Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/290/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217751 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115217751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu WM R. & R., s.r.o., so sídlom v O., A. A. C. XX, T.: XX XXX 798, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému Y. A., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Užhorodská X, o zaplatenie 9.393,09 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C 320/2015-88 z 10.3.2016 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie príslušenstva v sume 432,97 € a 11,75 % úrokov zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.041,88 € s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 26.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej súdu dňa 7.7.2015, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 9.393,09 € s 11,75 % úrokmi ročne zo sumy 5.902,70 € od 26.9.2014 do zaplatenia a 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.902,70 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0448254850 uzavretej so žalovaným dňa 25.1.2008 poskytol právny predchodca žalobcu - A. A., a.s., žalovanému úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 €) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami, všetko v 60 pravidelných mesačných splátkach po 4.484,- Sk (148,84 €) mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka úveru bola splatná 20.2.2008 a posledná splátka bola splatná dňa 20.1.2013, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá vo výške 14,29 %, a dňa 25.9.2014 bola pohľadávka A. sporiteľne, a. s. voči žalovanému postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/ 2014/CE, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením zo 7.10.2014. Žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, a ku dňu postúpenia pohľadávky (25.9.2014) dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 9.393,09 €, pozostávajúcu z istiny 5.902,70 € a príslušenstva vo výške 3.490,39 € predstavujúceho zmluvný 11,75 % ročný úrok z poskytnutého úveru podľa článku I bod 1 zmluvy o úvere a zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu A., a.s. ako veriteľ dňa 25.1.2008 uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75 %, spracovateľským poplatkom 4.000,- Sk (132,78 €), poplatkom za správu úveru 60,- Sk (1,99 €) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 4.484,- Sk (148,84 €) mesačne, splatných od 20.2.2013 (správne 20.2.2008), vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 20.1.2013. V zmluve bola uvedená RPMN 14,29 %. Z oznámenia zo dňa 7.10.2014 súd zistil, že A. A., a.s. upovedomila žalovaného o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 9.393,09 € s prísl. žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €), z ktorého uhradil sumu 3.318,22 €, t.j. vyše 22 splátok splatných do 20.12.2009. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 565 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, preto mal za to, že v posudzovanej veci nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru zo spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že v danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľský úver osobitne upravený zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval právnu úpravu Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 tretia veta OZ) aj pokiaľ ide o premlčanie nároku, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a poukazujúc tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014 súd prvej inštancie urobil záver, že nezaplatené splátky splatné do 20.6.2012 sú premlčané, keďže od ich splatnosti do podania žaloby (7.7.2015) uplynula trojročná premlčacia doba, preto súd nemohol priznať žalobcovi nárok na ich zaplatenie. Žalobca má nárok len na splátky splatné od 20.7.2012 do 20.1.2013 v celkovej výške 1.041,88 € (7 x 148,84 €). Pokiaľ ide o úroky, vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal ako sa počas úverového vzťahu menila úroková sadzba, pričom je všeobecne známe, že táto sa od roku 2008 postupne znižovala, súd žalobcovi úroky nepriznal z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Nakoľko žalovaný neuhrádzal svoj dlh riadne a včas, považoval za dôvodne uplatnený aj nárok na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných nepremlčaných splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti tej ktorej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania iba vo výške 8 % ročne, a to od 26.9.2014, preto ich súd priznal žalobcovi v požadovanej výške v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (podľa ktorého nemôže prekročiť návrh a priznať viac) a podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, ale len z prisúdenej istiny, nakoľko úroky a úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky - vedľajší záväzok, sledujú osud pohľadávky ako hlavného záväzku. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal čiastočný úspech, nemá právo na náhradu trov konania a o trovách žalovaného nerozhodol, lebo žalovaný nenavrhol o nich rozhodnúť. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v časti žalovanej sumy 432,97 € a 11,75 % ročného úroku zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia. Uviedol, že suma 432,97 € predstavuje: úrok z omeškania za obdobie od 21.7.2012 do 25.9.2014 vo výške 160,96 € a úroky za obdobie od 7.7.2012 do 25.9.2014 vyčíslené vo výške 272,01 €, ktoré boli uplatnené žalobou v rámci žalovanej sumy 9.393,90 €. Podané odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca vytýkal súdu, že napadnutým rozsudkom mu priznal právo na úrok z omeškania zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 napriek tomu, že dospel k záveru o omeškaní žalovaného i pred týmto dátumom, a nepriznal mu úroky z omeškania za obdobie do 25.9.2014, ktoré boli žalobou uplatnené v rámci celkovej žalovanej sumy 9.393,09 €, pozostávajúcej z istiny 5.902,70 € a príslušenstva vo výške 3.490,39 €. Uviedol, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ a v rámci žalovanej sumy 9.393,09 € podanou žalobou jednoznačne uplatnili i úroky z omeškania vo výške 160,96 € za obdobie predchádzajúce dňu 26.9.2014. V prípade správnosti záverov súdu prvej inštancie o premlčaní splátok úveru, ktorých splatnosť nastala pred 20.7.2012, podľa názoru žalobcu mu súd mal priznať právo na úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných po 20.7.2012 až do 25.9.2014 v celkovej výške 160,96 €. Je nepochybným, že súd mal priznať 8 % ročný úrok z omeškania zo: - sumy 148,84 € (mesačná splátka splatná dňa 20.7.2012) od 21.7.2012 do 25.9.2014 vo výške 26,- €, zo sumy 148,84 € od 21.8.2012 do 25.9.2014 vo výške 24,99 €, zo sumy 148,84 € od 21.9.2012 do 25.9.2014 vo výške 23,98 €, zo sumy 148,84 € od 21.10.2012 do 25.9.2014 vo výške 23,- €, zo sumy 148,84 € od 21.11.2012 do 25.9.2014 vo výške 21,99 €, zo sumy 148,84 € od 21.12.2012 do 25.9.2014 vo výške 21,01 €, zo sumy 148,84 € od 21.1.2013 do 25.9.2014 vo výške 20,- €. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalobcu nie je nezistiteľné, prečo mu súd tieto úroky z omeškania žalobou uplatnené nepriznal, na ktoré má jednoznačne právo, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ mu nepriznal právo na uplatnený riadny úrok (úrok z úveru) z dôvodu, že nepreukázal, ako sa počas úverového vzťahu menila úroková sadzba a že je všeobecne známe, že táto sa od roku 2008 postupne znižovala. Uvedený právny záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a poukázal na bod 7.4.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne, z dôvodu zmien v obchodnej alebo úverovej politike banky alebo zmien v rizikovosti úverového vzťahu alebo zmien právnych predpisov alebo na základe vývoja na bankovom trhu alebo vývoja na peňažnom alebo kapitálovom trhu. Aktuálna výška úrokovej sadzby v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je spravidla uvedená v zmluve o úvere. Je síce pravdou, že úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá, z citovaného ustanovenia VOP však nevyplýva, že by k jej zmene dochádzalo vždy na základe skutočností nezávislých od vôle zmluvných strán. Naopak zmena úrokovej sadzby bola ponechaná na veriteľovi, ktorý mohol, ale nemusel, k jej zmene pristúpiť. Tvrdil, že v posudzovanej veci k zmene úrokovej sadzby nedošlo. Počas konania nebolo žiadnym účastníkom konania tvrdené, že by k zmene úrokovej sadzby došlo, ani nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval zmenu úrokovej sadzby. Naviac, ak by došlo k zmene úrokovej sadzby, musela by sa táto zmena nevyhnutne prejaviť buď na výške mesačných splátok alebo na čase konečnej splatnosti úveru. Banka by musela žalovanému pri zmene úrokovej sadzby oznámiť i zmenu výšky splátok alebo zmenu času konečnej splatnosti úveru. Žiadne takéto oznámenie nikdy nebolo urobené. Právny záver súdu o neunesení dôkazného bremena o výške úrokovej sadzby úroku z úveru, je teda nesprávny, nemajúci žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Len zo skutočnosti, že v iných obdobných právnych vzťahoch a medzi inými účastníkmi konania, dochádzalo k zmene úrokovej sadzby dohodnutej ako premenlivej, nemožno vyvodiť záver, že k takejto zmene muselo nevyhnutne dôjsť i v posudzovanom zmluvnom vzťahu. Žalobca uviedol, že v posudzovanej veci bolo výslovne medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že úrok je žalovaný povinný platiť až do skutočného zaplatenia istiny, pričom poukázal tiež na bod 7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvného vzťahu podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že platenie úrokov bolo dohodnuté až do splatenia úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca bol toho názoru, že súd mu mal priznať 11,75 % ročný úrok z priznanej nepremlčanej sumy 1.041,88 € od 7.7.2012 (tri roky pred podaním žaloby) do 25.9.2016 vo výške 272,01 €, 11,75 % ročný úrok zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov navrhol zmeniť rozsudok v odvolaním napadnutej časti a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 432,97 € a 11,75 % ročný úrok zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do za platenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorú žiadal zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokátskej kancelárie JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C.s.p.). 5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné. 7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.9.2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 8.9.2016 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Žalobca odvolanie podal dňa 5.5.2016 a z obsahu odvolania vyplýva, že uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s cit. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 11. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané, lebo súd prvej inštancie skutkový stav veci objasnil v dostatočnom rozsahu, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne predpisy, vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach strán, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok. 12. Skutočnosti a námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pokiaľ ním súd zamietol žalobu o zaplatenie príslušenstva pohľadávky a 11,75 % úrokov zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o spornom nároku. 13. Súd prvej inštancie v danej veci aplikoval relevantné hmotnoprávne normy, aj pokiaľ - rozhodujúc o nároku zo spotrebiteľskej (úverovej) zmluvy v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení právnych predpisov účinných od 1.5.2014 z úradnej moci (ex offo) prihliadol na premlčanie práva o zaplatenie zmeškaných splátok úveru splatných pred 20. júlom 2012 (vzhľadom na dátum podania žaloby 7.7.2015), a žalobu z tohto dôvodu (pre premlčanie práva) v tejto časti zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že pre omeškanie žalovaného s plnením jednotlivých dohodnutých splátok úveru jeho právny predchodca A. A., a.s. ako veriteľ uplatnil voči žalovanému ako dlžníkovi právo na zaplatenie celého zostatku dlžnej sumy (pohľadávky) zo zmluvy o úvere v súlade s ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správneho názoru, že nenastala splatnosť celého dlhu, a správne tak posudzoval zánik záväzku v dôsledku premlčania u každej zo splátok jednotlivo a napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi nárok na zmeškané splátky úveru (po 148,84 € mesačne) splatné za čas od 21.7.2012 do 20.1.2013, ktoré nie sú premlčané a nárok v prevyšujúcej časti istiny a zmluvných úrokov vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu 25.6.2014 a 11,75 % úrokov od 26.9.2014 do zaplatenia ako nedôvodne uplatnený zamietol s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 OZ a z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že rozsudkom súd prisúdil žalobcovi aj zmluvné úroky (v rámci sumy 1.041,88 €), aj keď to výslovne v dôvodoch rozsudku neuviedol, keďže v jednotlivých dohodnutých mesačných splátkach nepochybne je zahrnutá nielen splátka úverovej istiny, ale aj príslušnej časti zmluvných úrokov, na ktoré má žalobca právo. 14. Pokiaľ súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi úroky z omeškania z prisúdenej sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 až do zaplatenia vo výške 8 % ročne, rozhodol tak v súlade s návrhom žalobcu obsiahnutým v podanom návrhu. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplýva, aby veriteľ po splatnosti úveru (úverových splátok) uplatnil právo na úroky z omeškania za obdobie predchádzajúce dňu 26.9.2014 alebo aby taký nárok žalobca ako postupník riadne uplatnil (konkretizoval a skutkovo vymedzil) podanou žalobou, preto aj v tejto časti sú odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 15. Napokon neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia je zrejmé, k akým skutkovým a právnym záverom súd prvej inštancie dospel, akými úvahami sa pritom spravoval, konkrétne je uvedený začiatok i dĺžka premlčacej doby a prijatý právny záver o premlčaní časti uplatneného práva a jeho dôsledkoch, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a neunesenie dôkazného bremena žalobcom o rozhodujúcich skutočnostiach, a tiež s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd na vec aplikoval. 16. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodne podané, a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti príslušenstva 432,97 € a 11,75 % úrokov zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).