Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5To/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011846 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114011846.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2016, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Lenky Salokovej, v trestnej veci obžalovaného M. V. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/86/2014 zo dňa 19. 10. 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I bol obžalovaný M. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v Košiciach, vo vchode bloku na ul. C. č. 3, dňa 7. 9. 2014 v čase okolo 20.00 hod., použitím elektrického výboja paralyzéra poškodil elektrický rozvod výťahu, čím takto svojím konaním spôsobil pre Stavebné bytové družstvo I, so sídlom Košice, Vojenská č. 14, celkovú škodu vo výške 869,80 Eur. Za spáchanie vyššie uvedeného skutku bol obžalovanému M. V. uložený podľa § 245 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Stavebné bytové družstvo I so sídlom Košice, Vojenská č. 14, IČO: 31 661 734 škodu vo výške 869,80 Eur. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že jediný dôkaz, o ktorý súd oprel výrok o vine, je kamerový záznam zhotovený poškodeným, pričom tento dôkaz nie je možné použiť, pretože bol získaný nezákonným spôsobom. Ďalej poukazuje na tvrdenie prvostupňového súdu, že obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, avšak prvostupňový súd neuvádza žiadne dôvody, na základe čoho k takému záveru dospel. Doplnil, že osoba, ktorá použije paralyzér, nemá úmysel poškodiť výťah a ani nie je uzrozumená, že ho môže poškodiť, pretože spôsobenie takého následku nemožno rozumne predpokladať. Obžalovaný navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a oslobodiť ho spod obžaloby. Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné: Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zák. a to po stránke objektívnej tým, že použitím elektrického výboja paralyzéra poškodil elektrický rozvod výťahu a spôsobil malú škodu a tohto konania sa dopustil minimálne v úmysle nepriamom ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania. Obžalovaný ani svedkyňa T. V. sa k veci nevyjadrili. Poškodený W. V. vypovedal, že pracovník havarijnej výťahovej spoločnosti M., ktorý bol privolaný k odstráneniu zistenej poruchy na výťahu, ktorá bola nahlásená susedmi dňa 7. 9. 2014 po 20.00 hod. sa opýtal, či neboli v deň, kedy došlo k poruche, nejaké blesky v atmosfére. Poškodený následne po vzhliadnutí kamerových záznamov zistil, že k poškodeniu výťahov došlo neznámou osobou, ktorá za použitia paralyzéra, ktorý držala v ruke, poškodila duálne privolávacie zariadenie výťahov a následne došlo k poškodeniu štyroch modulov výťahu a televízneho modulátora na prevádzanie videosignálu do spoločných rozvodov domu. Prvostupňový súd sa však nezaoberal otázkou, či obžalovaný mohol priložením paralyzéra na privolávacie zariadenie výťahu vyvolať také poškodenie výťahu, ktoré následne nastalo a či mohol vedieť, že takýmto konaním uvedené poškodenie výťahu spôsobí. Odvolací súd po prehratí si kamerového záznamu, ktorý je súčasťou spisu zistil, že dňa 7. 9. 2014 obžalovaný vošiel do vchodu s inou osobou, pristúpil k výťahu a stlačil tlačítko na jeho privolanie, následkom čoho sa svetielko na privolávacom module, ktoré bolo predtým tmavé, rozsvietilo na červeno a spolu s priateľkou čakali na výťah. Po chvíli obžalovaný priložil paralyzér, ktorý držal v pravej ruke na privolávací modul, je jasné vidieť záblesk, pričom červené svetielko zhaslo a toto obžalovaný ešte raz zopakoval. Bude preto potrebné zabezpečiť z predajného, resp. výrobného miesta paralyzérov vyjadrenie, či z návodu na použitie paralyzéra sú zrejmé jeho konkrétne účinky a tiež, ako sa s paralyzérom manipuluje pri používaní, či návod obsahuje upozornenie o tom, aké nebezpečenstvo, resp. následky môžu nastať po použití paralyzéra a na akom princípe paralyzér účinkuje, a to prípadne aj výsluchom osoby odborne na to spôsobilej. Podľa odbornej literatúry je paralyzér typom obrannej zbrane, je to neletálna, teda nesmrtiaca zbraň určená k nutnej sebaobrane, pričom má silný elektrický výboj, ktorým okamžite zneškodní útočníka už pri letmom dotyku s telom a funguje na princípe generovania z veľmi nízkeho vstupného napätia na vysoké napätie na výstupe z paralyzéra. Preto je potrebné sa vysporiadať aj s otázkou, a to prípadne aj výsluchom osoby, ktorá opravovala poškodený výťah, čo konkrétne spôsobilo poruchu výťahu a či samotným priložením paralyzéra na privolávací modul výťahu tak, ako je zrejmé z fotodokumentácie na č.l. 28, prípadne z kamerového záznamu, je možné spôsobiť poruchu, ktorá nastala. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť trestnú zodpovednosť obžalovaného a dospieť k záveru, či obžalovaný mohol vzhľadom k okolnostiam vedieť, alebo predpokladať následok, ktorý nastal priložením paralyzéra na privolávací modul výťahu. Pokiaľ sa jedná o námietky obžalovaného, že nie je možné použiť ako dôkaz záznam z kamier umiestnených v obytnom dome za podmienok viditeľného označenia, sú neodôvodnené. Vo formulácii § 119 ods. 2 Tr. por., že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci je vyjadrené, že dôkaz musí mať vzťah k objasňovanej veci a musí byť spôsobilý preukázať, či vyvrátiť dokazovanú skutočnosť. Žiadny úkon, ktorý môže prispieť k objasneniu veci, nie je možné a priori vylúčiť z okruhu prípustných dôkazných prostriedkov len preto, že ide o úkon určitého druhu a že ho zákon výslovne neupravuje. Predmetné kamery neboli nainštalované v rozpore so zákonom a slúžia k ochrane majetku a preto bolo možné obrazové záznamy týmito kamerami zachytené v rámci trestného konania použiť v súlade s ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por. Procesným predpisom, ktorý stanoví základné pravidlá v tomto smere pre použitie dôkazov je pre prípady trestného konania už spomínaný Trestný poriadok, konkrétne ustanovenie § 119 ods. 2, 3 Tr. por. Kamerový systém so záznamom je v obytnom bloku prevádzkovaný v súlade so Zákonom o ochrane osobných údajov (§ 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/2013 Z.z. za účelom ochrany majetku - prevencie kriminality). Správca odovzdal časť záznamu, na ktorom je zachytené konanie obvineného, za účelom začatia príslušného konania polícií. Záznam z kamerového systému ako dôkazný prostriedok je potrebné pripustiť vždy, ak nie je zabezpečený v rozpore s normami objektívneho práva, konkrétne ak nedošlo jeho obstaraním k protiprávnemu zásahu do osobnosti zaznamenávanej osoby. Pokiaľ je možné osoby na zázname identifikovať, to znamená spojiť konkrétne prejavy aj ich pôvodcu a záznam nie je zabezpečený pre osobnú potrebu, jedná sa o spracovanie osobných údajov a pre jeho legálnosť je potrebné dodržať podmienky podľa Zákona o ochrane osobných údajov. Spracovanie osobných údajov bolo podmienené existenciou ochrany majetku. Záznam z kamerového systému je potrebné pripustiť ako dôkazný prostriedok, pretože ním bol zachytený incident a pre tento účel bol kamerový systém zabezpečený a za tým účelom - ochrana majetku, prevencia kriminality je z neho zabezpečený záznam. Osobné údaje páchateľa boli spracované v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov - § 5 ods. 1, ods. 2 písm. d), e), i), § 6 ods. 1, § 9 zákona č. 122/2013 Z.z. a v súlade s účelom, ku ktorému boli zhromaždené. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu majetku dotknutej osoby - § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/2003 Z.z. za splnenia podmienok, že takéto spracovanie osobných údajov nesmie byť v rozpore s právom dotknutej osoby na ochranu jej súkromného a osobného života. Inak povedané, pri zvážení záujmu spracovať osobné údaje, musí byť prostredníctvom testu proporcionality objektívne urobený záver, že spracovanie osobných údajov je pre dosiahnutie sledovaného cieľa vhodné, nevyhnutné a primerané, to znamená ním spôsobený následok bude nižší než dosiahnutý prínos. V tejto súvislosti nie je bez významu ani otázka miery súkromia, ktoré páchateľ v sledovaných priestoroch požíval, resp. otázka práva si súkromie nárokovať, keď vedome porušuje konkrétne zákazy, prípadne povinnosti. Miera súkromia je zjednodušene povedané určovaná povahou priestoru, v ktorom sa osoba nachádza, jej vzťahom k danému miestu a jej legitímnym očakávaním vo vzťahu k uvedeným faktorom. V danom prípade je zásadným determinujúcim prvkom miery skúmania skutočnosť, ako páchateľ konal v danom priestore, pričom mohol v daných priestoroch v kritickom čase legitímne očakávať, že spracovanie dát pre účely preukázania jeho konania na uvedenom mieste je v súlade s ustanovením §§ 5, 6, 9 zákona č. 122/2013 Z.z. Úprava súkromného práva dôkaznú použiteľnosť záznamu v trestnom konaní neobmedzuje (§ 12 OZ), obsahuje len sankcie uvedené v § 13 a § 16 OZ. Uvedená úprava nevyníma teda taký záznam z definície všetkého „čo môže byť použité ako dôkaz“ v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. Záznam ako dôkazný prostriedok musí byť orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom zabezpečený na účely trestného konania v súlade so zákonom (Trestným poriadkom). V posudzovanej trestnej veci zo zápisnice o výsluchu svedka W. V. zo dňa 19. 9. 2014 (č.l. 9 - 13) na OR PZ v Košiciach, Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré Mesto vyplýva, že svedok po výsluchu zároveň vydal poverenému policajtovi PZ kamerový záznam z kamier nainštalovaných v bloku na ulici C. č. X v T.. Uvedený postup je v súlade s citovaným ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por. Zákon č. 122/2013 Z.z. neustanovuje podmienky monitorovania súkromného priestoru. Ustanovenie § 15 ods. 7 určuje iba podmienky monitorovania priestoru prístupného verejnosti a pokiaľ monitorovanie súkromného priestoru spĺňa aj tieto „širšie“ určené podmienky pre monitorovanie priestoru prístupného verejnosti, vyhotovený záznam možno využiť na účely trestného konania ako dôkaz. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.