Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209716 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115209716.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. J. U. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov H.. Q. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v S. na W. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a U. I. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na Z. ulici č. X zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o návrhu starej matky X. S. nar. 23.X.XXXX bývajúcej XXX D. Du P. J. XXXXX J., E. zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Žiškovej ulici č. 6 o úpravu styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 10.6.2016 č.k. 11P 64/2015-289 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na prerušenie konania. 2. Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým žiadala, aby súd prebiehajúce konanie prerušil až do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P 39/2015, nakoľko v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže byť dôležitá pre rozhodnutie vo veci samej, pričom uvedený postup je v súlade s hospodárnosťou konania, keďže v danej veci už bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológie. 3. Následne súd citoval ust. § 109 ods. 1 až 3, § 110 O.s.p. a na základe zistenia, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na prerušenie konania, návrh matky zamietol. Konštatoval, že matkou uvádzané skutočnosti nespĺňajú charakter ani jedného zákonom vymedzeného dôvodu na prerušenie konania. V konaní pod sp. zn. 21P 39/2015 sa rieši otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda aj nariadené znalecké dokazovanie sa zameriava na vzťah medzi týmito účastníkmi konania, t.j. otec, matka a maloleté dieťa. V konaní pod sp. zn. 11P 64/2015 sa rieši otázka úpravy styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom, popri maloletom dieťati a rodičoch tu vystupuje ako účastník konania ďalší subjekt - stará matka maloletého dieťaťa, a teda v dokazovaní je potrebné sa zamerať na vzťah medzi týmto subjektom a maloletým dieťaťom. Z uvedeného dôvodu neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila, aby tieto konania prebiehali súčasne. Ak by súd konanie prerušil na čas do skončenia konania 21P 39/2015, porušil by tak právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P 39/2015. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetnej veci ide o ust. § 164 CSP o prerušení konania, nakoľko CMP nemá osobitné ustanovenia o prerušení konania vo veciach starostlivosti o maloletých. Poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P 39/2015 sa rieši otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J.. Predmetom dokazovania v tomto konaní nie je len, tak ako to uzavrel súd, posúdenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ale zásadnou otázkou je otázka zisťovania najlepšieho záujmu dieťaťa vzhľadom na jeho narušený a ohrozený psychický vývin. Z uvedeného dôvodu výsledky dokazovania vo veci 21P 39/2015 sú významnými aj pre rozhodnutie v prebiehajúcom konaní, keďže z výsledkov tohto dokazovania vyplynie, aký je najlepší záujem maloletého dieťaťa, predovšetkým vo vzťahu k rozsahu jeho psychickej disponovanosti byť odlúčené od matky. Navyše v predmetnom konaní bude rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv aj o styku maloletého J. s rodičmi a táto pomoc je významná pre možný rozsah úpravy styku dieťaťa so starou matkou, keďže jej záujem na styku s maloletým dieťaťom nemôže byť významnejší ako záujem na styku dieťaťa s jeho rodičmi, na pocite bezpečia dieťaťa a nemôže prevyšovať nad najlepším záujmom dieťaťa. V konaní 21P 39/2015 bolo nariadené a vykonané znalecké dokazovanie a existuje vysoký predpoklad, že bude potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie z odboru psychológie. Je nesporné, že nie je v najlepšom záujme dieťaťa podrobovať ho takýmto úkonom v rozsahu väčšom ako je nevyhnutné, čo by v prípade neprerušenia prebiehajúceho konania nebolo možné. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a navrhuje rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa pri zohľadnení skutočnosti, že na Okresnom súde Košice I prebieha pod sp. zn. 21P 39/2015 konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. 6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň poukázal na názor odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia 8Cop 414/2015, 8CoP 415/2015 zo 4.11.2015, podľa ktorého v danej veci neprichádza do úvahy úprava styku navrhovateľky s vnukom predbežným opatrením, a teda je o to viac potrebné vo veci urýchlene rozhodnúť meritórne a nie konanie prerušovať. 7. Navrhovateľka - stará matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázala na svoje vyjadrenie k návrhu matky na prerušenie konania, a to že niet súvisu medzi konaním o úprave rodičovských práv a povinností a týmto konaním, kde súd môže upraviť jej styk s maloletým bez ohľadu na to, do akej formy starostlivosti bude maloletý zverený a ako budú upravené práva a povinnosti rodičov. Napadnuté uznesenie preto považuje za správne, ktoré je potrebné potvrdiť. Návrh matky a jej odvolanie považuje za účelovú obštrukciu v snahe oddialiť rozhodnutie súdu v tomto konaní, ktoré nemôže požívať právnu ochranu vzhľadom na charakter konania, ktoré je ovládané princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. 8. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 15. Ustanovenie § 164 CSP (predtým § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) upravuje fakultatívne prerušenie konania, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých môže súd konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa ust. § 111 a nasl. CMP možno prerušenie konania pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že výnimočnosť použitia ustanovení o fakultatívnom prerušení konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj tým, že súd v tomto konaní postupuje a robí vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa aj bez návrhu účastníkov konania (§ 115, § 118, § 23 ods. 2, § 36, § 40, § 360, § 65 CMP). Odvolací súd teda dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a to že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je konaním, ktoré by mohlo mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu v konaní o úprave styku starej matky s maloletým dieťaťom, a teda nedáva prekážku na ďalší priebeh tohto konania, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).