Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/435/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225136 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113225136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu J.K. F.N., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XX, F., zastúpeného JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Palackého 1, proti žalovanému E. F., X.. X.X.XXXX, L. P. X, F., zastúpenému JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Krivá 18, o zákaz vstupu na nehnuteľnosť, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.6.2015 č.k. 35C/402/2013-126 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 23.6.2015 č.k. 35C/402/2013-126 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému vstupovať na nehnuteľnosť F.. Ú.. O., B. X. Z. Č.. XXXXX C. J.. Č.. XXXX/X S. J. Y. Y.H. XXX H., X. J.. Č.. XXXX/X S. J. Y. Y. XXX H. B. X. Z. Č.. XXXXX F.. Ú.. O. C. C. X. X. B. X. Z. Č.. XXXXX C. B. M. R.. Č.. XXXX R. X. J.. Č.. XXXX/XXX F.. Ú.. O.. Priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 218,76 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Dariny Mattovej, advokátky, Krivá 18, Košice do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z LV č. XXXXX S. F. A., S. F. - G. P., F.. Ú.. O.C., zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - záhradnej chaty súp. č. XXXX J. X. J.. Č.. XXXX/XXX, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX pod č. Y. XXXX/XXXX. Z ďalšieho LV č. XXXXX S. F. A., S. F. - G. P., F.. Ú.. O. zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. reg. U. Č.. XXXX/X S. J. Y. Y. XXX H., ktorú nadobudol titulom kúpy, ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX J. Č.. Y. XXXX/XXXX. 3. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 4.7.2013 zistil, že prenajímateľ E. L. ako výlučný vlastník prenajal žalobcovi ako nájomcovi parc. reg. U. U. J. J.. Č.. XXXX/X S. J. Y. Y. XXX H., B. X. Z. Č.. XXXXX F.. Ú.. O., S. F. - G. P., S. F. A.. Uvedená zmluva bola uzavretá dňa 4.7.2013 na dobu do 31.12.2014. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak prenajímateľ najneskôr jeden mesiac pred skončením doby nájmu neoznámi nájomcovi, že trvá na vyprataní predmetu nájmu ku dňu skončenia nájmu, predlžuje sa nájom o jeden kalendárny rok, t.j. do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka. Takéto predlženie je možné aj opakovane. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- eur za jeden rok nájmu bez ohľadu na skutočný rozsah využívania predmetu nájmu nájomcom. 4. Z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 1.6.2006, súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským záhradkárskym zväzom (ďalej len „SZZ“) Košice ZO Pod Furčou ako prenajímateľom a žalovaným ako novým členom SZZ, na základe ktorej SZZ Košice prenajal užívateľovi v záhradkárskej osade Pod Furčou parcelu č. XXXX/XX na dobu neurčitú do likvidácie záhradkárskej osady. Z výpisu z katastra nehnuteľností konštatoval, že nie je založený LV na parc. reg. M. Č.. XXXX/XX S. Y. XXX H., G. J. B.. 5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/130/2010 súd zistil, že bolo vedené konanie vo veci žalobcu H. F. (otca strán sporu) proti žalovanému E. F. o zaplatenie 1.643,26 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalovaný zničil a nevydal hnuteľný majetok žalobcu v celkovej sume 1.643,26 eur. V uvedenom súdnom spise bolo založené upovedomenie Obvodného úradu Košice, Odboru všeobecnej a vnútornej správy, Oddelenie priestupkové zo dňa 19.5.2010, ktorým bola priestupková vec proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložená, pretože správny orgán dospel k záveru, že v danom prípade ide o tvrdenia poškodeného proti tvrdeniu podozrivého. Poškodený uvádzal, že v presne nezistenom čase od 1.7.2009 mal žalovaný z chatky v záhradnej lokalite H. J. povynášať hnuteľné veci, a tieto nechať voľne položené pred chatkou. Týmto mal uvedené veci vystaviť vplyvom počasia, a tak ich znehodnotiť a spôsobiť svojmu otcovi H. F. škodu vo výške 200,- eur. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 9.2.2011 č.k. 41C/130/2010-70 tak, že návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2011. 6. Po citácii § 126 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný ho ruší vo výkone jeho vlastníckeho, prípadne nájomného práva k záhradke ako aj k záhradnej chatke v oblasti H.S. J. X. O., čo odôvodňoval tým, že proti žalovanému bolo podaných nespočetne veľa trestných oznámení z dôvodu poškodzovania majetku žalobcu na záhrade, resp. záhradnej chatke. V konaní nebolo sporné a takto vypovedali obaja účastníci konania, tak žalobca ako aj žalovaný, že tieto trestné oznámenia skončili buď odložením veci alebo zastavením z dôvodu, že sa zavinenie žalovaného nepreukázalo. Práve naopak, z uvedených činov poškodzovania majetku na predmetnej nehnuteľnosti boli obvinení rómski spoluobčania, ktorí za tieto skutky boli aj odsúdení. 7. Súd poznamenal, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný v čase rozhodovania súdu, ako aj značný čas predtým, na danú nehnuteľnosť chodil, navštevoval ju, resp. už vôbec nepreukázal, že by tam práve žalovaný spôsoboval žalobcovi nejakú škodu, ktoré konanie žalobca chcel sankcionovať zákazom vstupu žalovaného na predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný v konaní vypovedal, že na predmetnú záhradnú chatku ako aj záhradu nechodí už prinajmenšom posledné dva roky, odkedy sú problémy s jeho bratom - žalobcom. Nakoľko základná skutočnosť, na základe ktorej by mohol súd žalobe vyhovieť, zakázať žalovanému vstupovať na daný pozemok, v konaní zo strany žalobcu nebola preukázaná, a to skutočnosť, že práve žalovaný poškodzuje majetok žalobcu, že rušivým spôsobom zasahuje do výkonu jeho nájomného alebo vlastníckeho práva, a tak súdu neostávalo nič iné, len žalobu žalobcu zamietnuť voči žalovanému v celom rozsahu. 8. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolací dôvod označil dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 10. V odvolaní okrem iného poukázal na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a súdu vytkol chyby v písaní, keď zákon č. 40/1964 Zb. považuje za Občiansky súdny poriadok etc. 11. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom chaty a pozemku parc. č. XXXX/X C. J. J.. Č.. XXXX/X má prenajatý od E. L.. Žalovaný má prenajatý pozemok parc. č. XXXX/XX od základnej organizácie SZZ. 12. V konaní podľa tvrdenia žalobcu bolo preukázané, že sústavne dochádza k poškodzovaniu žalobcovho majetku. Poznamenal, že pozemok parc. č. XXXX/XX nemá vlastníka. 13. Uviedol, že žalovaný, ktorý má v nájme pozemok parc. č. XXXX/XX, nepodal (odkedy má prenajatú danú nehnuteľnosť), ani jedno trestné oznámenie, ani iné podanie, ktorým by sa domáhal právnej ochrany pozemku parc. č. XXXX/XX, hoci ho má prenajatý. 14. Naopak, namiesto toho sa domáhal odstránenia predmetnej chaty. Z tohto možno usúdiť, že žalovaný skutočne poškodzoval predmetnú chatu a pozemok reg. U. J.. Č.. XXXX/X, nakoľko pokiaľ ich užíval a bol si vedomý, že dochádza k ich poškodzovaniu, a napriek tomu vôbec nekonal, potom to možno vnímať ako nepriamy dôkaz, že práve žalovaný skutočne poškodzoval predmetnú chatku a pozemky. To, že žalovaný poškodzuje predmetnú chatu a pozemok parc. reg. U. Č.. XXXX/X, potvrdzuje jednak výpoveď žalobcu ako aj výpoveď jeho otca H. F.. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že už jeho otec mal problémy so žalovaným, viď záznam z Okresnej prokuratúry Košice zo dňa 12.10.2011. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že nebola dokázaná prítomnosť žalovaného na pozemku reg. U. J.. Č.. XXXX/X. Žalovaný vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 23.8.2011 uvádzal, že „predmetnú chatu síce neužíva, len chodí spolu s manželkou okolo nej“. V predmetnej zápisnici žalovaný neuvádza, že by nenavštevoval pozemok parc. reg. U. Č.. XXXX/X, len uvádza, že údajne nenavštevuje predmetnú chatu. 15. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na rozhodnutie, ktorým sa zakazuje žalovanému vstupovať na nehnuteľnosti kat. úz. O. B.Í. X. Z. Č.. XXXXX C. J.. Č.. XXXX/X S. J. Y. Y. XXX H., X. J.. Č.. XXXX/ X S. J. Y. Y. XXX H. B. X. Z. Č.. XXXXX F.. Ú.. O. C. C. X. X. B. X. Z. Č.. XXXXX C. B. M. R.. Č.. XXXX R. X. J.. Č.. XXXX/XXX. 16. Žalovaný sa odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2016 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 13.12.2016 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP. 20. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 3.9.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016. 21. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 23. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP). 24. Odvolací súd ešte poznamenáva, že ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 36/95). 25. Žalobca v odvolaní označil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 26. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominuli rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov. 27. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až 135 O.s.p. 28. Z uvedeného teda vyplýva, že za spôsobilý dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie. 29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo viedli strany sporu. 30. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 31. Odvolateľ v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. 32. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto: 33. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“). 34. Citované ustanovenie zahrňuje ako žalobu na vydanie veci, tak aj žalobu zapieraciu. Zapieracou žalobou uplatňuje vlastník ochranu vlastníckeho práva proti tomu, kto do neho zasahuje inak, než neoprávneným zadržiavaním veci. 35. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva (§ 80 písm. b/ O.s.p.) a o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). 36. Predmetom (aj odvolacieho) konania bolo riešenie otázky, či vlastníkovi (žalobcovi) prináleží zapieracia žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ. 37. Zapieracia žaloba je žalobou na plnenie, ktoré je uplatňované splnením hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva, ktorý spočíva v inom rušení, než v neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky. Rušiteľovi však nemôže vzniknúť iná povinnosť, než zdržať sa a odstrániť následky práve tohto zásahu. 38. Odvolací súd zastáva názor, že púhe vyhrážanie zásahom nie je neoprávneným zásahom v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Takéto vyhrážanie sa totiž nijako neruší vlastníka pri výkone jeho oprávnení, ktoré sú uvedené v § 123 OZ, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 39. V tomto smere odvolací súd poukazuje na záver v Stanovisku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.1972 Cpj 59/71 publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 65/1972, že zapieracou žalobou je možno sa v zásade domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú alebo ktorých opakovanie hrozí. Možno v tomto smere odkázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.4.1999 sp.zn. 2Cdon/1626/96 publikovaný v Soudních rozhledech č. 7/1999, podľa ktorého zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečie jeho opakovania v budúcnosti. 40. Sluší sa poznamenať, že samotný, aj keď vyslovený, zámer s takouto neoprávnenou činnosťou nezačínať, nemôže opodstatňovať žalobu na zdržanie sa rušivej činnosti, ak k nej zatiaľ nedošlo. 41. Žalobca počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní nepreukázal, aby žalovaný zasahoval do jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Sám žalovaný opakovane vypovedal v konaní, že na predmetnú nehnuteľnosť, t.j. záhradu nechodí prinajmenšom posledné dva roky, ako aj na záhradnú chatku, odkedy má problémy s bratom, t.j. so žalobcom. 42. Pokiaľ ide o trestné oznámenia, ktoré podával žalobca na žalovaného z titulu poškodzovania majetku žalobcu na záhrade, resp. záhradnej chatke, v tomto konaní bolo nesporne preukázané, a vypovedal o tom ako žalobca, tak aj žalovaný, že trestné oznámenia skončili buď odložením veci alebo zastavením z dôvodu, že sa zavinenie žalovaného nepreukázalo. Z uvedeného či iného poškodzovania majetku na predmetnej nehnuteľnosti boli obvinení rómski spoluobčania, ktorí za tieto skutky boli aj právoplatne odsúdení. 43. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že od podania žaloby v tomto konaní nebol preukázaný ani jeden neoprávnený zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu. 44. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 45. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).