Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224666 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113224666.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcov: 1. O.. I.. D. W., F.. X.X.XXXX, P. XX, T., 2. O.. I.. Ľ. J., F.. XX.X.XXXX, W. XX, T., fyzické osoby - podnikatelia združení v združení bez právnej subjektivity s obchodným názvom JL Ateliér architektúry a designu, Zámocká 12, 811 01 Bratislava, zatúpené: Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská 8, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: FINGEST, s.r.o., Hlavná 24, 040 01 Košice, IČO: 44 008 660, zastúpený: JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice o zaplatenie 114.563,36 eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/103/2013-387 zo dňa 9. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/103/2013- 405 zo dňa 30. novembra 2015 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. II. O d m i e t a odvolanie žalobcov proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 793,04 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým že plnením jedného zo žalobcov, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom: I. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. III. Žalovanému priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 5 086,49 eur, ktorú sumu sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 2.9.2013 domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny 26.415,44 eur, zmluvnej pokuty 739,62 eur (0,2% denne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013), zmluvnej pokuty vo výške 1% denne zo sumy 26.415,44 eur od 22.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za vykonané dielo, dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. Ďalej žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a Ing. arch. Juraj Zornička, autorizačný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení. Žalobcovia tento návrh odôvodnili tým, že dňa 22.5.2008 uzatvorili so žalovaným Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcov zhotoviť pre žalovaného projekty a štúdie a poskytnúť výkon autorského dozoru vzťahujúce sa k stavbe s názvom MULTI - USE HOUSE MICKIEWICZOVA. Cenu za toto dielo sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť v celkovej výške 3.263.160,- Sk (108.317,07 eur) bez DPH, a to v jednotlivých splátkach špecifikovaných v bode 6.2. zmluvy o dielo, a to prvú splátku pri podpísaní zmluvy o dielo, ďalšiu pri dodaní projektovej dokumentácie na územné konanie, ďalšiu po obdŕžaní právoplatnosti územného rozhodnutia, ďalšiu po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia a ďalšiu po odovzdaní RP a výkaz výmer o zhotoviteľa objednávateľovi a ďalšiu po právoplatnej kolaudácii stavby. Žalovaný do podania žaloby nezaplatil istinu tejto pohľadávky 26.415,44 eur. Túto istinu žalovaný po podaní žaloby uhradil v rozsahu 13.000,- eur dňa 18.3.2014 a následne ďalšiu zostávajúcu časť vymáhanej istiny 13.415,44 eur dňa 23.4.2014. Žalobcovia v žalobe okrem istiny, ktorá neskôr bola uhradená, uplatnili proti žalovanému aj zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou fakturovanej ceny diela v celkovej výške 114.563,36 eur. Súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu po úhrade žalovanej istiny, v časti vymáhanej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, a to uznesením zo dňa 19.1.2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v celkovej výške 111.808,84 eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 739,62 eur (0,2% denne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013), zo zmluvnej pokuty vo výške 103.020,22 eur (1% denne zo sumy 26.415,44 eur od 22.2.2013 do 18.3.2014) a zo zmluvnej pokuty vo výške 8.049 eur (1% denne zo sumy 13.415,44 eur od 19.3.2014 do 23.4.2014) a úrok z omeškania v celkovej výške 2.754,52 eur, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 1.260,44 eur (8,75% ročne zo sumy 13.000,- eur od 8.2.2013 do 18.3.2014) a z úroku z omeškania vo výške 1.494,08 eur (8,75% ročne zo sumy 13.415,44 eur od 8.2.2013 do 23.4.2014). Žalovaný v konaní uviedol, že vymáhanú zmluvnú pokutu a úroky z omeškania neuznáva, pretože faktúra č. 1/01/13, s úhradou ktorej mal byť žalovaný v omeškaní, nebola vystavená správne, pretože bola vystavená Združením autorizovaných architektov združených podľa Zmluvy o združení autorizovaných architektov a preto dodávateľ uvedený na predmetnej faktúre nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože združenie nemá právnu subjektivitu. Faktúra teda neobsahovala náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2001 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a to tak, že v mene a adrese sídla platiteľa boli uvedené údaje neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, aj keď zmluvné strany si v článku 6 ods. 6.3 predmetnej Zmluvy o dielo dohodli, že faktúra musí spĺňať všetky náležitosti daňového dokladu. Túto skutočnosť o nesprávnom vystavení faktúry číslo 1/01/13 potvrdila aj daňová kontrola, ktorá bola vykonaná u žalovaného v rokoch 2012 až 2014 a na základe Protokolu z tejto daňovej kontroly z 26.4.2013 nebola pre žalovaného priznaná DPH z faktúry č. XX/XX/XX od JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, Bratislava, ktorá bola v označení dodávateľa totožná ako na predmetnej faktúre č. 1/01/13. Žalovaný preto vrátil žalobcom predmetnú faktúru č. X/XX/XX a žiadal ju prepracovať v súlade s požiadavkami daňového úradu. Táto prepracovaná faktúra č. X/XX/XX bola zo strany žalobcov doručená žalovanému až dňa 26.3.2014 a preto žalovaný nemohol byť v omeškaní s úhradou tejto faktúry do 10.4.2014, kedy bola ukončená daňová kontrola, keďže žalovaný mal relevantný právny dôvod túto faktúru neuhradiť. Preto žalovaný uznal nárok žalobcov na zmluvnú pokutu z tejto faktúry č. X/XX/XX len za obdobie od 11.4.2014 do 22.4.2014 vo výške 360,87 eur. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že nie žalobcovia, ale žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcom podľa článku 9.1 zmluvy o dielo za omeškanie s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012 vo výške 254.560,80 eur, čo je 0,2% denne zo sumy 49.257,12 eur od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49.257,12 eur od 30.10.2010 do 26.3.2012. Napriek tomu, že žalovaný má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 254.560,80 eur, uplatnil si voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 360,87 eur, t.j. vo výške uznaného nároku žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to v zmysle § 98 druhej vety O.s.p.. Žalovaný preto vzniesol v konaní kompenzačnú námietku v rozsahu uplatnenej a žalovaným uznanej uplatnenej pohľadávky 360,87 eur. V prevyšujúcej časti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalobcovia v konaní namietali, že v priebehu celého obdobia realizovania predmetného diela, boli neustále konfrontovaní zo strany investora, pretože predmetná zmluva bola len na projektovanie, avšak investor od nich vyžadoval aj práce naviac, investor mal nevysporiadaný pozemok, prebiehalo vysporiadavanie pozemku, projekt bol niekoľkokrát prerábaný, žalobcovia riešili aj búracie povolenie na stavbu, ktorá bola na parcele investora, riešili manažérske činnosti bez odplaty a bez nároku na honorár, len aby mohli zrealizovať predmetné dielo. Uviedli, že predmetná kontrola z daňového úradu u žalovaného sa netýkala faktúry, z ktorej si uplatňujú žalobcovia nárok v tomto konaní č. 1/01/13, teda išlo o inú faktúru, ktorá bola skôr vystavená. Žalobcovia poukázali, že zo strany žalovaného nebola dostatočná súčinnosť a neuhradenie predmetnej faktúry zo strany žalovaného spôsobilo žalobcovi nemalé problémy, museli zavrieť ateliér, prepustiť ľudí a zobrať úver, aby mohli zaplatiť predmetnú DPH z predmetnej faktúry. Žalobcovia ďalej uviedli, že predmetom daňovej kontroly u žalovaného nebola faktúra č. 1/01/13, ale faktúra č. XX/XX/XX splatná 15.10.2010. Obidve tieto faktúry boli vystavené v rovnakej forme a obsahu. Žalovaný bez akýchkoľvek námietok túto faktúru č. XX/XX/XX zaplatil. Aj z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktoré vyvrátilo závery predmetnej daňovej kontroly, na ktorú poukazuje žalovaný vyplýva, že sa jednalo len o formálnu chybu v označení dodávateľa na faktúre č. X/XX/XX, nebol spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom-žalovaným a združením fyzických osôb JL Ateliér architektúry a designu. Ak správca dane zistil, že toto označenie dodávateľa na faktúre nebolo správne, mal vyzvať daňový subjekt na zabezpečenie opravy, pretože chyba v označení dodávateľa vo faktúre nemôže byť sama o sebe dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane. Žalobcovia ďalej uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a Ing. arch. Juraj Zornička, autorizačný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení. Aj v minulosti sa u žalobcov uskutočnili daňové kontroly, ktoré potvrdili správnosť spôsobu vystavovania jednotlivých faktúr, vrátane označenia dodávateľa. Žalobcovia začali spoločne podnikať ako Zduženie fyzických osôb na základe zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008, podľa ktorej sa zástupcom žalobcu ako združenia stal Ing. arch. Juraj Zornička. Toto bolo nahlásené aj Daňovému úradu Bratislava dňa 30.3.2009. Ing. arch. Juraj Zornička bol ako zástupca žalobcov poverený vedením záznamov za združenie podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, vrátane vystavovania faktúr za žalobcov a podľa § 4 ods. 3 Zákona o DPH na faktúrach uvádzal označenie žalobcov ako združenia spoločne podnikajúcich fyzických osôb bez právnej subjektivity. Správca dane u žalobcov nikdy nespochybnil a neoznačil ako nesprávny takýto spôsob vystavovania faktúr. Žalobcovia k údajnej kompenzačnej námietke zo strany žalovaného uplatnenej v tomto konaní poukázali na to, že zo strany žalovaného nejde o kompenzačnú námietku, ale o protinávrh, ktorý mal byť vylúčený na samostatné konanie, pretože nie sú splnené podmienky na spojenie týchto konaní. Žalovaný tento svoj nárok voči žalobcom uplatňuje titulom údajného omeškania žalobcov s faktickým plnením zmluvy. Zo strany žalobcov nemohlo dôjsť k omeškaniu s vyhotovením projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, pretože toto omeškanie žalobcov bolo zapríčinené nedostatkom súčinnosti žalovaného, ktorý neodovzdal žalobcovi všetky primárne údaje a podklady k vykonávaniu diela. Nebola teda poskytnutá zo strany žalovaného súčinnosť na splnenie záväzku žalobcu podľa § 520 Občianskeho zákonníka, čo malo za následok omeškanie na strane žalobcov. Ďalej žalobcovia poukázali, že pohľadávkami spôsobilými na započítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť účastníci konania vzájomne voči sebe uznávajú. Žalobcovia neuznávajú pohľadávku žalovaného a kompenzačnú námietku žalovaného a jeho započítací prejav o údajnej pohľadávke žalovaného voči žalobcom titulom zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcov s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 829, § 834 a § 835 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianske združenie a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a z predloženej zmluvy zo dňa 1.3.2008 vyplýva, že O.. I.. Ľ. J. I. O.. I.. D. W. uzatvorili zmluvu o združení autorizovaných architektov podľa § 829 Občianskeho zákonníka za účelom spoločného výkonu slobodného povolania autorizovaného architekta. Toto združenie malo používať obchodný názov JL ateliér architektúry a designu, Zámocká 12, Bratislava. Združenie nemá právnu subjektivitu. Súd prvého stupňa ďalej vec posúdil podľa ustanovení § 536 až § 562 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo a dospel k záveru, že dňa 22.5.2008 žalovaný ako objednávateľ a zhotoviteľ LJ ateliér architektúry a designu, Zámocká 12, Bratislava, zastúpený O.. I.. D. W. ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo č. XX/XXXX. Predmetom diela bolo poskytnúť projekty a štúdie a výkon autorizovaného dozoru na stavbe Multi use house, Mickiewiczova. V jednotlivých článkoch v tejto zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli spolupôsobenie objednávateľa, jednotlivé termíny realizácií diela, platobné podmienky a v článku 9 dohodli zmluvné pokuty. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobcovia v 1. a 2. rade vykonali pre žalovaného na základe uzatvorenej zmluvy o dielo okrem iného aj vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Tento projekt podľa zmluvy mal byť žalobcami vyhotovený 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010, to znamená, že projekt pre stavebné povolenie mal byť odovzdaný žalovanému 15.10.2010. Štvrtá splátka ceny diela vo výške 663.160,- Sk, t.j. 22.012,87 eur (cena s DPH predstavovala 26.415,44 eur) podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy mala byť zaplatená žalovaným po vydaní právoplatnosti stavebného povolenia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012. Štvrtá splátka ceny diela bola vyúčtovaná faktúrou číslo 1/01/13, vystavenou a odoslanou dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX ako štvrtá splátka na sumu 22.012,87 eur bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26.415,44 eur . Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (2620030795/1100) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, Bratislava. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Na základe žiadosti žalovaného s prihliadnutím na vyššie uvedený Protokol o daňovej kontrole Daňového úradu Košice a Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR došlo zo strany žalobcov k oprave faktúry číslo 1/01/13. „Opravená“ faktúra č. 1/01/13 bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22.012,87 eur bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26.415,44 eur. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený O.. I.. D. W., P. XXXX/XX, XXX XX T. X - S.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Opravená faktúra bola žalovanému doručená dňa 26.3.2014. Žalovaný uhradil faktúru v dvoch splátkach, a to dňa 18.3.2014 v sume 13.000,- eur a dňa 23.4.2014 v sume 13.415,44 eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a súd ich mal preukázané zmluvou o dielo, územným rozhodnutím, stavebným povolením, výpismi z účtu žalovaného, faktúrou č. 1/01/13 a „opravenou“ faktúrou č. 1/01/13. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobcovia si v tomto konaní po tom, ako žalovaný uhradil žalobcovi istinu vymáhanej pohľadávky uplatňujú zmluvnú pokutu vo výške 111.808,84 eur podľa čl. 9.2. zmluvy o dielo za oneskorenú úhradu faktúry č. 1/01/13 splatnej 7.2.2013. Táto zmluvná pokuta je tvorená zmluvnou pokutou vo výške 739,62 eur (0,2% denne zo sumy 26. 415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013 - za prvých 14 dní omeškania), zmluvnou pokutou vo výške 103.020,22 eur (1% denne zo sumy 26.415,44 eur od 22.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a zmluvnou pokutou vo výške 8.049,- eur (1% denne zo sumy 13.415,44 eur od 19.3.2014 do 23.4.2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela). Okrem tejto zmluvnej pokuty si žalobcovia uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 2.754,52 eur, teda zákonne úroky, ktoré sú tvorené úrokmi z omeškania vo výške 1.260,44 eur (8,75% ročne zo sumy 13.000,- eur od 8.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a úrokmi z omeškania vo výške 1.494,08 eur (8,75% ročne zo sumy 13.415,44 eur od 8.2.2013 do 23.4.2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela). Súd prvého stupňa tento nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu zo strany žalobcu posudzoval podľa ustanovení § 300, § 301, § 302 Obchodného zákonníka a ďalej podľa ustanovení § 544, § 545 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvnú pokutu a dospel k záveru, že žalobcom nevznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu 111.808,84 eur za obdobie s omeškaním úhrady faktúry č. 1/01/13 do 10.4.2014, pretože faktúra č. 1/01/13, na ktorej bol ako dodávateľ uvedený JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, 811 01 Bratislava (teda pôvodná faktúra), nebola vystavená v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení ani v súlade s ustanovením článku 6. bodom 6.3 zmluvy o dielo č. 02/2008, keďže v nej neboli správne uvedené identifikačné údaje dodávateľa. Žalovaný nerozporoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia, namietal však nesprávne vystavenie faktúry. „Opravená“ faktúra č. 1/01/13 so správne uvedeným dodávateľom bola doručená žalovanému až dňa 26.3.2014, teda v zmysle čl. 6. bodu 6.3 zmluvy sa stala splatnou až dňa 9.4.2014 (14 dní odo dňa doručenia). Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto faktúry až dňa 10.4.2014 a bol v omeškaní s jej zaplatením do 23.4.2014, teda 14 dní. Žalobcovia v 1. a 2. rade v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy majú voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 739,63 eur (0,2% denne zo sumy 26. 415,44 eur od 10.4.2014 do 23.4.2014). Zákonný úrok z omeškania predstavuje 8,25% ročne, čo za 14 dní omeškania je 83,59 eur. Spolu oprávnený nárok žalobcov predstavuje 823,22 eur, podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Daňový úrad Košice aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojich protokoloch konštatovali, že na faktúre č. XX/XX/XX je nesprávne uvedený dodávateľ a takto nesprávne uvedený dodávateľ je uvedený aj na predmetnej faktúre č. X/XX/.. Súd prvého stupňa k započítacej námietke žalovaného, ktorou si proti žalobcovi uplatnil písomným podaním zo dňa 29.5.2015 kompenzačnú námietku, ktorú si započítal v rámci svojej obrany v tomto konaní svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcov s odovzdaním vypracovanej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie uviedol, že žalobcovia neodovzdali žalovanému projekt pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia, t.j. do 15.10.2010 (keďže územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010). Žalobcovia dňa 15.10.2010 neodovzdali žalovanému projekt pre stavebné povolenie. K jeho odovzdaniu došlo dňa 22.2.2011, čo bolo súdu potvrdené listami O.. P. a žalovaného z 22.2.2011. E-mailom zo dňa 26.10.2010 E.. Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov, pričom podľa vyjadrenia Slovenskej komory architektov takáto zmena dispozície má vplyv aj na vyhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. To znamená, že od 26.10.2010 neboli žalobcovia v omeškaní s odovzdaním projektu, nakoľko žalovaný žiadal o jeho zmenu. Čo sa týka poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného najmä predloženia inžiniersko-geologického prieskumu k vyhotoveniu projektu pre stavebné povolenie, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že nebolo súdu preukázané, že by žalobcovia v lehote od 21.7.2010 do 15.10.2010 vyzvali žalovaného na poskytnutie akejkoľvek súčinnosti v súvislosti s predložením listín potrebných pre vyhotovenie projektu pre stavebné povolenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s odovzdaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10. 2010 do 25.10.2010, t.j. 10 dní. Žalovaný si uplatnil voči nároku žalobcov v 1. a 2. rade nárok na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie predmetu zmluvy (projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie) v súlade s článkom 9. bodom 9.1 písm. a) zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta predstavuje 528,31 eur (0,2% denne zo sumy 26.415,44 eur od 16.10.2010 do 25.10.2010 /vrátane/). Po započítaní vzájomných nárokov účastníkov konania, ktoré sú rovnakého druhu (jedná sa o peňažné plnenie z titulu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania), súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 294,91 eur (823,22 eur - 528,31 eur), preto jej súd v tejto časti vyhovel. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu 294,91 eur, čo je rozdiel oprávneného nároku u žalobcov 823,22 eur, po odpočítaní oprávneného nároku žalovaného na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorene odovzdanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vo výške 528,31 eur. Súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe v rozsahu 294,91 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 114.268,45 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom vrátane opravného uznesenia v odôvodnení tretieho odseku rozsudku tak, že podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech a neúspech len v pomerne nepatrnej časti o zaplatenie 294,91 eur, a to v rozsahu trov právneho zastúpenia 5.086,49 eur za tri úkony právnej služby po 303,74 eur plus DPH (za prípravu a prevzatie zastúpenia 29.7.2014 a za písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.7.2014 a 18.8.2014), za 5 úkonov právnej pomoci po 652,29 eur plus DPH (za účasť na pojednávaniach v dňoch 26.5.2015, 25.8.2005 a 9.10.2015, za písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.5.2015 a 3.8.2015) a za režijný paušál 3 x 8,04 eur plus DPH a 5 x 8,39 eur plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa 7.5.2014 bola pripustená zmena návrhu v časti vyčísleného nároku žalobcov tak, že celková vyčíslená suma predstavovala 66.115,54 eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny 13.415,44 eur, z vyčíslenej zmluvnej pokuty 739,62 eur a 50.700,- eur a z vyčíslených úrokov z omeškania 1.260,48 eur. Žalovaný však vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony vykonané v roku 2014 len z hodnoty predmetu úkonu 14.155,06 eur, preto mu súd priznal náhradu trov konania za tieto úkony podľa jeho vyčíslenia. Pri určení hodnoty úkonov právnej pomoci za rok 2015 súd vychádzal z hodnoty predmetu úkonu 114.268,45 eur, v ktorej časti mal žalovaný úspech (114.563,36 eur - 294,91 eur = 114.268,45 eur). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia spoločným písomným podaním. Uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za vecne nesprávny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú tu aj dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d, f/ Občianskeho súdneho poriadku. Uviedli, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil objektívne dané skutočnosti o okolnosti predmetnej veci, žalobcovia nesúhlasili s tvrdením, že na predmetnej faktúre boli uvedené nesprávne identifikačné údaje dodávateľa, pretože opomenul to, že od uzatvorenia zmluvy o združení od autorizovaných architektov dňa 1.3.2008, do vystavenia predmetnej faktúry došlo k zmene zákona o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k registrácii členov združenia, neskôr ako platiteľov DPH. Žalobcovia uviedli, že podľa § 4 ods. 2, 3 zákona o DPH účinnom až do 1.4.2009 zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení a osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do 10 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Znamená to, že takéto zdaniteľné osoby súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň, sú povinné predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 tohto zákona za združenie. Táto poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní uvádza údaje za združenie. Znamená to, že v prejednávanej veci bol za združenie oprávnený vystavovať faktúry aj jeho poverený člen O.. I.. W.. Až s účinnosťou od 1.4.2009 bola v ustanovení § 4b ods. 1 zákona o DPH určená fakultatívna možnosť požiadať o registráciu skupiny pre DPH tak, že aj členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň tak, že žiadosť o registráciu musí obsahovať obchodné meno a adresu sídla, miesto podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny. Tá skutočnosť, že žalobcovia ako členovia združenia nikdy nepožiadali o registráciu skupiny pre DPH a tak nie je možné na ich činnosť a konanie aplikovať ustanovenia stávajúceho zákona o DPH vzťahujúce sa na skupiny. Takúto nesprávnu aplikáciu právneho predpisu použil prvostupňový súd pri posudzovaní a rozhodovaní o merite predmetného súdneho konania. Žalobcovia v konaní relevantne preukázali správne vystavenie faktúry, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcom cenu za vyhotovenie diela v zmluvne dohodnutých lehotách. Na predmetnej faktúre č. 1/01/13 bolo v časti dodávateľ správne uvedené označenie: Združenie „JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU“, čo bolo v súlade so zmluvou o dielo. Poverená osoba - O.. I.. W. na týchto faktúrach za združenie uvádzal svoje identifikačné číslo pre DPH. Žalovaný túto faktúru v januári 2013 od žalobcov bez akýchkoľvek výhrad a pripomienok prevzal a akceptoval ju ako riadne a správne účtovný doklad a zaradil ju do svojej evidencie a na základe nej si uplatnil nárok na odpočet DPH. Preto tvrdenie žalovaného o nesprávnosti faktúry považujú žalobcovia za účelové, pretože žalovaný ju žiadal upraviť až v marci 2014, teda v čase, keď bol už viac ako rok v omeškaní s jej úhradou. Ak by aj táto faktúra obsahovala nesprávne označenie dodávateľa, išlo by len o formálne pochybenie, ktoré by nezbavovalo žalovaného riadne a včas splniť si svoj peňažný záväzok voči žalobcom. Znamená to, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom fakturovanú sumu 26.415,44 eur do 7.2.2014, čo neurobil, preto žalobca si dôvodne od žalovaného uplatňuje zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že Daňový úrad Košice zaslal dožiadanie Daňovému úradu Bratislava vo veci preverenia zdaniteľných obchodov od dodávateľa JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, s.r.o.. Daňový úrad Košice pochybil, keď požadoval vykonanie preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov nie u združenia ako vystaviteľa faktúry, ale v obchodnej spoločnosti „s.r.o.“. Daňový úrad Bratislava však vykonal kontrolu u daňového subjektu JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, s.r.o. namiesto u združenia, preto nesprávne konštatoval, že dodávateľ uvedením na kontrolovanej faktúre, v čase jej vystavenia nebol platiteľom DPH, pretože skutočne JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, s.r.o. platiteľom DPH v tom čase nebol, avšak táto s.r.o. kontrolovanú faktúru ani nikdy nevystavila. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako ústredný orgán finančnej správy a druhostupňový orgán v daňových veciach uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Košice o neuznaní nároku žalovaného na odpočet DPH je nesprávne a teda kontrolovanú faktúru uznal ako riadny účtovný doklad preukazujúci nárok na odpočet DPH. Je teda zrejmé, že predmetná faktúra nikdy nebola správcom dane posúdená ako nesprávne vystavený daňový doklad. Žalobcovia ďalej uviedli, že nesúhlasia so záverom súdu prvého stupňa, že sa dostali do omeškania s odovzdaním projektovej dokumentácie od 16.10.2010 do 25.10.2010, na základe čoho by mal žalovanému vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 528,31 eur. Žalobcovia uviedli, že do omeškania sa nedostali, pretože žalovaný neposkytol žalobcom potrebnú súčinnosť, a to predloženie listín potrebných pre vyhotovenie projektovej dokumentácie a stavebného projektu. Žalobcovia uviedli, že upovedomili konateľa žalovaného o nutnosti vykonania vrtov a geologických prác, požadovali vypracovanie inžiniersko-geologického prieskumu, čo svedčí z predloženej e-mailovej komunikácie. Žalovaný neposkytol žalobcom potrebnú súčinnosť a nepredložil žalobcom inžiniersko-geologický prieskum do 21.7.2010. Žalobcovia v odvolaní ďalej poukázali na nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože v prejednávanej veci nie je možné konštatovať, že by mal žalovaný vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, ako to uviedol súdu prvého stupňa. Preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 ani § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože podľa ustálenej judikatúry procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a neúspech žalobcu iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti. V prejednávanej veci mali žalobcovia čiastočný úspech nielen v časti zaplatenia celej istiny pohľadávky, ale aj v časti príslušenstva pohľadávky. Žalobcovia nedali dôvod na nedôvodné iniciovanie tohto súdneho konania, preto žalobcom mala byť priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu, a to náhrada súdnych poplatkov aj trov právneho zastúpenia. Žalobca ďalej podrobne vyčísľuje trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnych služieb vykonaných v roku 2013, 2014 a 2015, a to prvý úkon - prevzatie a príprava zastúpenia a ďalší úkon písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, návrh na podanie žaloby z 28.8.2013 a ďalej písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa 2.4.2014 a ďalšie písomné podanie z 25.4.2014, z 22.5.2014, 30.7.2014, 26.5.2015, 10.6.2015, 24.6.2015, 20.8.2015, 25.8.2015, 24.9.2015, 9.10.2015. Tieto úkony právnej služby zo základu predmetu konania po 114.563,36 eur je sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 652,29 eur, taktiež paušálna náhrada nákladov, náhrada stratu času, náhrada cestovných výdavkov, spolu trovy právneho zastúpenia 12.928,41 eur. Taktiež náhrada súdnych poplatkov 6.873,50 eur a 2 x 33,- eur. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 114.563,36 eur a nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 19.867,91 eur spočívajúce v náhrade zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania. Žalobcovia si uplatnili aj náhradu trov tohto odvolacieho konania 8.459,13 eur, je to náhrada súdneho poplatku za odvolanie 6.873,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1.304,58 eur. Alternatívne žalobcovia pre prípad, že by odvolací súd vo vzťahu k merite veci sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov uvedených v odvolaní proti rozsudku a dospel by k záveru, že rozsudok je vo výrokovej časti vo veci samej správny, aby zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a priznal žalobcom náhradu trov prvostupňového konania 19.867,91 eur a náhradu trov odvolacieho konania 8.459,13 eur. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením za vecne správny a zákonný. Uviedol, že tak ako súd prvého stupňa považuje spornú faktúru č. 1/01/13 za faktúru, ktorá bola vystavená nesprávne. Nesprávnosť vystavenia tejto faktúry konštatoval Daňový úrad Košice aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a preto podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je preukázaný opak toho, čo tieto listiny potvrdzujú, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Ďalej uviedol, že sporná faktúra tak ako bola pôvodne vystavená, bola v rozpore aj so zmeneným zákonom č. 222/2004 Z.z., na ktoré žalobcovia v odvolaní poukazujú. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovia boli v omeškaní s odovzdaním projektovej dokumentácie stavebného projektu od 16.10.2010 do 25.10.2010 a preto správne súd prvého stupňa uznal započítaciu námietku žalovaného na zmluvnú pokutu za toto oneskorené odovzdanie stavebného projektu a správne uznal nárok žalovaného na 526,31 eur. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na veľmi rozsiahle a precízne dokazovanie v konaní na súde prvého stupňa, kde žalobcovia mali možnosť v konaní predkladať dôkazy, avšak napriek tomu nepreukázali, že v rozhodnom období od 21.7.2010 do 15.10.2010 vyzvali žalobcovia žalovaného na poskytnutie akejkoľvek súčinnosti, aby žalobcovi preukázal, že ich omeškanie bolo spôsobené neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovaného. Toto žalobcovia v konaní nepreukázali, preto neobstojí ich tvrdenie v odvolaní o neposkytnutí súčinnosti zo strany žalovaného. Toto súd prvého stupňa vyhodnotil správne. Žalovaný k odvolaniu o náhrade trov konania uviedol, že aj tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa považuje za zákonný a správny. Navrhol preto, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako vecne správny a zaviazal žalobcov na náhradu trov tohto odvolacieho konania vo výške 793,04 eur. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcov, odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť. Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, že predmetom tohto sporu v čase podania žaloby na súd prvého stupňa dňa 2.9.2013 bolo zaplatenie istiny pohľadávky žalobcov titulom zaplatenia ceny diela 26.415,44 eur vrátane DPH na základe faktúry č. X/XX/XX vystavenej 7.1.2013, splatnej 7.2.2013. Touto faktúrou č. 1/01/13 pre žalovaného fakturoval dodávateľ - JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocka 12, Bratislava sumu 26.415,44 eur na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX ako štvrtú splátku diela Multi use house, Mickiewiczova. V konaní nebolo sporné, že po začatí tohto konania žalovaný uhradil žalobcovi túto fakturovanú štvrtú splátku ceny diela, a to v časti 13.000,- eur dňa 18.3.2014 a v rozsahu 13.415,44 eur dňa 23.4.2014. Sporné v konaní bolo to, či žalobca má nárok aj na zmluvnú pokutu uplatnenú v tomto konaní, ktorú v žalobe vyčíslil ako kapitalizovanú zmluvnú pokutu vo výške 739,62 eur a ďalšia časť nebola kapitalizovaná a ktorú neskôr žalobca presne špecifikoval a kapitalizoval vo svojom písomnom podaní, ktoré doručili súdu prvého stupňa dňa 1.8.2014 a navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty 114.563,36 eur. Táto kapitalizovaná zmluvná pokuta je predmetom tohto konania. Bola predmetom tohto konania od zaplatenia zvyšnej časti istiny uplatnenej pohľadávky 13.415,44 eur dňa 23.4.2014. O tejto úhrade istiny vymáhanej pohľadávky v celom rozsahu sa žalobcovia nezmienili vo svojom následnom písomnom podaní z 18.7.2014, až žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.7.2014 uviedol, že uhradil celú výšku vymáhanej istiny v tomto konaní. Žalobcovia až v písomnom podaní z 30.7.2014 oznamujú súdu prvého stupňa, že došlo k zaplateniu celej žalovanej istiny. Predmetom konania po zaplatení istiny uplatnenej pohľadávky titulom ceny diela, zostala zmluvná pokuta uplatnená v kapitalizovanej výške 111.808,84 eur. Odvolací súd k tejto zmluvnej pokute udáva, že zmluvná pokuta podľa ustanovení § 300 a 302 Obchodného zákonníka a § 540 až 545 Občianskeho zákonníka, ktorý všeobecne upravuje princípy zmluvnej pokuty, je akcesorický vedľajší záväzok, ktorý priamo závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam a zároveň má sankčný charakter. Súd prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o dôvodnosti zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcami v tomto konaní posudzoval, či predmetná zmluvná pokuta, ktorá mala zabezpečovací význam vo vzťahu k predmetnej zmluve o dielo a k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú štvrtú splátku ceny diela, a to po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia podľa článku 6.2.. predmetnej zmluvy o dielo a článku 9.1.. zmluvy o dielo o dohode o zmluvnej pokute, či žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto 4. splátky. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca spolu so žalobou doručil súdu prvého stupňa (č.l. 30 spisu) predmetnú faktúru č. 1/01/13 na 26.415,44 eur, ktorou bola fakturovaná štvrtá splátka ceny diela, že túto faktúru adresovanú žalovanému ako odberateľovi za dodávateľa vystavil „JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, Bratislava“. Na tejto faktúre je uvedené IČO dodávateľa - vystaviteľa faktúry č. Sk 1026580225 a také isto IČO - DIČ je uvedené aj na predmetnej zmluve o dielo zhotoviteľa JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12 v Bratislave. Tento dodávateľ označený na predmetnej faktúre je nesporne občianskym združením podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ak to vyplýva zo samotnej zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008, ktorú žalobca predložil súdu prvého stupňa a z ktorej vyplýva, že žalobca v 1. rade a žalovaná v 2. rade uzatvorili predmetnú zmluvu o združení autorizovaných architektov. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého zdaniteľné osoby, ktoré podnikajú na základe zmluvy o združení, poveria písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov za združenie a táto poverená osoba vyhotovujú za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa § 70 tohto zákona a vo svojom daňovom priznaní a v služobnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne“. Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorú združenie poverilo vedením záznamov, ktoré slúžia pre účely dane, táto osoba vyhotovuje záznamy a faktúry za združenie vo svojom mene, pretože vo svojom daňovom priznaní tejto faktúry uvádza, že jednotliví účastníci združenia za daň iba zodpovedajú, daň teda nefakturujú. Správne preto súdu prvého stupňa dospel k záveru, že predmetnou faktúrou nemohlo združenie fakturovať pre žalovaného predmetnú štvrtú splátku ceny diela. Takto vystavená faktúra bola preto v rozpore s článkom 6.3. predmetnej zmluvy o dielo, pretože neobsahovala identifikačné údaje objednávateľa a dodávateľa vrátane IČO, IČ, DPH. Táto faktúra bola vystavená v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a v rozpore s dohodou v predmetnej zmluve o dielo. Znamená to, že takto nesprávne vystavenú faktúru, ktorá následne bola predmetom daňovej kontroly, nemohol žalovaný v lehote splatnosti uvedenej na samotnej faktúre, zaplatiť. Túto nesprávnu fakturáciu konštatoval aj Daňový úrad Košice v protokole z vykonanej kontroly zo dňa 26.4.2013, z ktorého vyplýva, že „dodávateľ uvedený na faktúre č. 11/10/10 zo dňa 110.2010 v čase vystavenia faktúry nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, jednalo sa o združenie, ktoré ako také nemá právnu subjektivitu, a IČO dodávateľa na predmetnej faktúre bolo pridelené jednému z účastníkov združenia, a to Ing. arch. Jurajovi Zorničkovi. Teda išlo o obdobný prípad ako je v súvislosti s predmetnou faktúrou č. 1/01/13. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi túto faktúru č. 1/01/13 - fakturovanú sumu 26.415,44 eur v dvoch splátkach dňa 18.3.2014 vo výške 13.000,- eur a dňa 23.4.2014 vo výške 13.415,44 eur. Napriek tomu žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú zmluvnú pokutu od 8.2.2013 za oneskorenú úhradu predmetnej faktúry č. 1/01/13, teda od nasledujúceho dňa po uvedenom dátume splatnosti uvedenom na tejto faktúre 7.2.2013. Uplatňujú si ju celkovo až do 23.4.2014, teda do dňa, kedy bola zaplatená druhá časť predmetnej fakturovanej sumy 13.415,44 eur. Odvolací súd dospel k záveru, tak ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa, že podmienkou riadneho uhradenia jednotlivých splátok dohodnutej ceny diela bola ich fakturácia v súlade so Zákonom o dane z pridanej hodnoty, čo v prejednávanej veci nebolo zo strany žalobcov splnené, pretože faktúra obsahovala iný názov dodávateľa a iné identifikačné číslo, čo bolo vytýkané aj pri daňovej kontrole a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu takto vystavenej faktúry, ak žalobca v konaní nepreukázal, že predmetnú faktúru 1/01/13 upravil tak, aby bola v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Za toto obdobie kým nebola faktúra riadne upravená, nemohol byť žalovaný v omeškaní s jej úhradou a nevznikla mu preto povinnosť platiť žalobcom zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu takto fakturovanej ceny diela a taktiež na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolaním napáda celý výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, teda aj prvý výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. však žalobcovia nie sú osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku, ktorým bolo ich žalobe vyhovené v časti o zaplatenie 294,91 eur, pretože odvolanie môže podať len ten účastník proti tej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorej úspešný nebol. Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalobcov proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, v ktorom uviedol, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti o zaplatenie 294,91 eur. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcov k odvolaniu, že žalobu podal dôvodne o istine uplatnenej pohľadávky 26.415,44 eur. Táto istina však bola hneď po podaní žaloby uhradená a celé rozsiahle dokazovanie a konanie na súde prvého stupňa bolo vedené o zaplatenie zmluvnej pokuty 111.808,84 eur. Odvolací súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcov v odvolaní, že žalovaný mal v konaní úspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky, pretože podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom peňažnej pohľadávky nie je zmluvná pokuta, ktorá bola predmetom tohto konania. Zmluvná pokuta je samostatnou pohľadávkou a aj keď sa vymáha spolu s peňažnou pohľadávkou, ktorú zaisťuje, nie je príslušenstvom tejto peňažnej pohľadávky. Žalovaný si uplatnil trovy konania v konaní na súde prvého stupňa písomným podaním z 12.10.2015 z tarifnej hodnoty 114.563,36 eur po zmene návrhu na začatie konania a uplatnil si odmenu za úkony právnej služby vykonané po úhrade istiny uplatnenej pohľadávky 23.4.2014, a to za úkony nasledujúce po tomto dátume, počínajúc 29.7.2014, odkedy predmetom sporu bola už iba predmetná zmluvná pokuta s úrokmi z omeškania. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a aplikovanie na tieto trovy konania stanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, za vecne správne. Preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa aj o náhrade trov konania. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania 793,04 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vykonaný v odvolacom konaní zo základu predmetu odvolacieho konania, 114.268,45 eur (114.563,36 - 294,91 eur), a to za písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov vo výške tarifnej odmeny 652,29 eur, podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, režijný paušál 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky (spolu 660,87 eur), 20% DPH z tejto sumy 132,17 eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 793,04 eur. Na náhradu týchto trov odvolacieho konania odvolací súd zaviazal neúspešných žalobcov, ktoré sú povinní ich nahradiť žalovanému tak, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia druhého zo žalobcu, pretože na strane žalobcov ide o aktívnu solidaritu veriteľov podľa § 512 Občianskeho zákonníka. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.