Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/346/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212928 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114212928.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov M. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. XXX v Plešivci zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Závodskou so sídlom na Alžbetinej ul. č. 3 v Košiciach a E. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L.. XXX v konaní o určenie výživného pre maloletú o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 18.11.2014 č.k. 7P/329/2014-112 takto r o z h o d o l : M e n í napadnutý rozsudok tak, že návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudok zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne v období od 1.3.2012 do 30.6.2013, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné 1.180 eur za obdobie od 1.3.2012 do 30.6.2013 povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným matke maloletej od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhod splátok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne. Vytkol konajúcemu súdu, že mu odoprel právo záverečnej reči. Vyslovil presvedčenie, že nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné určenie výživného. Zdôraznil, že krátkodobá hospitalizácia v roku 2014 neznemožnila matke podať návrh v období od roku 2012 do roku 2013. Dodal , že v rozhodnom období sa rovnako podieľal na výchove a výžive maloletej, preto tvrdenia matky označil za účelové. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žiadala nahradiť trovy odvolacieho konania. Dodala, že návrh v rozhodnom období nepodala kvôli neustálym problémom s otcom maloletej a napätej situácii medzi nimi. Konštatovala, že v dôsledku nehody na motorke bola bezprostredne po tom hospitalizovaná dva mesiace a v roku 2014 v dôsledku tejto nehody podstúpila operáciu. Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§219), ani na jeho zrušenie (§221 ods.1). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď určil výživné pre mal. L. od 1.3.2012 do 30.6.2013 napriek tomu, že matka maloletej podala návrh na určenie výživného 26.5.2014, bez existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa v zmysle ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa, má preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili podať návrhu už v čase, keď si povinný rodič prestal vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť alebo si neplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu tým, že v rozhodnom období mala nehodu, bezprostredne po ktorej bola hospitalizovaná dva mesiace a v jej dôsledku bola v roku 2014 operovaná. Uviedla, že návrh nepodala aj preto, že s otcom maloletej sa v tom čase rozvádzali, mali medzi sebou konflikty, preto sa sústredila na to, aby v prvom rade skončilo konanie o rozvod manželstva. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené dôvody nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pretože matka v predmetnom období nežila s otcom v spoločnej domácnosti, otec nemal faktický dosah na jej konanie a ich vzájomné konflikty, ktoré vznikli pri realizácii styku s maloletou jej nebránili podať návrh na určenie výživného. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako tak nehoda matky v roku 2010 nebola dôvodom hodným osobitného zreteľa, nakoľko matke od skončenia hospitalizácie po nehode do operácie v roku 2014 nič nebránilo podať návrh na určenie výživného. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej zdravotný stav si od nehody v roku 2010 po operáciu v roku 2014 vyžadoval nepretržitú lekársku starostlivosť alebo jej nútený pobyt na lôžku, ktorý by jej bránil v podaní návrhu. Zdôrazňuje, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je taká skutočnosť, ktorá objektívne bráni rodičovi podať návrh na určenie výživného v čase, kedy si povinný rodič prestal plniť vyživovaciu povinnosť, resp. si ju neplní v primeranom rozsahu a trvá až do podania návrhu, ktorým oprávnený rodič navrhol určiť výživné pre maloleté dieťa spätne. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh matky zamietol. K odvolacím námietkam otca dodáva, že právo konať pred súdom, ako súčasť ústavného práva na súdnu ochranu, je potrebné vykladať v tom zmysle, že k odňatiu práva konať pred súdom dochádza i v tom prípade, ak porušenie konkrétneho procesného ustanovenia bezprostredne spôsobí odňatie možnosti konať pred súdom, avšak len v takom prípade, že takýto postup súdu vôbec neumožní účastníkovi uplatniť svoje konkrétne procesné práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/104/2002). Preto samotná skutočnosť, že žalovaný nezhrnul svoje návrhy a nevyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, nemá za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, ak mu bolo umožnené jeho procesné práva uplatniť podaním riadneho opravného prostriedku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pretože v tomto konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.