Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/294/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113236063 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113236063.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu J.. Q. S.K., N.. XX.X.XXXX, A. K., W. XX, zastúpeného HODOR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 77, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie poistného plnenia 5.058,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného i žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/353/2013-58 zo dňa 05.02.2015 takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5 058,62 eur s prísl. a vo výroku o súdnom poplatku. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 755,77 eur na účet právneho zástupcu HODOR advokátska kancelária s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 98,85 eur na účet právneho zástupcu žalobcu HODOR advokátska kancelária s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.058,62 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 6.2.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 278,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcu HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 77, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 303,- eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 5.058,62 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 9.3.2013 do zaplatenia titulom poistnej zmluvy zo dňa 8.3.1998, ktorej predmetom bolo dojednanie životného poistenia pre prípad smrti a dožitia žalobcu a úrazového poistenia. Pre prípad dožitia bola dojednaná poistná suma 5.043,72 eur, koniec poistenia 8.3.2013, súčasťou poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok bolo aj dojednanie o podiele žalobcu na prebytkoch poistného. Z informácie o finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 22.1.2007 zaslanej žalovaným žalobcovi vyplýva, že poistná suma pre prípad dožitia po započítaní prebytkov poistného činí 5.058,62 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 790 písm. b) OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1 až 3 OZ, § 799 ods. 2 OZ, ako aj ust. § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a s poukazom na viazanosť súdu ako aj účastníkov konania právoplatne skončeným konaním sp.zn. 35C/457/2009, v ktorom rozsudkom zo dňa 28.06.2012 bolo určené, že poistná zmluva UDP- K č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.1998 uzavretá medzi účastníkmi konania je platná a naďalej trvá, keďže tento rozsudok v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/354/2012-349 nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2013 uviedol, že v tomto konaní sa už nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalovaným vo vyjadrení k návrhu na začatie konania o nemožnosti plniť, prípadne o zániku poistenia s poukazom na ut. § 575 Občianskeho zákonníka, ako aj na iné skutočnosti, keďže už boli právoplatne vyriešené v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/457/2009. Dospel k záveru, že účastníkmi dohodnuté poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 5.045,04 eur (151.987,- Sk) je sumou, ktorú je žalovaný povinný plniť v prípade, ak nastala poistná udalosť. Mal za to, že nespornou skutočnosťou v konaní bolo to, že ku dňu 08.03.2013 nastala poistná udalosť v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy - žalobca sa ku tomuto dňu dožil konca poistenia. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že nakoľko poistná zmluva zanikla uplynutím dojednanej doby 8.3.2013, nedošlo k predčasnému ukončeniu poistnej zmluvy, žalobcovi vznikol nárok na plnenie pre prípad dožitia vo výške stanovenej žalovaným dňa 22.1.2007 152.396,- Sk (5.058,62 EUR). Spornou bola v konaní iba splatnosť poistného plnenia. Žalobca tvrdil, že pohľadávka žalovaného je splatná nasledujúci deň po zániku poistnej zmluvy t.j. 9.3.2013. Žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu sa nestala do dnešného dňa splatnou, keďže žalobca neoznámil žalovanému poistnú udalosť a nepožiadal o poskytnutie poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca neoznámil žalovanému písomne v zmysle ust. § 799 ods. 2 OZ vznik poistnej udalosti, t.j. že sa dožil zániku poistnej zmluvy ku dňu zániku poistnej zmluvy, keďže mal za to, že žalovaný má zo súdnych konaní vedomosť o tom, že sa dožil. Z konania vedeného na Okresnom súde Košice I 35C 457/2009 je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o tejto skutočnosti, aj keď žalobca si nesplnil svoju povinnosť ustanovenú v § 799 ods. 2 Obč. zák., teda neoznámil písomne túto skutočnosť žalovanému. Zaplatenia poistného plnenia sa žalobca domáhal návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2013. Súd považuje za splnenie povinnosti žalobcu oznámiť poistnú udalosť deň doručenia návrhu na začatie konania žalovanému 21.1.2014. Keďže v súlade s ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu, súd mal za to, že uplynutím 15 dní od doručenia návrhu sa stala pohľadávka žalobcu splatnou. Aj ak žalovaný tvrdil, že potreboval notársky overenú žiadosť o vyplatenie poistného plnenia, táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani zo všeobecných poistných podmienok a doručením návrhu na zaplatenie poistného plnenia mal súd za dostatočne osvedčenú skutočnosť, že žalobca sa dožil zániku poistnej zmluvy. Preto za deň splatnosti poistného plnenia súd prvého stupňa považoval deň 5.2.2014 (po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 22.1.2014). Súd prvého stupňa preto uzavrel, že nezaplatením dlhu v lehote splatnosti sa dostal žalovaný nasledujúci deň 6.2.2014 do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania od 6.2.2014 z dlžnej sumy do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania odo dňa 9.3.2013 do zaplatenia a žalovaný sa dostal do omeškania až dňa 6.2.2014, súd v časti úrokov z omeškania od 9.3.2013 do 5.2.2014 ako aj vo výške prevyšujúcej 5,25% ako nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (správne § 142 ods. 3 O.s.p.). Priznal tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby, pričom odmenu za jeden úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Pretože žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 303,- eur podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov. Proti rozsudku, a to proti všetkých jeho výrokom podal včas odvolanie žalovaný. Proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie aj žalobca. Žalovaný napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a ak sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p., aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplnení dôvodov odvolania poukazoval na protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte ÚDP - K, ktorá vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne služby (viď. ust. § 9 ods. 3 v spojení s ust. § 11 ods. 3 bod e) zákona č. 24/91 Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z. resp. i zákona č. 8/2008 Z.z. Išlo teda o pochybenie štátu, keďže jeho dôsledkom bolo vydanie povolenia z nielenže poistno-matematickými nesprávnymi ale logicky protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Preto je nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona č. 95/2002 Z.z. v podobe ust. § 31a. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu prvého stupňa o čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd prvého stupňa ignoroval protokol o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008, ktorý jeho tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatoval (preukazoval). Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti, ktorým je plnenie a cena plnenia, robí celý úkon - dojednanie o cene a adekvátnom plnení ako i celú poistnú zmluvu neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom obchádza zákon vyžadujúci od sadzieb poistného trvalo splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym. S poukazom na ust. § 788 OZ a dikciu ust. § 40 teda nejde o relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej citoval znenie ust. § 39 Občianskeho zákonníka a konštatoval tú skutočnosť, že poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného spôsobuje neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy a má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy, na ktorú súd musí prihliadať ex offo, t.j. aj bez návrhu. Súd prvého stupňa si túto povinnosť zjavne nesplnil a tak porušil právo odporcu na spravodlivé súdne konanie, pretože žalovaný má právo, aby na jeho prípad súd použil (aplikoval) relevantnú právnu normu (čl. 144 Ústavy SR vo svetle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Uvedená skutočnosť je aj dôsledkom neúplného zistenia skutkového stavu a to aj v dôsledku skutočnosti, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a neusmernil žalovaného pri jeho procesnom postupe na aké otázky súdu má dôkazne reagovať. Taktiež obmedzil jeho právo na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, preto je jeho rozhodnutie prekvapivým rozhodnutím, keďže až z rozsudku sa dozvedel, ktoré jeho tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, resp. ako ich súd hodnotil skutkovo a právne nesprávne (ale najmä protiprávne) sadzbou poistného vo väzbe na poistné plnenie. Žalovaný pripomenul navrhnutý postup pozostávajúci z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávne nesprávne kalkulácie poistného, pričom tretia alternatíva v jeho ponuke - oznámenie o ukončení poistného vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (to je neplatnosti poistnej zmluvy), pričom aj tu sa dobrovoľne zaväzoval vyplatiť klientovi aspoň dopredu dohodnutú čiastku v podobe odkúpnej hodnoty, na čo ale žalobkyňa nereagovala, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, ale nie jednostranne z jeho strany, keďže poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon právne ani nikdy nevznikla. Vychádzal z toho, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo väzbe na poistné plnenie len ako chybu v počítaní (§ 37 ods. 3 OZ), pričom je zrejmé, že protiprávne stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo o sebe protiprávnosť celého tohto právneho úkonu („dojednanie o cene a plnení“). Odvolateľ poukazoval na predložené listiny, a to protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Rozpor so zákonom t.j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministrom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska ako to vyplýva zo strany 2 a 5 Notárskej zápisnice N/29/2008 zo dňa 02.06.2008. Z uvedeného je zrejme, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania navrhol zmeniť výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 755,77 eura na účet právneho zástupcu. V dôvodoch odvolania namietal, že žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby, pričom pri stanovení hodnoty jedného úkonu právnej služby postupoval podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. S poukazom na výšku žalovanej a aj súdom priznanej žalovanej sumy 5.058,62 eur si za jeden úkon právnej služby uplatnil PZ žalobcu odmenu vo výške 180,93 eur. Za 4 úkony právnej služby spolu s 4 x režijným paušálom si tak PZ žalobcu uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 755,77 eur. Prvostupňový súd čiastočne napadnutým rozsudkom žalobcovi priznal náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby, avšak pri stanovení sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. s odôvodnením, že klientom (žalobcom) je spotrebiteľ a v danej veci išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a z toho dôvodu priznal žalobcovi odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 vyp. základu t.j. sumu 2 x 60,08 eur za rok 2013, 1 x 61,85 eur za rok 2014 a 1 x 64,54 eur za rok 2015. Podľa žalobcu prvostupňový súd pri výpočte náhrady trov konania nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhl., keďže správne mal aplikovať ust. § 10 ods. 1 tejto advokátskej tarify. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 od. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalovaný aj žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Žalovaný v odvolaní voči rozsudku citoval všetky odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že citované odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. neboli naplnené. V dôvodoch odvolania namietal predovšetkým dôvodnosť, a teda základ priznania žalovanej sumy s poukazom na nesprávny poistno - matematický výpočet výšky poistného plnenia, ktorý vzhľadom na to, že tvorí podstatnú náležitosť dohodnutej poistnej zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť celej poistnej zmluvy, na ktorú súd má povinnosť prihliadať ex offo. Dôvodil tým, že dohodnuté poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a na jeho určení ani jedna zo zmluvných strán neniesla svoju zodpovednosť. Odvolací súd uzatvára, že predmetom tohto konania bolo zaplatenie poistného plnenia a súd prvého stupňa čo sa týka základu nároku, vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.04.2012 č.k. 35C/457/2009-276 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.09.2013 č.k. 2Co/354/2012-349, ktorým bolo určené, že poistná zmluva č. 5019600141 uzavretá medzi žalobcom J.. Q. S. a žalovaným Rapid life životná poisťovňa, a.s. zo dňa 08.03.1998 je platná a naďalej trvá. Týmto rozsudkom sú viazaní účastníci konania, ako aj súd prvého stupňa, rovnako aj odvolací súd s odkazom na ust. § 159 ods. 2 O.s.p. Preto ani odvolací súd v tomto odvolacom konaní nemôže opätovne preskúmavať odvolacie námietky týkajúce sa základu nároku, a to dojednaného právneho úkonu poistnej zmluvy č. 50190600141 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.03.1998 v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako sa to žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa dovoláva. Preto tieto odvolacie námietky žalovaného sú vo veci právne irelevantné a nemohol na ne odvolací súd prihliadať. Súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za dostatočne odôvodnený a pri skúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, nebola zistená existencia vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní uvádzal nie nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a pri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí (viď právoplatný rozsudok vo veci sp.zn. 35C/457/2009 Okresného súdu Košice I). Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného o procesnom pochybení súdu prvého stupňa, ktorý sa neriadil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., lebo opak vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.02.2015 (č.l. 52 -53 spisu). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku, lebo nebol ním dotknutý na svojich právach. Ako vecne potvrdil odvolací súd i výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 303,- eur, keďže úspešný žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa ust. § 4 od. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch a preto správne súd prvého stupňa zaviazal žalovaného podľa výsledku konania v súlade s § 2 ods. 2 citovaného zákona zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 303,- eur podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi, ak aplikoval pre svoje rozhodnutie ust. § 11 ods. 1 písm. b) advokátskej tarify s odôvodnením, že žalobcom je spotrebiteľ a v danej veci išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a z tohto dôvodu priznal žalobcovi odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že žalobca bol v konaní úspešný (neúspešný bol iba v nepatrnej časti úrokov z omeškania). Súd prvého stupňa nebral zreteľ na ust. § 11 od. 2 advokátskej tarify, ktorá ustanovuje, že ak žalobca bol ako spotrebiteľ (klient) úspešný, ust. § 11 ods. 1 písm. b) advokátskej tarify sa nepoužije. Správne súd prvého stupňa mal pri stanovení sadzby úkonu právnej služby uplatniť ust. § 10 ods. 1 vyhl. tak, ako trovy konania vyčíslil právny zástupca žalobcu. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil výrok rozsudku o trovách konania tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 755,77 eur, ktoré pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia 180,93 eur, podanie žaloby 26.04.2013 180,93 eur, účasti na pojednávaniach dňa 18.12.2014 a 05.02.2015 2 x 180,93 eur) + 2 x režijný paušál 7,81 eur, 1 x režijný paušál 8,04 eur a 1 x 8,39 eur, spolu trovy 755,77 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - odvolanie proti výroku o trovách konania vo výške 98,85 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (60,36 eur + 8,39 eur režijný paušál). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.