Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/331/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114220989 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114220989.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša vo veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanému v 1. rade: F. X., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., V. E. X a žalovanej v 2. rade: F. X., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., V. E. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/219/2014-46 z 26.3.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX, V. T. L. Q., V. T. C.. Č.. X, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Predmetom konania je vypratanie vyššie uvedeného bytu žalovanými z dôvodu, že došlo k uplynutiu doby, na ktorú bol nájom bytu dohodnutý. Žalobca je vlastníkom bytu, ktorého vypratania sa domáha. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa stali na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu V. O. E. XX.X.XXXX nájomcami predmetného bytu s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od X.X.XXXX E. XX.X.XXXX. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu žalobca so žalovanými ďalšiu nájomnú zmluvu neuzavrel. Z tohto dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade užívajú predmetný byt bez právneho titulu od X.XX.XXXX. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 710 ods. 2 OZ, § 712a ods. 9 OZ, § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaným skončilo právo nájmu bytu č. XX, V. C. T. X, L. Q. uplynutím doby dojednanej na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu V. O. E. XX.X.XXXX, B..J.. E. XX.X.XXXX. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu s nimi ďalšia nájomná zmluva uzavretá nebola. Preto žalovaní predmetný byt užívajú aj s mal. deťmi bez právneho dôvodu. Byt je vo vlastníctve mesta Košice, ktorý Zmluvou o výkone správy č. XXXX/XXXX O. E. X.XX.XXXX a jej dodatkami zveril výkon správy žalobcovi, ktorý je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi. V zmysle ust. § 712a ods. 9 OZ žalovaní, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemajú právo na bytovú náhradu. Užívaním predmetného bytu žalovanými bez právneho titulu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom v zmysle § 712a ods. 9 OZ žalovaným nepriznal bytovú náhradu, keďže nájom predmetného bytu bol dohodnutý na čas určitý. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania súvisiacich zo zaplateným súdnym poplatkom za podanie žaloby vo výške 99,50 eur s odkazom na ust. § 511 ods. 1 OZ. 6. Proti rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dlh na nájomnom uhradí, keďže si našiel prácu. Preto požiadal žalobcu o opätovné pridelenie sociálneho bytu, keďže má päť detí , z toho tri, ktoré navštevujú Základnú školu L. Q., V. X. XX a dve sú maloleté. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci. V zmysle ust. § 712a ods. 9 ods. OZ nemá nájomca právo na bytovú náhradu pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas. Uviedol, že žalovaní vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie opravného prostriedku, keďže skutočnosť, že sa nemajú kam vysťahovať nie je právne relevantná a nemá vplyv na vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ak vecne a právne správny potvrdil. V doplnenom podaní uviedol, že žalovaní za užívanie bytu neplatia, dlh nesplácajú a výška dlhu je th. č. vo výške 1.706,21 eur (viď predloženú upomienku na č.l. 62 spisu). 8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa obsahu odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, v kontexte ust. § 206 ods. 2 veta tretia O.s.p., od 1.7.2016 v zmysle ust. § 367 ods. 2 veta tretia CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť. 9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.9.2016 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 204/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 30.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contratio. 10. Žalovaní podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 27.4.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 12. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Žalovaní podľa obsahu odvolania namietali odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. 17. Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúce z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 19. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore. 20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaných, a to že žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keďže podstatou ich odvolacích námietok je len obrana, že neboli schopní uhrádzať nájomné z dôvodu, že mali finančnú krízu, čo sa ale zlepšilo, nakoľko si našli prácu a preto by chceli dlh na nájomnom vyplatiť žalobcovi a opätovne požiadať o pridelenie sociálneho bytu, keďže nemajú kde bývať a zabezpečujú starostlivosť piatich detí, z toho dvoch maloletých. 21. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko dôvodom vypratania predmetného bytu je zánik nájmu uplynutím dohodnutej doby a táto skutočnosť nepochybne vykonaným dokazovaním preukázaná bola. 22. Ani v odvolacom konaní nedošlo k zmene v tom smere, že by medzi stranami konania bola uzavretá nová nájomná zmluva, a teda ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaní nemajú právny titul pre užívanie predmetného bytu, ktorý bez právneho titulu užívajú, v mesiaci jún 2016 ich dlh na nájomnom bol vo výške 1.706,21 eur, keďže za užívanie bytu neplatia. 23. Vecne správne je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zaviazal žalovaných na vypratanie bytu a to bez bytovej náhrady, keďže v zmysle ust. § 712a ods. 9 OZ pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu, pričom v druhom prípade ani nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 4 zák. č. 189/1992 Zb. s odkazom na ust. § 126 ods. 1 OZ. 24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, ale z dôvodu, že z obsahu spisu nie sú zrejmé trovy odvolacieho konania, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Keďže žalobcovi v odvolacom konaní nevznikli trovy odvolacieho konania, neprichádza do úvahy rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznaných trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).