Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203901 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115203901.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a Diany Solčányovej v právnej veci žalobcu T. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XXXX/X v W. proti žalovanému T. P. nar. 20.X.XXXX bývajúcemu na J. č. X v W. v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťaťa o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9.11.2015 č.k. 23C/20/2015-33 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým bol návrh prevyšujúcej časti zamietnutý a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného prispievať na výživu žalobcu 100 Eur mesačne od 1.3.2016 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu žalobcovi. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, dlžné výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie neurčil a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby ho zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu žalobcu 50 Eur mesačne. Uviedol, že konajúci súd bezdôvodne vychádzal z predpokladu že od 1.3.2016 dôjde k zrušeniu jeho vyživovacej povinnosti k dcére U., k čomu nedošlo vzhľadom k tomu, že U. so zrušením výživného nesúhlasí. Zdôraznil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu žalobcu výživným, ktoré určil súd prvej inštancie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vyživovacia povinnosť k jeho sestre U. bola súdom zrušená, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu žalobcu o určenie výživného. 5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, 9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 13. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä riadne nerozhodol o návrhu žalobcu, nakoľko nerozhodol o výživnom od podania návrhu, ale do budúcna. Rovnako tak nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery žalovaného v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, iba predpokladal ich vývoj v budúcnosti, opierajúc hypoteticky svoje rozhodnutie o skutočnosť, ktorá mala nastať v budúcnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia konajúceho súdu bez ohľadu na to, či v budúcnosti existuje predpoklad, že sa skutkový stav zmení. Poukazuje na to, že podľa príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine je povinnosťou súdu rozhodnúť o návrhu na určenie výživného odo dňa jeho podania. odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo konajúci súd nerozhodol o návrhu žalobcu od jeho podania, v dôsledku čoho sa dopustil ďalšieho pochybenia, pretože nerozhodol o celom predmete konania, ani riadne nezistil a náležite neposúdil skutkový stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Konajúci súd sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie bez toho, aby uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich posúdil ani to, akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil, keď určil výživné pre žalobcu do budúcna bez toho, aby sa vysporiadal s jeho návrhom od jeho podania. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol predmetom odvolacieho konania, nakoľko sa žalobca voči nemu neodvolal. 17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom skutočných schopností, možností a majetkových pomerov žalovaného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu určiť výživné, ktoré bude zodpovedať zákonným požiadavkám Zákona o rodine a správne vypočítať dlžné výživné. Opäť vo veci rozhodnúť od podania návrhu žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak. aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne. 18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.