Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/358/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115233184 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115233184.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V.G. N., bytom v H., X. J. Č.. X proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.12.2015 č.k. 41C/502/2014-14 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.5.2016 č.k. 41C/502/2015-61 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie v znení opravného uznesenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému, aby sa zdržal výkonu dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.3.2011 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľovi žalobcu obchodnej spoločnosti Loomis SK a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 140 uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.3.2011 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 145,84 eura a žalobcovi zároveň uložil, aby v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.3.2011. 2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadení horeuvedeného predbežného opatrenia. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 31.3.2011. Na základe žiadosti žalobcu bola mu schválená výška úveru v sume 1.170,00 eur, ktorú sa žalobca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 62,69 eura pri dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 66,29% a ročnej úrokovej sadzbe 70,02%. Žalobcovi žalovaný reálne vyplatil sumu 1.207,18 eura. Žalovaný od sumy 1.410,00 eur odpočítal sumu 202,82 eura ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 1.1 písm. a/ dohody o poskytnutí služby. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 zmluvy bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka. Popri úroku 70,02% ide o ďalšie plnenie v primeranej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Úrok dohodnutý účastníkmi je viac ako 5 x vyšší, pretože úrokové miery určené Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou na 1 až 5 rokov v marci 2011 boli vo výške 12,87%. Takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a teda dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou. Predmetný úver je úžerný, preto to odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, žalobcovi by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalobca ako spotrebiteľ nedisponuje dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú mu vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobca bude následne v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žiadať súd, aby vyzval žalovaného na predloženie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je upravené v Občianskom zákonníku umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia, ktoré vznikali s neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Keďže žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonal zrážky zo mzdy, obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu formou zmluvných ustanovení a bez toho, aby mu bol známy výklad únijného práva sa tak reálne naplnila. 4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 75 v spojení s § 76 O.s.p. dospel k záveru, že v uvedenom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, stotožnil sa so skutkovými dôvodmi návrhu, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca doposiaľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, súd mu uložil, aby takýto návrh podal v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 6. V odvolaní uviedol, že pri nariadení predbežného opatrenia súd prvej inštancie nerešpektoval zásady rozhodovania o predbežných opatreniach, keď súd nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o osvedčení ohrozenia práva žalobcu a existenciu bezprostrednej ujmy. Rovnako súd nepristúpil k hodnoteniu predložených dôkazov, ktoré predložili žalobcovia. Len samotné konštatovanie súdu, že po oboznámení sa s návrhom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, čím ho považoval za dôvodný a preto mu vyhovel, nie je z hľadiska vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti postačujúce. Súd musí vždy rešpektovať požiadavku primerané súdneho odôvodnenia svojho rozhodnutia, aj keď sa jedná o povahu predbežného rozhodnutia a samotné zákonné znenie ďalšie odôvodnenie nevyžaduje. Súd neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Súd neuviedol, prečo vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. z čoho vyplýva obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani z predložených listín nevyplýva osvedčenie tvrdení o zabezpečení budúcej pohľadávky alebo či to, že žalobca si svoje záväzky zo zmluvy o úvere splnil. Nariadenie predbežného opatrenia považuje za predčasné. Nariadenie predbežného opatrenia je neprimerané, pretože uhradenie minimálnej sumy úveru zrážkami zo mzdy je plne legitímne a oprávnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa jeho názoru zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Tvrdí, že závery a tvrdenia napádajúce prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý únijné právo ani neupravuje a ani nezakazuje. Z toho vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou dohodou, či odporovať ustanoveniam Smernice. Je preto nedôvodné a mylné tvrdenie v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o rozpore so Smernicou Rady. Rovnako tak nie je potom zákonné, aby sa súd stotožnil s takýmto tvrdením žalobcu. Odvolanie proti výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v predbežnom opatrení odôvodnil súd s ust. § 145 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov považuje za predčasné, lebo z ust. § 145 a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov konania nerozhoduje. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 15. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. 16. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 17. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne. 18. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd udáva: 19. Žalobca v danom prípade osvedčil danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ním predložených vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 31.3.2011, pričom so žalovaným uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmlúv v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobca sa v samostatnom konaní vo veci samej bude domáhať určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Nárok žalobcu vo veci samej pritom vychádza z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa. 20. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi boli ďalej realizované. 21. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej. 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správne. 23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C.s.p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 C.s.p.) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 C.s.p.) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.)