Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/186/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200710 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115200710.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Č. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. Č.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. I.. Č.. X T. X. a N. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na Š. ul. č. X T. X. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6.4.2016 č.k. 27P/304/2015-50 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 26.3.2008 č.k. 12C/320/2004-112 tak, že zvýšil výživné pre mal. J. od otca z 23,30 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od rozhodnutia súdu prvej inštancie do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že výživné na maloletého nezvýši. Zdôraznil, že prácu, ktorú mu ponúkol Úrad práce, konkrétne projekt „Zapracovanie šičiek v inkubátore“, sa nevzdal dobrovoľne, ale z dôvodu, že mu bola ponúknutá lepšia pracovná pozícia, ktorú sa mu však nepodarilo získať. 3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. 5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, 9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca, ani nezistil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré otec ponúknutú prácu odmietol. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o potencionalite príjmu otca bez toho, aby stručne jasne a výstužne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď zvýšil výživné bez toho, aby bolo zrejmé, z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádzal z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov otca dospel k záveru, že pre riadne rozhodnutie vo veci samej a náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutné, aby sa konajúci súd dôsledne zaoberal dôvodmi, pre ktoré otec ponúkanú prácu odmietol a na základe zistených skutočností vyhodnotil, či tieto dôvody možno označiť za dobrovoľné vzdanie sa ponúkanej práce, t.j. či je možné posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca v zmysle princípu potencionality. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom dôvodov, pre ktoré sa otec vzdal ponúknutej práce Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Za tým účelom, vyzvať otcom označeného zamestnávateľa, u ktorého sa uchádzal o zamestnanie, kvôli ktorému odmietol Úradom ponúknuté miesto a zistiť za akých okolností sa u neho o prácu uchádzal a prečo bol v konečnom dôsledku neúspešný. Na základe zisteného skutkového stavu posúdiť, či sú tu dôvody, pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, potencionálny príjme povinného rodiča vyčísliť, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne. 15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.