Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010356 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115010356.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2016 v Košiciach, v trestnej veci obvineného G. U., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2016, sp. zn. 10T/17/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 7.3.2016, sp. zn. 10T/17/2015 podľa § 280 ods.2 Tr. por. vec obvineného G. U. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v W., v byte na X.B. D. Č.. XX dňa 16. januára 2014 uzavrel s obchodnou spoločnosťou O. L., H..U.., X., zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 345,25 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 3 mesačných splátkach po 1,25 Eur a 10 mesačných splátkach po 34,13 Eur, teda celkovo vrátiť 345,05 Eur, pričom pri uzatvorení zmluvy ako zamestnávateľa uviedol spoločnosť W., H..U.., W. a svoj mesačný príjem vo výške 500,- Eur, aj keď sa to nezakladalo na pravde, pričom okrem úvodnej splátky vo výške 3,75 Eur neuhradil poškodenému subjektu ani jednu splátku, čím mu spôsobil škodu vo výške 341,25 Eur, postúpil Okresnému úradu v Košiciach, pretože nejde o trestný čin. Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť prokurátor, ktorú aj písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom okresného súdu lebo predmetom obžaloby bola suma vo výške 341,25 Eur, ktorá zahŕňa aj servisný poplatok vo výške 45,- Eur. Druhá zmluva, je zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Je toho názoru, že poškodený dodržal štandardy obozretnosti pri uzatvorení zmluvy, pretože mu boli predložené listinné doklady a to pracovná zmluva, výplatné pásky, výpis z účtu, čo obžalovaný svojím podpisom aj potvrdil. Ďalej sťažovateľ cituje zákonné ustanovenia § 129/2010 Z.z., bod 37 rozsudku Súdneho dvora ES. Je toho názoru, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák., lebo poškodený sa neuspokojil iba s nepodloženými vyhláseniami obžalovaného, ale vychádzal z ním predložených listín. Takéto konanie nemožno považovať za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou. Záverom uviedol, že okresný súd nemohol postúpiť vec na prejednanie priestupku aj z toho dôvodu, že uplynula doba, kedy možno priestupok prejednať, a tým je rozhodnutie súdu neúčelné. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. 10T/17/2015 zo dňa 7.4.2015 už raz vo veci obdobným spôsobom rozhodol, keď podľa § 241 ods.1 písm. b) Tr. por. postúpil vec Okresnému úradu v Košiciach, pretože zistil okolnosti uvedené v § 214 ods.1 Tr. por. Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/27/2015 zo dňa 30.9.2015 podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušené a uložené, aby okresný súd vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie v potrebnom rozsahu na zákonné rozhodnutie vo veci. Obžalovaný G. U. sa nezúčastnil hlavného pojednávania, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že boli uňho zástupcovia spoločnosti W., kde na byte vypísali potrebné zmluvy, ktoré on podpísal. Pýtali sa ho, či má nejakú poslednú pracovnú zmluvu, ktorú mal od posledného zamestnávateľa W., a túto im ukázal. V zmluve bola uvedená aj suma, ktorú zarábal. Potvrdil, že po vyplatení pôžičky peniaze prepil a dlh nesplatil. Jednoznačne uviedol, že zástupcom poškodenej organizácie predložil poslednú pracovnú zmluvu, ktorú mal, t.j. z firmy W.. Svedkyňa Ing. Z. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebola prítomná pri vyplácaní úveru, pričom obžalovaný jednal s pánom W. a Ď., ktorí spísali zmluvu na adrese trvalého pobytu a vychádzali z údajov klienta. Svedkovia I. Ď. a L. W. potvrdili, že u obžalovaného bola spisovaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 250,- Eur a obchodný zástupca po overení zamestnania, ktoré uskutočnil telefonicky na číslo, ktoré uviedol obžalovaný a vydokladovaní pracovnej zmluvy, podpísal zmluvu o poskytnutí úveru. Na telefónnom čísle bolo oznámené, že obžalovaný je schopný splácať „poistku“. Z prečítanej svedeckej výpovede svedka Ing. T. R., vedúceho personálneho oddelenia spoločnosti W. H..U.. bolo zistené, že obžalovaného pozná, veľmi krátko u nich pracoval, skončil v skúšobnej dobe a nebolo uskutočnené overovanie pracovného pomeru obžalovaného spoločnosťou O. L. a predmetné číslo, cez ktoré mali byť údaje overené nepatrí spoločnosti W. H..U.. Zo znaleckého posudku MUDr. W. K. a MUDr. T. G. - znalcov z odboru psychiatrie je zrejmé, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, vedel rozpoznať svoje konanie a trpel chronickým alkoholizmom tretieho stupňa. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 16.1.2014, kde bola uvedená istina vo výške 250,- Eur, úrok vo výške 50,- Eur, servisný poplatok vo výške 45,- Eur, pričom prvé tri mesačné splátky mal zaplatiť vo výške 1,25 Eur a zvyšných 10 vo výške 34,13 Eur. Zároveň toho istého dňa podpísal zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, v ktorej sa zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 102,38 Eur a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 34,13 Eur. Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto zisteného skutkového stavu a v znení zákonných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že predmetný skutok nie je trestným činom, ale vykazuje znaky priestupku, preto vec postúpil Okresnému úradu v Košiciach na prejednanie. K dôvodom sťažovateľa je potrebné uviesť, že okresný súd sa veľmi starostlivo zaoberal spôsobom uzavretia zmluvy a správne dospel k záveru, že veriteľ - v danom prípade poškodený nekonal s odbornou starostlivosťou, a preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom prípade sa jedná o hrubé porušenie povinnosti § 7 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z., preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd dodáva, že spôsob, akým zástupcovia poškodenej firmy uzavreli zmluvu, vykazuje jednoznačne znaky, že nekonali s odbornou starostlivosťou a hrubým spôsobom porušili svoje povinnosti. Nie je dôvod totiž neveriť obžalovanému, že splnil to, čo zástupcovia poškodenej organizácie vyžadovali, t.j. poslednú zmluvu, ktorú im predložil, pričom sa jednalo o pracovnú zmluvu, ktorá v čase podpisovania zmluvy o úvere už dávno nebola platná. Zástupcovia poškodenej organizácie boli povinní si všimnúť tú skutočnosť, či zmluva spĺňa všetky potrebné náležitosti, a či je platná pre ich potreby. Obžalovaný nepotvrdil tú skutočnosť, aby poskytol zástupcom firmy poškodeného nejaké telefónne číslo na overenie si potrebných skutočností o jeho osobe u zamestnávateľa, čo je tiež logické, lebo nemohol predpokladať, či sa overenie nevykoná ihneď, a tým pádom by musel vedieť, že údaje o jeho pracovnom pomere sú nepravdivé, resp. v čase uzatvárania zmluvy neplatné. To na veci nemení ani ten fakt, že obžalovaný peniaze, ktoré obdržal minul na alkohol a poškodenej organizácii ich nevrátil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Kvôli úplnosti k námietkam sťažovateľa vo vzťahu k premlčaniu skutku a nemožnosti jeho prejednania z dôvodu, že uplynuli dva roky odvolací súd dodáva, že podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení noviel § 20 ods.1, ods.2 priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu, alebo jeho zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Podľa zákona č. 301/2005 Z.z. § 10 ods.15 Tr. por. trestné stíhanie je úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že v prípade postúpenia na prejednanie veci ako priestupku, skutok premlčaný nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi sťažnosti sťažovateľa, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu, preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.