Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/812/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898809 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7201898809.5 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Archívny dom, s.r.o., so sídlom v Prešove, Budovateľská 67, IČO: 36 469 238, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Šoltésovej č. 5 proti žalovanej R. L., nar. X.XX.XXXX, bytom G. B., E. X, zastúpenej JUDr. Patríciou Uhrínovou, bytom v Košiciach, Krosnianska 47, o zaplatenie 69 408,48 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 7.8.2015 č.k. 18C/545/2001-386 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 6 226,06 eur spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch v sume 116,18 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 6 109,88 eur v prospech právneho zástupcu žalobcu v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobou zo dňa 1.8.2001 v spojení s jej úpravou (späťvzatím) v časti návrhu na vydanie veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 69 408,48 eur ako náhrady škody za terénny automobil zn. Mercedes-Benz ML 320, EČ L.-XXXBX. V odôvodnení uviedol, že svojim rozsudkom zo dňa 11.5.2011 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 69 408,48 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 4 688,28 eur. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.4.2013 pod č.k. 1Co/294/2011-333 potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a tento zrušil vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 29.11.2013 súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2014 (č.l. 377). Na základe toho súd prvého stupňa napadnutým uznesením opätovne rozhodol o trovách konania účastníkov a toto rozhodnutie založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu priznal náhradu trov konania z titulu zaplatených súdnych poplatkov a taktiež z titulu trov právneho zastúpenia. Tieto trovy v odôvodnení uznesenia aj položkovite vyčíslil s tým, že celkovo trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa žalobcu predstavujú sumu 4 572,06 eur a trovy odvolacieho konania predstavujúce odmenu a náhradu nákladov advokáta za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 predstavujú sumu 2 x 559,33 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 27.3.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci priznal odmenu vo výške 1/4 tarifného základu v sume 139,83 eur. S pripočítaním režijných paušálov v sume 1 x 7,41 eur a 2 x 7,81 eur predstavuje celková náhrada odvolacích trov sumu 1 281,52 eur a s pripočítaním DPH sumu 1 537,82 eur. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že toto zakladá na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p., keďže má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom k tomu, že odvolanie s takýmto obsahom nespĺňalo náležitosti odvolania podľa ust. § 205 ods. 1 a § 205 ods. 2 O.s.p., odvolací súd uznesením zo dňa 27.11.2015 vyzval žalovanú na doplnenie svojho odvolania. Táto doplnila svoje odvolania podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17.12.2015, v ktorom uviedla, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Má však za to, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 150 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje dĺžku trvania súdneho konania v trvaní 12 rokov, skutočnosť, že v roku 2006 došlo prvostupňovým súdom pôvodne k zamietnutiu žaloby, v priebehu konania bolo preukázané, že v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.2.2011 došlo žalobcovi k poskytnutiu finančných prostriedkov v celkovej výške 2 091 000,00 Sk zo strany manžela žalovanej v pozícii veriteľa a rovnako bolo preukázané, že k vráteniu poskytnutej pôžičky nedošlo. Žalobca v pozícii dlžníka si teda na jednej strane ponechal finančné prostriedky v celkovej výške 2 091 000,00 Sk z titulu poskytnutej pôžičky a na druhej strane získal v súdnom konaní nárok na úhradu sumy 69 408,48 eur, predstavujúcej hodnotu predmetu zabezpečenia tejto pohľadávky, čo žalovaná považuje za neprimerané tvrdé, resp. odporujúce dobrým mravom. Ďalej konštatovala, že právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva bola v rozhodnej dobe (rok 2001) veľmi všeobecná a nedostačujúca a stanovisko o nemožnosti uspokojenia sa veriteľa týmto spôsobom zaujala až neskoršia súdna prax. S poukazom na tieto dôvody žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že odvolaním je napadnuté uznesenie) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s podmienkami pre rozhodnutie o trovách konania a aj správne v tejto otázke rozhodol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového uznesenia a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje k týmto za potrebné dodať. V ust. § 150 ods. 1 O.s.p., na ktoré sa žalovaná odvoláva je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, u ktorého sú inak splnené predpoklady na priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a s úctou k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tom konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel znáša svoje náklady sa bude preto javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, zo správania sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15.10.2008 výrazne zmenila doterajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencii podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo skúmanie najmä majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následné skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoje účastníkov v priebehu konania a podobne. Na rozdiel od toho nové ust. § 150 ods. 1 O.s.p. druhá veta, ako prioritné (nie však výlučné) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov je správne. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zníženie, resp. nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi neboli v konaní splnené podmienky. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že takýmto dôvodom nie sú nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, a to s poukazom na skutočnosť, že tieto pomery žalovanej boli súdom prvého stupňa prešetrované a bolo rozhodnuté o nepriznaní jej oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 29.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.7.2014. Pri vyhodnocovaní správania sa žalovanej v konaní odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že táto bola držiteľkou motorového vozidla, ktorého vydanie bolo v pôvodnej žalobe uplatnené od 1.6.2001 a toto bolo ňou prevedené na ďalšieho držiteľa spoločnosť Kontrakt s.r.o. dňa 16.10.2001, t.j. mesiac po tom, čo tejto bola doručená žaloba (dňa 14.9.2001). Žalovaná tak vykonala úkon, ktorým previedla vozidlo na inú osobu napriek tomu, že vedela, že vydanie tohto vozidla je predmetom konania vo veci samej. Táto vo svojom vyjadrení dňa 30.9.2005 uviedla, že je oprávnenou držiteľkou tohto motorového vozidla, pričom pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.11.2005 už uviedla inú skutočnosť a to, že motorové vozidlo predala po niekoľkých mesiacoch užívania. V období od februára 2009 do 12.8.2009 žalovaná v konaní nepreberala poštové zásielky na známej adrese a súd vykonával rozsiahle šetrenie miesta, kde sa táto zdržiava a až dňa 12.8.2009 oznámila súdu svoju novú adresu. Za právne významnú skutočnosť pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd v súlade so záverom súdu prvého stupňa považuje to, že žalovaná pri vyplňovaní tlačiva pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov neuviedla podstatné skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov zatajila skutočnosť, že je konateľkou spoločnosť BRAND FOOD s.r.o., ktorá je majetkovo prepojená so spoločnosťou STRATEGY CAPITAL GROUP Inc. so sídlom v Seychelskej republike a táto spoločnosť je rovnako majetkovo prepojená so spoločnosťou Majetková s.r.o., ktorá je vlastníkom rodinného domu, v ktorom žalovaná býva a rovnako je majetkovo prepojená so spoločnosťou Limited SK s.r.o., v ktorej je zamestnaná ona, ako aj jej manžel. Dôvodom pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je ani skutočnosť, že žalobca nevrátil manželovi žalovanej označenú pôžičku, keďže bolo na jeho rozhodnutí uplatniť si takýto nárok voči žalobcovi na súde, pokiaľ si bol vedomý jeho dôvodnosti. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že správanie sa žalovanej počas konania nedáva základ pre vyvodenie záverov o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a teda pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. S poukazom na tieto dôvody uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.