Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6To/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010735 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115010735.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného A. C. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. novembra 2016 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. 8. 2016, sp. zn. 3T/31/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. C.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 1. 8. 2016, sp. zn. 3T/31/2015 bol obžalovaný A. C. uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. C. (ďalej len „odvolateľ“), a to bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku - prostredníctvom obhajcu JUDr. Gerharda Zvoláneka - žiada, aby odvolací súd ho oslobodil spod obžaloby, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako najpodstatnejší odvolací dôvod uvádza, že v čase skutku sa nachádzal v autoservise vo S., o skutku sa dozvedel až po predvedení na políciu, čo môže potvrdiť svedok A. Z.. On predmetný deň vôbec neprišiel do kontaktu s príslušníkmi policajného zboru O. T. a W. P., preto nemohol byť ani podrobený dychovej skúške, tejto bol podrobený ako vodič Ľ. C.. Za najpodstatnejšie pochybenie považuje to, že príslušní policajti robili kroky na odstránenie pochybenia, a to prostredníctvom rekognície, pričom táto bola vykonaná podľa jeho fotografií a jeho brata. V dôsledku uvedeného teda nebola jeho vina preukázaná dôkazmi vykonanými v súlade s trestným poriadkom, pričom výrok o vine možno založiť len na dôkazoch vylučujúcich akékoľvek pochybnosti o skutku. Podané odvolanie zdôvodnil aj sám odvolateľ, ktorý obdobne ako najpodstatnejšie pochybenie trestného konania uvádza porušenie postupu v zmysle § 126 ods. 1, ods. 3 Tr. por. s tým, že nebol výsluchom svedka vykonaný opis osoby, pričom v rámci rekognície boli predložené svedkom - príslušníkom polície fotografie a pôvodne bol v priestupkovom konaní jeho brat, ktorý preukazoval na dopravnom inšpektoráte, že predmetný deň neviedol uvedené motorové vozidlo. Tento dôkaz je teda nezákonný a procesne nepoužiteľný - i s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Pripomína i tzv. teóriu „ovocia z otráveného stromu“ s odkazom na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako i Okresného súdu Košice I. Pokračuje námietkou, že mu nebolo umožnené preštudovať spis, nepodpísal záznam o dychovej skúške a stotožnenie podpisu znalcom z odboru grafológia prvostupňový súd zamietol. Následne - po vyhlásení rozsudku - sa dozvedel o zastrašovaní určitých osôb, ktoré mohli svedčiť v jeho prospech. Napokon namieta, že kriminálna minulosť nemôže byť v neprospech obžalovaného a došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania, a to „in dubio pro reo“. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alebo sám doplnil dokazovanie ako podklad pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie. Spomenul i zákaz sebaobviňovania, preto využil svoje právo a nevypovedal. Prokurátor nevyužil svoje oprávnenie procesnej strany v zmysle § 314 Tr. por. a k podanému odvolaniu a jeho dôvodom sa nevyjadril. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na nesprávny postup príslušníkov policajného zboru, ktorí svojim neskorším postupom chceli napraviť pochybenie, ale i tak nebola vytvorená úplná mozaika dôkazov, na základe ktorých by bolo možné odvolateľa uznať vinným. Prvostupňový súd mal postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ a odvolateľa oslobodiť a v dôsledku uvedeného navrhol, aby odvolací súd buď priamo oslobodil obžalovaného spod obžaloby, resp. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré považuje za vecne správne, ako aj uloženie trestu odňatia slobody, i trestu zákazu činnosti a navrhol odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietnuť. Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, zotrval na svojom tvrdení, že sa žalovaného skutku nedopustil, nebol na mieste činu a celá vec je vykonštruovaná. V tomto prípade boli zastrašované osoby prichádzajúce do úvahy ako svedkovia, a to telefonicky. Pokračoval opätovnou námietkou opoznávania podľa fotografií, nakoľko jeho výzor sa medzičasom zmenil. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko chce doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov. Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania. Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por. Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a to tak výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, ako i listinnými dôkazmi, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo, ako došlo k žalovaným skutkom. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu - že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia odvolateľa, ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany, sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku a tým i uloženiu trestu. Súd prvého stupňa sa vyrovnal s obhajobou odvolateľa, čo vyplýva zo skutkových zistení súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy odvolateľa vyvracajú. Taktiež, zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - správne podriadil pod príslušné ustanovenie zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku. Obdobne, správny je i výrok o uloženom treste, nakoľko pri jeho ukladaní prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol správne a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, vrátane zaistenia účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie. Napokon, nebolo zistené pochybenie i vo vzťahu k výroku o zaradení odvolateľa na výkon trestu odňatia slobody, ako i pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Odvolací súd - reagujúc na podstatné odvolacie námietky odvolateľa - považuje za potrebné zvýrazniť nasledovné. Z výpovede svedka A. Z. nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že by tento jednoznačne potvrdil, že by bol v čase skutku s obžalovaným. Pokiaľ sa týka príbuzných odvolateľa - manželky O. C. a brata Ľ. C. - títo využili svoje zákonné oprávnenie v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. a vo veci ako príbuzní nevypovedali. Je úplne bezpredmetná námietka odvolateľa, že rekognícia jeho osoby bola vykonaná podľa fotodokumentácie, nakoľko podľa § 126 ods. 2 Tr. por., rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov. Zo spisového materiálu - priestupkového spisu - vyplýva, že obaja svedkovia a to tak O. T., ako i W. P. ako členovia hliadky pred rekogníciou podľa fotografie popísali osobu obžalovaného, teda bolo postupované v súlade s § 126 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, resp. vyslúchaný, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku, alebo vecami toho istého druhu. Naviac, rekognícia podľa fotografií sa vykonáva v prípade, ak sa má zistiť podozrivá osoba. K námietke o nemožnosti preštudovať trestný spis je treba uviesť len toľko, že odvolateľovi bol oznámený termín možnosti preštudovania spisu, toto predvolanie osobne podpísal, avšak k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu sa nedostavil. Jeho námietka, že jeho podpis na zápise o dychovej skúške nebol skúmaný grafológom, je irelevantný, nakoľko obidva záznamy podpisoval pod menom Ľ. C. za prítomnosti členov hliadky. Vyhlásenia odvolateľa o zastrašovaní určitých osôb, resp. o potrebe doplnenia dokazovania výsluchom ďalších svedkov sú veľmi všeobecné a nekonkrétne, teda v dôsledku uvedeného neakceptovateľné. Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý vo všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľa - obžalovaného A. C. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).