov Všeobecných poistných podmienok, aj to len odkazom na zákon o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka otázok v záverečných testoch, v konaní boli predložené len príklady testov a teda nie testy, ktoré by sa priamo týkali žalobkyne a z ktorých by bolo zistiteľné, či jej táto otázka vôbec bola položená a ak áno, ako na ňu odpovedala. Ako to vyplynulo zo správy spoločnosti, ktorá školenie realizovala, písomnosti týkajúce sa žalobkyne boli skartované. Napokon, ako to vyplynulo z predložených príkladov testov, z ôsmich len polovica obsahovala otázku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovského konania. Z materiálov predložených spoločnosťou, realizujúcou školenie vyplýva, že školené osoby, vrátane žalobkyne , si mali v priebehu týždňa osvojiť rozsiahlu matériu, týkajúcu sa poisťovníctva, pričom táto bola zameraná najmä na osobitosti jednotlivých ponúkaných poistných produktov. Žalobkyňa uviedla, že jej zrozumiteľne nebol objasnený spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi zmluvnými stranami, nebola upozornená na rozhodcovskú doložku, ani na to, že prípadné spory by mali byť prerokované pred iným orgánom než súdom. V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami je preto odôvodnená pochybnosť o reálnych vedomostiach žalobkyne vo vzťahu k rozhodcovskej doložke. Ak si teda žalobkyňa mala vyjednať súkromný „súdny“ proces, mala nepochybne poznať pravidlá, ktorými sa rozhodcovské konanie riadi. O nich však v predložených dôkazoch niet žiadnej zmienky. Preto tvrdenie žalovanej o tom, že takýto proces si dojednala žalobkyňa, hoci nepoznala jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné. 11. Čo sa týka Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, súd uviedol, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Ak by sa žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam, aj samotná zmluva, neboli na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobkyňa individuálne želá. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta) súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa si individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. 12. Z vykonaného dokazovania ďalej súd uzavrel, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, formulovaná v článku XV. VPP, je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami, uvedenými vo VPP. Podľa tejto rozhodcovskej doložky, všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 13. Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy označené ako Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 (správne Ďalšie zmluvné dojednania), súd konštatoval, že vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach. Zo znenia VPP a aj z ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len povinnosť žalobkyne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. 14. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. 15. Rozhodcovská doložka v znení, ako bola uvedená v danej veci, znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. 16. Vychádzajúc zo Smernice ES/93/13 EHS (písm. q) bod 1), neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať inej zmluvnej strane. 17. Podľa uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. 18. Ďalej súd konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, keďže ju núti k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohla vybrať len žalovaná, bez možnosti žalobkyne podieľať sa na jeho kreovaní. 19. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený a preto nie sú pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. 20. V posudzovanej veci podľa záveru súdu je zrejmé, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mala v moci jedine žalovaná. Pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve žalovaná. Takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ k takému dojednaniu nezaviazal. Praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že žalobkyni bola prakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. 21. Žalovaná svoju obranu založila aj poukazom na rozhodnutia ESD a Ústavného súdu SR, podľa ktorých pri posudzovaní rozhodcovskej doložky je potrebné zamerať skúmanie na to, či bolo zámerom dodávateľa zbaviť spotrebiteľa možnosti uplatniť akýkoľvek opravný prostriedok alebo postup na obranu jeho práv, pričom nie je rozhodujúce, v akom rozsahu bol spotrebiteľ informovaný o obsahu rozhodcovskej doložky a rozhodcovskom konaní, ale je rozhodujúce, či obsahom dojednania v rozhodcovskej doložke bolo upretie právnych prostriedkov smerujúcich na ochranu práv spotrebiteľa. Žalovaná zastávala názor, že nedošlo k upretiu právnych prostriedkov smerujúcich na ochranu práv spotrebiteľa, pretože náš právny poriadok umožňuje spotrebiteľovi, aby v rozhodcovskom konaní využil na ochranu svojich práv inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku. K tomu súd uviedol, že prijatie tohto názoru by viedlo k absurdnému záveru, že rozhodcovská doložka je bez ohľadu na iné skutočnosti platná. V zmysle tohto názoru už len samotná existencia inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku vopred vylučuje možnosť posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky, čo je v priamom rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj s vyššie uvedenými princípmi posudzovania rozhodcovskej doložky. 22. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že v danom prípade ide o neplatnú rozhodcovskú doložku (zmluvu), pretože táto nebola individuálne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť predstavuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods.1 písm.c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Súd preto žalobe vyhovel a ostatnými dôvodmi, uplatnenými v žalobe vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, sa podobnejšie nezaoberal. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Žalobkyňa mala vo veci úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov, trovy jej však nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov proti žalovanej nepriznáva. Na základe vyššie citovaného ustanovenia súd priznal náhradu trov, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne. Jeho trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 279,56 €, keďže v spore bol zastúpený advokátom 24. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/,b/,c/,d/,e/ a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietala, že súd priznal žalobkyni ochranu, ktorá jej neprináleží, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri uzavretí poistnej zmluvy nebola spotrebiteľkou s poukazom na rozhodnutia vo veci C-269 Benincasa a C-464/01 Gruber. 25. Žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu deň pred uzavretím pracovného pomeru a ako sama uviedla, na súkromné účely túto poistnú zmluvu nepotrebovala, čo nakoniec potvrdila aj tým, že po skončení pracovného pomeru zrušila poistnú zmluvu. Poistná zmluva teda bola uzavretá v súvislosti s výkonom povolania. Neprináleží jej preto ochrana ako spotrebiteľke, pretože aj keď ešte v čase uzavretia poistnej zmluvy nebola podnikateľom, jej právne úkony smerovali k takejto činnosti a už mala dostatok informácií o predmete zmluvy. Nemohla tu už vzniknúť akási nerovnosť medzi podnikateľom a spotrebiteľom v dôsledku informačnej nerovnováhy. Žalobkyňa pritom uzavrela so žalovanou rovnakú poistnú zmluvu, ako mal byť predmet jej budúcej činnosti - sprostredkovanie poistenia. Išlo teda o predmet jej budúceho podnikania. Skutočnosť, že bola informovaná o rozhodcovskej doložke, bola pritom preukázaná listinnými dôkazmi predloženými spoločnosťou HLCS investments, s.r.o., konkrétne programom školení, internou smernicou č. 3/2007, ktorú mala žalobkyňa k dispozícii a vzormi záverečných testov, v ktorých boli aj otázky týkajúce sa rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa teda mala dostatok informácií o rozhodcovskej doložke, a teda nemohla mať postavenie spotrebiteľky. Ak by aj bola spotrebiteľkou, mala všetky potrebné informácie k dispozícii ešte pred uzavretím zmluvy, a teda mala a musela vedieť, že rozhodcovskú doložku nemusí prijať a môže osobitné zmluvné dojednania preškrtnúť. Nesúhlasila ďalej so záverom súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a v tomto smere poukazovala na viacero rozporných záverov súdu prvej inštancie. V ďalšom poukazovala na nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia rozsudku súdu, ktorý si v mnohých prípadoch odporuje. Konkrétne súd konštatoval, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu iba kvôli tomu, aby sa mohla zamestnať a v ďalšom texte uvádza, že zmluvu uzavrela len pre súkromné potreby a ani len čiastočne nie pre potreby podnikateľskej činnosti. Závery, týkajúce sa individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, si odporujú aj v iných častiach odôvodnenia rozsudku, ktoré časti v odôvodnení žalovaná citovala. Namietala ďalej záver súdu, že spotrebiteľ si musí sám vyjednať, resp. navrhnúť podmienku na to, aby mohla byť považovaná za individuálne dojednanú. Takýto záver nevyplýva z ust. § 53 ods. 2 Obč. zák., ani zo samotnej smernice 93/13/EHS. Nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ide tu len o to, že existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Nemožno tak vytvárať nový predpoklad, že spotrebiteľ si sám musí vyjednať, resp. navrhnúť podmienku na to, aby mohla byť považovaná za individuálne dojednanú. Nestotožnila sa preto so záverom súdu, že ak sa podmienka nachádza v štandardnej zmluve a je teda vopred pripravená, nemôže byť individuálne dojednaná. Podstatným je to, že rozhodcovská doložka bola predmetom rokovania, a teda spotrebiteľovi bola vysvetlená a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu podmienku prijať. Osobitné zmluvné dojednania boli vopred pripravené na predtlačenom formulári, avšak boli osobitne oddelené od ostatného textu, označené hrubým nadpisom, pričom nemuseli byť stranami podpísané. Tým, že obe strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť tieto zmluvné podmienky, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Namietala ďalej, že súd priznal spotrebiteľovi také práva, ktoré právne predpisy SR spotrebiteľovi nepriznávajú, a to konkrétne právo obrátiť sa na všeobecný súd aj v prípade už začatého rozhodcovského konania na návrh dodávateľa na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. konštatovala, že rozhodcovská doložka v prípade vzniku sporu nijako spotrebiteľovi nebráni podať žalobu na všeobecný súd a jedinou problematickou možnosťou je, ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa. V tomto prípade je však spotrebiteľ povinný sa podrobiť tomuto rozhodcovskému konaniu a takýto záver vyplýva aj zo zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom konaní, konkrétne z ust. § 3 ods. 6, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd a domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ sa nemôže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ sa teda môže obrátiť na súd napriek podpísanej rozhodcovskej doložke, ak však už je raz rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa musí podrobiť tomuto rozhodcovskému konaniu a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Ani nový zákon teda nepriznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd, ak je už raz začaté rozhodcovské konanie. Dojednaná rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou podmienkou, pretože nebráni spotrebiteľovi po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní podať opravný prostriedok alebo žalobu na súd. Túto možnosť nakoniec žalobkyňa využila, ak podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde. Nesúhlasila ani so záverom o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že rozhodcovský súd si mohla vybrať len žalovaná, bez možnosti žalobkyne podieľať sa na jeho kreovaní. Namietala, že takto súd priznal žalobkyni právo vybrať si rozhodcu, ktoré právo nemá podklad v žiadnom právnom predpise. Zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ponecháva výber rozhodcu na dohodu zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve a stanovuje zároveň postup ustanovenia rozhodcu, ak sa strany nedohodnú. Zákon pritom nikde nehovorí, že strany sa musia podieľať na výbere rozhodcov rovnako. Ak sa raz strany dohodli na spôsobe výberu rozhodcu, súd nemôže takýto spôsob výberu označiť za dôvod neplatnosti. Aj v prejednávanej veci výber rozhodcovského súdu prebehol podľa pravidiel dojednaných v rozhodcovskej doložke. Namietala ďalej porušenie zásady kontradiktórnosti konania, keď k prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 24.3.2015 nemala možnosť žalovaná vyjadriť sa bezprostredne, ale až na ďalšom pojednávaní, a to z dôvodu, že súd pojednávanie odročil pre nedostatok časového priestoru. Argumentovala ďalej, že poistné zmluvy sú za istých podmienok, na základe 19. odstavca smernice 93/13/EHS vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo súd v prejednávanej veci nerešpektoval. Keďže dojednanie rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií poistného pre klienta, pri uplatnení 19. odstavca smernice 93/13/EHS je preto táto rozhodcovská doložka vyňatá spod režimu posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve teda v dôsledku priameho účinku smernice z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne nesprávnej aplikácie smernice na poistné zmluvy nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so záverom smernice. Súd nevykonal ani test primeranosti z hľadiska skúmania neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorú povinnosť stanovuje smernica 93/13/EHS v článku 4, ale aj vnútroštátna norma, konkrétne § 53 ods. 11 Obč. zák., podľa ktorej neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu arbitrárne. Navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 26. Žalobkyňa sa k odvolaniu, ktoré jej bolo doručené dňa 22.9.2015 (č.l. 430 spisu), nevyjadrila. 27. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ( ďalej len CSP), aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 45 ods. 1 písm. e/, ods. 3 zák. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ( § 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - od 1.1.2015). 28. Žalobkyňa ani žalovaná sa k výzve nevyjadrili. 29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP ide o odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 30. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 31. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. novembra 2016 o 12.45 hod v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8. novembra 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 32. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 24.7.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 33. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016). 34. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 35. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. t. j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. t.j., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 36. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 39. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (205 ods.2 písm. c/ O. s. p)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 41. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je možné uplatniť iba v prípade splnenia podmienok podľa ust. § 366 CSP ( obdobne v O.s.p. podľa ust. § 205a). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 42. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 43. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa zák. č. 244/2002 Z.z., ktorý už v čase jeho rozhodovania nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda v spore vecne správne rozhodol. 44. Súd v prejednávanej veci rozhodol dňa 7.5.2015, pričom v čase rozhodovania bol platný a účinný zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinný od 01.01.2015. Uvedený právny predpis v § 73 ods. 1,3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. V prechodných ustanoveniach neupravil možnosť súdu v neskončenom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupovať podľa doterajších predpisov, a teda aplikovať zák. 244/2002 Z.z.. Zákon o rozhodcovskom konaní je pritom nielen normou hmotného práva, ale aj normou procesného práva. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. 45. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej doložky, teda žalobkyňa namietala platnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Aj keď súd vyslovil neplatnosť rozhodcovského rozsudku aplikujúc ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., ktoré v čase rozhodovania už nebolo účinné, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda vo veci vecne správne rozhodol a iba dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nesprávne podriadil pod ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. a nie ust. §45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z.. 46. Odvolací súd preto postupoval podľa ust. § 382 CSP a keďže na prejednávanú vec sa vzťahuje ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo súdom prvej inštancie použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili a následne toto ustanovenie aplikoval na správne zistený skutkový stav. 47. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možno oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. 48. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, kedy žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a že táto nebola individuálne dojednaná. 49. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver napriek aplikácii nesprávneho právneho predpisu, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 50. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. 51. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie (o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu), s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z.). 53. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a nemala možnosť osobitne ovplyvniť znenie ani obsah VPP, ktoré boli jej súčasťou a obsahovali rozhodcovskú doložku. 54. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobkyňa nemala nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu zmluvy, resp. VPP, ktoré boli jej súčasťou, bol totiž písaný malými písmenami, obsahoval množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemala možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenú skutočnosť, že pred uzavretím rozhodcovskej doložky sprostredkovateľ poistenia, uzavierajúci zmluvy v mene žalovanej, upozornil žalobkyňu na rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovské konanie, oboznámil ju s týmto inštitútom a s rozdielmi oproti konaniu na súde, s následkami jej uzavretia ako aj, že ju informoval o tom, že doložku nemusí akceptovať. Splnenie povinností spojených s rokovaním o rozhodcovskej doložke teda žalovaná nepreukázala, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalovanú v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že žalobkyňa mala dostatok informácií o predmete rozhodcovskej zmluvy a v dôsledkoch jej uzavretia zo školení, ktoré predchádzali uzavretiu jej pracovného pomeru na pracovnú pozíciu obchodného zástupcu s predmetom činnosti sprostredkovania poistenia, správne súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. 55. Zároveň táto zmluva spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), pretože rozhodcovská zmluva zakotvila de facto výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať v prípade, ak konanie bolo začaté na návrh dodávateľa, čo je takmer pravidlom, čo zakladá dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. 56. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014, teda v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú pritom v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné. 57. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky OZ príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. 58. V prejednávanej veci rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy medzi stranami sporu. V zmysle rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, a teda zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu riešiť všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia v rozhodcovskom konaní. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky žalobkyňa nemala možnosť uplatniť práva z tejto poistnej zmluvy pred všeobecným súdom, teda nemala na výber, či svoj nárok uplatní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. 59. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Na základe tejto rozhodcovskej doložky sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom a spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie sporu pred súdom. Je preto dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach) a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore koncipovaná a žalobkyňou podpísaná (podpísaním poistnej zmluvy súhlasila s rozhodcovskou doložkou, teda rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy), nesvedčí o individuálnom dojednaní a to bez ohľadu na to, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj ďalšie (osobitné) zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012). 60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny je záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne vyjednaná a ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, čo zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zák., a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 61. Vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom. 62. Ostatné odvolacie dôvody rovnako naplnené nie sú. 63. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej napriek tomu, že ide o opakovanie argumentácie, s ktorou sa súd veľmi podrobne a správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné : 64. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobkyňa nebola spotrebiteľkou pri uzatváraní poistnej zmluvy, a to z dôvodov, ako ich veľmi podrobne a presvedčivo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj keď uzavretie poistnej zmluvy bolo podmienkou uzavretia pracovnej zmluvy so spoločnosťou HLCS investments s.r.o. na pozíciu obchodného zástupcu s činnosťou sprostredkovania poistenia, je zrejmé, že poistenie sa netýkalo výkonu práce z pracovnej zmluvy, teda poistenie sa nevzťahovalo na právne úkony vzniknuté pri výkone práce. Jednoznačne išlo teda o poistenie na súkromné účely - dôchodkové a úrazové poistenie, pričom nebol poistený pracovný úraz a ďalšie poistné udalosti výlučne vzniknuté pri výkone práce. Poistná zmluva teda nemala žiaden súvis s výkonom zamestnania, bola iba podmienkou uzavretia pracovnej zmluvy, bez zrejmej súvislosti s výkonom práce, preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu ako spotrebiteľka. Uzavretím pracovnej zmluvy sa žalobkyňa nestala podnikateľkou, teda aj keď jej uzavretiu predchádzalo uzavretie poistnej zmluvy, nie je možné hovoriť o právnych úkonoch smerujúcich k budúcemu podnikaniu žalobkyne, ako to nesprávne interpretuje žalovaná v odvolaní. Poistná zmluva nebola uzavretá ani za účelom podnikania a ani za účelom výkonu povolania z pracovnej zmluvy, lebo životné poistenie nijako nesúviselo s prácou, ktorú mala vykonávať. 65. Súd sa náležite vyporiadal aj s námietkou žalovanej, že žalobkyňa mala dostatok informácií o predmete zmluvy, keď sa pripravovala na prácu sprostredkovateľa poistenia, preto by sa na ňu ochrana prináležiaca spotrebiteľom nemala vzťahovať. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti a zdôrazňuje, že školenie žalobkyne nesmerovalo k podnikaniu, a teda nešlo o úkon smerujúci k podnikateľskej činnosti, ale školenie predchádzalo uzavretiu pracovnej zmluvy. Výkon práce z pracovného pomeru preto nemožno stotožňovať s výkonom podnikania, či inej obchodnej činnosti a sprostredkovanie poistenia nebolo predmetom podnikania žalobkyne, ale malo byť predmetom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Odhliadnuc od vyššie uvedeného vzhľadom na okolnosti prípadu, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno dospieť k záveru, že žalobkyňa mala dostatok informácií o právnych následkoch spojených s uzavretím rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho nemožno spochybniť jej postavenie spotrebiteľa pri uzavretí poistnej zmluvy, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. 66. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej, podstatou ktorej je tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky s poukazom na Osobitné (správne Ďalšie) zmluvné dojednania k uzavretej poistnej zmluve. Záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je zhodný s jednotnou súdnou praxou, ktorá posúdenie otázky individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv už ustálila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, ktorý sa zaoberá posúdením otázky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky práve vo veci žalovanej, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, aká bola aj súčasťou poistnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal dôvod odchýliť sa od názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia. 67. Vo vyššie citovanom uznesení najvyšší súd konštatoval správny záver súdov v exekučnom konaní o neprijateľnosti, a teda aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Konštatoval, že z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky obsiahnuté v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. 68. K totožnému záveru dospel aj odvolací súd. 69. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a naviac táto nebola ani individuálne dojednaná. 70. Rozhodcovská doložka tak, ako bola zakomponovaná vo VPP, splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP označená ako „Ďalšie zmluvné dojednania“, možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP. 71. Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na časť XV. VPP, ktoré sú jednoznačne súčasťou poistných podmienok. 72. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. 73. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovanej, že súd založil svoj záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky na tej skutočnosti, že musí ísť o takú podmienku, ktorú si spotrebiteľ sám vyjednal alebo navrhol. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná založil na tej skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený žalovanou na predtlačenom formulári a žalobkyňa nemala možnosť jej obsah ovplyvniť alebo meniť a sama na ňom takto neparticipovala. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. V prejednávanej veci naviac rozhodcovská doložka bola súčasťou poistnej zmluvy, a preto žalobkyňa nemala možnosť výberu, musela buď zmluvu ako celok podpísať alebo odmietnuť. Nie je namieste argumentácia o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky v záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy, pretože aj keby tieto osobitné ustanovenia neboli žalobkyňou podpísané, k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo už podpisom poistnej zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Záverečnými ustanoveniami, ktoré sú opticky oddelené od ostatného textu všeobecných poistných podmienok, žalovaná chcela iba navodiť dojem, že došlo k osobitnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Ak by mala žalovaná skutočný úmysel osobitne vyjednať túto rozhodcovskú doložku, neučinila by ju súčasťou samotnej poistnej zmluvy. Žalovaná ani nepreukázala osobitné rokovania o dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobkyňou a nepochybne z vykonaného dokazovania je teda možné uzavrieť, že žalobkyňa musela poistnú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ako jej súčasti ako celok prijať alebo ju odmietnuť a nemala možnosť ovplyvniť ani meniť jej obsah, vrátane rozhodcovskej doložky. 74. K ďalšej odvolacej námietke, že súd priznal spotrebiteľovi právo obrátiť sa na všeobecný súd vždy, aj keď je už začaté rozhodcovské konanie, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a § 3 ods. 6 zák. č. 335/2004 Z.z. odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. V prejednávanej veci nepochybne bola dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a žalobkyni ani len nebola daná možnosť výberu, či prípadne ak sama podá žalobu, má možnosť vybrať si všeobecný súd alebo súd rozhodcovský. Tvrdenie žalovanej, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo rozhodcovská doložka nebráni žalobkyni podať žalobu na súd po uskutočnení rozhodcovského konania, na tomto závere nič nemení. Možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je postačujúca pre záver, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dojednaná v prejednávanej veci, nebráni spotrebiteľovi domáhať sa svojho práva na súde. 75. K odvolacej námietke žalovanej, v zmysle ktorej súd nerovnovážne postavenie žalobkyne videl aj v tom, že nemala možnosť podieľať sa na výbere rozhodcu, čo žalovaná považuje za nesprávne, odvolací súd uvádza, že záver súdu v tejto otázke je správny. Keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou vopred žalovanou pripraveného formulára, ktorý žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, vzťahuje sa to aj na samotnú rozhodcovskú doložku, v ktorej bola nielen zakotvená výlučná právomoc rozhodcovského súdu prejednať všetky spory z poistnej zmluvy, ale aj výlučné právo žalovanej vybrať rozhodcovský súd bez akejkoľvek možnosti žalobkyne participovať na výbere alebo kreovaní rozhodcovského súdu. Bez akýchkoľvek pochybností bola takto žalobkyňa nútená nielen podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ale nútená podriadiť sa tomu rozhodcovskému súdu, ktorý vyberie alebo kreuje žalovaná a nepochybne ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Niet žiadnych rozumných dôvodov domnievať sa, že žalobkyňa skutočne mala vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ktorý mohla vybrať jedine žalovaná, pretože takéto dojednanie z hľadiska ochrany jej práv ako spotrebiteľa nemá pre ňu nijaký význam v porovnaní s možnosťou domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. 76. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, nakoľko toto právo bolo v zmysle časti XV. VPP ponechané iba poisťovni, nemala možnosť namietať voči konkrétnej osobe rozhodcu, ak s jeho osobou nesúhlasila a zároveň nemala možnosť zistiť, aký rozhodcovský súd by mal prípadné spory prejednávať. Uvedené ustanovenie VPP je iba všeobecné, žiadnym spôsobom nekonkretizuje konkrétny rozhodcovský súd a tak má poisťovňa možnosť poveriť aj taký súd, ktorý bude neprimerane vzdialený od miesta bydliska poistníka. Podstata nekalej podmienky podľa Súdneho dvora vyžaduje, aby sa za žiadnych okolností neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke z tzv. geografického dôvodu opisuje Súdny dvor slovami cit.: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice“. 77. Odvolací súd sa aj preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti týchto podmienok a teda ich následnej neplatnosti, nakoľko aj v tomto smere bola porušená rovnosť strán sporu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. 78. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o porušení zásady kontradiktórnosti konania, keď žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k prednesom vedľajšieho účastníka až na ďalšom pojednávaní. Odvolací súd uvádza, že aj keď žalovaná nemala možnosť vyjadriť sa k prednesu právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka bezprostredne po tomto prednese na pojednávaní dňa 24.3.2015, mohla toto svoje právo realizovať na nasledujúcom pojednávaní dňa 7.5.2015, na ktorom bola prítomná aj právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka a toto svoje právo aj využila. Nemožno preto dospieť k záveru, že by boli porušené akékoľvek jej práva vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku. 79. K odvolacej námietke týkajúcej sa aplikácie smernice 93/13/EHS, a to konkrétne jej devätnásteho odôvodnenia vzťahujúceho sa na poistné vzťahy odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Je preto nenáležitá obrana odvolateľa aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ smernice spod vecného rozsahu smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve. 80. K námietke žalovanej, že súd bez ďalšieho považoval uzavretie rozhodcovskej doložky za neprijateľné v spotrebiteľskom vzťahu a nevykonal test primeranosti podmienky, ako je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda takú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a to z toho dôvodu, že zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi účastníkmi vyplývajúce z poistnej zmluvy. 81. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi stranami, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na smernicu Rady ES č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe. Podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy takýmito nekalými podmienkami sú aj neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktorá by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. 82. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v tejto otázke je nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, že súd sa nedostatočne zaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka skutočne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 83. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné. 84. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania strán a vedľajšieho účastníka (do 30.6.2016), preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 85. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).