Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201327 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115201327.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Y.. G. G. a sudcov T.. T. V. a Y.. Z. W. v spore žalobcu: N.. H. R., k.s., P. XX, W., N.: XX XXX XXX, správca úpadcu U. IP spol. s r.o., W. so sídlom: P. 2, W., N.: XX XXX XXX, zastúpeného: P. & L. s.r.o., P. XX, W., N.: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. - X. s.r.o., P. 2, W., N.: XX XXX XXX, zastúpený: Y.. C. I., advokát, T. 3, W., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/2/2015-51 zo dňa 20.1.2016, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : X. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. §§ 9, 23 ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2 4, 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR). 3. Uviedol, že žalobca podal návrh v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 57 ods. 2 ZoKR, § 58 ods. 3 ZoKR. Žaloba bola podaná dňa XX.X.XXXX v zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle ust.§ 57 ods. 2 ZoKR, od vyhlásenia konkurzu XX.X.XXXX. Zároveň konkurzné konanie bolo začaté dňa X.X.XXXX uverejnením uznesenia o jeho začatí v OV č.86/2014 a k uzavretiu zmluvy o nájme došlo dňa XX.X.XXXX, teda je splnená podmienka (X ročná) podľa § 58 ods. 3 ZoKR. 4. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa XX.X.XXXX uzavreli prenajímateľ : dlžníka U. IP spol. s r.o. W., so sídlom: P. 2, XXX XX W., N.: XX XXX XXX s nájomcom - žalovaným nájomnú zmluvu, podľa čl. II účel a rozsah nájmu - prenajímateľ prenecháva nájomcovi spoločné priestory domu do nájmu a užívania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti nájomcu, a to v rozsahu prevádzkovania kancelárskeho sídla spoločnosti. Podľa čl.III zmluvy, nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi nájomné vo výške XX,XX eur ročne (cena bez DPH). 5. Žalobca podal žalobný návrh s petitom, aby súd určil, že „Nájomná zmluva uzavretá medzi spol. U. IP spol. s r.o. W. a spol. D. - X. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov je právne neúčinná“. 6. Podľa názoru súdu, takýto žalobný petit nespĺňa základné zákonné náležitosti v zmysle ust.§ 57 ZoKR, z ktorého musí byť petit - jasný, určitý a zrozumiteľný, a že pri odporovateľnosti právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka je potrebné uviesť, že právny úkon je „voči veriteľom dlžníka neúčinný„ v konkurze. V danom prípade toto v žalobnom petite absentuje, čo má za následok nemožnosť rozhodnúť v prospech žalobcu. 7. Zároveň súd posudzoval návrh žalobcu z hľadiska § 58 ZoKR, či uzavretá nájomná zmluva zo dňa XX.X.XXXX je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, súd má za to, že ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k takémuto konaniu, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca doložil do súdneho spisu iné nájomné zmluvy v porovnateľnom období s cenou nájmu vo výške XX,XX eur/m2, resp. XX,XX eur/m2, avšak pri týchto zmluvách bol účel nájmu - vykonávanie podnikateľskej činnosti. Predmetná nájomná zmluva z XX.X.XXXX však má - podľa čl. II účel a rozsah nájmu - prenajímateľ prenecháva nájomcovi spoločné priestory domu do nájmu a užívania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti nájomcu, a to v rozsahu prevádzkovania kancelárskeho sídla spoločnosti. Tak ako to správne uviedol v podaní žalovaný, účelom nájmu bolo zriadenie administratívneho sídla spoločnosti. Nie je možné v takomto prípade porovnávať ceny nájmu. To znamená, že v spornej nájomnej zmluve je cena nájmu primeraná, a nie je možné určiť, že v danom prípade dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia. 8. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí z nasledovných dôvodov: 10. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že v spornej nájomnej zmluve je cena nájmu primeraná, keďže žalovanému boli do užívania prenechané nebytové priestory za iným účelom, než to bolo u ostatných nájomníkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda nie je možné porovnávať ceny nájmu. Takýto názor súdu považoval odvolateľ za nesprávny, nakoľko podľa jeho názoru nie je možné, aby v tej istej budove a v tom istom čase bolo trhové nájomné za skladové priestory X,X krát vyššie, než nájomné za kancelárske priestory. 11. Zároveň, je neprípustné, aby súd prvej inštancie právne posúdil vec tak, že sa akceptuje názor žalovaného v tom, že išlo iba o „prevádzkovanie kancelárskeho sídla spoločnosti", čo bolo uvedené na konci vety v čl. II. Nájomnej zmluvy, a teda vytrhnuté z kontextu zmluvy. V uvedenom článku nájomnej zmluvy je uvedené, že „prenajímateľ prenecháva nájomcovi spoločné priestory domu (a nie miestnosť) do nájmu a užívania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti nájomcu, a to v rozsahu prevádzkovania kancelárskeho sídla spoločnosti". 12. K uvedenému je potrebné dodať, že v čl. I. bod 2 nájomnej zmluvy je jednoznačne definované, že „predmetom nájmu je miestnosť o celkovej výmere XX m2, nachádzajúca sa na 1. poschodí budovy so súpisným č. XXX na P. ulici č. X v W.", pričom sa žiadnym spôsobom neuvádza špecifikácia alebo definícia rozsahu užívania tejto miestnosti v podobe kancelárskeho sídla. Zároveň uvedený pojem kancelárskeho sídla v čl. II nájomnej zmluvy je podľa názoru odvolateľa absolútne neurčitý, nezrozumiteľný a nejasný, pretože z uvedeného nie je možné vyvodiť, čo týmto zmluvné strany mysleli. Podľa jeho názoru, žalovaný riadne vykonával podnikateľskú činnosť tak ako aj ostatní nájomcovia v danej budove, a to čo sa týka zriadenia sídla týchto nájomcov, používania prenajatých priestorov ako kancelárie a aj skutočného riadenia a vedenia firmy. Navyše, ako to vyplýva z verejného výpisu z obchodného registra žalovaného, ako aj výpisu z registra účtovných závierok : a) žalovaný vznikol X.X.XXXX, teda viac ako mesiac pred podpisom predmetnej nájomnej zmluvy, pričom už pri zápise spoločnosti do obchodného registra bolo potrebné preukázať právny vzťah k sídlu. Ak by išlo iba o administratívne resp. „kancelárske" sídlo žalovaného, tak uvedené bolo možné realizovať napr. vyhlásením majiteľa nehnuteľnosti o súhlase so zriadením sídla spoločnosti a nebolo potrebné, aj vzhľadom na personálne prepojenie, uzatvárať nájomnú zmluvu. V danom prípade však až dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená nájomná zmluva, z ktorej vôbec nevyplýva, že ide iba o administratívne sídlo spoločnosti, ale ide o prenájom miestnosti o výmere XX m2. b) žalovaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným od svojho vzniku vyvíja riadne podnikateľské aktivity, teda nejde len o akúsi „ready made company", resp. „administratívnu" spoločnosť pripravenú na budúce podnikanie. Žalovaný je od počiatku spoločnosťou vyvíjajúcu riadnu podnikateľskú činnosť a za týmto účelom si aj prenajal predmetné priestory. Uvedené vyplýva aj z verejne dostupných z účtovných závierok žalovaného, kde v roku XXXX tržby žalovaného presiahli XX.XXX,XX eur, v roku XXXX približne XXX.XXX,XX eur a v roku XXXX až X.XXX.XXX,XX eur a teda prenájom nebytových priestorov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, slúžil ako riadne sídlo spoločnosti, vrátane jeho skutočného vedenia a riadenia zo strany konateľa žalovaného. 13. Z uvedeného mal žalobca za to, že právny úkon bez primeraného protiplnenia je v zmysle § 58 ods. 1 ZoKR taký odplatný alebo bezodplatný právny úkon, na základe ktorého dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena plnenia, ktorú na jeho základe získal. 14. Žalobca v prvostupňovom konaní predložil súdu zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorených medzi dlžníkom inými nájomníkmi. Týmito zmluvami bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvyklá cena nájmu v danom čase a mieste bola XX,XX eur za X m2 ročne bez DPH, pričom so žalovaným bola cena nájmu v zmysle vyššie uvedenej nájomnej zmluvy dohodnutá na XX,XX eur ročne bez DPH. 15. Bežné trhové nájomné, ktoré by mohol úpadca za priestor o výmere XX m2 inkasovať od iných subjektov za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX eur bez DPH, teda X.XXX,XX eur s DPH. Výpočet trhového nájomného: XXX / XXX x XX,XX € bez DPH x XX mX = X.XXX,XX € bez DPH XXX = počet dní trvania nájomnej zmluvy (od X.X.XXXX do XX.X.XXXX) XXX = počet dní v roku XX,XX = trhová cena nájomného za mX ročne v čase uzavretia nájomnej zmluvy XX = výmera podlahovej plochy prenajatých nebytových priestorov X.XXX,XX € bez DPH x X,XX = X.XXX,XX € s DPH Sadzba DPH = XX% 16. Žalovanému bolo v predmetnom období vyfakturovaných iba XX,XX eur s DPH (FA č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX). Rozdiel medzi trhovým nájomným a nájomným, ktoré žalovaný dlžníkovi uhradil predstavuje sumu X.XXX,XX eur. 17. Samotný nájom priestorov bez primeraného nájomného napĺňa aj podmienku ukrátenia uspokojenia veriteľov, a to v tom zmysle, že medzi veriteľov prihlásených a uznaných pohľadávok v celkovej výške XXX.XXX,XX eur by sa rozdelilo o X.XXX,XX eur viac ako v súčasnosti, keďže súčasná doteraz speňažená časť majetku nepostačuje na uspokojenie veriteľov všetkých pohľadávok. 18. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza, že : „...žalobný petit nespĺňa základné zákonné náležitosti v zmysle ust. § 57 ZoKR, z ktorého musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný a pri odporovateľnosti právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka je potrebné uviesť, že právny úkon je „voči veriteľom dlžníka neúčinný v konkurze". V danom prípade toto absentuje, čo má za následok nemožnosť rozhodnúť v prospech žalobcu." 19. Žalobca mal za to, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca sa domáha neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom dlžníka v danom konkurznom konaní. Zároveň mal za to, že súd môže petit formulačne upraviť vo výrokovej časti rozhodnutia pri zachovaní podstaty nároku, ktorého sa žalobca domáha. Podľa jeho názoru nie je nutné, aby sa petit v plnej miere zhodoval s výrokovou časťou rozhodnutia. 20. Tento názor opieral odvolateľ aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X S./XXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sa uvádza: „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce sa považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel." 21. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Voči tomuto rozsudku len čo do výroku o trovách konania podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý výrok rozsudku zmenil a priznal mu náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur. 23. Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniam protistrany nevyjadrili. 24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Tento rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1, 3 C.s.p., vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 25. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa XX.X.XXXX a žalobcu dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 26. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred X.X.XXXX. 27. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 28. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu. 29. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. 30. Z dikcie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že uvedené právne úkony dlžníka sú voči veriteľom dlžníka neúčinné. Za takéhoto stavu podľa záveru odvolacieho súdu, pokiaľ žalobný petit neobsahoval takéto označenie, nie je možné konštatovať, že žalobný návrh neobsahuje predpísané náležitosti tak ako to má na mysli ustanovenie § 132 C.s.p. 31. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie k samotnej otázke odporovateľnosti právneho úkonu prakticky nevykonal potrebné dokazovanie, najmä postupom podľa § 129 C.s.p. (predtým 204 O.s.p.). 32. Za takejto situácie konštatovanie súdu prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku o tom, že v danom prípade nie je možné porovnávať cenu nájmu v prípade len zriadenia administratívneho sídla spoločnosti s cenou nájmu riadneho prevádzkovania kancelárskeho sídla, nemá oporu v žiadnych dôkazoch. 33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil, pretože tento v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a zároveň nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 34. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 391 ods. 3 C.s.p. vykonať na pojednávaní všetky navrhované dôkazy a následne rozhodnúť v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. 35. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj podľa § 396 ods. 3 C.s.p. o trovách odvolacieho konania. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).