Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226138 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113226138.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Ing. Q. T. rod. E. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v O. na Y. ul. č. X zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Mlynárskej ul. č. 19 proti odporcovi Ing. G. T., PhD. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v O. na Y. ul. č . X zastúpenému JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24.3.2015 č.k. 21P 137/2013-434 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že zveruje mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom roku striedavo v týždenných intervaloch a počas letných prázdnin v dvojtýždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu o 17.00 hod. s tým, že rodič, ktorému končí interval osobnej starostlivosti je povinný odovzdať v určenom čase maloleté dieťa druhému rodičovi v mieste svojho bydliska spolu s jeho osobnými vecami, školskými pomôckami a kartou poistenca. Ako prvá bude zabezpečovať striedavú starostlivosti o maloleté dieťa navrhovateľka od prvej nedele nasledujúcej po právoplatnosti tohto rozsudku od 17.00 hod.. Bez ohľadu na to, ktorý z rodičov má dieťa v starostlivosti je navrhovateľka oprávnená zabezpečovať starostlivosť o maloletého: - každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., - každý nepárny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod., - v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., - v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod. a odporca je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého: - každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., - každý párny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod., - v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., - v čase vianočných sviatkov každý párny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., - každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.. Každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľka je povinná prispievať na výživu mal. E. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 400 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu odporcovi. Trvalé bydlisko maloletého bude v O. na Y. ul. č. X. Od právoplatnosti rozsudku je odporca oprávnený uplatniť si rodinné prídavky na maloleté dieťa a navrhovateľka daňový bonus. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude vždy v prvom kalendárnom týždni v mesiaci u navrhovateľky s tým, že si dieťa prevezme v byte odporcu v nedeľu predtým o 17.00 hod. a v nedeľu koncom týždňa ho u navrhovateľky prevezme odporca. Dieťa bude ďalšie tri týždne v starostlivosti odporcu. Počas letných prázdnin bude dieťa dva týždne u navrhovateľky od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov bude dieťa u odporcu, počas jarných prázdnin bude v párnom roku dieťa u odporcu a v nepárnom roku bude dieťa u navrhovateľky vždy od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do 18.00 hod. posledného dňa prázdnin, počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do konca zimných prázdnin do 18.00 hod. bude dieťa u odporcu a v párnom roku od začiatku zimných prázdnin od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. bude dieťa u navrhovateľky. Zo strany navrhovateľky určil pre maloleté dieťa výživné vo výške 600 € mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná posielať odporcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Trvalým bydliskom maloletého bude Y. Č.. X, O.. Rodinné prídavky bude poberať odporca a daňový bonus si bude od právoplatnosti tohto rozsudku uplatňovať navrhovateľka. Za majetkových opatrovníkov ustanovil oboch rodičov. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konajúci súd právne posúdil vec vo vzťahu k napadnutým výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podľa ust. § 24, § 62, § 75 a § 76 Zákona o rodine a konštatoval, že na čas po rozvode zveril mal. E. do striedavej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude tri týždne v mesiaci u otca a týždeň u matky. K takémuto riešeniu dospel po tom, čo zhodnotil argumenty rodičov a výsledky znaleckého dokazovania. Znalkyňa sa opakovane jednoznačne vyjadrila, že pre maloletého by bola najvhodnejšia forma úpravy jeho práv striedavá starostlivosť. Maloletý chce byť s oboma rodičmi, súčasne však vylučuje striedanie svojho bydliska, nie je na to pripravený. Znalkyňa po určitom čase odporúčala formu striedavej starostlivosti prehodnotiť. Preto rozhodol tak, že spočiatku zostane maloletý dlhšie časové obdobie v byte, kde žije v súčasnosti, v prostredí, na ktoré je zvyknutý. Týždňovým pobytom u matky si bude zvykať na nové prostredie, ako aj na skutočnosť, že by mal svoj pobytu u rodičov pravidelne striedať. Pri rozhodovaní o šírke styku rodičov s maloletým vychádzal z toho, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva a úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom stretával v obmedzenom rozsahu. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález ÚS ČR II. ÚS 554/04). Konajúci súd ďalej poukázal na uznesenie ÚS ČR III. ÚS 439/05 a II. ÚS 599/10, ako aj I. ÚS 618/05. Konajúci súd ďalej uviedol, že právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Nakoľko na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa zistil skutočný záujem o výchovu svojho syna a o aktívne podieľanie sa na jeho výchove, umožnil im starať sa o neho v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Ďalej uviedol, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Navrhovateľka má podstatne vyšší príjem ako odporca a dieťa bude u odporcu dlhšie časové obdobie, preto určil z jej strany pre maloletého výživné vo výške 600 € mesačne. Vychádzal z potrieb maloletého a z príjmov navrhovateľky, ktoré zistil z opisu jej mzdového listu. Navrhovateľkin čistý príjem bol za 9 mesiacov roku 2014 vo výške 24.8025,35 €, čo je mesačný príjem vo výške 2.758,37 €. Príjem navrhovateľky sa skladá z dvoch zložiek, jedna základná je okolo 1.800 € a v prípade, že dostáva odmeny za splnenie úloh, čo je v kompetencii jej nadriadených, zarobí 4.107 € alebo 3.0120 €. Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach zistil príjem odporcu od 1.1.2014 do 31.10.2014 v čistom 9.674,65 €, čo je 967,46 € mesačne. Mesačne platí nájomné vo výške 220 €, Mágio 27,97 €, ošatenie a obuv 84,96 €. Sú to spoločné náklady okrem odporcových nákladov. Na ošatenie syna za mesiac vynakladá 100 €. Ďalej má výdavky na zakupovanie školských potrieb dieťaťa, jeho školských a mimoškolských aktivít, stravovanie, oblečenie a hygienu. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených výrokoch a zveril mal. E. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, rovnako mu prizná právo poberať rodinné prídavky a daňový bonus a zo strany navrhovateľky určí výživné pre maloletého na čas po rozvode 850 € mesačne splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zároveň navrhol, aby súd upravil styk navrhovateľky s maloletým tak, že bude oprávnená stýkať sa s mal. E. každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom roku od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin v párnom roku od pondelka od 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas zimných prázdnin v párnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do konca prázdnin do 18.00 hod. a v nepárnom roku od začiatku prázdnin od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod.. S rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí a nesúhlasí ani so závermi znaleckého posudku znalkyne PhDr. Ľ. L., pretože jej návrh nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Samotný E. vyjadril na súde jednoznačné stanovisko, že nechce byť v striedavej starostlivosti a chce žiť výlučne s ním. Stabilita rodinného prostredia je pre neho rozhodujúci faktor s prihliadnutím na skutočnosť, že v minulosti osobnú starostlivosť vo všetkých smeroch o dieťa zabezpečoval výlučne on. Dieťa sa nechce sťahovať k matke, ani s ňou tráviť svoj čas. Správanie navrhovateľky k dieťaťu v priebehu súdneho konania je účelové s cieľom získať ho do striedavej osobnej starostlivosti, čo navrhovateľka považuje za prestížnu záležitosť. Sledujúc tento cieľ sa k dieťaťu správa detinsky, traumatizuje ho, čo viedlo k jeho úplnému zneisteniu. Maloletý E. sa prejavuje stratou svojich názorov a schopnosti vyjadriť svoj názor. Dieťa je rozorvané, nesústredené, pasívne. Správanie matky má veľký vplyv na psychiku dieťaťa, ktorým ona manipuluje. Nepriaznivý dopad sa prejavil aj tým, že dieťa sa zmenilo z premianta na utiahnutého žiaka, jeho prospech sa výrazne zhoršil oproti obdobiu, keď sa navrhovateľka o neho nezaujímala. Cieľom navrhovateľky je dosiahnuť to, aby platila čo najnižšie výživné, čo pri striedavej osobnej starostlivosti aj dosiahla. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka nie je schopná sama zabezpečiť potrebnú osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodu jej vysokého pracovného nasadenia. Skutočnosti o určenom pracovnom čase navrhovateľky v zamestnaní sú len polopravdami. Má oveľa viac pracovných povinností, ktoré vykonáva aj mimo oficiálneho pracovného času a v prípade, že chce zastávať svoju pracovnú pozíciu nemôže tento stav meniť. Vyjadril názor, že zverenie mal. E. do jeho výlučnej starostlivosti je najlepším riešením a rovnako aj ním navrhnutý rozsah styku s matkou. Maloletý E. si postupne zvyká na tento stav a ani on nevie určiť, aký dopad bude mať tento experiment na dieťa. Nakoľko nesúhlasí s tým, aby bol maloletý pokusným králikom a rozvod mu ublížil, snaží sa jeho dôsledky čo najviac eliminovať. V súlade so znaleckým posudkom je možné po uplynutí dostatočne dlhého času v inom konaní hľadať v budúcnosti prípadne iné lepšie riešenia. Navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že zverí mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že obaja rodičia budú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch, počas letných prázdnin v dvojtýždňových intervaloch. Ako prvá bude v zmysle rozsudku povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť navrhovateľka v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v čase o 19.00 hod.. Na čas po rozvode počas sviatkov a prázdnin bude dieťa u navrhovateľky každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin po dobu prvých troch dní prázdnin počnúc pondelkom od 9.00 hod. do tretieho dňa, t.j. stredy do 19.00 hod., každý nepárny rok v čase jarných prázdnin po dobu posledných štyroch dní prázdnin počnúc štvrtkom od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok na Štedrý deň 24.12. od 9.00 hod. do Prvého sviatku vianočného 25.12. do 19.00 hod. a ďalej každý nepárny rok Druhý sviatok vianočný 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., v každý párny rok 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.. Navrhovateľka bude povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporcu a odporca maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľky. Každý z rodičov bude povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Navrhovateľke určí výživné pre maloleté dieťa vo výške 200 € mesačne, ktoré bude posielať odporcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Trvalým bydliskom maloletého bude Y. Č.. X, O.. Rodinné prídavky bude poberať odporca a daňový bonus si bude od právoplatnosti tohto rozsudku uplatňovať navrhovateľka. Za majetkových opatrovníkov súd ustanoví oboch rodičov. Rodičia sú povinní navzájom sa informovať o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o jeho výchovnovzdelávacích výsledkoch a o podstatných udalostiach v živote maloletého dieťaťa pri preberaní dieťaťa. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Alternatívne navrhla, by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nedôvodné a nezodpovedajúce skutočnostiam a dôkazom, ktoré boli v konaní predložené, ako aj rozporné so záujmom maloletého dieťaťa. Napriek tomu, že v odôvodnení súd uvádza pozitívne skutočnosti a okolnosti v prospech rovnocennej striedavej starostlivosti, vyhodnotil dôkaznú situáciu nesprávne a nie na základe preukázaných dôkazov a faktov, ale na základe tvrdení a fabulácií zo strany odporcu. Nemôže sa stotožniť s formou striedavej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy ona bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého jeden týždeň a tri týždne bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého otec, nakoľko sa nejedná o striedavú starostlivosť, ale len o rozšírenú úpravu styku s maloletým. Súd prvého stupňa nerešpektoval závery znaleckého posudku, v ktorom sama znalkyňa jednoznačne doporučovala striedavú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch s tým, že obaja rodičia majú dosť rovnocenné predpoklady, aby sa mohli samostatne postarať o svoje dieťa. Túto formu zabezpečovania starostlivosti o dieťa považovala za najvhodnejšiu. Aj z výsluchu znalkyne vyplynul jednoznačný záver, že túto starostlivosť v týždenných intervaloch odporúča, nakoľko dieťa v rozhovore prejavilo potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi, ktorých potrebuje pre svoj ďalší vývin. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že maloletý by najviac akceptoval model striedavej starostlivosti a do budúcnosti by si želal mať rovnocenne zachované kontakty s oboma rodičmi a tento jeho záujem nadradila aj nad momentálnu neschopnosť rodičov vzájomne kooperovať, keďže túto schopnosť môžu rozvíjať pod vplyvom odborného vedenia. Tento názor má oporu aj v judikatúre Ústavného súdu ČR, z ktorej vyplýva, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, pretože by to znamenalo porušenie základných práv jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. V priebehu celého konania preukázala, že stále je ochotná komunikovať a dohodnúť sa s odporcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V spise doložila množstvo oznámení a vyjadrení, ktoré svedčia o tom, že to bol práve odporca, ktorý odmietal a aj odmieta vecne komunikovať ohľadne maloletého. Tieto skutočnosti konajúci súd nebral do úvahy a jej snaha bola teda bezvýsledná. Ďalej sa domnieva, že výrok rozsudku o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti je nejasný, nejednoznačný, a teda aj nevykonateľný, nakoľko len jej je uložená povinnosť vždy v prvom kalendárnom týždni zabezpečovať starostlivosť o maloletého, keď si dieťa prevezme v byte odporcu v nedeľu predtým o 17.00 hod.. Súd ďalej len uviedol, že ďalšie tri týždne bude dieťa v starostlivosti odporcu, čo však presne nešpecifikoval. Súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal na výpoveď maloletého na pojednávaní, kde maloletý uviedol, že chce byť s oboma rodičmi, súčasne však vylúčil striedanie svojho bydliska, lebo na to nie je pripravený. Poukázala na to, že voči výsluchu dieťaťa vopred podávala námietky, nakoľko výsluch dieťaťa bol neúčelný práve s poukazom na zistenia znalkyne, ktorá sama uviedla, že kooperácia s maloletým vo vzťahu k citovým preferenciám a správaniu sa rodičov k nemu je obtiažna, pretože si dieťa stavia výraznú psychickú bariéru v kontakte s druhými. Aj znalkyňa, ktorá má príslušné vzdelanie a skúsenosti v problematickej komunikácii s deťmi komunikovala s mal. E. len veľmi ťažko. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa najprv akceptoval jej námietky, avšak následne na ďalšom pojednávaní 23.4.2015 dieťa vypočul po tom, čo ho odporca bez jej vedomia vybral zo školy a doslova vliekol po chodbe súdu. Dieťa bolo neskutočne vystresované, čo postrehla aj nezúčastnená osoba. Samotný súd v zápisnici z pojednávania uviedol, že dieťa bolo spočiatku nervózne, pri výpovediach o vzťahu k rodičom malo slzy v očiach. Vyjadrila názor, že dieťa bolo pod veľkým psychickým tlakom a počas cesty zo školy odporcom jednoznačne ovplyvnené a zmanipulované. Dôkazom toho je aj fakt, že počas vyšetrenia u znalkyne sa dieťa vyjadrovalo úplne ináč. Súd prvého stupňa tiež nerešpektoval názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol nariadiť striedavú starostlivosť, a to v týždňových intervaloch. Vyjadrila názor, že súd by mal dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd prvého stupňa však svojím rozhodnutím práva dieťaťa nerešpektoval. V ďalšom poukazuje na to, že aj výrokom, ktorým súd upravil starostlivosť o maloletého počas prázdnin a sviatkov nerešpektoval rovnoprávne postavenie oboch rodičov a právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, absentuje tu úprava styku rodičov s dieťaťom počas vianočných sviatkov, čo je dosť nepochopiteľné, keďže ide o najvýznamnejšie sviatky v roku aj pre maloleté dieťa a je dôležité, aby ho trávilo s oboma rodičmi. Veľkonočné sviatky podľa rozhodnutia súdu nemôže s dieťaťom tráviť vôbec, keďže bude dieťa len v starostlivosti odporcu aj napriek tomu, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali viesť k obmedzeniu výkonu jej rodičovskej zodpovednosti a obmedzeniu jej styku s dieťaťom. Zdôrazňuje, že len ona preukázala, že je rodičom, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčená, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom na rozdiel od odporcu, ktorý ju vo svojich prednesoch a písomných podaniach dehonestoval nielen ako ženu, človeka, ale aj ako matku. Poukázala na jeho podanie z 3.12.2014, kde uviedol, že sa mu ako osoba, človek a žena extrémne hnusí, ťažko znáša jej prítomnosť v jeho blízkosti a v byte, nemá vôľu ani silu prekonať značnú osobnú averziu a antipatiu k jej osobe a nedokáže nijako s ňou komunikovať. Tieto vyjadrenia otca naznačujú, že bude počas zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa maloletého ovplyvňovať vo vzťahu k nej, dehonestovať ju a znevažovať. Okolnosti týkajúce sa ich spoločnej komunikácie, a to predovšetkým odmietanie komunikácie zo strany odporcu boli známe aj kolíznej opatrovníčke, ktoré uvedené potvrdila. Zároveň napáda aj rozhodnutie o určení výživného, ktoré považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na vek dieťaťa. K odvolaniu pripojila prepis rozhovoru medzi rodičmi a dieťaťom 11.4.2015, jej vyjadrenia k údajom obsiahnutým v zápisnici z 24.3.2015, maily od Dr. D., mail od navrhovateľkinej krstnej matky, pokladničné bločky, kópie písomných prejavov maloletého vo vzťahu k matke, ďalšie kópie mailovej korešpondencie zrejme navrhovateľky s otcom, resp. odporcom. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov s poukazom na závery znaleckého posudku a výpovede znalkyne PhDr. L.. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že tvrdenie odporcu, že maloletý nechce byť v striedavej starostlivosti a chce žiť výlučne s odporcom nie je pravdivé, keďže maloletý v rozhovore so znalkyňou prejavil potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi a najviac by akceptoval model striedavej starostlivosti. To, že odporca nesúhlasí so závermi znaleckého posudku je pochopiteľné, nakoľko nie je v súlade s jeho názorom, že starostlivosť o dieťa by mal zabezpečovať výlučne on a jeho súhlas so striedavou starostlivosťou v akýchkoľvek intervaloch je pre neho neprijateľný z dôvodu jeho individuálnej snahy absolútne ju vytlačiť zo života maloletého. Touto snahou sa odporca v priebehu celého konania vôbec netajil. Túto jeho snahu kolízna opatrovníčka, ako aj znalkyňa jednoznačne odmietli a poukázali na to, že to nie je v záujme maloletého. Aj ďalšie tvrdenie odporcu, že z dôvodu jej pracovného nasadenia nemôže zabezpečovať starostlivosť o dieťa je zavádzajúce. V priebehu konania jednoznačne preukázala, že je schopná zabezpečiť dieťaťu svoju osobnú starostlivosť a tento fakt potvrdila aj znalkyňa. Poukazuje tiež na skutočnosť, že syn s odporcom trávi čas vo veľkej miere hlavne pri počítači. Syn trávi s dovolením odporcu počas týždňa každý deň od pondelka do piatku cca od 15.00 hod. do cca 23.00 hod. čas pri počítači a cez víkend aj od 9.00 hod. do 23.30 hod., s krátkymi prestávkami na jedlo alebo pozeranie TV, prípadne urobenie domácich úloh. Ona je dlhodobo proti takýmto aktivitám a snaží sa byť so synom aspoň raz za týždeň vonku. K návrhu odporcu na určenie výživného uvádza, že počas ich manželstva odporca nemusel nikdy nič finančne zabezpečovať, takže súd určením tak vysokého výživného odporcu len utvrdí v tom, že aj naďalej sa nemusí starať o zabezpečenie seba a syna. Poukázala na to, že odporcovi byt kúpila jeho matka, avšak celé vybavenie domácnosti zabezpečila ona, poskytla mu 500.000 Sk na kúpu osobného motorového vozidla a väčšinu výdavkov domácnosti roky hradila sama vrátane dovoleniek. Odporca v závere odvolania uvádza, že mal. E. si postupne zvyká na tento stav a ani on nevie určiť, aký dopad bude mať tento experiment na dieťa. K tomu uvádza, že mal. E. si na nič nové zatiaľ nezvyká, lebo stále všetci bývajú v spoločnej domácnosti. Poukazuje na to, že počas celého konania bolo jej snahou nájsť čo najlepšie riešenie vzniknutej situácie s čo najmenším negatívnym dopadom na ich syna. Práve rovnocenná striedavá osobná starostlivosť rodičov by bola pre maloletého, ako aj pre oboch rodičov najlepším riešením. Pri vyjadrení odporcu, že v inom konaní bude hľadať v budúcnosti prípadne iné riešenia, vyjadruje obavu nad tým, že odporca bude v budúcnosti vyvíjať neustály tlak na ich syna, ako aj na ňu ďalšími súdnymi konaniami s cieľom dosiahnuť svoj zámer, a to úplne odlúčiť ju od syna. Počas konania poukazovala na skutočnosť, že odporcom bola dlhodobo psychicky týraná a jeho vyjadrením, že bude pokračovať v inom konaní bude toto jej týranie pokračovať aj po rozvode manželstva. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch svojho odvolania a k námietkam navrhovateľky uvádza, že nesúhlasí s jej tvrdením, že by rozsudok súdu prvého stupňa bol nevykonateľný, nakoľko súd presne stanovil deň a čas, kedy sa osobná starostlivosť jedného z rodičov začína a kedy končí. Vzhľadom na to, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo právoplatne rozvedené napadnutým rozsudkom, ktorý vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 30.5.2015, v budúcnosti nebudú s navrhovateľkou bývať v jednom byte. Nič nenamieta proti tomu, aby sa mal. E. stretával s navrhovateľkou počas trojtýždňového intervalu, keby bude v jeho osobnej starostlivosti podľa ich dohody, ak o to prejaví záujem maloletý. S navrhovateľkou je ochotný sa dohodnúť o jej stretávaní s dieťaťom aj bez súdnej úpravy. V plnom rozsahu rešpektuje záujem maloletého a jeho názor, ktorý vo veku 11 rokov jednoznačne aj pred súdom vyjadril, že momentálne nechce meniť miesto, kde žije a podľa vývoja situácie v budúcnosti sám zaujme k tomu stanovisko. Vyjadril názor, že vôľu dieťaťa je potrebné vziať do úvahy, pretože dieťa vyjadrilo názor jednoznačne aj pred súdom. Stanovisko a želanie navrhovateľky, aby mal. E. nebol pred súdom vypočutý, nie je súd povinný rešpektovať, ani sa ním riadiť. Rešpektujúc príkaz súdu priviedol maloletého na pojednávanie, kde prišiel dobrovoľne v sprievode jeho sesternice a vyjadril svoj názor. Je prirodzené, že dieťa, ktoré predtým nikdy neabsolvovalo žiadne súdne konanie má z toho prirodzený stres. Považuje za neprofesionálne spochybňovať odborné schopnosti sudcu pri výsluchu dieťaťa už aj s prihliadnutím na jeho dlhoročnú sudcovskú prax. Pokiaľ ide o úpravu styku počas sviatkov, navrhuje veľkonočné sviatky ponechať tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, t.j. že mal. E. ich strávi každý rok s ním. Delenie jarných a jesenných prázdnin na dve časti je kontraproduktívne a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Pri navrhovateľkou žiadanej úprave by mal. E. nemohol absolvovať žiadnu dovolenku, prípadne prázdninový pobyt v trvaní jedného týždňa, pretože by bol nútený sa vrátiť k druhému rodičovi. Pri úprave zimných prázdnin, ktorých začiatok je spravidla 22.12. v každom roku a koniec 7.1. v každom roku súd prvého stupňa rozdelením tohto času na dve časti medzi rodičov upravil aj vianočné sviatky, Silvester a Nový rok. Úprava, ktorú žiada navrhovateľka je oveľa užšia a z jej návrhu vyplýva, že s dieťaťom namiesto sedem - osem dní chce stráviť len dva dni, pričom tak, ako to navrhuje, opätovne narúša kontinuitu trávenia sviatkov dieťaťa s jedným z rodičov. V prílohe predložil svoje ďalšie osobné vyjadrenie vo veci samej v počte 5 strán spolu s prílohami. Matka doručila odvolaciemu súdu 10.2.2016 vyjadrenie k stanovisku otca, v ktorom opakovane poukázala na argumenty už uvedené v jej odvolaní a uviedla, že medzičasom došlo aj k zmene pomerov, nakoľko 3.2.2016 jej odporca oznámil, že o 11.00 hod. bude mať vyložené svoje veci pred bytom s tým, že dovtedy žili v spoločnej domácnosti napriek tomu, že ich manželstvo bolo rozvedené a spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloletého, i keď otec ešte viac začal manipulovať s maloletým hovoriac mu rôzne nepravdy, ktoré mala údajne povedať ona, okrem toho sa stupňovali jeho vyhrážky voči nej a vo väčšom rozsahu ako predtým využíval všetky svoje možnosti, aby nahradzoval jej starostlivosť o maloleté dieťa vrátane vyberania dieťaťa zo školy už o 14.05 hod., vykonávania všetkých domácich prác, prípravy raňajok a podobne, nedovolil jej, aby čokoľvek pre maloletého pripravila v snahe vo všetkom ju predbehnúť, dokonca cez víkend skoro ráno žehlil a zároveň rozhodoval o všetkom, čo sa týka dieťaťa výlučne sám. Nekomunikoval s ňou, nebol ochotný dohodnúť sa ani na úprave styku počas vianočných sviatkov, kedy mala možnosť stretnúť sa s dieťaťom až 30.12.2015 a mohla ho mať vo svojej starostlivosti len do 4.1.2016 napriek tomu, že mala nahlásenú dovolenku až do konca vianočných prázdnin. Maloletý po tom, čo jej odporca oznámil, že bude mať veci vyložené pred bytom začal plakať a zdalo sa jej, že dokonca otca udrel. Následne opustila spoločnú domácnosť, v ktorej dovtedy žila, nakoľko byt patrí odporcovi a ona má samostatný byt, ktorý je zariadený a spôsobilý na bývanie maloletého dieťaťa. Spolu s dieťaťom požiadala odporcu, aby po vysvedčení mohlo byť dieťa u nej a následne u nej maloletý zotrval od 3.2. do 7.2.2016. Dieťa bolo v pohode, cítila, že pobyt u nej mu vyhovuje. Mali vlastný program, počas pobytu dieťaťa u nej bol maloletý v kontakte s otcom, telefonoval mu a nevyskytli sa žiadne problémy. Dieťa otcovi odovzdala v nedeľu 7.2. a dohodli sa, že otec jej dieťa donesie v sobotu 13.2.2016 na obed a s dieťaťom strávi päť dní na dovolenke mimo Košíc počas jarných prázdnin. Uviedla, že dieťa už má vedomosť o tom, že sú rozvedení, je si vedomé toho, že po rozvode manželstva bude v striedavej starostlivosti, a to, že bude čiastočne u nej a čiastočne u otca. Domnieva sa, že maloletý sa s touto situáciou vysporiadal. Naďalej tvrdí, že odporca sa snaží o značnú manipuláciu dieťaťa, pričom všetky možnosti, ktoré by mohli zlepšiť pomery po rozvode manželstva odmieta. Maloletý sa u nej cíti dobre, neodmieta ju a nezistila, že by uprednostňoval pri výchove svojho otca na úkor nej. To, že musela násilným spôsobom odísť zo spoločnej domácnosti jej len otvorilo nové možnosti pri výchove maloletého, a to vychovávať ho v inom prostredí, ako je prostredie otca, ktorý sa snažil každodennými aktivitami získať si syna. Uviedla, že v zamestnaní má stanovený pružný pracovný čas a zamestnávateľ jej umožní prispôsobiť pracovnú dobu tak, aby sa mohla o syna počas striedavej starostlivosti postarať. Okrem toho má možnosť vykonávať prácu aj z domu, čo pri starostlivosti o maloletého aj využila. Okrem toho jej otec zrušil trvalý pobyt v byte, kde bývali bez oznámenia, o čom sa dozvedela náhodne až cez internet. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že odporca sa voči nej nespráva korektne, neinformuje ju a zavádza ju. Žiada, aby jej zásielky súdu boli adresované na N. XX Q. O.G.. K vyjadreniu pripojila úradný záznam spísaný na ÚPSVaR Košice 8.12.2015. Výrok rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, avšak nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča atď.). Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Uvedenými zásadami sa súd prvého stupňa riadil, keď vykonal dokazovanie na objektívne posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov o vhodnosti tej ktorej formy zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa aj znaleckým dokazovaním z odboru detskej psychológie a dospel k dôvodnému záveru, že v záujme dieťaťa je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplývalo, že takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa vzhľadom na to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a maloleté dieťa vyžaduje rovnakú prítomnosť oboch rodičov, ktorú si predstavuje tak, že budú všetci bývať v spoločnej domácnosti. Uvedený postoj dieťaťa je zjavne motivovaný rovnako intenzívnym vzťahom k obidvom rodičom, ako aj skutočnosťou, že rodičia dieťa neinformovali o rozvode manželstva a s tým spojenou zmenou, ktorá nevyhnutne bude musieť nastať v dôsledku oddeleného bývania rodičov. Uvedený postup rodičov, keď neinformovali dieťa o zmenách, ktoré nevyhnutne nastanú, považovala i ustanovená znalkyňa za nevhodný, keďže primerané vysvetlenie zo strany rodičov by nepochybne dieťaťu výrazne pomohlo práve v situácii, kedy rodičia bojujú o priazeň dieťaťa a získanie dieťaťa do svojej starostlivosti, ktorú skutočnosť dieťa zjavne vníma a v snahe nepoškodiť ani jednému z rodičov, ktorých má rovnako rado uvedomujúc si dosah svojich vyjadrení k tejto veci odmieta podávať akékoľvek pozitívne, ale aj negatívne vnímanie svojich rodičov, ich vzájomné konflikty prežíva úzkostne, je citlivé, smutné, skľúčené, pasívne a submisívne voči ostatným. Aj napriek tomu, že to rodičia odmietajú, znalkyňa konštatovala manipuláciu dieťaťa vo vzťahu k obom rodičom. Dlhodobé pretrvávanie tohto stavu môže byť vážnym rizikom pre psychický vývin maloletého, čo by si mali obidvaja rodičia uvedomiť. Znalkyňa tiež konštatovala, že obidvaja rodičia sú voči sebe rivalizujúci, neschopný toho času kooperovať, dohodnúť sa vzhľadom na ich narušenú vzájomnú komunikáciu. Otec sa rád stavia do pozície istej nenahraditeľnosti vo výchove maloletého s tendenciou zaberať celý výchovný priestor pri dieťati, čo môže byť spôsobené aj tým, že matka v dôsledku svojej pracovnej vyťaženosti prijímala starostlivosť otca o dieťa, keďže jej to vyhovovalo a otec rád túto starostlivosť zabezpečoval. Vzhľadom na dieťaťom prejavenú potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi, ktorých potrebuje pre svoj ďalší vývin znalkyňa považovala za najvhodnejší variant striedavú starostlivosť o dieťa aj napriek momentálne narušenej komunikácii rodičov a neschopnosti dohodnúť sa na pravidlách zabezpečovania bežného fungovania dieťaťa, čo je však odstrániteľné vzhľadom na intelekt rodičov za súčasného odborného vedenia v spolupráci s psychológom. Odvolací súd konštatuje, že dieťa doposiaľ nebolo konfrontované so situáciou oddeleného bývania rodičov, preto nie je od neho možné ani očakávať, aby zaujalo uvážený a ničím neovplyvnený postoj k určitej forme zabezpečovania osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na vôľu maloletého dieťaťa prezentovanú na pojednávaní súdu, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie. Navyše prejavený názor dieťaťa na pojednávaní a teda jeho výpovednú hodnotu značne spochybňuje vyšetrenie znalkyne, ktorá konštatovala zablokovanie dieťaťa vo vzťahu k vyjadreniam týkajúcim sa jeho rodičov, manipuláciu rodičov s dieťaťom a jeho prejavenú túžbu rovnocenne zachovať kontakty s obidvoma rodičmi. Odvolací súd takto dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa v súčasnej situácii je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak nestotožnil sa s rozsahom zabezpečovania starostlivosti o dieťa jeden týždeň u matky a tri týždne u otca, čo by navyše pri formulácii výroku súdom prvého stupňa ani nezodpovedalo realite, nakoľko v niektorých mesiacoch by dieťa bolo v starostlivosti otca nie tri, ale až štyri týždne. Z uvedeného pohľadu možno konštatovať, že tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa bol nejasný, rozporný a nezrozumiteľný. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa preferuje rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, pričom doposiaľ rodičia nežili oddelene, je vhodné, aby dieťa bolo čo najmenej vystavované rôznym zmenám a štýlom výchovy najprv prispôsobovaním sa režimu jeden týždeň u matky, tri týždne u otca a následne rovnocennou výchovou rodičov, tak ako to mal zrejme na mysli súd prvého stupňa. Čo najrýchlejšia stabilizácia výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, a teda aj u jeho rodičov je predpokladom pre normalizáciu vzťahov aj medzi rodičmi, ktorí budú mať priestor na to, aby zlepšili svoju komunikáciu a začali kooperovať v záujme zabezpečenia všetkých potrieb svojho dieťaťa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a upravil interval zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po týždni, ktorý interval považovala aj ustanovená znalkyňa za najvhodnejší vzhľadom na situáciu maloletého dieťaťa s tým, že počas letných prázdnin stanovil interval dvojtýždňový, čo rodičom umožní zabezpečiť adekvátny prázdninový program, a teda lepšie využitie voľného času dieťaťa s poukazom aj na možnosti čerpania dovoleniek rodičov. Osobitne upravil výkon striedavej starostlivosti o maloleté dieťa počas jarných a jesenných prázdnin, ako aj sviatkov tak, aby dieťa malo možnosť tráviť s oboma rodičmi určitú časť uvedeného obdobia za súčasného zachovania rovnomerného času oboch rodičov, ktorý s nimi dieťa strávi. Odvolací súd zároveň rozhodol o oprávnení rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ust. § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Z uvedeného dôvodu je teda právne bezvýznamné, či dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo len do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pretože právo zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým ustanovil maloletému za majetkového opatrovníka oboch rodičov je zmätočný vzhľadom na to, že v zmysle § 33 Zákona o rodine ustanovenie majetkového opatrovníka prichádza do úvahy len vtedy, ak záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku sú ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku. V takomto prípade súd ustanoví za majetkového opatrovníka v prvom rade fyzickú osobu, ak takejto osoby niet, obec alebo inú právnickú osobu. Z uvedeného je teda zrejmé, že za majetkového opatrovníka dieťaťu nemôžu byť ustanovení rodičia, nakoľko oprávnenie spravovať majetok dieťaťa im patrí zo zákona a len v prípade, ak nie sú schopní spravovať majetok dieťaťa, môže súd dieťaťu na tento účel ustanoviť inú osobu spôsobilú vykonávať funkciu majetkového opatrovníka. V dôsledku zmeny rozsahu zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa odvolací súd zmenil aj výrok o rozsahu určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, nakoľko vyživovacia povinnosť bude zo strany oboch rodičov plnená predovšetkým ich osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním jeho potrieb počas jednotlivých intervalov osobnej starostlivosti a vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti matky, ktoré sú podstatne lepšie ako možnosti a pomery otca považoval za primerané a v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti výživné v rozsahu 400 € mesačne, čím sa zabezpečí dorovnanie životnej úrovne dieťaťa počas starostlivosti zabezpečovanej otcom dieťaťa. Vzhľadom na účel výživného, ktorým je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine), má byť deň splatnosti výživného určený v danom mesiaci čo najskôr, maximálne do 15. dňa v mesiaci, pričom výplatný termín povinného nie je relevantnou skutočnosťou, na ktorú by bolo potrebné prihliadať, preto odvolací súd určil splatnosť výživného do 15. dňa v mesiaci. Odvolací súd rozhodol aj o trvalom bydlisku maloletého, ktoré ostane v doterajšom bydlisku, a to v O. na Y. J.. Č.. X, ako aj o oprávnení toho ktorého z rodičov uplatniť si rodinné prídavky a daňový bonus. Vo vzťahu k odvolaciemu návrhu navrhovateľky, aby súd uložil rodičom povinnosť pravidelne sa informovať o maloletom dieťati odvolací súd poukazuje na ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že informačná povinnosť vzniká tomu rodičovi, ktorý má dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a tomu korešpondujúce právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na informácie o dieťati. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov teda uvedenú povinnosť nie je možné v súlade so zákonom uložiť. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., nakoľko predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.