Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/281/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113235790 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113235790.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne R. B., F.. XX. X. XXXX, P., Č. XX, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.509,42 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 39C/345/2013-97 z 28. 7. 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 39C/345/2013-221 z 15. 3. 2016 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.509,42 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na jej účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, II. návrh žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacích konaniach pod spisovou značkou 2Cdo/229/2013 a spisovou značkou 7Cdo/163/2013 zamietol a III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 20.12.2013 domáhala, aby zaviazal žalovanú na úhradu 1.509,42 eur, na tom skutkovom a právnom základe, že 4. 9. 1998 uzatvorila so žalovanou - vtedy ešte pod obchodným menom: Prvá česko - slovenská poisťovňa a.s. - poistnú zmluvu UDP - K číslo: XXXXXXXXXX. Začiatok poistenia bol stanovený na 4. 9. 1998 a koniec poistenia na 4. 9. 2013. Výška poisteného bola dohodnutá na 6,83 eur ( 206,- Sk ) mesačne po dobu platenia poisteného 10 rokov, s dobou poistenia 15 rokov. V prípade dožitia konca poistnej doby sa poisťovňa zaviazala vyplatiť jej sumu vo výške 1.502,59 eur ( 45.267,- Sk ) plus výnosy po ukončení poistnej doby. Poslednú splátku, ktorú poisťovni podľa zmluvy bola povinná uhradiť vo výške 6,83 eur (206,- Sk) uhradila dňa 2. 8. 2008 a keďže neskoro zrušila trvalý príkaz v banke, omylom bola dňa 2. 9. 2008 na účet poisťovne zaslaná aj jedna mesačná splátka navyše. Žalobkyňa poukázala na to, že v júni 2008 obdržala od žalovanej list z 25. 4. 2008, v ktorom jej ponúkali tri možnosti - pokračovať podľa nezmenených podmienok, doplatiť poistné alebo ukončiť zmluvu. Prílohou tohto listu bolo „ Stanovisko k zvýšeniu poisteného „ , kde si mala vybrať jednu z týchto troch možností a k tomu bol pripojený aj súhlas s novými všeobecnými poistnými podmienkami platnými od 21. 5. 2007 s tým, že v prípade nezvolenia si jednu z týchto možností by s ňou poisťovňa ukončila poistenie s výplatou odkupnej hodnoty. Na tento list bolo potrebné odpovedať do 10.05.2008, avšak list jej bol do schránky doručený po tomto termíne a zároveň s týmto jej bolo do schránky doručené aj oznámenie o uložení zásielky, ktorú si však neprebrala, pretože mala dôvod sa domnievať, že táto obsahovala ukončenie jej poistnej zmluvy, ktoré je podľa nej v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom a s ktorým rozhodne nesúhlasila. Taktiež neprebrala peniaze, ktoré sa jej poisťovňa snažila doručiť na základe poštovej poukážky. Dňa 16. 6. 2008 napísala žalovanej list označený ako „ Nesúhlas so zmenami podmienok jej poistnej zmluvy, „ ktorý podala osobne na podateľni u žalovanej. V júni 2013 napísala žalovanej list „ Poistné plnenie „ v ktorom žiadala o vyplatenie sumy podľa jej poistnej zmluvy vo výške 1.502,59 eur na jej osobný účet po skončení poistnej doby a odpoveďou na túto jej žiadosť bol list žalovanej, v ktorom jej oznámila, že vyplateniu dožitia nie je možné vyhovieť, pretože jej poistnú zmluvu poisťovňa zrušila k 16. 5. 2008. Zároveň jej znova bola zaslaná poukážka na výber odkupnej hodnoty plus preplatku, avšak túto neprevzala. Následne zaslala žalovanej „ Žiadosť o plné plnenie poistnej zmluvy „ v ktorom sa odvolala na ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na túto žiadosť poisťovňa zaslala svoje stanovisko, v ktorom sa odvolala na uložené opatrenie Národnej banky Slovenska a ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obratom žalovanej zaslala oznámenie, že tieto ich odvolania nepovažuje za relevantný zákonný dôvod na dodatočná nemožnosť plnenie nemôže byť relevantným dôvodom na nevyplatenie plnej poistnej sumy, nakoľko v zmysle ust. § 575 ods. 2 občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok s väčšími nákladmi. Na tento list už žalovaná nereagovala. Dňa 19. 11. 2013 zaslala poslednú výzvu - pokus o zmier, v ktorom žiadala o vyplatenie plnej poistnej sumy a preplatku na jej účet avšak poisťovňa na túto skutočnosť nereagovala. Súd vychádzajúc z § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 790 písm. b), § 800 ods. 1, 2, 3, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1, 2, § 804, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 493, § 497, § 570 ods. 1, 2, § 572 ods. 2, § 573 ods. 2, § 574 ods. 1 § 573 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39 a § 49a Obč. zák. (ich znenie citoval), po vykonanom dokazovaní urobil záver, že predmetom tohto sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie poisteného plnenia z poistnej zmluvy z dôvodu, že nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená. Nakoľko žalovaná popierala právny základ nároku žalobkyne bolo jeho povinnosťou sa predbežne vysporiadať s otázkou platnosti a trvania poistnej zmluvy. Urobil záver, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou X. X. XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre produkt UDP - K. Táto skutočnosť bola zistená z poistky predloženej žalobkyňou, z vyjadrenia žalovanej ako aj z výpovede žalobkyne na pojednávaní 28. 7. 2014 a v konečnom dôsledku ani nebola medzi účastníkmi sporná. Mal za zrejmé, že medzi účastníkmi konania(teraz stranami sporu) vznikol uzavretím poistnej zmluvy občiansko- právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať § 788 a nasl. Obči. zák. a v zmysle týchto ust. Mal za potrebné posúdiť aj obsah poistnej zmluvy, ktorý je určený právami a povinnosťami zmluvných strán a podľa toho posúdiť nárok žalobkyne. Uviedol, že poistná zmluva v zmysle § 788 a nasl. Obč. zák. je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická osoba alebo právnická osoba ako poistník. Zároveň predmetnú zmluvu posúdil aj v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na povahu účastníkov konania (strán sporu), kde žalovaná v tomto zmluvnom vzťahu koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň obsah zmluvy, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy individuálne ovplyvniť a mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto podobe uzavrie alebo nie. Súd predovšetkým skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, ani to, že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa prísl. ust. Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov. Súd mal za to, že poistná zmluva pre produkt UDP - K číslo: 5076800009 bola uzavretá platne a teda predmetný poistný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje touto poistnou zmluvou, prísl. ust. Občianskeho zákonníka upravujúcimi poistné zmluvy ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1. 6. 1995. Ďalej skúmal, či medzi účastníkmi konania (stranami sporu) nedošlo k zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či nedošlo k zániku poistenia iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie poistenia v zmysle čl. 11 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995.). Zároveň bolo jeho povinnosťou ako predbežnú otázku ďalej posudzovať, či nedošlo k naplneniu niektorých zo skutočností spôsobujúcich zánik predmetnej poistnej zmluvy v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo súdu doručené 3.2.2014. Konštatoval, že v čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sú upravené podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť len na žiadosť poistníka, že oznámením o zániku poistenia zo dňa 13.6.2008 žalovaná oznámila žalobkyni zánik poistenia z dôvodu uvedeného v § 788 ods. 2 písm. f) Obč. zák. s tým, že došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. Z vykonaného dokazovania , predovšetkým z výpovede žalobkyne mu však nevyplynulo, aby táto niekedy požiadala o skončenie poistenia, čo potvrdzujú aj jej listy adresované žalovanej zo 16.6.2008, z 24.07.2013 ak aj z 19.8.2013, ktorými žalobkyňa oznámila žalovanej, že nesúhlasí so zmenami na jej poistnej zmluve, trvá na dodržiavaní podmienok, ktoré platili v čase uzavretia jej poistnej zmluvy, že sa stále riadi pôvodnými poistnými podmienkami platnými v čase uzavretia jej poistnej zmluvy a vzhľadom k tomu žiada o vyplatenie poistnej sumy. Súd mal teda za to, že z dôvodu - skončenie na žiadosť poistníka nedošlo v tomto prípade k zániku poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zániku poistenia, ktoré možno aplikovať na predmetnú poistnú zmluvu, uviedol, že tie sú upravené v ust. Obč. zák. v § 800 - výpoveďou, § 801 - v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového poistného do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti, § 802 - odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo stany poistiteľa, že táto zákonná úprava bola premietnutá aj do Všeobecných poistných podmienok. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že k zániku poistenia nedošlo žiadnym z týchto spôsobov. Poukázal na § 800 ods. 2 Obč. zák., že toto ust. bolo zakotvené aj do Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve, že v tomto prípade k zániku poistenia týmto spôsobom - z dôvodu výpovede niektorého z účastníkov konania nedošlo, že k zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák., čo ani žiadnym z účastníkov nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by k zániku poistenia došlo v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák., že by žalovaná ako poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 Obč. zák. (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúceho sa dojednávania poistenia), že taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 Obč. zák. Súd nezistil, že by v tomto prípade došlo k zániku poistenia, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Obč. zák., ktoré ust. bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 do čl. 3 bodu 8 týchto poistných podmienok, podľa ktorých môže poisťovňa ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu. Konštatoval, že takisto ani nedošlo k zrušeniu poistenia v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák., pretože žalobkyňa neprijala žiadnu zo žalovanou ponúkaných zmien poistných podmienok, čo nakoniec aj vyplýva z listu žalobkyne žalovanej z 24.7.2013. Súd zároveň zistil, že k zániku poistenia nedošlo ani na základe vzájomnej dohody účastníkov konania o zrušení poistnej zmluvy tak, ako je to uvedené v § 572 ods. 2 Obč. zák. Súd sa ďalej musel vysporiadať argumentáciou žalovanej o tom, že k zániku poistenia došlo v dôsledku udalosti v r. 2008 tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení, doručenom mu 3.2.2014. Pokiaľ ide o tieto tvrdenia žalovanej o tom, že došlo k zániku poistenia zo zákona v dôsledku mimoriadnych skutkových okolností v r. 2008, nezávislých od vôle oboch zmluvných strán, tieto považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že pokiaľ boli u žalovanej v rámci vykonaného dohľadu zisteného nedostatky, ktoré sú zachytené v Protokole o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007, ktorý mu žalovaná predložila a ktoré spočívali v tom, že poistné podľa príslušných poistno - matematických metód v prípade poistenia UDP - K nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia, podľa názoru súdu nemožno dôsledky takýchto pochybení zo strany žalovanej prenášať na druhého účastníka právneho vzťahu v tomto prípade na žalobkyňu ako spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno -matematickými normami alebo metódami, mal za irelevantnú. Dôvodil, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, že poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené, že v danom prípade, neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Zdôraznil, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Súd mal jednoznačne za to, že žalovaná je povinná aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda), že ak aj bolo žalovanej uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovanej. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo- právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania, v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah aj naďalej trval a to až do 4. 9. 2013 (koniec poistného vzťahu bol dojednaný na deň 4. 9. 2013). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd pri predbežnom posúdení tejto zmluvy , dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995, že je to riadna a platná právna zmluva, ktorej obsahom sú účastníci viazaní a teda sú v tomto prípade viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo 4. 9.1998. Takisto súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že predmetná poistná zmluva je platná a teda, že nárok žalobkyne na poistné plnenie pre prípad poistnej udalosti je daný. Konštatoval, že poistnou udalosťou v tomto prípade je dožitie sa konca poistenia, t.j. dňa 4.9.2013 s tým, že poistná suma v zmysle predmetnej poistnej zmluvy bola dohodnutá na sumu 1.502,59 eur (45.267,- Sk ), čo bolo súdu preukázané poistkou zo 7.9.1998 pre poistnú zmluvu UDP - K číslo XXXXXXXXXX. Citujúc znenie čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995 , mu bolo preukázané a to listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou - list z 25.6.2013, 24.7.2013 a 18.11.2013 a bolo to potvrdené aj výpoveďou žalobkyne, že táto žiadala žalovanú o výplatu poistnej sumy. Nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení popierala nárok žalobkyne na zaplatenie sumy poistného plnenia vo výške 1.502,59 eur, a teda výšku tejto poistnej sumy, bolo povinnosťou súdu ďalej skúmať, na akú sumu poistného plnenia má žalobkyňa nárok, pri uplatnení námietky žalovanej, že v tomto prípade došlo k redukcii poistnej sumy. Preto sa súd musel vysporiadať s tým, čo je potrebné v tomto konaní podľa čl. 9 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 považovať za nezaplatenie poistného v plnej výške v lehote ustanovenej Občianskym zákonníkom, pre posúdenie, či boli splnené podmienky na jeho aplikáciu ( či došlo k zmene rezervotvorného poistenia s bežným poistným na poistenie so zníženou poistnou sumou - redukcia poistnej zmluvy ), teda či v tomto prípade došlo k redukcii poistnej sumy tak, ako to uvádza žalovaná. Poukázal na to, že podľa platnej právnej úpravy platnej v čase uzavretia poistnej zmluvy (7.3.1998), nebolo pre platnosť poistnej zmluvy nevyhnutné, aby v nej boli vymedzené následky nezaplatenia poistného včas a v dohodnutom rozsahu. Bolo preto nevyhnutné, aby si strany v nevyhnutnom rozsahu v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach upravili kedy a za akých presných podmienok poistenie nezanikne pre nezaplatenie poistného, kedy a za akých presných podmienok a akým spôsobom dôjde k redukcii poistenia a pod. Predtým boli tieto otázky upravené vo vyhláške č. 49/1964 Zb. v § 12, tá ale bola zrušená s účinnosťou od 1.11.1991 vyhl. č. 364/1991 Zb. Ďalej uviedol, že súčasťou predmetnej poistnej zmluvy Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie pre zmluvy uzavreté od 1. 6.1995, citujúc čl. 9 ods. 2. 3, 4, 5 a 6. Vychádzajúc z § 801, § 804, § 52 ods. 1, § 52 ods. 4, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. (ich znenie citoval) v danom prípade mal súd za to, že pri výklade čl. 9 Všeobecných poistných podmienok prevyšuje výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa v tomto právnom vzťahu je a to vo svetle cieľov, ktorý sleduje vyššie citovaná Smernica ako aj s prihliadnutím na to, že poistné podmienky pripravuje sama žalovaná - poisťovňa, ktorá sa na túto činnosť špecializuje a je pre ňu odborne vybavená, tieto poistné podmienky používa opakovane vo viacerých prípadoch a za takéhoto stavuje je tu daná určitá nerovnováha medzi subjektmi právneho vzťahu, keď žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá možnosť participovať na tvorbe týchto podmienok a zároveň jej možnosť podrobne preskúmať tieto poistné podmienky je značne obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené (náklady na právnu pomoc, strata času) značne prevyšujú očakávaný prínos. Mal za to, že formulácia 9 čl. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 je neurčitá a pre spotrebiteľa - žalobkyňu nejasná a zároveň teda aj neprijateľná, pretože neupravuje určito, zrozumiteľne a jasne podmienky a spôsob redukcie poistnej sumy, že ust. Všeobecných poistných podmienok sú písané malým písmom a neumožňujú spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy postrehnúť všetky skutočnosti dôležité pre poistný vzťah a jednak vzhľadom k tomu, že po ich prečítaní nie je priemernému spotrebiteľovi jasné za akých podmienok a akým spôsobom dochádza k redukcii poistnej zmluvy a čo vlastne presne znamená redukcia poistnej sumy, ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Poukázal na to, že sama žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že poistné podmienky, ktoré sú súčasťou jej poistnej zmluvy a ktorými sa riadila neobsahovali ust. o oneskorenom platení, teda vôbec o tom nemala vedomosť, že tieto skutočnosti sú zakotvené v poistných podmienkach, že spotrebiteľovi nemôže byť za takto určených podmienok jasné a za situácie, ak bolo dohodnuté, že spôsob platenia poistného je mesačný, bez uvedenia dátumu splatnosti (žalovaná túto skutočnosť ani nepopierala) a za situácie, keď žalovaná sama zasielala nie vždy v rovnakom termíne poštové peňažné poukazy, na základe ktorých žalobkyňa spočiatku platila poistné (táto skutočnosť takisto nebola zo strany žalovanej rozporovaná); kedy je v omeškaní s platením poistného a vlastne kedy a akým spôsobom a za akých podmienok pristúpi poisťovňa k redukcii poistného plnenia, a preto za takéhoto stavu mal súd za to, že tento výklad má ísť na ťarchu poisťovne - žalovanej, ktorá ich sama formulovala. Vzhľadom k tomu mal za to, že tento čl. poistných podmienok je nezrozumiteľný a neurčitý a pre spotrebiteľa za takýchto podmienok aj neprijateľný. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 243/2007 z 19. júna 2008, kde sám ústavný súd uviedol, že výklad nejasného pojmu má byť v neprospech tej strany, ktorá ho použila. Vychádzajúc z tohto mal súd za to, že za takejto pre spotrebiteľa nejasnej a neprijateľnej podmienky nemohlo dôjsť k redukcii poistného plnenia a teda tvrdenia žalovanej o tom, že došlo k redukcii sú nedôvodné a preto súd uzavrel, že žalobkyňa má nárok na výplatu poistného plnenia vo výške, aká bola dojednaná v poistnej zmluve s navýšením o prebytky v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, teda na sumu 1 502,59 eur. Pokiaľ žalovaná v čase , keď má plniť, uplatňuje námietku redukcie poistnej sumy s tým, že žalobkyňa bola naposledy v omeškaní 4.4.2004, takéto jej konanie m posúdil ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. a z tohto dôvodu je aj uplatnenie redukcie zo strany žalovaného neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Obči. zák. Súd mal za to, že ak by aj prichádzala do úvahy redukcia poistného plnenia, tak prípadné uplatnenie si redukcie zo strany žalovanej po takom dlhom čase (10 rokov od omeškania žalobkyne) je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná nikdy žalobkyni počas trvania poistného vzťahu neoznámila, že je v omeškaní (žalovaná túto skutočnosť nerozporovala) a teda takéto konanie zo strany žalovanej by bolo právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a je zároveň aj neplatným právnym úkonom. Uviedol, že v rozpore s dobrými mravmi je uplatňovaná redukcia aj preto, že sama žalovaná v období, keď žalovaná tvrdí, že žalobkyňa bola v omeškaní s platením poistného (rok 2004 ) zasielala žalobkyni vyplnené poštové peňažné poukazy, na základe ktorých následne žalobkyňa platila poistné. Za stavu, keď bolo dohodnuté mesačne platenie poistného a pri výklade pojmu - spôsob platenia mesačný v prospech žalobkyne ako spotrebiteľky, teda kedykoľvek v priebehu mesiaca, kedy jej žalovaná zaslala peňažný poštový poukaz, považoval uplatnenie redukcie zo strany žalovanej konaním v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal zároveň na zásadu „ pacta sund servanda - zmluvy sa majú dodržiavať“, a preto vychádzajúc z uvedených právnych záverov mal za to, že nárok žalobkyne je dôvodný a žalovaná je povinná žalobkyni, nakoľko nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená - dožitie sa konca poistenia , vyplatiť dohodnutú poistnú sumu zvýšenú o prebytky, teda v sume 1 502,59 eur suma 45.267,- Sk) tak, ako to uviedla v poistke zo dňa 7.9.1998 k poistnej zmluve UDP - K číslo: XXXXXXXXXX. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie 1.502,59 eur je dôvodný. Citujúc znenie § 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák., po vykonanom dokazovaní, súd za dôvodný považoval aj nárok žalobkyne na zaplatenie preplatku na poistnom v sume 6,83 eur, ktorý bol žalovanej zaplatený prostredníctvom trvalého príkazu z účtu žalobkyne, po uplynutí dohodnutej doby platenia poistného. Zaplatenie preplatku bolo súdu preukázané výpisom z účtu, takisto mu bolo preukázané aj to, že žalobkyňa žiadala od žalovanej vrátenie tohto preplatku, že žalovaná túto skutočnosť nerozporovala a ani sa k nej nevyjadrila. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že zaplatením tohto preplatku vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, keď došlo k plnenie sumy 6,83 eur bez právneho dôvodu a táto je povinná ho podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vydať žalobkyni. Keďže táto plnenie dobrovoľne žalobkyni na základe jej výzvy nevrátila, súd ju zaviazal aj na zaplatenie 6,83 eur. Považoval za potrebné uviesť, prečo nevykonal žalovanou navrhovaný dôkaz a to výsluch JUDr. Škapinca, generálneho riaditeľa, nakoľko by jeho výpoveď neprispela k objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre rozhodnutie súdu o platnosti/neplatnosti skončenia poistnej zmluvy zo strany žalovanej ale by ňou boli len opätovne súdu vyložené a objasnené skutočnosti dotýkajúce sa vykonanej kontroly zo strany príslušných orgánov štátu u žalovanej, ktoré už boli žalovanou prezentované v jej písomných podaniach a takisto následný postup poisťovne vo vzťahu ku klientom po tejto kontrole. Vzhľadom k tomu uznesením na pojednávaní konanom 28.7.2014 nevyhovel návrhu žalovanej na vykonanie tohto dôkazu. Citoval znenie § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/229/2013 a 7Cdo/163/2013 z dôvodu, že rozhodnutia v týchto konaniach sú významné pre toto konanie, pretože v nich Najvyšší súd SR ustáli, či zánik poistenia žalobcu za skutkových okolností, ktoré nastali v r. 2008 z materiálneho hľadiska je dôvodný a zákonný, čím ustáli právny základ nároku žalobcu, z cit. ust. jednoznačne vyplýva, že súd môže konanie prerušiť ( slovo „ môže“), z čoho teda vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je povinný konanie prerušiť ani v prípade, ak by inak boli splnené podmienky na prerušenie konania, že je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Zdôraznil, že rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Za danej situácie sa súdu javí prerušenie konania najzdĺhavejším opatrením z hľadiska vedenia konania, a to z dôvodu hospodárnosti konania pri možnosti využitia iných postupov a opatrení ako bolo v tomto prípade riešenie predbežnej otázky, pretože ochrana práv účastníkov konania by sa mohla začať napĺňať až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Súd mal teda za to, že návrh žalovanej na prerušenie konania v tomto prípade nie je dôvodný, nakoľko si otázku trvania poistnej zmluvy vyriešil v tomto konaní predbežne a za takejto situácie, by prerušenie konania bolo len nehospodárnym predlžovaním celého sporu, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Nakoľko mala žalobkyňa v tomto konaní úspech, vznikol jej v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. nárok na náhradu trov konania. Pretože na pojednávaní konanom 28.7.2014 žalobkyňa uviedla, že jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd o jej nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. 3. Súd dopĺňacím rozsudkom z 15. 3. 2016 určil, že podmienka upravená v článku 9 bod 2 písmeno a) Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie Prvej česko - slovenskej poisťovne, a.s. Košice pre poistné zmluvy uzavreté od 01.06.1995 v znení: „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy) so znížením dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 4. V odôvodnení, citujúc znenie § 166 ods. 1, 2, 3, § 153 ods. 4 O.s.p. o.i., uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania namietala, že došlo k redukcii poistného plnenia, že nakoľko v odôvodnení rozsudku 39C/345/2013 -97 zo dňa 28.7.2014 uviedol, že formulácia ust. 9 čl. 2 Všeobecných poistných podmienok žalovanej pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 je pre spotrebiteľa - žalobkyňu nejasná a zároveň teda aj neprijateľná a že za takejto neprijateľnej podmienky nemohlo dôjsť k redukcii poistného plnenia a teda tvrdenia žalovanej sú nedôvodné, avšak v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. neuviedol vo výroku rozsudku túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle § 166 O.s.p. v spojení s § 153 ods. 4 O.s.p. a vyhlásiť dopĺňací rozsudok k rozsudku 39C/345/2013 - 97 z 28.7.2014 v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto dopĺňacieho rozsudku. 5. Proti rozsudku 39C/345/2013-97 z 28. 7. 2014 podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti obidvom výrokom z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. 6. Žalovaná v prvom rade považovala za nesporné, že žalobkyňa s ňou uzavrela 4.9.1998 poistnú zmluvu typu ÚDP - K č. XXXXXXXXXX so začatím doby poistenia od 4.9.1998 pre prípad smrti a dožitia na dobu 15 rokov do 4.9.2013 s výškou mesačného poistného 206,- Sk (16,59 eur) a s dobou "platenia poistného na 10 rokov do 4.9.2008. Súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie žalovanej (pôvodný názov žalovanej v čase uzavretia poistnej zmluvy bol Prvá československá poisťovňa, akciová spoločnosť Košice), ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky pod č. 52/1024/1995 s platnosťou pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. Uviedla, že dokázala, že v priebehu poistného vzťahu došlo v dôsledku zásahu Národnej banky Slovenska ako štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom (orgánom dohľadu nad poisťovníctvom na území Slovenskej republiky bolo do roku 2000 Ministerstvo financií SR, potom Úrad pre dohľad nad finančným trhom a neskôr Národná banka Slovenska podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ) bolo po kontrole NBS vykonanej u žalovanej na prelome rokov 2007 - 2008 zo strany NBS žalovanej uložené prijať v stanovenej krátkej lehote do 30.04.2008 a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávnosti v súvislosti so zistením nesprávnych poistno - matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom poistného produktu ÚDP- K, ktorý sa vzťahoval aj na poistný vzťah uzavretý so žalobkyňou. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly NBS vykonávanej u žalovanej začiatkom roku 2008 došlo bez zavinenia žalovanej k tomu, že NBS posúdila nedostatky v v kalkulácii poistného produktu ÚDP - K, a to i napriek tomu, že v roku 1995 tieto boli vtedajším orgánom štátneho dohľadu - Ministerstvom financií SR riadne schválené. Mala za nutné objasniť, že v čase uzavretia poistných zmlúv žalovanej so žalobkyňou patrili tieto poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv, kde predmet zmluvy - poistný produkt ÚDP - K a jeho kalkuláciu - schvaľoval tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán. Zmluvné stravy poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov nemohli odchýliť. Poukázala na to, že k týmto skutočnostiam riadne preukázala listinné dôkazy, avšak súd tieto nesprávne skutkovo vyhodnotil a nesprávne právne uzavrel, keď vydal rozsudok a vyhovel žalobe v celom požadovanom rozsahu. Súd naviac na jej návrh nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to vyžiadanie označeného správneho spisu Ministerstva financií SR a výsluch JUDr. Jaroslava Skapinca, generálneho riaditeľa správy poistenia žalovanej, ktoré dôkazy boli spôsobilé objasniť a vysvetliť zánik poistného vzťahu ku dňu 16.5.2008 a tak boli spôsobilé na vynesenie vecne a právne iného než napadnutého rozhodnutia. Súd podľa jej názoru nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, pričom následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa prejavila naliehavý právny záujem v celom priebehu konania na rozhodnutí o splnenie z poistného vzťahu z poistnej zmluvy zo 4.9.1998. Súd má byť aj miestom nachádzania práva a spravodlivého rozhodnutia. Mala za zrejmé, že ani žalobkyňa, ale ani ona nezavinili vedenie tohto sporu, pretože tento vznikol už v dôsledku kontrolnej činnosti orgánov verejnej moci s priamym zásahom do súkromnoprávnych vzťahov vrátane tohto poistného vzťahu so žalobkyňou. Súd tento podstatný fakt nijako nezohľadňoval, nepodrobil ho žiadnemu súdnemu prieskumu a rozhodol len v prospech žalobkyne, čo považuje za nesprávny právny záver vyplývajúci z nesprávneho hodnotenia skutkového stavu podľa ňou predloženým listinných dôkazov. Žalobkyňa neprejavila náležitý právny záujem na určovacej žalobe. Zdôraznila, že súd v dôsledku neobmedzeného postavenia žalobkyne v danom vzťahu ako spotrebiteľa jej v konečnom dôsledku priznal nárok na plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec nepredplatila. Poukázala na to, že jednoznačne orgán štátneho dohľadu nepredvídateľne zasiahol práve do súkromnoprávnych vzťahov žalovanej so svojimi poistníkmi vrátane žalobkyne a keďže právne normy s takýmto nestranným zásahom štátneho orgánu do činnosti poisťovateľa vôbec nepočítajú (neomylnosť štátneho orgánu pri výkone svojej činnosti) nemohol súd ani správne ustáliť presný dôvod zániku poistenia a zrušenia poistného vzťahu k dátumu 16. 5. 2008, resp. neskôr zmeneným postojom žalovanej k tomu, že poistný vzťah trval riadne až do 4. 9. 2013, avšak žalobkyňa si predplatila nižšiu sumu, než pôvodne stanovenú poistnú zmluvu z roku 1998. Zdôraznila, že súdu v dôsledku neobmedzeného postavenia žalobkyne v danom vzťahu ako spotrebiteľa jej v konečnom dôsledku priznal nárok na plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec nepredplatila. Žalovaná preukázala a súdu to preukázala, že orgán verejnej moci - NBS zasiahol v rokoch 2007-2008 do poistno-matematických prepočtov výšky poistného pri produkte ÚDP-K poskytovaného žalovanou práve od roku 1996 a konštatoval ich nesprávny výpočet a nariadil jej zjednanie nápravy pod hrozbou vysokých sankcií ev. až likvidácie poistného kmeňa žalovanej. Žalovaná navrhovala každému klientovi pri tomto poistnom produkte tieto tri alternatívy, aby sa mohli klienti vrátane žalobkyne slobodne, ale aj zodpovedne voči sebe samému rozhodnúť o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií. K jednoznačnému zásahu orgánu verejnej moci do súkromnoprávnych poistných vzťahov uzavretých s množinou klientov, vrátane žalobkyne, dodatočne predkladá aj vyjadrenie NBS z 2.12.2013, ktoré dokazuje jej tvrdenia o materiálnej a objektívnej neplatnosti poistno-matematických prepočtov poistného, ktoré nijako nezavinila a mohla len znížiť následky, ktoré tento zásah Národnej banky Slovenska pre ňu a jej klientov s poistným produktom UDP-K znamenal. Z dôvodu dátumu poskytnutia žalovanou jej právnemu zástupcovi toto nemohlo byť predložené v konaní pred súdom prvého stupňa (Príloha: List NBS č. ODT-13070/2013 z 2.12.2013). Poukázala na skutočnosť, že v období roka 1997, kedy bola dojednaná aj poistná zmluva so žalobkyňou, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmluvy so žalobkyňou boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými všeobecnými poistnými podmienkami a zákonom, pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli upravované. Súd bezdôvodne a nepreskúmateľne neuznal dôkazy ňou predložené, ktoré dokladovali celkový priebeh od vzniku poistného vzťahu a vzniku poistenia cez ingerenciu štátneho orgánu vo forme priameho zásahu do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. Komplexný obraz súdu by založil skutkové zistenie súdu o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a že žalovaná musela splniť všetky podmienky určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý mali priamy a nezvratný vplyv kontrolné závery Národnej banky Slovenska v roku 2007-2008. Z týchto skutkových zistení by súd následne vyvodil právne závery a právne posúdenia situácie inak než v napadnutom rozsudku. Takýto postup súdu s prejudikovaním hodnotenia dôkaznej sily výpovede svedka a dôkaznej sily správneho spisu ústredného orgánu štátnej správy v ničom neobstojí. Žalovaná podľa názoru súdu je v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný účastník, ktorý však konal pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bol donútený fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) Z. z. o poisťovníctve poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti a nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ne, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené pohľadávky. Žalovaná sa ako dobromyseľný subjekt poistného vzťahu od začiatku jeho vzniku chce taktiež domôcť spravodlivého rozhodnutia aj v jej prospech. Žalovaná si dovoľuje poukázať napr. na argumentáciu v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany sporu protikladne pôsobiace v snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech. Súd sa však týmto podľa názoru žalovanej dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v neprospech žalovanej. Ďalej uviedla, že nemohla predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u odporcu v rokoch 2007-2008. Súd jej odoprel prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím založenom na nesprávnych skutkových záveroch a právnych úvahách vyhovením žalobnému návrhu, ktorým priznal žalobkyni plnenie, ktoré si žalobkyňa nepredplatila a žalovaná ho preto považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne. Súd ďalej podľa názoru žalovanej nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy a že túto skutočnosť sa žalovanej nepodarilo preukázať. Tento záver súdu považuje žalovaná za nesprávne vyhodnotený s poukazom na dôkazy predložené žalovanou. Po zásahu kontrolného subjektu - NBS v roku 2007 - 2008 do systému poistných vzťahov žalovanej s množstvom svojich klientov, ktoré boli uzatvárané od roku 1995 až do vykonanej kontroly v roku 2007 a 2008 v nezmenenom rozsahu podľa rovnakých metód výpočtu výšky poistného, došlo pre žalovanú nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu nasledovne. Žalovaná navrhla žalobkyni tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinil v snahe, aby dosiahol v prvom rade dohodu so žalobkyňou (buď zotrvanie v poistnom vzťahu s nižšou hodnotou poistenia resp. pri zachovaní pôvodne - nesprávne určenej výšky poistného, buď zotrvanie v poistnom vzťahu s doplatkom poistného zo strany žalobkyne a tak zachovaním pôvodne určenej výšky poistného plnenia alebo výplata odkupnej hodnoty s tým, že pri neakceptácii žiadnej z alternatív žalovaná použije tretiu alternatívu s ukončením poistného vzťahu). Žalovaná dokazovala nevyhnutnosť svojho konania voči žalobkyni pri ukončení poistného vzťahu, a to čo najviac korektným a aj pre žalobkyňu dostupným spôsobom. Súd tieto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne hodnotil, resp. sa ich skutkovým a právnym hodnotením ani nezaoberal a jednoducho rozhodol jednostranne v neprospech žalovanej. Tvrdila, že súd jej napadnutým rozhodnutím prístup k spravodlivému rozhodnutiu odmietol, že nemá inú možnosť než odvolaním sa domôcť toho, aby súd znova a z rovnocenného pohľadu vykonal navrhované a v konaní pred súdom prvého stupňa nevykonané dôkazy podľa vyjadrenia žalovanej k žalobe, objektívne skutkové vyhodnotenie atómu zodpovedajúce správne právne závery a rozhodnutie vo veci samej. Vytýkala súdu, vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené dôkazy, že tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie , bez toho, aby ich vykonal a následne aj vyhodnotil, že vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a nevyhodnotil, že nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno - matematickej metódy, ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF SR, Úrad pre dohľad nad finančným trhom), by nikdy svojvoľne neprikročila ku navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobkyňou. Poukázala na to, že konala voči žalobkyni formou zotrvania poistného vzťahu s odrátaním dlžného poistného len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zákona o poisťovníctve č. 95/2002 Z. z. a z nej vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru až do súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou) a bez subjektívneho zavinenia. Tvrdila, že na základe jednoznačného ustálenia NBS počas uvedenej kontroly bol až v roku 2008 určený a vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré jej mala žalobkyňa platiť za obdobie 10 rokov, ktorými by si predplatila dohodnutú sumu tak, ako to bolo pôvodne zmluvne dohodnuté. Tým, že súd určil plnenie z poistnej zmluvy bezo zmien, učinil nesprávne rozhodnutie, keď nevzal do úvahy zmenu obsahu poistnej zmluvy, ku ktorej pristúpila poisťovňa po kontrolných zisteniach orgánov verejného práva. Dopad verejného práva na daný súkromnoprávny vzťah je preto jednoznačný a nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi „priklepnúť" nenáležité plnenie žalobkyni iba preto, že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi účastníkmi poistného vzťahu, do ktorého vstupovali obaja účastníci dobromyseľne a s plným vedomím zachovania svojich práv ale aj povinností. Podľa rozsudku súdu tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu s navrhovateľom nemali mať fakticky žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli podľa názoru súdu irelevantné, čo žalovaná v celom rozsahu namieta. Tento záver súdu považuje žalovaná za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu ku zistenému skutkovému stavu. Dôvodila, že jej bolo rozhodnutím súdu odňaté jej právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore, ktorý žalovaná považuje za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a porušenia vzájomných zmluvných povinností. Komplexné rozhodnutie o návrhu aj protinávrhu žalovanej s preferovanou regulovanou výškou poistného plnenia, v tomto spore mohol jedným rozhodnutím vykonať len súd ako nezávislá inštancia. Takéto rozhodnutie však súd nevyniesol. Vzniknutú skutkovú situáciu v roku 2007 - 2008 v poistných vzťahoch, ktoré mala žalovaná uzavreté s mnohými poistníkmi od roku 1995 a neskôr , ktoré tak boli a sú postihnuté kontrolnými závermi tretieho subjektu verejnoprávneho sektora, ktorý bol nezávislý od žalovanej a na druhej strane zároveň žalovaná bola v závislom vzťahu od jeho kontrolných zistení a bola nimi viazaná, nemohla žalovaná vôbec ovplyvniť a nemohla túto ani predvídať. Súd preto nesprávne hodnotil, keď pričítal žalovanej zavinené porušenie povinností v právnom vzťahu so žalobkyňou a nedostatočné preukázanie súdom označených právne významných skutočností predpokladaných poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom. Ako mohla žalovaná v roku 1998, keď došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobkyňou, predvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych orgánov bude po 10-tich rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno- matematické prepočty výšky poistného vo vzťahu v výške dohodnutých poistných súm žalovanej, ktoré predtým schválil dva štátne orgány (MF SR - 1995, Úrad pre finančný trh - 1999) ako nesprávne? S touto situáciou žalovaná nemohla nijako počítať, bola pre ňu nepredvídateľná a nemohla ju ani napriek uplatneným námietkam voči kontrolným záverom NBS i jednaniam s kontrolnou skupinou NBS nijako zvrátiť. Na druhej strane musela žalovaná v zmysle záverov kontroly NBS a nových zákonných úprav, na ktoré žalovaná poukázala v predchádzajúcich svojich vyjadreniach a na ktoré nemala žiaden dosah, dosiahnuť zmenu v posúdení existujúcich poistných zmlúv. Poukázala na to, že je potrebné si uvedomiť, že aj podľa právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu dobovej právnej úpravy: „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. „ Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných zmlúv a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby.." (Csach, K. Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék 2009, s. 142). Vytýkala ďalej súdu, že nevykonal a nezdôvodnil nevykonanie dôkazov, a to dôkaz správnym spisom Ministerstva financií SR k vykonanej kontrole u nej, z ktorého vyplývali zistenia ňou uvádzané a nezdôvodnil presvedčivým spôsobom jeho nevykonanie, aj keď tento dôkaz mohol mať rozhodný vplyv na vynesenie iného než napadnutého rozhodnutia. V tomto smere je preto napadnuté rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Z predmetného poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom účastníkom to, čo im právom náleží. Obaja vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne a v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky. Jej situácia po kontrole NBS znamenala jej konanie v krajnej núdzi docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie resp. straty poistného kmeňa či straty jej licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná rôznosťou kontrolných záverov štátnych orgánov v rokoch 1995, 1999 a 2007 (ostatná s odstupom takmer 9-tich rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom regulovanej forme poistných vzťahov a ku zmene právnych prepisov v SR i v náväznosti na európsky ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti jej podnikateľskej činnosti). I napriek pravidlu, ktoré bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. Práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe § 575 Obč. zák. a tento spôsob zániku aj dokazovala v súdnom konaní. Dovolila si poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a týmito sa neriadil. Rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec vnútroštátnej úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne aj k pravidlám európskeho zmluvného práva. Podotkla, že napriek upraveniu právneho vzťahu slovenským právnym poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter dobrých obchodných zvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch. Súd nemal v tomto prípade umožniť navrhovateľovi vymáhať z právneho vzťahu, ktorého obsah od počiatku zreguloval svojim zásahom iný - tretí subjekt verejnej moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden z účastníkov vzťahu, a to žalovaná- poistiteľ, je povinný postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj vo vzťahoch, ktoré už boli dávno predtým uzavreté. Kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou najzávažnejších sankcií voči nej , ktorý sama zistený nedostatok nezavinila a v rokoch 1995 - 2007 jej nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh poistných vzťahov. Preto namietala, že je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve. Súd sa týmto základným výkladovým pravidlom podľa jej názoru neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že rozhodol o vyhovení žalobe a zamietnutí jej vzájomnej žaloby. Považovala za nedôvodné, ak má byť zaviazaný existenciou právneho vzťahu ako účastník konania, pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného vzťahu uzavretého ešte v roku 1999 účinne odvrátiť. Preto aj v podanom odvolaní si dovoľuje poukázať na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia pre obe procesné strany a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní jej konania v krajnej núdzi pod tlakom tretej strany - kontrolného subjektu NBS. Poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v dobovom znení). Ide o nesporný predpoklad, ktorý podľa odporcu na rozdiel od záverov súdu vyplýva zo znenia samotného zákona. Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva okrem iného aj z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 z 30.7.2012. Poukázala na to, že štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho práva žalovanej (poistné), resp. ako súčasť práva žalobkyne a tomu zodpovedajúcej potenciálnej povinnosti žalovanej (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia). Uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, že žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnou poistnou zmluvou v roku 1999 bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Opodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva z protokolu z roku 2007, ako aj z nadväzujúcich opatrení, ktoré jej boli uložené (príslušné listiny sú prílohou vyjadrenia k žalobe). Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti poistno - matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala jej snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy správnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, bola teda nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej strane ku porušovaniu noriem pre ňu záväzných v oblasti verejného práva, na strane žalobkyne ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané žalobkyňou skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia ňou nebola určená slobodne, ale jej bola ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. Vzhľadom na okolnosť, že cenu hlavného predmetu plnenie v poistnej zmluve a viacerých iných poistných zmluvách predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú je možné potenciálne preniesť na štát. Tvrdila, že prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej ona porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobkyňa si nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatila a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. Takéto právne riešenie nemôže byť optimálne, a teda ani správne a zákonné. Zdôraznila, že občiansky zákonník účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobkyne vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci. Občianky zákonník neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného vzťahu a všetky spoločensko- ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa Občianskeho zákonníka a jej povinnosťou zosúladiť obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva. Skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade vedenom pod sp. zn. lCdo 115/2010 uviedol, že dovolací súd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané". Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol bola absencia prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p. daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade. Poukázala na priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho zmluvného práva, najmä v článkoch 6:105 v spojení s čl. 6:106 a čl. 6:111. Na moderný koncept právnej úpravy európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak už aj najnovšia právna úprava českého Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2014. K účinkom a výsledku, ku akému je možné dospieť aplikáciu princípov európskeho zmluvného práva na tento prípad, sa možno v podmienkach Slovenskej republiky priblížiť výkladom súdu. Tvrdila, že súd prvého stupňa dané princípy neuplatnil z dôvodu, že neboli dohodnuté medzi účastníkmi poistného vzťahu. K tomuto podotýka, že na daných „ Princípoch „ pracovala skupina najlepších expertov EÚ v oblasti európskeho zmluvného práva už od roku 1982 a v európskej právnickej obci sú tieto ponímané ako „ všeobecný systém pravidiel zmluvného práva EU a ich praktického využitia na konkrétne zmluvné vzťahy „ a majú vysoký stupeň nielen akademickej ale aj právnej sily. Súd mal tieto princípy aplikovať aj na jej návrh, pretože prichádza ich použitie do úvahy aj v tých prípadoch, keď si ich účastníci sami nezvolili, a to z dôvodu, že „ daný právny vzťah sa riadi všeobecnými právnymi zásadami" .Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych navrhovateľov voči nej v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, ktorý, ako sám uviedol „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané ", pretože vo vyššie naznačených súvislostiach (skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a pod.), môže vyvstať niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu. Dôvodila, že podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o otázku zásadného právneho významu. Vzhľadom na postup prvostupňového súdu a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vystať právne otázky, či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na základe § 31a v spojení s §70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t. i. vinei - nižšej výške než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby ) či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhuje, aby odvolací súd postupoval podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustil z dôvodu riešenia horeuvedených otázok naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené nie sú a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto ale i ďalších sporných prípadoch medzi ňou a inými navrhovateľmi. V rámci obsahovo úplne totožného sporu ako je tento spor už podala Najvyššiemu súdu SR v inej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod č. k. 19C/209/2009 a na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. lCo/212/2011 dovolanie proti súdnym rozhodnutiam po tom, čo odvolací súd v rozsudku svojim výrokom pripustil dovolací dôvod pre riešenie čiastkovej otázky zásadného právneho významu , čím tak vyhovel jej návrhu v danom konaní. Predmetná otázka zásadného právneho významu, ktorá bude riešená v inej veci pred dovolacím súdom - Najvyšším súdom SR pod č. k. 2Cdo/l 10/2013, pričom už v nej podala dovolanie 9.1.2013, bude mať rozhodujúci vplyv aj na právny spor vedenom pod č. k. 36C/27/2010, a preto navrhuje odvolaciemu súdu prerušiť odvolacie konanie s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Na základe uvedených dôvodov navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že jej prizná náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaná 16. 10. 2014, doručila súdu prvej inštancie podanie - doplnenie odvolania, avšak až po 15 dňovej zákonnej lehote na uvedenie dôvodov odvolania ( žalovanej bol rozsudok doručený 2. 9. 2014). 8. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. 9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu s rozsudkom súdu prvej inštancie plne súhlasila a poukázala na to, že žalovaná sa snaží odvolávať na kontrolu NBS, že menovaná poisťovňa zavádza a klame, vyhovára sa na neskoré vyplatenie mesačných splátok, na ktoré počas celého obdobia trvania poistenia nebola ani raz zo strany žalovanej upozornená. Pri uzatváraní poistky bola informovaná, že v prípade neskorého vyplatenia mesačnej splátky sa poistka nevzťahuje na tie dni, kedy je v omeškaní s platbou. S odvolaním nesúhlasila a navrhla rozsudok potvrdiť. 10. Žalobkyňa, podaním z 15. 12. 2015, došlým súdu prvej inštancie v ten istý deň (č.l. 189), žiadala o „doplnenie žaloby“ o vyplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %. 11. Súd prvej inštancie na pojednávaní 15. 3. 2016 (zápisnica na č.l. 214 - 215) vysvetlil žalobkyni, že jej podanie (na č.l. 189) je návrhom na rozšírenie žaloby, o ktorom rozhodne odvolací súd, vzhľadom na štádium, v ktorom sa predmetný spor nachádza. 12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanej, v ktorom v podstate iba opakuje dôvody uvádzané pred súdom prvej inštancie, na ktoré súd riadne a presvedčivo odpovedal. Dôvody odvolania, ktoré žalovaná doplnila až po zákonnej lehote (po 15 dňoch) na tieto odvolací súd neprihliadal. 13. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] teraz § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu. K výhradám žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz (pripojenie správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1990) nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že zo strany MF došlo v r.1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r.2004 dostalo do rozporu so zák. a spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, treba uviesť, že vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a ktorá by vo vzťahu k nej (žalovanej) v prejednávanej veci, mala právny význam, keďže predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody proti štátu, za ktorý koná ministerstvo. Rovnako tak výsluch svedka JUDr. Škapinca (generálneho riaditeľa Správy poistenia žalovanej), nebol, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, potrebný, lebo týmito ostatnými dôkazmi bol skutkový stav dostatočne zistený. 15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 16. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). 17. K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej pôvod v zmene právneho predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi stranami sporu v súvislosti s § 31a zák. č. 186/04 Z. z. je potrebné uviesť, že § 575 O. z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok zánik záväzku. Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť, záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre dlžníka, záväzok nezaniká. V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti výpočtu výšky poistného, sa nemôže bez súhlasu poisteného premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poisteným - žalobkyňou, a v konečnom dôsledku do zániku poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nebolo možné nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníčkami konania v čase uzavretia zmluvy, len pre chybu žalovanej pri výpočte výšky poistného, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného, treba tiež zohľadniť, že žalovaná mala podľa § 22 (Technické rezervy poisťovne a zaisťovne) ods. 1 zák. č. 95/02 Z. z. na vykonávanie poisťovacej činnosti vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania, o. i. technickú rezervu na poistné budúcich období, technickú rezervu na poistné plnenie a technickú rezervu na životné poistenie, aby bola v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 31 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti bola povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi stranami sporu a to zák. č. 186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj to, že predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a, že podľa § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie, preto sú účastníci zmluvy o poistení ňou viazaní. Čo sa tyká pripustenia dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p., nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej a dovolanie v prejednávanej veci pripustiť, vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahu medzi účastníčkami konania, vyplývajúci z ust. O. z. - z poistnej zmluvy, na ktorý možno aplikovať len právne predpisy - normy súkromného práva, a to aj v prípade zmeny verejnoprávnych predpisov, ktoré mohli mať vplyv na postavenie niektorého účastníka verejnoprávneho vzťahu, t.j. v prejednávanej veci žalovanej - poistiteľa. Pokiaľ ide o prerušenie odvolacieho konania až do vyriešenia otázky zásadného právneho významu, ktorá má byť riešená v inej veci pred dovolacím - Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Cdo/110/2013, nie sú dôvody na jeho prerušenie. Prípadné prerušenie konania by žalobkyni privodilo porušenie jej ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v občianskom súdnom konaní, je daný predovšetkým záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. 18. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 20. Z citovaného ustanovenia vyplýva že prerušeniu konania súd pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie alebo ak dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa posudzuje (má byť posudzovaná) otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by inak mohol posúdiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.), tak že dôvod prerušenia tu spočíva predovšetkým v hospodárnosti konania, pričom pri úvahe, či konanie preruší, postupuje podľa okolností konkrétneho prípadu. 21. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na zmenu žaloby - jej rozšírenie o uplatnenie 9 % úrokov z omeškania, tento už nebolo možné akceptovať, o ktorom ani odvolací súd nerozhodol, vychádzajúc z § 371 C.s.p. 22. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 24. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ust. o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).