Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898768 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7201898768.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr.Viery Bodnárovej v spore žalobkyne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanému F. W., D. XX.XX.XXXX, N. S. G., H. Č.. X, o zaplatenie 6.376,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.09.2015 č. k. 27C/1430/2001-157 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 6.376,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne od 01.08.2000 zo sumy 6.376,12 Eur až do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.376,12 eur so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.8.2000 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 318,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody voči žalovanému, ktorý nárok na ňu prešiel v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka po vyplatení poistného plnenia poškodenej (poistenej) I. U. v celkovej výške 6.376,12 Eur titulom škody spôsobenej žalovaným. 3. Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1, 3, § 438, § 442 ods. 1, 2, § 813 ods. 1 a § 827 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Vykonaným dokazovaním vzal okresný súd za preukázané, že v dňoch 01.06. až 02.06.1999 žalovaný sa vlámal do predajne drogérie v Košiciach, na Triede SNP 1, odtiaľ odcudzil tovar a poškodil zariadenie, čím spôsobil majiteľke predajne I. U. škodu najmenej vo výške 5.948 Sk na odcudzenom tovare a 8.993 Sk na poškodenom zariadení. Za tento (a ďalšie) skutok (skutky) bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 2T/59/2006-2695 zo dňa 24.07.2013 uznaný vinným z trestného činu krádeže v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci a bol mu uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov. Súd právne kvalifikoval konanie žalovaného ako trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci. Tento čin spáchal pre zárobok a spôsobil týmto činom značnú škodu. Taktiež poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nepatrnú. Žalobkyňa likvidovala poistnú udalosť na základe vykonaného poistného šetrenia, inventúry a oznámenia poškodenej a plnila poistné plnenie v celkovej výške 192.087,- Sk. Listom zo dňa 13.7.2000 vyzvala žalovaného na úhradu poistného plnenia poskytnutého poistenej v lehote do 15 dní. Okresný súd konštatoval, že žalovaný síce v priebehu konania namietal výšku spôsobenej škody, nezúčastnil sa ale ani jedného pojednávania, kde by predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o žalobkyňou nesprávne vyčíslenej škode. Naopak žalobkyňa súdu predložila súpis odcudzeného tovaru, tovaru po krádeži vráteného a daňový doklad po vykonanej inventúre ku dňu 2.6.1999. Konštatoval, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že výška vymáhanej čiastky nekorešponduje s výškou škody uvedenej v právoplatnom rozsudku (v trestnom konaní), resp. že škodu v žalovanej sume nespôsobil a neuniesol dôkazné bremeno. 4. S poukazom na ust. § 559 ods. 1, 2, § 563 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 okresný súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo, a to 17,6% úrok z omeškania ročne z priznanej sumy od 1.8.2000 do zaplatenia. Okresný súd konštatoval, že žalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil ani na výzvu žalobkyne zo dňa 13.7.2000, dostal sa tak uplynutím lehoty na plnenie do omeškania. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 318,50 eur proti neúspešnému žalovanému. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa obsahu odvolania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.. V odôvodnení odvolania konštatoval, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, naopak konštatoval, že to, že sa nezúčastňoval pojednávaní, súd „otočil“ v jeho neprospech. Mal za to, že zo strany žalobkyne bol síce daný výpočet ňou zaplatenej škody, ale žalobkyňa nijako nedokázala, že danú škodu spôsobil a súd prvej inštancie neskúmal, iba jednostranne rozhodol, že žalobkyňa musí mať pravdu, ak má výpis z inventúry. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že vrátil tovar iba vo výške 5.948,- Sk a ostatný tovar nie. Uviedol, že je to len dedukcia a náklonnosť k strane poisťovne, tovar mu zaistila polícia a tá tovar poškodenej vrátila. Polícia ho stíhala iba za krádež tovaru vo výške 5.948,- Sk a takto bola podaná aj obžaloba. Odcudzenie nijakého iného tovaru z danej prevádzky mu kladené za vinu nebolo a nikdy ho nevzal a konštatoval, že iba uplatniť si nárok na náhradu škody nestačí ako dôkaz. Dôkazom sa zaoberal súd v trestnom konaní a toto bral ako dôkazné bremeno, preto súhlasil s pojednávaním súdu v jeho neprítomnosti. 7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na ust. § 120 O.s.p., v zmysle ktorého strany sporu musia všetky dôkazy predložiť alebo ich označiť skôr, ako sa vyhlási rozhodnutie vo veci samej. Uviedla, že žalovanému nič nebránilo zúčastňovať sa pojednávaní a navrhovať dôkazy, resp. namietať tvrdenia žalobkyne. Pretože sa tak nestalo a žalovaný súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, súd zvážil všetky navrhované dôkazy a tvrdenia a v zmysle týchto rozhodol. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 16.06.2016 v zmysle ust. § 46 ods. 2 O.s.p.. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP; odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. e/, f/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je iba čiastočne dôvodné. 10. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 6.376,12 Eur vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.08.2016 o 12,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 28.10.2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016). 14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. t. j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 16. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 17. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené. 20. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver v potvrdenej časti, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v rozsahu uvedenom v petite. 22. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 23. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu za poistné plnenie (ust. § 813 ods. 1 a § 827 OZ) poskytnuté za škodu spôsobenú poistencovi žalobkyne v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie skúmal aj splnenie jednotlivých predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko samotná zodpovednosť za škodu ako aj výška škody bola namietaná žalovaným v rámci civilného konania a poškodená sa v trestnom konaní nepripojila k uplatneniu nároku na náhradu škody. 24. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 25. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. 26. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal žalobca zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ust. § 415 OZ. 27. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. 28. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná. Nemožno ju len predpokladať. 29. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá, či nevedomá nedbanlivosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch zákonných predpokladov súčasne a tieto predpoklady vždy musí preukázať poškodený, t.j. žalobca. Zavinenie nemusí poškodený preukazovať, zákonodarca ho prezumuje a dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, t.j. žalovaný (v zmysle ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil). 30. Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu žalovaného, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení tohto predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú poistencovi žalobkyne v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný bol na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.07.2013 č. k. 2T/59/2006-2695 odsúdený (aj) pre trestný čin krádeže, ktorého sa dopustil v predajni poškodenej I. U., v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci a bol mu uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 24.07.2013. 31. Týmto rozhodnutím bol okresný súd viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru o splnení prvého z predpokladov zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného na základe vyššie uvedeného rozsudku. 32. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa tvrdenia, že žalobkyňa nijako nedokázala, že danú škodu spôsobil žalovaný a súd prvej inštancie túto skutočnosť neskúmal, je preto nenáležitá. 33. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný aj vznik škody v dôsledku vyššie uvedeného zavineného protiprávneho konania žalovaného v celom žalobou uplatnenom rozsahu. 34. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bola preukázaná škoda poistenca žalobkyne vo výške 6.376,12 Eur (192.087 Sk), ktorá bola zistená porovnaním stavu zásob tovaru poškodenej pred krádežou zo dňa 02.06.1999, stavu zásob tovaru po krádeži na základe inventúry, a po odrátaní hodnoty tovaru vráteného po krádeži. Hodnota odcudzeného tovaru (nevráteného) po krádeži predstavovala sumu 192.086,60 Sk. Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci likvidácie poistnej udalosti zo strany žalobkyne. Žalovaný v odvolaní namietal tvrdenie okresného súdu, že tovar vo výške 5.948 Sk vrátil a ostatný nie. Tvrdil, že bol stíhaný iba za krádež tovaru vo výške 5.948 Sk, ktorý zaistila polícia. Odvolací súd sa nestotožnil s uvedenou odvolacou námietkou žalovaného. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, naopak vrátenie tovaru iba v tejto hodnote vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.07.2013 sp. zn. 2T/59/2006, v ktorom sa uvádza, že tovar zaistený dňa 18.06.1999 pri domovej prehliadke v byte obvineného (žalovaného) v hodnote 5.948 Sk bol poškodenej vrátený, pričom žalovaný spôsobil poškodenej škodu najmenej vo výške 5.948 Sk. 35. K odvolacej námietke žalovaného, že odcudzenie nijakého iného tovaru z danej prevádzky mu nebolo kladené za vinu a nikdy ho nevzal odvolací súd uvádza, že skutočnosť o spáchaní trestného činu krádeže v dňoch 01. - 02.06.1999 na ul. Tr. SNP č. 1 v objekte FNsP bola jednoznačným spôsobom preukázaná v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania predmetného skutku, pričom okresný súd sa konkrétnou výškou škody nezaoberal. Ustálenie výšky škody bolo predmetom likvidácie poistnej udalosti a následne tohto súdneho konania. 36. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody poškodenej v dôsledku vyššie uvedeného zavineného protiprávneho konania žalovaného. 37. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného ohľadne nevykonania dokazovania vo vzťahu k výške škody. Dokazovanie je časť civilného procesu, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. V tomto konaní však žalovaný žiadne návrhy na vykonanie dokazovania súdu nepredniesol, nepredložil žiadne listinné dôkazy a neuviedol žiadne iné skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Neuniesol preto v tomto smere dôkazné bremeno na preukázanie škody v ním tvrdenom rozsahu t. j. že škodu okrem sumy 5.948 Sk (hodnota vráteného tovaru) nespôsobil. Žalovaný má v konaní totiž nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno svoje tvrdenia preukázať (dôkazné bremeno). Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak vychádzal z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a ktorými žalobkyňa preukázala rozsah škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného. 38. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní nepochybne preukázané, že poškodenej - poistencovi žalobkyne bola spôsobená zo strany žalovaného škoda vo výške 6.376,12 Eur. Rovnako bolo v konaní preukázané (žalovaný to ani nenamietal), že zo strany žalobkyne bolo poistné plnenie poškodenej vyplatené vo výške 6.376,12 Eur (192.087 Sk, t. j. dňa 28.07.1999 suma 100.000 Sk a dňa 30.05.2000 suma 92.087 Sk). Z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni s poukazom na ust. § 813 ods. 1 OZ a § 827 OZ voči žalovanému nárok na náhradu za vyplatené poistné plnenie v celkovej výške 6.376,12 Eur. 39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 6.376,12 Eur v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 40. Vecne nesprávne však súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne od 01.08.2000 zo sumy 6.376,12 Eur až do zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 41. Predmetom odvolacieho konania je aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne od 01.08.2000 zo sumy 6.376,12 Eur až do zaplatenia, ktorú žalobkyňa vyplatila titulom náhrady škody poškodenej I. U. z poistnej udalosti. Žalobkyňa plnila poškodenej dňa 28.08.1999 sumu 3.319,39 Eur (100.000 Sk) a dňa 30.05.2000 sumu 3.056,73 Eur (92.087 Sk), spolu 6.376,12 Eur (192.087 Sk). 42. Z vyššie uvedeného listinného dokladu obsiahnutého v spise na č.l. 6 je zrejmé, že žalobkyňa plnila poistenej náhradu škody, ktorá jej vznikla vyššie popísaným trestným činom, ktorého sa dopustil žalovaný a v tomto plnení nie sú zahrnuté aj úroky z omeškania. 43. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 44. V uvedenom ustanovení ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. K tejto cesii dochádza okamihom plnenia a v jej rámci vstupuje poistiteľ do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Nárok, ktorý pôvodne patril poškodenému poistenému, prechádza na poistiteľa aj s príslušenstvom, t.j. aj s úrokmi z omeškania, ak poistiteľ poistenému uhradil aj tieto úroky. 45. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že prechod práva poisteného na poistiteľa je limitovaný rozsahom výšky škody, ktorú je zodpovedný subjekt povinný uhradiť. Prechod práva na náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poistenému. Na poistiteľa nemôže prejsť právo na náhradu škody vo väčšom rozsahu, než ho mal sám poškodený poistený, v opačnom prípade by poistiteľ získal viac práv, než mal poškodený, na miesto ktorého poistiteľ vstúpil do právneho vzťahu. Nejde tu o vznik nového práva. Prechod práva poisteného na poistiteľa nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. 46. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prechod práva na žalobkyňu je limitovaný výškou plnenia, ktoré sama poskytla poistenej. Keďže však žalobkyňa plnila iba istinu bez príslušenstva, v danom prípade bez úrokov z omeškania, nemá nárok na zaplatenie týchto úrokov z omeškania. Takýto nárok by žalobkyni vznikol iba v tom prípade, ak by poškodenej I. U. uhradila aj tieto úroky. 47. Za situácie, že žalobkyňa neuhradila poistenému úroky z omeškania, uplatnenie nároku na úroky z omeškania voči žalovanému by bolo uplatnením nového práva voči nemu, ktoré však podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyni nevzniklo. 48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, ak priznal žalobkyni bez ďalšieho úroky z omeškania odo dňa 01.08.2000 (deň uvedený v žalobe), lebo vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že súčasťou plnenia žalobkyne poškodenej I. U. neboli úroky z omeškania (viď R 27/1977). 49. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní, odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o trovách celého konania, teda aj o trovách konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu v konaní (žalobkyňa bola v konaní úspešná čo do priznania istiny 6.376,12 Eur, žalovaný bol v konaní úspešný čo do úrokov z omeškania 17,6% ročne zo sumy 6.376,12 Eur od 01.08.2000 do zaplatenia, pričom kapitalizovaný úrok ku dňu rozhodnutia súdu prevyšoval istinu) odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).