KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Košice20. 11. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/118/2016 z 20. 11. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 20. novembra 2016, sp. zn. 8To/118/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7116010215.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010215
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116010215.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci obžalovaného
J. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/8/2016 zo dňa 1. 6. 2016 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 21. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. F..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného J. F. vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a
§ 127 ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach dňa 20. 9. 2015 v čase o 14.00 hod. na ul. Mliečnej 91 v rodinnom dome pod vplyvom požitia
alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojmu bratovi Róbertovi F., v ktorého neprítomnosti
vo vedľajšej miestnosti rodinného domu - v kuchyni vybral na neho zo stojana kuchynský nôž, čím u N.
F. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Súd mu za to uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne
a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný
uviedol, že svojho brata nemal v úmysle napadnúť nožom a ani ho zabiť. Pripustil, že obaja sú prchké
povahy a už sa pohádali viackrát, pričom aj poškodený už voči nemu vyslovil vyhrážky, ktoré však na
rozdiel od brata neriešil trestným oznámením. Konštatoval, že už dlhšiu dobu má tiesnivé osobné a
rodinné pomery a že dôvodom hádok sú finančné problémy. Dodal, že výpovede svedkov sa nezhodujú,
vzájomne si odporujú a naviac bol pri incidente zranený len on.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie s pokynom, aby bola vypočutá svedkyňa P. F..

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na svojom odvolaní a uviedol, že nechce ísť
do výkonu trestu odňatia slobody.

Prokurátor krajskej prokuratúry považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné a navrhol
preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.



Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z výpovede
obžalovaného, z výpovede poškodeného - svedka N. F., svedkyne X. F., Q. F., W. N. a z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je
trestným činom tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. Okresný
súd v tejto súvislosti poukázal na zhodné výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaný prišiel do
rodinného domu pod vplyvom alkoholických nápojov a vulgárnym spôsobom sa vyhrážal svojmu bratom,
pričom v jeho neprítomnosti vybral nôž zo stojana a v jeho použití mu zabránila jeho matka. Z výpovede
svedkyne X. F. podľa názoru okresného súdu vyplýva, že poškodený mal tiesnivý pocit z vyhrážok
obžalovaného a dôvodnú obavu v danej veci deklaruje aj priestupkový spis obžalovaného, z ktorého je
zrejmé že obžalovaný už v minulosti fyzicky zaútočil na poškodeného.

Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru
ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného
aj podľa názoru krajského súdu usvedčujú zo spáchania výpovede svedka N. F., X. F., Q. F. a W. N., pri
ktorých krajský súd nezistil také rozpory, aby spochybňovali záver o vine obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku.

Krajský súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že poškodeného nemal v úmysle napadnúť nožom, ani
ho zabiť, pretože mal preukázané, že po hádke šiel po nôž do vedľajšej izby, tam o tento nôž zápasil so
svojou matkou, v dôsledku čoho sa ešte aj porezal. K zraneniam obžalovaného teda nedošlo v dôsledku
konania poškodeného, ale výlučne preto, že nechcel dobrovoľne pustiť nôž a dať ho svojej matke a
práve toto konanie poukazuje na záver, že svoje vyhrážky voči poškodenému aj myslel vážne.

Okrem toho okresný súd správne poukázal na okolnosti z priestupkového spisu obžalovaného,
obžalovaný už na poškodeného zaútočil, pričom takéto hádky a napadnutia podľa vyjadrení svedkov
neboli výnimočné.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný má už dlhšiu dobu tiesnivé osobné a rodinné pomery
neospravedlňuje jeho konanie a nemá vplyv na jeho trestnosť. Spôsob, akým sa obžalovaný snažil
vysporiadať so svojimi problémami nebol v danej veci vôbec primeraný a prekročil všetky hranice
pokojného občianskeho spolunažívania, keď u vlastného brata, ale aj u ostatných priamych svedkov
incidentu vzbudil dôvodné obavy o jeho život.

Krajský súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie dokazovanie a výsluch P. F., pretože zo spisového materiálu zistil, že v
prípravnom konaní boli pokusy o výsluch tejto svedkyne, avšak táto využila svoje právo podľa § 130
ods. 1 Tr. por. a odmietla vo veci vypovedať.

Aj pri rozhodovaní o treste okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na
jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože zistil, že obžalovaný sa tohto konania dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/31/2014.

Aj krajský súd je toho názoru, že len takto uložený trest je dostatočný z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie a bude pre obžalovaného takou výraznou výstrahou, že sa v budúcnosti nedopustí
žiadnej trestnej činnosti a povedie riadny život.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7116010215

  1. 1. 6. 2016Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/8/2016 z 1. 6. 2016opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 20. 11. 2016Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/118/2016 z 20. 11. 2016 (toto rozhodnutie)