Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/212/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211355 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114211355.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Goliášová Gabriela s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej M. Z.P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, G., zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, Košice, o zaplatenie 2.317,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu z 30.10.2014, č.k. 15C/200/2014-52 Okresného súdu Košice I v znení opravného uznesenia z 9.12.2014, č.k. 15C/200/2014-61 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : M e n í uznesenie vo výroku o trovách účastníkov tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 198,66 € na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 30.10.2014, č.k. 15C/200/2014-52 v znení opravného uznesenia zo dňa 9.12.2014, č.k. 15C/200/2014-61 zastavil konanie a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 99,33 € na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,30 € prostredníctvom Daňového úradu Trnava. Rozhodol tak späťvzatí žaloby zo dňa 28.4.2014, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.317,47 € s príslušenstvom. V konaní súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k stanovisku žalovanej, ktorá namietala pasívnu legitimáciu z dôvodu, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.10.2013, č.k. 31K/57/2013-22 začal konkurzné konanie voči nej a uznesením zo dňa 5.11.2013 súd vyhlásil konkurz na jej majetok. Konkurzné konanie nie je skončené, a preto žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a 2x režijný paušál, spolu vo výške 198,66 €. Na základe uvedenej výzvy žalobca podaním zo dňa 10.10.2014 oznámil súdu, že berie žalobu späť a konanie žiada zastaviť. Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. S poukazom na ust. § 96 ods.1, 2, 3 O.s.p. súd konanie zastavil a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol v zmysle ust. § 146 ods.2 O.s.p. vychádzajúc z úvahy, že žalobca vzal návrh späť bez uvedenia dôvodu a nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej, preto ho súd zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania. Trovy konania žalovanej priznal za jeden úkon právnej služby -podanie žaloby (poznámka odvolacieho súdu - správne má byť podanie vyjadrenia k žalobe) v sume 81,33 € + režijný paušál v sume 8,04 €, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia vyčíslil súd prvého stupňa podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 99,33 €. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - prevzatie právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 13 ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. s poukazom na to, že súdu nebola preukázaná prvá porada s klientom. Proti uzneseniu zo dňa 30.10.2014 podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm.a/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. V odvolaní poukázala na to, že výrok uznesenia obsahuje evidentne chybu v písaní, keďže súd neuviedol, v akej výške sa náhrada trov priznáva (ktorá chyba v písaní bola odstránená súdom prvého stupňa uznesením č.k. 15C/200/2014-61 zo dňa 9.12.2014). Ďalej žalobca namietal chybný výpočet tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby s poukazom na to, že tarifnou hodnotou veci je žalovaná istina 2.317,47 € a základná sadzba tarifnej odmeny z nej počítaná podľa § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb je správne 91,29 € (nie 81,33 €). Zároveň sa žalovaná nestotožnila so záverom súdu o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, keďže je nesporné, že právny zástupca tento úkon právnej služby uskutočnil, čoho dôkazom je, že Okresnému súdu Košice I predložil písomné podanie zo dňa 24.9.2014 spolu s plnomocenstvom na zastupovanie v súdnom konaní. Je zrejmé, že pred podaním písomného vyjadrenia musel právny zástupca predmetnú vec prevziať, oboznámiť sa s ňou, čo je prakticky vylúčenie bez toho, aby sa medzi právnym zástupcom a žalovaným uskutočnilo rokovanie o predmete sporu a o ďalšom postupe vo veci. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe žalovaná zastávala názor, že v danej právnej veci sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 91,29 € + 2x režijný paušál v sume 8,04 €, t.j. spolu v sume 198,66 €. Zároveň si žalovaná uplatnila voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,33 € za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania + 1x režijný paušál vo výške 8,04 €. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 16.4.2015 č.k. 15C/200/2014-74 v znení opravného uznesenia zo dňa 10.10.2015, č.k. 15C/200/2014-90 s poukazom na ust. § 210a O.s.p. zmenil druhý výrok uznesenia a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 297,99 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.decembra 2015, č.k. 2Co/667/2015-102 zrušil obe uznesenia a vec vrátil súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa po vrátení veci postupoval v súlade s ust. § 209a O.s.p. a následne vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej voči uzneseniu zo dňa 30.10.2014 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 9.11.2014, ktoré sú predmetom tohto preskúmavania. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným Okresnému súdu Košice I 12.5.2015 (odvolanie proti uzneseniu zo dňa 16.4.2015, č.k. 15C/200/2014-74) a vyjadrením doručeným prvostupňovému súdu 6.5.2016 (v ktorom poukázal na obsah predošlého odvolania), pričom dôvodil, že svojim správaním nedal príčinu na podanie odvolania, ale učinil tak samotný súd prvého stupňa, ktorý krátil trovy právneho zastúpenia a nepriznal žalovanej trovy právneho zastúpenia za jeden úkon (prevzatie a príprava). Zároveň poukázal na to, že sa nejednalo o odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej, ale iba voči výroku o trovách konania, preto v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a jej § 13a ods.2 písm.b/ patrí za takéto odvolanie odmena vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú navrhoval aplikovať v spojitosti s § 11 ods.1 písm.a/ cit. vyhl. Ďalej žalobca poukázal na prvotnú príčinu celého súdneho sporu, ktorý sa začal voči dlžníčke, ktorá poprela pasívnu vecnú legitimáciu v spore „banálnym a bežným“ vyjadrením svojho právneho zástupcu s poukazom na prebiehajúce konkurzné konanie. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd využil právo uvedené v § 150 O.s.p. v spojitosti s § 224 ods.1 O.s.p. a náhradu trov konania sčasti alebo celkom nepriznal úspešnej žalovanej. Zároveň k žalovanou požadovanej náhrade za úkon, ktorým mala byť žiadosť o opravu uznesenia žalobca vyjadril názor, že sa jedná o neúčelné trovy, lebo chyby v písaná má opraviť sám konajúci súd v zmysle ust. § 164 O.s.p. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby zmenil predmetné uznesenie tak, že využije právo uvedené v § 150 O.s.p. Žalobca si neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že boli dané dôvody pre zmenu rozhodnutia. Podľa ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania (§ 146 ods.1 a 2 O.s.p.) možno vyvodiť záver, že ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. predstavuje vo vzťahu k ust. § 146 ods.2 O.s.p. právnu normu všeobecnú vo vzťahu k právnej norme osobitnej a preto pokiaľ súd zastavuje konanie pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinný zaoberať sa vždy najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Aplikácia ust. § 146 ods.2 O.s.p. je daná tam, kde je naplnená hypotéza o procesnom zavinení, t.j. tam, kde zastavenie konania bolo zavinené účastníkom, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Ak takáto hypotéze nie je naplnená, táto osobitná právna norma sa nepoužije a platí všeobecné ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. V danom prípade súd prvého stupňa skúmal otázku procesného zavinenia účastníkov na zastavení konania a uzavrel, že žalobca vzal návrh späť bez uvedenia dôvodu a nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej, a preto aplikoval ust. § 146 ods.2 O.s.p. ako osobitnú právnu normu. Z obsahu spisu však jednoznačne vyplýva, že dôvodom späťvzatia žalobného návrhu bola skutočnosť, že na majetok žalovanej bol súdom vyhlásený konkurz v dôsledku čoho žalovaná správne namietala pasívnu legitimáciu, o ktorej skutočnosti sa však žalobca dozvedel až z písomnej výzvy súdu. S poukazom na uvedené, aj keď súd prvého stupňa vychádzajúc z ustálenej praxe (že otázka zavinenia podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. sa hodnotí iba podľa procesného výsledku) správne uzavrel, že je potrebné zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanej, keďže nebolo možné aplikovať druhú vetu ust. § 146 ods.2 O.s.p. (že by k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne došlo pre správanie sa žalovanej), podľa názoru súdu prvého stupňa bolo potrebné na vec posúdiť aj s použitím ust. § 150 ods.1 O.s.p. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania medzi účastníkmi konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nie je možné priznať. Musí sa však jednať o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí súdu odôvodnený a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danom prípade odvolací súd je toho názoru, že skutočnosť, že síce žalovaná správne namietla nedostatok pasívnej legitimácie v dôsledku vyhlásenia konkurzu , je za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nevyhnutné považovať práve dôvod procesného neúspechu žalobcu. V tomto konaní sa nejedná o prípad, kedy by konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca by si uplatňoval nárok, voči osobe ktorej by nesvedčila hmotnoprávna legitimácia, alebo procesne nespôsobilej osobe, resp. tak ako je to najviac obvyklé, že by došlo k plneniu zo strany žalovanej ešte pred podaním žaloby a pod. Dôvodom procesného neúspechu bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej, čo tiež možno v širšom ponímaní považovať za späťvzatie návrhu pre správanie sa žalovanej, pričom žalobca sa o skutočnosti spôsobujúcej zánik pasívnej legitimácie na strane žalovanej dozvedel až z oznámenia realizovanej prostredníctvom súdu na základe vyjadrenia žalovanej. S poukazom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že je na mieste využiť moderačné právo v zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p., a pri aplikácii tohto ustanovenia zohľadnil aj ďalšie námietky žalobcu a to najmä, že žalobca sám nedal príčinu na podanie odvolacieho konania, keďže ku kráteniu trov konania došlo rozhodnutím zo strany súdu, rovnako ani nespôsobil chybný výpočet tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že vo vzťahu k žiadosti o opravu uznesenia sa nejedná o účelné trovy, pretože chyby v písaní môže opraviť aj sám konajúci súd, resp. spísanie takéhoto podania je iba veľmi jednoduchým úkonom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je namieste priznať žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za dva právne úkony a to prevzatie právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci. Podľa ust. § 9 ods.1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu vykonania úkonov zo strany žalovanej základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. Podľa ust. § 10 ods.1 cit. vyhl., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 € do 6.638,78 €, 41,49 € + 9,96 € za každých aj začatých 331,94 € prevyšujúcich sumu 663,88 €. Podľa ust. § 13a ods.1 písm.a/, c/ cit.vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: -prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Podľa ust. § 13a ods.2 písm.b/ cit.vyhl. odmena vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takému odvolaniu. V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd mal za to, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v danom prípade činí 91,29 € (41,49 € + /5x9,96 €/) a režijný paušál sumu 8,04 €. Za nesprávny odvolací súd považoval názor žalobcu, že je namieste vychádzať z ust. § 11 ods.1 písm.a/ vyhl., nakoľko v tomto prípade predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.317,47 €, t.j. nejednalo sa o prípad, kedy vychádzajúc z predmetu sporu nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Na základe vyššie uvedených úvah, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania spolu v sume 198,66 €, t.j. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, písomné podanie - vyjadrenie) za každý v hodnote 91,29 € + režijný paušál 8,04 €, nakoľko za aplikácie ust. § 150 ods.1 O.s.p. súd nepriznal žalovanej náhradu trov za ďalšie ňou uplatňované úkony a to písomný návrh na opravu uznesenia a odvolanie. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.