Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200294 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116200294.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: Z. M, s.r.o., F. XXX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Q.. Q. V., advokátom so sídlom Q. trieda 9, XXX XX K. proti žalovanému: W., a.s., V. 2, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Q.. M. K., advokátom so sídlom K. XX, XXX XX K., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 32Cbi/2/2016- 29 zo dňa 13.5.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 268,48 eur titulom právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a je povinný ich zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 268,48 eur titulom trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a je povinný ich zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného. 2. Napadnutý výrok o trovách konania odôvodnil tým, že podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal. 4. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý žiadal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia a ktoré vyčíslil na pojednávaní konanom dňa 13.5.2016. 5. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vychádzajúc z ich vyčíslenia prednesenom na pojednávaní, a to za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2016) v tzv. „incidenčnom“ konaní nasledovne 3x 66 eur (rok 2016), režijný paušál 3x 8,58 eur (rok 2016), všetko + 20% DPH, celkovo vo výške 268,48 eur. 6. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods. 1 O.s.p.), a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil povinnosť neúspešnému žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného, JUDr. M. K., advokát so sídlom K. 6, XXX XX K.. 7. Proti tomuto rozsudku len do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h/C.s.p. Uviedol, že má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, súd podľa § 150 O.s.p. nemal žalovanému priznať náhradu trov konania, aj keď dospel k záveru, že z dôvodu zmeškania lehoty na doručenie návrhu na začatie konania musí žalobu zamietnuť a aj ju preto zamietol. Žalobca má za to, že uvedené pohľadávky popreté správcom čo do právneho dôvodu vzniku výšky, vymáhateľnosti a poradia boli oprávnené a mali byť uznané ako pohľadávky v rozsahu uplatnenom v prihláškach. 8. Na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom č. XX/XX/P z 29.6.2011 účinnej od 21.7.2011 vykonal veriteľ pre dlžníka montážne a zváračské práce. Za vykonané práce veriteľ faktúrou č. XXXXXXX z 30.6.2012 splatnou 15.8.2012 dlžníkovi vyúčtoval sumu 16.380,36 eur. Dlžník splátkami za vykonané práce zaplatil veriteľovi 21.8.2012 sumu 9.225,96 eur a 24.9.2012 sumu 5.364,48 eur a ostal dlhovať veriteľovi sumu 1.789,92 eur. Na základe dohody o vzájomnom zápočte č. XXXXXXX z 11.12.2012 veriteľ proti svojej pohľadávke v sume 1.789,92 eur započítal pohľadávku dlžníka v sume 915,97 eur. Dlžník po zápočte ostal veriteľovi dlhovať sumu 873,95 eur a túto sumu si žalobca ako veriteľ uplatnil v prihláške s por. č. 1. Žalobca si v prihláške ako veriteľ okrem dlhovanej sumy 873,95 eur uplatnil proti dlžníkovi aj zaplatenie úrokov z omeškania podľa článku V. zmluvy o dielo vo výške 3,65% ročne za obdobie od 16.8.2012 do 20.8.2012 zo sumy 16.380,36 eur v sume 8,19 eur, od 21.8.2012 do 23.9.2012 zo sumy 7.154,40 eur v sume 24,32 eur, od 24.9.2012 do 10.12.2012 zo sumy 1.789,92 eur v sume 8,56 eur a od 11.12.2012 do dňa vyhlásenia reštrukturalizácie 9.10.2015 zo sumy 873,95 eur v sume 90,18 eur, spolu úrok z omeškania v sume 131,28 eur. Spolu uplatnil žalobca ako veriteľ v prihláške por. č. 1 pohľadávku v sume 1.005,23 eur. Zostatok pôvodnej pohľadávky v sume 1.789,92 eur zanikol na základe zápočtu len v časti 915,97 eur a vo zvyšnej časti v sume 873,95 eur, ktorú si žalobca ako veriteľ v prihláške uplatnil ako istinu nie je pohľadávka zaniknutá. Z dôvodu omeškania si veriteľ uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré tiež nezanikli. 9. Dôkazy: zmluva o dielo, faktúra, výpis z účtu, dohoda o zápočte. Správca ale túto pohľadávku poprel lebo vraj celá zanikla započítaním, čo nie je pravda. 10. Na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom č. XX/XX/P z 29.6.2011 účinnej od 21.7.2011 vykonal veriteľ pre dlžníka montážne a zváračské práce. Za vykonané práce veriteľ faktúrou č. XXXXXXX z 31.7.2012 splatnou 15.9.2012 dlžníkovi vyúčtoval sumu 13.994,88 eur. Dlžník splátkou za vykonané práce zaplatil veriteľovi 1.10.2012 sumu 10.786,06 eur a ostal dlhovať veriteľovi sumu 3.208,82 eur. Veriteľ zastúpený advokátom preto 22.2.2013 podal na Okresnom súde Košice II na dlžníka žalobu na zaplatenie 3.208,82 eur s prísl., pozostávajúcim z úrokov z omeškania a náhrady trov súdneho konania. na základe žaloby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil dlžníkovi, aby veriteľovi zaplatil sumu 3.208,82 eur, úroky z omeškania a náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podal dlžník odpor. Veriteľ zastúpený advokátom sa na základe výzvy súdu k podanému odporu písomne vyjadril. Súd vyjadrenie k odporu doručil dlžníkovi a dlžník svoj dlh uznal a dlhovanú istinu v sume 3.208,82 eur dňa 20.11.2014 zaplatil na bankový účet veriteľa, ale nezaplatil veriteľovi úrok z omeškania a náhradu trov súdneho konania. Veriteľ zastúpený advokátom preto písomným podaním doručeným súdu a upresneným na pojednávaní na súde dňa 9.12.2014 vzal žalobu v celej istine v sume 3.208,82 eur späť. Dňa 9.12.2014 súd rozsudkom sp. zn. 33Cb/96/2013 konanie v časti o zaplatenie 3.208,82 eur zastavil a uložil dlžníkovi zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania a trovy konania spolu v sume 779,20 eur. Proti výrokom súdu o povinnosti zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania a náhradu trov konania podal dlžník odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach doteraz nerozhodol. Veriteľ zastúpený advokátom sa na základe výzvy súdu k podanému odvolaniu dlžníka písomne vyjadril. Žalobca si ako veriteľ uplatnil v prihláške por. č. 2 úrok z omeškania v rovnakom rozsahu v akom súd rozsudkom zo dňa 9.12.2014 uložil zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania, t.j. vo výške 3,65% ročne zo sumy 13.994,88 eur od 16.9.2012 do 30.9.2012, čo činí sumu 20,99 eur a zo sumy 3.208,82 eur od 1.10.2012 do 19.11.2014, čo činí sumu 250,28 eur, spolu úrok z omeškania v sume 271,27 eur. Žalobca si ako veriteľ uplatnil v prihláške por. č. 2 aj trovy konania na súde a to v rovnakom rozsahu v akom súd rozsudkom z 9.12.2014 uložil dlžníkovi zaplatiť veriteľovi náhradu trov súdneho konania v sume spolu 779,20 eur, ktorých rozpis je po položkách uvedený v odôvodnení rozsudku súdu a naviac si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby Vyjadrenie veriteľa k odvolaniu dlžníka proti rozsudku podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 60,58 eur + 8,39 eur. Žalobca si ako veriteľ uplatnil v prihláške por. č. 2 náhradu všetkých trov súdneho konania spolu v sume 848,17 eur. Spolu s úrokom z omeškania si v prihláške por. č. 2 uplatnil pohľadávku v sume 1.119,44 eur. 11. Dlžník tým, že počas súdneho konania svoj dlh zaplatil, uznal tento svoj dlh a spôsobil, že súdne konanie v tejto časti muselo byť zastavené a žalobcovi preto patrí úrok z omeškania za omeškanú platbu dlhu a aj trovy konania vzniknuté žalobcovi za súdne konanie. Rozsudkom súdu z 9.12.2014 preukazujeme skutočnosť, že súdne konanie muselo byť zastavené z viny dlžníka/výrok rozsudku o zastavení konania na zaplatenie sumy 3.208,82 eur je právoplatný/a tiež odôvodnenosť aj výšku v prihláške uplatnených trov súdneho konania. Dôkazy: faktúra, výpis z účtu, rozsudok, výzva súdu zo 16.2.2015, vyjadrenie veriteľa k odvolaniu dlžníka. 12. Správca túto pohľadávku poprel, lebo do povolenia reštrukturalizácie o nej súd právoplatne nerozhodol. Ale ešte pred rozhodnutím súdu žalovaný pohľadávku uznal a zaplatil istinu žalobcovi, na základe čoho žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a trovy konania, čo si žalobca uplatnil v prihláške. Žalovaný však podal proti uvedenému rozhodnutiu súdu odvolanie, o ktorom do povolenia reštrukturalizácie nebolo rozhodnuté. 13. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že v tejto veci boli a sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. i v zmysle § 257 C.s.p. a súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie veriteľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 16. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.5.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 19. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V napadnutej časti a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup navrhovaný odvolateľom. V prejednávanom prípade odvolací súd nemá možnosť posudzovať okolnosti. Týkajúce sa vzniku pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré sa týkajú prípadných iných súdnych konaní, na ktoré poukázal odvolateľ. 22. Z vyššie uvedených dôvodoch odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal výlučne z princípu úspešnosti v prejednávanej veci tak ako to má na mysli ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 1 C.s.p. posúdil napadnutý výrok ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).