Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/746/2014 z 26. 4. 2016

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/746/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899505
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7201899505.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej
a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcov: 1/ L. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Z., X. XX, 2/ X. Z., nar. X.X.XXXX, bytom v Z. - X., Ku M. XX, 3/ L. W., nar. X.XX.XXXX, bytom v
Z. - X., X. XXX, 4/ Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z. - X., Q. P. XXX/XX, 5/ X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Z., F. XXXX/XX, 6/ X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., V. XXXX/XX, 7/ O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Z., U. XXX/XX, 8/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., X. XXX/XXX, 9/ X.. R. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom v H., P. XXX/X, D. republika, XX/ X.. E. Roháčová, nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., Z. XXXX/XX, XX/
U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., A. 5, XX/ X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., V. XX, XX/ X. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom v Z. - M., X. XX, XX/ F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., F. XX, XX/ L. Semanová,
nar. X.X.XXXX, bytom v Z., A. XX, XX/ Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom v Z., Q. X a XX/ X. Hudáková, nar.
8.1.1938, bytom v Košiciach, Varšavská 2483/3, všetci právne zastúpení JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, proti žalovanému TCS EURO, s.r.o. so sídlom v
Trnave, Skladová 2, IČO: 36 218 936, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40, o určenie vlastníckeho práva, o zaplatenie peňažnej sumy a o
vzájomnom návrhu žalovaného na náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo 7. mája 2014, č. k. 11C/266/2001-1123

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým súd

určil, že nehnuteľnosť - pozemok s parc. č. XXX/XXX o výmere X.XXX mX oddelený P. plánom č. XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhotoveným spol. P. s.r.o., L. 9, Z., z pôvodného pozemku parc. č. XXX/
XXX o výmere X.XXX m2, zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom V. katastra Z., LV č. XXXXX,
kat. úz. F. X., obec Z. - F., okres Z. IV, ktorý P. plán č. XX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
patrí v spoluvlastníckom podiele XX/XX do dedičstva po poručiteľovi D. A., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa
XX.X.XXXX, naposledy bytom X. XXX, Z., v spoluvlastníkom podiele X/XX do dedičstva po poručiteľke X.
Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Na kope 1, Z., v spoluvlastníkom
podiele X/XX do dedičstva po poručiteľke Z. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy
bytom v U. č. XXX a do podielového spoluvlastníctva v spoluvlastníckom podiele X/XX L. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XX, Z., v podiele XX/XX X. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom Ku M. XX, Z., v
podiele X/XX L. W., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXX, Z., v podiele X/XX U. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. 5, Z., v podiele X/XX X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, Z., v podiele X/XX X. D., rod. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Z., v podiele X/XX F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z., v podiele X/
XX L. V., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, Z., v podiele X/XX Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. 6, Z.
a v podiele X/XX X. A., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom W. 3, Z.

a vo výroku, ktorým vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie XXX.XXX,XX O. s prísl. zamietol.

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu X.XXX,XX O. do dedičstva po poručiteľovi D. A., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy



bytom X. 174, Z., sumu XXX,XX O. žalobcovi v 1. rade - L. A., sumu X.XXX,XX O. žalobkyni v 2. rade - X.
Z., sumu XXX,XX O. žalobkyni v 3. rade - L. W., sumu XXX,XX O. do dedičstva po poručiteľke X. Z., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Na kope 1, Z., sumu XXX,XX O. do dedičstva
po poručiteľke Z. Kelbelovej, nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom U. č. XXX, sumu
XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - U. A., sumu XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - X. A., sumu XXX,XX O.
žalobkyni v XX. rade - X. D., sumu XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - F. A., sumu XXX,XX O. žalobkyni
v XX. rade - L. V., sumu XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - Q. A. a sumu XXX,XX O. žalobkyni v XX.
rade - X. A. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

J. súd Z. II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o vydanie
a vypratanie nehnuteľnosti zastavil a ďalším výrokom určil, že nehnuteľnosť - pozemok s parc. č. XXX/
XXX s výmerou X.XXX mX oddelený P. plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vyhotoveným spol.
P. s.r.o., L. 9, Košice, z pôvodného pozemku parc. č. XXX/XXX s výmerou X.XXX m2, zapísaného v
katastri nehnuteľností, vedenom V. katastra Z., LV č. XXXXX, kat. úz. F. X., obec Z. - F., okres Z. IV,
ktorý P. plán č. XX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, patrí v spoluvlastníckom podiele XX/XX
do dedičstva po poručiteľovi D. Hudákovi, nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom X.
XXX, Z., v spoluvlastníkom podiele X/XX do dedičstva po poručiteľke X. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Na kope 1, Z., v spoluvlastníkom podiele X/XX do dedičstva
po poručiteľke Z. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom v U. XXX a do
podielového spoluvlastníctva v spoluvlastníckom podiele X/XX L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Z.,
v podiele XX/XX X. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom Ku M. XX, Z., v podiele X/XX L. W., rod. A., nar.
X.XX.XXXX, bytom X. XXX, Z., v podiele X/XX U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 5, Z., v podiele X/XX
X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, Z., v podiele X/XX X. D., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX,
Z., v podiele X/XX F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z., v podiele X/XX L. V., rod. A., nar. X.X.XXXX,
bytom A. XX, Z., v podiele X/XX Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. 6, Z. a v podiele X/XX X. A., rod. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom W. 3, Z..

N. výrokom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu X.XXX,XX O. do dedičstva po poručiteľovi
D. Hudákovi, nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom X. XXX, Z., sumu XXX,XX O.
žalobcovi v 1. rade - L. A., sumu X.XXX,XX O. žalobkyni v 2. rade -X. Z., sumu XXX,XX O. žalobkyni
v 3. rade - L. W., sumu XXX,XX O. do dedičstva po poručiteľke X. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.X.XXXX, naposledy bytom Na kope 1, Z., sumu XXX,XX O. do dedičstva po poručiteľke Z. Z., nar.
X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom U. XXX, sumu XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - U.
A., sumu XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - X. A., sumu XXX,XX O. žalobkyni v XX. rade - X. D., sumu
XXX,XX O. žalobcovi v XX. rade - F. A., sumu XXX,XX O. žalobkyni v XX. rade - L. V., sumu XXX,XX
O. žalobcovi v XX. rade - Q. A. a sumu XXX,XX O. žalobkyni v XX. rade - X. A., v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

W. návrh žalovaného na zaplatenie XXX.XXX,XX O. s prísl. súd zamietol a vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

R. tak na základe návrhu žalobcov, resp. právnych predchodcov žalobcov (v 4. - XX. rade), ktorí sa aj po
opakovanom pripustení zmeny návrhu (čl. XX a XXX spisu) uznesením z 2. augusta XXXX, č. k. XXC/
XXX/XXXX-XXX, domáhali určenia, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX s
výmerou X.XXX mX z celkovej výmery X.XXX mX - zastavané plochy, zapísanej na LV č. XXXXX pre kat.
úz. Z. - mesto, ďalej uloženia povinnosti žalovanému vypratať a vydať nehnuteľnosť parc. č. XXX/XXXX s
výmerou X.XXX mX z celkovej výmery X.XXX mX - zastavané plochy, zapísané na LV č. XXXXX pre kat.
úz. Z., ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom jednotlivo presne určené sumy podľa
platobných výmerov daňového úradu. N. nárokov sa žalobcovia domáhali na tom skutkovom základe,
že 6. februára XXXX so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti - novovytvorenej
parcely KN č. XXX/XXX z parcely č. XXXX s výmerou X.XXX m2, zapísanej v pôvodnom LV č. XXXXX,
aktualizovaný LV č. XXXXX, pre kat. úz. Z. - F. s tým, že zmluvne dohodnutú kúpnu cenu žalovaný bol
povinný zaplatiť do XX dní od splnenia podmienok uvedených v čl. E.. bod 2. písm. a) a b) zmluvy, avšak
aj napriek ich splneniu kúpnu cenu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania; aj dodatočná primeraná
lehota na plnenie, ktorú žalovanému poskytli do XX.X.XXXX, uplynula márne. Y., že vlastnícke právo k



inkriminovanej nehnuteľnosti žalovaný nadobudol účinne vkladom č. W Na základe uvedeného v súlade
s ust. čl. IV. bod 3. predmetnej kúpnej zmluvy, v nadväznosti na ust. § 48 ods. X a § 5X7 ods. 1 J.. zák.
uviedli, že 2. februára XXXX od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti účinne odstúpili, pričom žalovaný
aj napriek tomu, že nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, využíva k nehnuteľnosti všetky vlastnícke práva.
Y. povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom jednotlivo presne určené sumy podľa platobných výmerov
daňového úradu sa žalobcovia domáhali z dôvodu, že po uzavretí kúpnej zmluvy a prevode vlastníckeho
práva na žalovaného, každému z nich daňový úrad vyrubil daň z prevodu nehnuteľnosti, ktorú museli
zaplatiť z vlastných prostriedkov. Y., že ak by si žalovaný splnil zmluvnú povinnosť a zaplatil kúpnu cenu,
mali by dosť finančných prostriedkov na zaplatenie tejto dane.

S. po začatí konania (dňa XX.X.XXXX) žalobca v 1. rade D. A. zomrel, súd v konaní pokračoval s jeho
dedičmi na základe osvedčenia o dedičstve z XX. decembra XXXX vydaného notárkou F.. O. Q. pod
sp. zn. XXD/XX/XXXX-XX, U. XX/XX, a to s Q. A., pôvodným žalobcom v XX. rade, F. A., pôvodným
žalobcom v XX. rade a L. V., pôvodne žalobkyňou v XX. rade.

Po začatí konania, dňa XX.X.XXXX, zomrela aj žalobkyňa v 6. rade Z. Z., súd preto na základe
osvedčenia o dedičstve z 2. februára XXXX, vydaného notárkou F.. C. H. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX,
U. XX/XXXX, pokračoval v konaní s jej dedičmi - N. Q., X.. R. V. a X.. E. R..

Z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne v 5. rade X. Kolibárovej (dňa XX.X.XXXX), súd na základe
potvrdenia notára F.. Q. W., vydaného z dedičského spisu sp. zn. XXD/XXX/XXXX, U. XX/XXXX J. súdu
Z. II, pokračoval v konaní s dedičmi - Q. Z., X. W., X. Q. a O. X..

Q. podaním doručeným súdu 10. októbra 2012 (č.l. 604 spisu) žalobcovia zobrali späť návrh v časti na
vydanie a vypratanie nehnuteľnosti a žiadali, aby súd určil, že sú spoluvlastníkmi, resp. že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po poručiteľovi Františkovi A. a po poručiteľke Z. Z., nehnuteľnosť - parcela parc. č.
XXX/XXX s výmerou X.XXX m2, nachádzajúca sa v kat. úz. F. X., oddelená geometrickým plánom č.
XX/XXXX zo XX. októbra XXXX, vyhotoveným spoločnosťou P., s.r.o., L. 9, Z., z parcely č. XXX/XXX
s výmerou X.XXX m2, nachádzajúca sa v kat. úz. F. X., a to v uvedených spoluvlastníckych podieloch
a aby uložil povinnosť žalovanému zaplatiť im jednotlivo určené sumy, resp. aby určil, že konkrétne
určené sumy patria do dedičstva po poručiteľovi D. A. a poručiteľke Z. Z.. V. uznesením vyhláseným na
pojednávaní konanom XX. októbra XXXX za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania zmenu
petitu na základe návrhu žalobcov pripustil. C. vo vyjadrení z 8. novembra XXXX (č.l. XXX spisu) súhlasil
so späťvzatím žaloby v časti o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti, preto súd podľa ust. § 96 ods. X
O.s.p. konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti zastavil.

C. prehlásil, že on vytvoril všetky podmienky na dodržanie záväzkov zo zmluvy, ako aj účelu, pre ktorý
parcelu od žalobcov kupoval. K vyplateniu kúpnej ceny nedošlo z dôvodov, že žalobcovia nedodržali svoj
zmluvný záväzok vyplývajúci z čl. IV. bod 5. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého boli povinní zriadiť blokáciu
na svojom účte v E. a.s. Z.. Uviedol, že on ako kupujúci nedostal územné rozhodnutie z titulu právnej vady
spôsobenej konaním žalobcov, ktorí 15. júla 1998 uzatvorili prostredníctvom splnomocneného zástupcu
Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, v ktorej sa zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj toho istého
pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej s ním. V ten istý deň splnomocnili tretiu
osobu, aby ich zastupovala v inom územnom konaní viazanom na pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej 6. februára 1998 so žalovaným. Uviedol, že prejavil ochotu odstúpiť od kúpnej zmluvy
s podmienkou náhrady škody vzniknutej protiprávnym a protizmluvným konaním žalobcov. Žalovaný
tvrdil, že nie sú naplnené zmluvné dôvody na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov (čl. IV. bod 3.
kúpnej zmluvy), ktorí svojim konaním znemožnili žalovanému získať rozhodnutie o umiestnení stavby,
kvôli čomu žalovaný nehnuteľnosť kupoval. Vznikla mu tak majetková i nemajetková ujma. Žalovaný
uplatnil v tomto konaní protinávrh, ktorý doplnil písomným podaním doručeným súdu 17. júla 2003
(č.l. 154 spisu). Uviedol, že úmyselným a protizmluvným konaním žalobcov bola mu spôsobená škoda
pozostávajúca z ušlého zisku, vypočítaného ako rozdiel z dohodnutej predajnej ceny 616.200 DEM x
kurz 22,081 Sk/DEM a kúpnej ceny 7.164.000,- Sk, t.j. 6.442.312,- Sk, ako aj škoda z titulu vynaložených
nákladov na spracovanie zámeru vo výške 1.400.000,- Sk. Zároveň žalovaný proti žalobcom uplatnil aj
nemajetkovú ujmu vo výške 2,5 mil. Sk s odôvodnením, že v dôsledku konania žalobcov nemohol splniť
prijatý záväzok svojmu významnému obchodnému partnerovi, na ktorý notárskou zápisnicou prevzal
zálohu. Uvedená skutočnosť ho výrazne poškodila v nadväznej realizácii zákazky „Výstavba čerpacej
stanice Liptovský Hrádok“ a možnej účasti vo výstavbe čerpacej stanice na predmetnom pozemku v



Košiciach, Červený rak a v nadväzných zákazkách. Celkovo navrhol, aby súd uložil žalobcom povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 10.342.312,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 1.1.1999 do
zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
uzavreli 6. februára 1998 ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji dielu 1
s výmerou 5.970 m2 z parc. č. XXXX s pôvodnou výmerou XX.XXX mX - orná pôda, zapísanej na LV č.
XXXXX pre kat. úz. Z. - F. (čl. II. zmluvy). Y. diel X bol vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XX, vyhotoveným E.. W. A. XX. októbra XXXX, z parc. č. XXXX a tvoril časť novovytvorenej parcely KN č.
XXX/XXX s celkovou výmerou X.XXX mX - zastavaná plocha. V čl. E.. X., 2. zmluvy si účastníci dohodli
kúpnu cenu vo výške X.XXX,- Sk/mX, t.j. za X.XXX m2 celkom X.XXX.XXX,- Sk, ktorú sa žalovaný
zaviazal do XX dní vyplatiť predávajúcim podľa výšky ich vlastníckeho podielu na ich účet pre tento účel
vytvorený v peňažnom ústave E. Košice, ktoré čísla účtov žalobcovia mu mali oznámiť. Podľa čl. III.
2. zmluvy, kúpna cena mala byť v Istrobanke, peňažnom ústave žalovaného, viazaná (vinkulovaná) v
prospech žalobcov ako predávajúcich, pričom mala byť žalobcom uhradená podľa bodu 3. tohto článku
po predložení uvedených dokladov Istrobanke, pobočka Košice, a to kópie návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností, potvrdenej Okresným úradom Košice IV., odbor katastrálny a právoplatného rozhodnutia
o vklade vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnosti. Kupujúci, t.j. žalovaný, bol povinný pri prevzatí
právoplatne podpísanej kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva od predávajúcich, t.j.
žalobcov, im predložiť potvrdenie Istrobanky o vinkulácii peňažných prostriedkov v súlade s týmto
bodom. Podľa čl. III. 3. veta prvá zmluvy, zaplatením kúpnej ceny sa rozumela úhrada kúpnej ceny na
účet predávajúcich. Podľa čl. III. 4. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť príslušnému daňovému úradu
daň z prevodu nehnuteľnosti podľa splatnosti dane. Podľa čl. IV. 2. zmluvy, návrh na vklad vlastníckeho
práva v mene predávajúcich, t.j. žalobcov, mal podať žalovaný ako kupujúci. Podľa čl. IV. 3. zmluvy,
žalobcovia ako predávajúci boli oprávnení odstúpiť od zmluvy, ak do 35 dní od predloženia dokladov
uvedených v čl. III. 2. zmluvy, pobočke Istrobanky Košice, nebude z viny žalovaného uhradená kúpna
cena na ich účet. V čl. IV. 5. zmluvy si účastníci dohodli, že „do obdržania právoplatného územného
rozhodnutia bude vyplatená kúpna cena blokovaná na účte predávajúcich v Istrobanke Košice v
ochrannej lehote danej termínom vydania územného rozhodnutia o prípustnosti stavby, maximálne
90 dní“. Žalovaný ako kupujúci sa zaviazal „vyrozumieť Istrobanku Košice najneskôr do 48 hodín od
obdržania právoplatného územného rozhodnutia o prípustnosti stavby s kópiou na predávajúcich“. Podľa
čl. IV. 6. zmluvy, s ohľadom na stav vybavovania územného rozhodnutia mohli zmluvné strany ochrannú
lehotu predĺžiť alebo odstúpiť od zmluvy. V čl. V. 2. zmluvy žalobcovia ako predávajúci sa zaviazali
uvoľniť žalovanému ako kupujúcemu predávaný pozemok a neklásť žiadne prekážky jeho užívaniu pre
realizáciu výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt. Zároveň žalobcovia ako susedia prevádzanej
nehnuteľnosti súhlasili s realizáciou výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt na prevádzanej parcele.
Tento súhlas udelili aj pre územné a stavebné konanie.

Listom z 13. júla 1999 žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, vyzvali žalovaného na vyplatenie
kúpnej ceny z dôvodu, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 6. februára 1998
bol povolený pod č. V3609/98 a žalovaný nadobudol vlastníctvo k časti parcely č. XXXX vyznačenej
geometrickým plánom ako diel č. X s výmerou X.XXX m2, ktorý tvoril súčasť novovytvorenej parcely
č. XXX/XXX s celkovou výmerou X.XXX m2. Poukázali na čl. IV. 3 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého
sú oprávnení odstúpiť od zmluvy, ak do 35 dní od predloženia dokladov uvedených v čl. III. 2. zmluvy,
nebude z viny žalovaného uhradená kúpna cena na ich účet. Uviedli, že obidva požadované doklady,
podmieňujúce vyplatenie kúpnej ceny žalovaný získal 5. januára 1999. Podľa oznámenia notárskeho
úradu notárky Zuzany Karasovej, im mala byť kúpna cena vyplatená do 4. februára 1999, avšak
doposiaľ im vyplatená nebola. Uviedli, že poskytli žalovanému dostatočne dlhý čas na vybavenie
územného rozhodnutia, a doposiaľ územné rozhodnutie nebolo vydané. Oznámili žalovanému, že trvajú
na vyplatení kúpnej ceny najneskôr do 23. júla 1999 s tým, že ak kúpna cena do stanoveného termínu
nebude vyplatená, jednostranne odstúpia od kúpnej zmluvy.

Nakoľko žalovaný dohodnutú kúpnu cenu žalobcom nevyplatil ani v dodatočnej lehote plnenia do
23.7.1999, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, zastúpení JUDr. Antonom Verebom, komerčným
právnikom, oznámili žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej 6. februára 1998, v súlade
s čl. IV. ods. 3 zmluvy, v nadväznosti na ust. § 48 ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
listom z 1. februára 2001. Žalovanému bol tento list doručený 6. februára 2001, čo mal súd preukázané
vyjadrením samotného žalovaného v jeho liste z 24. novembra 2002, ktorý adresoval vtedajšiemu



právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. X. (č.l. 147 spisu). Pokiaľ žalovaný v záverečnom vyjadrení
spochybnil platnosť odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy s odôvodnením, že plnú moc zástupcovi
JUDr. W., ktorý právny úkon odstúpenia od zmluvy v ich mene podpísal, žalobcovia udelili až 2. februára
2001, kým odstúpenie je z 1. februára 2001, žalovaný toto svoje spochybňujúce tvrdenie nepreukázal.

Vyžiadanou kópiou LV č. XXXXX pre kat. úz. F. X. z Z. úradu v Z., V. katastra Z. (č.l. XXX spisu), mal súd
preukázané, že žalovaný bol zapísaný v časti B. LV ako vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 pozemku
parc. č. T./XXX s výmerou 6.162 m2 - zastavané plochy, titulom nadobudnutia na základe kúpnych
zmlúv, vklad ktorých bol povolený pod č. V-XXXX/XX a V-3314/98. Výpisom z katastra nehnuteľností
vytvoreným cez katastrálny portál - LV č. XXXXX mal súd preukázané, že takýto stav pretrvával aj v
čase rozhodovania súdu.

Pripojenou kópiou spisu Okresného úradu Košice IV, odbor katastrálny, sp. zn. V3314/98 (č.l. 443 spisu)
mal súd preukázané, že 16. novembra 1998 bol tomuto úradu doručený návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo 6. februára 1998. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený 15. decembra 1998 pod č. V3314/98. Podľa poznámky Okresného
úradu Košice IV na spisovom obale, zmluvu za žalovaného s vyznačením povolenia vkladu prevzala
5. januára 1999 JUDr. Porubänová. Súčasne z kópie pripojeného spisu Okresného úradu Košice IV,
odbor katastrálny, sp. zn. V 609/98 (č.l. 433 spisu), mal súd preukázané, že na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi Ing. Alexandrom Bádovským ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, žalovaný
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva parcelu označenú ako diel 2 s výmerou 192 m2, odčlenenú
od parcely č. XXXX (s výmerou 799 m2, zapísanú na LV č. XXXXX pre kat. úz. Juh), ktorý diel bol
vytvorený geometrickým plánom č. 17244161-26/97, vyhotoveným Ing. W. A.. Prevádzaný diel č. 2 tvoril
spolu s dielom č. 1 s výmerou 5.970 m2, ktorú žalovaný ako kupujúci nadobudol na základe kúpnej
zmluvy uzavretej 6. februára 1998, novovytvorenú parcelu KN č. XXX/XXX s celkovou výmerou 6.162
m2, druh pozemku - zastavaná plocha. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 15. decembra 1998.

Predloženými kópiami listov notárky C. Z., všetky z 12. januára 1999, mal súd preukázané oznámenie
notárky jednotlivo všetkým žalobcom, že žalovaný ju 5. januára 1999 vyrozumel o vydaní mu listu
vlastníctva a kúpnej zmluvy v ten istý deň. Vyzvala žalobcov na neodkladné oznámenie čísel účtov,
aby mohla do 30 dní, t.j. do 4. februára 1999, vyplatiť im kúpnu cenu. Súčasne ich informovala, že ak
číslo účtu neoznámia, zostane kúpna cena u nej v notárskej úschove a upozornila ich, že im nevznikne
právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko nevyplatenie kúpnej ceny nie je zavinené kupujúcim, t.j.
žalovaným. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, listom z 18. januára 1999 zaslali notárke JUDr.
Zuzane Karasovej čísla účtov nimi založených v Istrobanke pre uloženie príslušných podielov kúpnej
ceny podľa kúpnopredajnej zmluvy. Listami z 25. januára 1999 notárka oznámila žalobcom jednotlivo,
že kúpna cena im bude poukázaná na nimi oznámené čísla účtov. Súčasne žiadala o potvrdenie
správnosti údajov týkajúcich sa účtov s odôvodnením, aby nedošlo k zbytočnému nedorozumeniu.
Žiadna ďalšia korešpondencia medzi notárkou, ako osobou poverenou žalovaným na vyplatenie kúpnej
ceny žalobcom, ktorá by preukazovala, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo pre nesplnenie zmluvnej
podmienky, predložená nebola.

Predloženými kópiami platobných výmerov Daňového úradu Košice IV, všetky zo 7. novembra 2001,
mal súd preukázané, že nimi daňový úrad vyrubil podľa § 8 a § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 318/1992 Zb.
a podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., daň z prevodu nehnuteľností, a to D. A. v sume 72.085,-
Sk, L. A. v sume XX.XXX,- Sk, X. Z. v sume XX.XXX,- Sk, L. W. v sume XX.XXX,- Sk, U. A. v sume
X.XXX,-Sk, X. A. v sume X.XXX,-Sk, X. D. v sume X.XXX,- Sk, F. A. v sume XX.XXX,- Sk, L. V. v sume
XX.XXX,- Sk, Q. A. v sume XX.XXX,- Sk a X. A. v sume X.XXX,- Sk. Úhradu dane žalobcovia preukázali
predložením fotokópií podacích lístkov peňažných poštových poukazov, resp. výpismi z účtov. Pôvodné
žalobkyne X. Z. a Z. Z. platobné výmery o vyrubení dane nepreukázali; X. Z. predložila len podací
lístok poštového peňažného poukazu o úhrade sumy XX.XXX,- Sk U. úradu Z. IV dňa XX. decembra
XXXX a Z. Z. predložila fotokópiu príkazu na úhradu a súčasne výpis z účtu vedeného v V. sporiteľni, z
ktorého bola jednorazovým príkazom na úhradu sumy 19.900,- Sk táto poukázaná 18. decembra 2001 v
prospech účtu Daňového úradu Košice IV, č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Samotné vyrubenie dane
platobnými výmermi a úhrada vyrubenej dane žalobcami napokon žalovaným ani spochybnené neboli.

Predloženou kópiou Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy mal súd preukázané, že ju žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia, uzavreli 15. júla 1998, ako zaviazaní na základe zastúpenia (na základe



plnej moci Jurajom Solárom) na strane jednej a na strane druhej spol. N. s.r.o. so sídlom v M., F. 1, IČO:
17 330 432, ako oprávnený. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, ako podieloví spoluvlastníci
tej istej nehnuteľnosti, ktorú už kúpnou zmluvou uzavretou 6. februára 1998 predali žalovanému, sa
zaviazali odpredať oprávnenému, t.j. spoločnosti TREHOL s.r.o. alebo ním určenej osobe, časť parcely,
vyčlenenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-26/97 ako diel č. 1 s výmerou 5.970 m2, ktorý tvorí
súčasť novovytvorenej parc. č. 449/201 s celkovou výmerou 6.162 m2. Žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia, boli podľa tejto zmluvy povinní uzavrieť kúpnu zmluvu do 5 dní odo dňa doručenia
písomnej výzvy oprávneného, t.j. N. s.r.o. v súlade s uzavretou dohodou, najneskôr do 31. augusta
1998. Záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu mal zaniknúť, ak oprávnený nevyzve zaviazaných na
splnenie záväzku v určenom čase, t.j. do 31. augusta 1998. Výška kúpnej ceny nebola účastníkmi zmluvy
o budúcej zmluve dohodnutá. V čl. V. zmluvy sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, zaviazali
vystaviť plnú moc pre účely realizácie územného rozhodnutia, ktorá mala obsahovať dispozície pre
oprávneného ako vlastníka pozemku pre účely územného konania. Súčasťou zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá je súčasťou pripojeného spisu Okresného úradu Košice IV, odbor životného prostredia,
č. XX/IV/XX (557), je aj plnomocenstvo podpísané žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, v
zastúpení na základe plnej moci Jurajom Solárom, ktorým splnomocnili spoločnosť N. s.r.o., aby ich ako
spoluvlastníkov parc. č. XXXX vedenej na LV č. XXXXX pre kat. úz. Z. - Juh v plnom rozsahu zastupovala
vo veci územného konania týkajúceho sa tejto parcely. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia,
jednotlivo udelili plnú moc 3. júla 1998, resp. 6. júla 1998 (X. Kolibárová, U. A., X. D. a X. A.) F. V.,
bytom v Z. - X., Q. gruntom 4, na vykonávanie právnych úkonov týkajúcich sa predaja nehnuteľností
vedenej na LV č. XXXXX kat. úz. Z. - F. ako parc. č. XXXX, vrátane podpísania kúpnej zmluvy, návrhu
na vklad do KN a podania daňového priznania. Z pripojeného spisu J. úradu Z. IV, odbor životného
prostredia, sp. zn. XX/IV/XX (XXX), mal súd preukázané, že XX. apríla XXXX bol Okresnému úradu
Košice IV doručený návrh Združenia G. - P, s adresou P.O.Box A-15, Košice, na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby „Čerpacia stanica pohonných hmôt N. s.r.o. Z., D. rak - Sever“. V časti III. návrhu
boli uvedené parcelné čísla pozemkov dotknutých stavbou, okrem iných, aj pozemok parc. č. XXXX.
Oznámením zo 4. augusta 1998 Okresný úrad Košice IV, odbor životného prostredia, oznámil začatie
územného konania a nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 20. augusta 1998.
Obsahom spisového materiálu Okresného úradu Košice IV je aj podanie žalovaného - Vyjadrenie k
žiadosti o územné konanie, predložené firmou N. s.r.o., ktoré bolo doručené Okresnému úradu Košice
IV 20. augusta 1998. Žalovaný prostredníctvom Ing. L. M. oznámil, že uzatvoril kúpnu zmluvu na
dotknutý pozemok parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. Z. - F. s výmerou 6.162 m2 a
dielu 2 geometrického plánu vyhotoveného Ing. Hutom a uviedol, že nesúhlasí s vydaním územného
rozhodnutia firme N. s.r.o. z dôvodov, že uvedená spoločnosť nemôže nadobudnúť vlastnícky vzťah k
predmetným pozemkom. Zástupca žalovaného Ing. L. M. uviedol, že spoločnosť N. s.r.o., získala určité
doklady potrebné pre územné konanie na základe dohody jej konateľa s ním, ktorú však konateľ po
štyroch dňoch zrušil, pričom si ponechal doklady, ktoré mu boli vydané „mojimi partnermi zúčastnenými
na kúpe pozemkov“. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu prehlásil, že všetky tieto dokumenty
z pozície vlastníka dielu 2 a budúceho vlastníka dielu 1 uvedenej parcely, sú neplatné. Okresný úrad
Košice IV, odbor životného prostredia, rozhodnutím z 25. augusta 1998, č. 557/98-Kn, územné konanie
vo veci navrhovateľa N. s.r.o. prerušil podľa § 40 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. z dôvodov, že vznikli
nové skutočnosti, týkajúce sa spochybnenia vlastníckych práv k dotknutým pozemkom a to predložením
overenej kópie kúpnej zmluvy uzatvorenej 6. februára 1998 zástupcom N. O. s.r.o., t.j. žalovaného, ktorý
vyslovil nesúhlas s vydaním územného rozhodnutia na základe žiadosti navrhovateľa N. s.r.o., ktorý na
preukázanie vlastníckeho vzťahu k pozemku predložil kópiu zmluvy o budúcej zmluve z 15. júla 1998
s plnomocenstvom vlastníkov pre spoločnosť N. s.r.o., aby ich v plnom rozsahu zastupovala aj vo veci
územného konania týkajúceho sa tejto parcely.

Žalovaný predložil (č.l. 138 spisu) aj rozhodnutie Okresného úradu Košice IV, odbor životného prostredia,
z 11. septembra 1998, č. Ž.P.1040/1998-Gj, ktorým okresný úrad vo veci návrhu na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľa Q. služby s.r.o., V. 2, N. - E.. L. M., podaného XX. augusta
1998, na umiestnenie stavby „Čerpacia stanica pohonných hmôt v lokalite Červený rak - Sever, na
pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. Z. - F.“, konanie prerušil a to na vyriešenie predbežnej otázky v zmysle
§ 40 zák. 71/1967 Zb., pretože na tú istú lokalitu bol firmou N. s.r.o., zastúpenej firmou G. - P, podaný
20. apríla 1998 na úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby čerpacej stanice
pohonných hmôt a Okresný úrad Košice IV si v danej veci - vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam -
nemôže urobiť vlastný úsudok. Konanie bolo podľa odôvodnenia prerušené do právoplatného súdneho
rozhodnutia alebo iného dojednania medzi zúčastnenými stranami. Aj napriek návrhu žalovaného na



vykonanie dokazovania pripojením spisu Okresného úradu Košice IV, č. ŽP1040/1998-Gj, súd toto
dokazovanie nevykonal, pretože napriek viacerým dožiadaniam predmetný spis sa pripojiť nepodarilo
(č.l. 628, 639, 668, 832 spisu).

Na preukázanie vzniknutej škody žalovaný predložil notársku zápisnicu o prijatí notárskej úschovy č.
N 657/98, Nz 614/98 (č.l. 84, 85 spisu), spísanú notárkou Zuzanou Karasovou dňa 2. novembra 1998
v sídle spoločnosti V. za účasti E.. L. M. a Ing. D. Q.. Podľa bodu 1. zápisnice SH.l a.s. objednal u
žalovaného dodávku montáže čerpacej stanice O. pre lokalitu Liptovský Hrádok a zaviazal sa vyplatiť
žalovanému zálohu vo výške 8.500.000,- Sk v termíne do troch dní po uzavretí Zmluvy na dodávku
čerpacej stanice Liptovský Hrádok na uvedený účet. Podľa bodu 2. zápisnice, žalovaný a Ing. L. M.
zároveň ponúkli na odpredaj pozemok v kat. úz. Košice - Juh, parc. č. 767X, diel 1 s výmerou 5.970 m2
a parc. č. XXXX - diel 2 s výmerou XXX m2, kupujúcemu V. M. na výstavbu čerpacej stanice. Q. bodu 3.
zápisnice, Slovnaft M. a.s. ponuku na kúpu akceptoval. Podľa bodu 4. zápisnice, Slovnaft M. a.s. a N. O.
s.r.o. súhlasili s tým, aby v bode 1. tejto zápisnice uvedená záloha bola použitá na garanciu a vyplatenie
časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo 6. februára 1998. Podľa bodu 5. zápisnice, obe zmluvné
strany vyjadrili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemky uvedené v bode 2. a účinnosť tejto zmluvy
bola podmienená vydaním Územného rozhodnutia na výstavbu čerpacej stanice. V bode 6. zápisnice
zástupca V. M. a.s. E.. Q. na dotaz notárky uviedol, že je za V. M. a.s. oprávnený uzatvárať zmluvy
na hmotné dodávky do výšky 15 mil. Sk. Podľa bodu 7. zápisnice, zvyšok zálohy bola notárka povinná
poukázať na účet žalovaného bez zbytočného odkladu. Po prečítaní zápisnice účastníkom bolo znenie
bodu 5. zápisnice doplnené tak, že v prípade, ak toto rozhodnutie (územné rozhodnutie) nebude vydané
do 31. mája 1999, bude záloha uvedená v bode 1. zápisnice použitá len na výstavbu čerpacej stanice
Liptovský A.. Súd túto notársku zápisnicu nemal za preukazujúcu tie skutočnosti, ktoré ňou mienil a chcel
preukázať žalovaný: nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu žalovaného a Slovnaft - M., a.s., z
ktorého by vyplýval záväzok Slovnaft - Benzinol zaplatiť žalovanému zálohu 8,5 mil. Sk, nevyplýva z
nej žiaden záväzok Slovnaft - M. na uzavretie či už kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve so
žalovaným, predmetom ktorej by bol predaj predmetného pozemku žalovaným V. - M., zápisnica bola
spísaná na základe prehlásení dvoch fyzických osôb a nevyplýva z nej, že by bol E.. L. M. konal ako
štatutárny zástupca žalovaného a Ing. Q., že by bol konal za Slovnaft - M. a ani nebolo preukázané
prípadné jeho oprávnenie za Slovnaft - M. konať, lebo za preukázanie konať za spoločnosť nemožno
považovať len jeho vyjadrenie o tom.

Za preukázanie vzniku škody žalovanému súd nemal ani ním predložený návrh kúpnej zmluvy (č.l. XXX-
XXX spisu), ktorý je stále len v polohe návrhu, nebol nikdy nikým podpísaný a teda nikto ním nebol
viazaný. Za právne významný dôkaz na preukázanie ušlého zisku žalovaného súd nepovažoval ani
Okresným úradom Košice IV., katastrálny odbor, na základe vyžiadania predloženú Kúpnu zmluvu (č.l.
845 spisu), ktorou žalovaný mienil preukázať cenu, ktorú mohol získať predajom pozemku, kúpeného od
žalobcov, a to poukázaním na cenu, za akú v obdobnom mieste a zhruba v tom istom čase, spoločnosť
MOL - V. odkúpila pozemky do svojho vlastníctva. Žalovaný totiž nepreukázal, že by bol mal uzavretú
či už zmluvu na predaj pozemku alebo aspoň zmluvu o budúcej zmluve na jeho predaj, z ktorých mohli
vyplývať určité záväzky.

Listom zo 17. októbra 2008 (č.l. 481 spisu) E., a.s. na základe výzvy súdu na otázku, či je možné
zriadiť v banke účet, na ktorom bude vopred vinkulovaná platba, ktorá by bola následne treťou osobou v
budúcnosti poukázaná na takto zriadený účet klienta (vopred vinkulovaný), oznámila súdu, že zriaďuje
a vedie bežné účty a vkladové účty pre klientov a vykonáva vinkuláciu peňažných prostriedkov na týchto
účtoch po dohode s klientom v súlade s § 780 Obč. zák. a Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Uviedla, že v zmysle čl. 2. bod 20. Všeobecných obchodných podmienok Istrobanky, a.s., je možné
peňažné prostriedky na účte viazať (vinkulovať) na privolenie tretej osoby alebo na skutočnosť, o
ktorej je isté, že nastane. Zdôraznila však, že je možné vinkulovať peňažné prostriedky maximálne
do výšky aktuálneho kreditného zostatku účtu v čase zriadenia vinkulácie, teda je možné vinkulovať
len tie peňažné prostriedky, ktoré sa na účte v čase zriadenia vinkulácie nachádzajú. Súd nevyhovel
návrhu žalovaného na opätovné dotazovanie Istrobanky, resp. jej právneho nástupcu, na možnosť
zriadenia účtu s blokáciou resp. inou formou zábezpeky budúcich finančných prostriedkov na tomto účte
v prospech tretej osoby, nakoľko vyjadrenie Istrobanky žalovaný nevyvrátil a z vykonaných dôkazov
vyplývalo, že blokovaná na účte žalobcov mala byť už vyplatená kúpna cena (čl. IV. 5. zmluvy).



Z účastníckych výpovedí žalobcov, ktorých v konaní súd vypočul, získal len presvedčenie, že ich
právne vedomie pri uzatváraní zmluvy bolo na nízkej úrovni, podmienkam zmluvy, s výnimkou dohody
o výške ceny, nevenovali takmer žiadnu pozornosť, ich zámerom bolo len pozemok čo najvýhodnejšie
s finančným profitom predať. Aj keď v konaní nebolo preukázané, že by ich pri uzatváraní zmluvy a
predaji pozemku zastupovala realitná kancelária Juraj Solár, v podstate všetci vypočutí účastníci vo
svojich výpovediach na dotyčného odkazovali a to v rôznych súvislostiach. Pre súd z toho vyplynulo len
toľko, že ani otázke zastupovania pri vybavovaní tejto právnej záležitosti žalobcovia nevenovali patričnú
pozornosť a neuvedomovali si význam zastúpenia a prípadnú zodpovednosť zástupcu a bez akejkoľvek
dohody s F. V. mu dôverovali a nechali si ním radiť bez akejkoľvek jeho zodpovednosti. Vzhľadom na
odstup času si vypočutí žalobcovia nedokázali spomenúť ani na najpodstatnejšie skutkové okolnosti v
súvislosti s uzatváraním zmluvy so žalovaným a tak ich výpovede neboli v tomto smere použiteľné. Súdu
len umocnili presvedčenie, že sa stali nevedomky, v snahe čo najvýhodnejšie odpredať nimi nevyužívaný
pozemok, účastníkmi mocenského boja konkurenčných developerských firiem a realitných kancelárií.

Svedok F. V., majiteľ realitnej kancelárie (R. kancelária X.) uviedol, že on žalobcov pri uzatváraní
kúpnopredajnej zmluvy so žalovaným nezastupoval, vyjadril sa im len k cene, či účastníkmi zmluvy
dohodnutá cena zodpovedá reálnej situácii na trhu obdobných nehnuteľností. Uviedol, že u neho bola
uzavretá zmluva odložená, resp. uložená do času, kým kupujúci, t.j. žalovaný, nepreukáže, že má
pripravené finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. Uviedol, že po podpísaní kúpnej zmluvy, sa
uňho štatutárny zástupca žalovaného p. M. zastavil v kancelárii s tým, že sa uskutoční územné konanie
a je potrebné preukázať existenciu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Vtedy zapožičal
vyhotovenie uzavretej kúpnej zmluvy žalovanému s tým, že mu ju musí vrátiť, a poobede žalovaný túto
zmluvu svedkovi aj vrátil. Uviedol, že keď už mala uplynúť trojročná lehota od vkladu vlastníckeho práva,
ku ktorému došlo 15. decembra 1998, upozornil žalobcov prostredníctvom D. A., aby vyzvali žalovaného
na zaplatenie kúpnej ceny, lebo sa ich právo na zaplatenie kúpnej ceny premlčí. Pomohol im vtedy aj
nájsť právnika. Potvrdil, že uzavrel 15. júla 1998 v mene žalobcov zmluvu o budúcej zmluve s budúcim
kupujúcim N. s.r.o. Keď žalovaný nezaplatil kúpnu cenu žalobcom, prišiel za ním štatutárny zástupca
žalovaného p. M. spolu s p. N., konateľom firmy N. s.r.o. a obidvaja mu oznámili, že spoločne budú
postupovať ďalej pri výkupe predmetnej nehnuteľnosti. V tom čase vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku
ešte stále boli žalobcovia. Uviedol, že kupujúcim na predmetné pozemky mala byť firma p. Trepáča, t.j.
N. s.r.o.. Q. výpovede svedka štatutárny zástupca žalovaného p. Bádovský mu dal písomný súhlas na to,
aby buď vlastníci pozemkov - žalobcovia podpísali zmluvu so spoločnosťou N. s.r.o. alebo aby žalobcovia
jemu - svedkovi dali plnú moc na predaj a na základe tejto plnej moci podpísal zmluvu o budúcej zmluve
so spoločnosťou N.. Uvádzaný písomný súhlas štatutárneho zástupcu žalovaného svedok nepredložil.

Štatutárny zástupca žalovaného, E.. L. M., ohľadom uzavretia zmluvy so žalobcami vypovedal, že bol
odkázaný na p. V., v realitnej kancelárii ktorého sa uskutočnili všetky rokovania, ktorých sa zúčastnil.
Uviedol, že zámerom a cieľom žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy bolo využiť predmetné pozemky
na výstavbu čerpacej stanice alebo ich následne predať spoločnosti, ktorá by výstavbu zabezpečila.
V čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa jednalo o roľu a na stavebný pozemok bolo potrebné zmeniť
ho územným rozhodnutím. Preto prioritou pre žalovaného bolo, aby sa uskutočnilo územné konanie a
bolo vydané územné rozhodnutie, bez ktorého predmetný pozemok pre žalovaného nemal zmysel. Pri
jednaniach s D. a L. A. trval na tom, že ak žalovaný nedostane územné rozhodnutie, musí mať možnosť
odstúpiť aj od zmluvy a z toho dôvodu bola aj dohodnutá blokácia kúpnej ceny v banke predávajúcich.
K vyplateniu kúpnej ceny nedošlo z dôvodu, že predávajúci, t.j. žalobcovia, nepredložili doklad o tom,
že po vyplatení peňazí na účty v banke bude vyplatená kúpna cena blokovaná. V súvislosti s námietkou
žalobcov týkajúcou sa nemožnosti zriadiť si takýto účet, mal žalovaný za to, že bolo možné v banke
zorganizovať jednanie a dosiahnuť určité dohody. Štatutárny zástupca žalovaného ohľadom objavenia
sa firmy N. ako záujemcu o predmetný pozemok žalobcov vypovedal tak, že po uzavretí zmluvy so
žalobcami asi v júli 1998 ho kontaktoval štatutárny zástupca firmy N., p. N., ktorý mu oznámil, že
má informácie o tom, že žalovaný má zakúpené pozemky a súčasne mu predložil zmluvu o budúcej
zmluve, ktorú mala firma N. uzavretú so V. na budúci predaj toho istého pozemku a ktorá bola platná
do 30.9.1998. Konateľ spol. N. mu dal návrh, aby žalovaný pozemok od žalobcov kúpil, spoločnosti
N. predal a spoločnosť TREHOL následne by ho bola predala V.. Štatutárny zástupca uviedol, že na
rozdelenie medzi žalovaným a spoločnosťou N. bola k dispozícii suma 1.000,- Sk/m2 a to na základe
toho, že žalovaný mal uzavretú zmluvu so žalobcami s kúpnou cenou 1.200,- Sk/m2 a v dohode medzi
Slovnaftom a firmou N. kúpna cena bola vo výške 2.200,- Sk/m2. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
prečo žalovaný nepostupoval v súlade s dohodou v zmluve a nevinkuloval finančné prostriedky na



svojom účte v prospech žalobcov ako predávajúcich, štatutárny zástupca uviedol, že podľa ustanovení
zmluvy si jej účastníci mohli dohodnúť aj iný spôsob vyplatenia kúpnej ceny a podľa jeho názoru
došlo k dohode, keď predávajúci, t.j. žalobcovia súhlasili v listoch notárke s tým, aby kúpna cena bola
vyplatená na ich účet z notárskej úschovy. Na otázku, prečo spoločnosť, ktorá podala podľa žalovaného
návrh na začatie územného konania, nepokračovala ďalej v stavebnom konaní, štatutárny zástupca
odkázal na to, že stavebný úrad uložil spoločnosti N., resp. ju upozornil na to, že ak nepodá návrh na
určenie vlastníckeho práva, rozhodne v tejto záležitosti sám stavebný úrad. Ohľadom nevyplatenia dane
z prevodu nehnuteľností, na ktorú povinnosť sa žalovaný zaviazal v zmluve uzavretej so žalobcami,
štatutárny zástupca uviedol, že sa daň z nehnuteľnosti platí na základe výmeru a výmer nebol nikdy
vystavený na žalovaného. Tvrdil, že ho nikto zo žalobcov nekontaktoval a nekomunikoval s ním vo veci
vyplatenia dane a vyjadril počudovanie nad tým, že žalobcovia túto daň z nehnuteľnosti zaplatili, keďže
ju daňový úrad vyrubil 7. novembra 2001 a žalobcovia ako predávajúci právoplatne odstúpili od zmluvy
vo februári 2001.

Súd poukázal na ustanovenia § 133 ods. 2, § 588, § 517 ods. 1, § 48 ods.1 a 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1
až 3, § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a zdôraznil, že za podstatné
pre posúdenie uplatnených nárokov žalobcu a žalovaného mal otázky, či žalobcovia platne odstúpili od
zmluvy, či porušením zmluvného záväzku žalovaného z čl. III. 4. vznikla žalobcom majetková ujma a či v
priamej súvislosti s konaním žalobcov, ktorí po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným uzavreli na predaj
toho istého pozemku zmluvu o budúcej zmluve s budúcim kupujúcim N., vznikla škoda žalovanému.

Pokiaľ sa jednalo o návrh na určenie vlastníckeho práva, mal súd preukázané, že žalovaný je stále
zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXX/XXX s výmerou X.XXX mX - zastavané plochy a
nádvoria, na základe kúpnych zmlúv, vklad ktorých bol povolený pod č. V-XXXX/XX a V-XXXX/XX. C.
sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi časti predmetného pozemku v rozsahu X.XXX
m2, vymedzenej geometrickým plánom, a to na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorou predmetnú
časť pozemku predali žalovanému. N. stavom mal súd za daný naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanom určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, resp. jej časti.

Predloženou kúpnou zmluvou mal súd za preukázané, že sa ňou účastníci dohodli na prevode
spornej nehnuteľnosti z vlastníctva žalobcov do vlastníctva žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu. K
zápisu vlastníckeho práva žalovaného v katastri nehnuteľností došlo 15. decembra 1998. Podľa čl. III.
uzavretej kúpnej zmluvy, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom dohodnutú kúpnu cenu (ktorá mala byť
vinkulovaná v prospech žalobcov v banke žalovaného, t.j. žalovaný mal zabezpečiť na svojom účte sumu
finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny a zriadením vinkulácie obmedziť nakladanie s vkladom na
oznámenie hesla alebo splnenie inej podmienky) do 30 dní od predloženia dohodnutých dokladov: kópie
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností potvrdeného okresným úradom a právoplatného rozhodnutia
o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný mal k dispozícii oba dohodnuté doklady
dňa 5. januára 1999 a bol preto povinný zaplatiť žalobcom dohodnutým spôsobom kúpnu cenu na ich
účet. Žalovaný však nepostupoval dohodnutým spôsobom, keďže ani v banke nevinkuloval finančné
prostriedky v prospech žalobcov ako predávajúcich, a ani dohodnutú cenu žalobcom nevyplatil. Súd
podotýka, že nebol dohodnutý spôsob plnenia do notárskej úschovy. K vyplateniu kúpnej ceny zo strany
žalovaného nedošlo doposiaľ. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovia neboli oprávnení
odstúpiť od kúpnej zmluvy argumentujúc, že k nevyplateniu kúpnej ceny nedošlo z dôvodov na jeho
strane (žalovaného), teda nie z jeho viny. Podľa čl. IV. ods. 5. zmluvy, do obdržania právoplatného
územného rozhodnutia mala byť vyplatená kúpna cena blokovaná na účte predávajúcich, t.j. žalobcov.
Obranu žalovaného, že nemohol vyplatiť žalobcom kúpnu cenu z dôvodu, že si nezriadili blokáciu na
účtoch, súd nemal za dôvodnú, pretože podľa tohto článku zmluvy, blokovaná mala byť vyplatená kúpna
cena, teda najskôr mala byť cena vyplatená, a až potom blokovaná. Obrana žalovaného, že nemohol
pre nedodržanie podmienok zo strany žalobcov vyplatiť im kúpnu cenu, by bola dôvodná, len ak by
bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že žalovaný vyplatí kúpnu cenu na blokovaný účet predávajúcich.
Okrem toho, z textov všeobecných obchodných podmienok viacerých bánk, ktoré doložil žalovaný,
súd dospel k záveru, že aj v prípade požiadavky majiteľa účtu (vkladateľa) na blokovanie finančných
prostriedkov, banka blokuje finančné prostriedky, t.j. neumožní vkladateľovi s nimi nakladať, ale len v
tom rozsahu, v ktorom sú na účte uložené. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia, že žalobcovia neboli oprávnení odstúpiť od zmluvy, lebo sami zavinili, že im kúpna cena nebola
vyplatená tým, že si nezriadili požadovanú blokáciu na účte. Keďže k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo ani
v dodatočnej lehote do 23.7.1999, dôvodne a platne v zmysle ust. § 48 ods. 1 a § 517 ods. 1 veta druhá



Občianskeho zákonníka, od kúpnej zmluvy odstúpili listom z 1. februára 2001, ktorý bol žalovanému
doručený 6. februára 2001. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a účastníci sú povinní
na jej základe poskytnuté plnenia si navzájom vrátiť. Súd preto žalobe žalobcov na určenie vlastníckeho
práva vyhovel.

Pokiaľ sa jednalo o peňažný nárok žalobcov na zaplatenie súm, ktoré zaplatili titulom dane z prevodu
nehnuteľností daňovému úradu na základe platobných výmerov o vyrubení dane zo 7. novembra 2001,
uplatnili si ho žalobcovia titulom náhrady škody. Podľa § 8 ods. 1 veta prvá zákona č. 318/1992 Zb.
o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, daňovníkom dane
z prevodu a prechodu nehnuteľností je prevodca (predávajúci). Predmetom dane je odplatný prevod
alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnosti (§ 9). Podľa § 19 cit. zákona, daňová povinnosť vznikne pri
dani z prevodu alebo prechodu nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností a je splatná do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu o vyrubení dane (§ 23 ods. 1 zák.). V danom prípade
súd vzal za preukázané, že zaplatením dane z prevodu a prechodu nehnuteľností daňovému úradu
jednotlivými žalobcami na základe platobných výmerov o vyrubení dane, vznikla im majetková ujma -
zmenšenie ich majetku - v dôsledku a v priamej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného,
ku ktorej sa zaviazal v čl. III. ods. 4. kúpnej zmluvy, a to zaplatiť príslušnému daňovému úradu daň z
prevodu nehnuteľností podľa splatnosti dane. Keďže mal súd zmenšenie majetku žalovaných, porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi za preukázané, vyhovel návrhu
žalobcov na náhradu škody.

Vzájomný návrh žalovaného súd v plnom rozsahu zamietol, nakoľko uplatnený nárok nemal za
preukázaný. Žalovaný neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia a na preukázanie svojich nárokov
nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vznik škody bol preukázal. Pokiaľ sa jednalo o
nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku vypočítaného ako rozdiel z dohodnutej predajnej ceny
616.200 DEM x kurz 22,081 Sk/DEM a kúpnej ceny 7.164.000,- Sk, t.j. 6.442.312,- Sk, žalovaný pre
tento svoj výpočet nepredložil právne relevantné dôkazy. Predloženou notárskou zápisnicou, spísanou
notárkou Zuzanou Karasovou, obsahujúcou prehlásenia dvoch fyzických osôb E.. Bádovského a Ing.
Q., ktorí podľa obsahu notárskej zápisnice konali len sami za seba, a nie za obchodné spoločnosti,
a ani predloženým návrhom kúpnej zmluvy, v ktorom návrhu ako predávajúci bol uvedený žalovaný
a ako kupujúci V. - M., a.s., nemal súd preukázaný vznik, resp. existenciu akéhokoľvek záväzkového
vzťahu medzi nimi, v dôsledku nerealizácie ktorého a v súvislosti s konaním žalobcov, by bol žalovaný
prišiel o zisk uplatnený vo výške 6.442.312,- Sk. Žalobca nepreukázal ani vznik skutočnej škody z titulu
vynaložených nákladov na spracovanie zámeru, náhradu ktorej si uplatnil vo výške 1.400.000,- Sk,
nepredložil a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy na preukázanie nákladov, o ktorých tvrdil, že mu
vznikli na kúpu susedného pozemku, daň z prevodu vlastníctva, inžinierska činnosť, štúdia, projekt na
územné konanie, stanoviská orgánov štátnej a regionálnej správy, opakované cesty do Košíc, notárske
služby, právne zastúpenie. V prípade uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2,5
mil. Sk, okrem toho, že opätovne žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
jej vzniku, súd podotkol, že v zmysle platnej občianskoprávnej úpravy uhrádza sa nemajetková ujma v
peniazoch len pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie. Až na pojednávaní konanom
7. mája 2014 v záverečnom vyjadrení žalovaný uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie 2,5 mil.
Sk titulom poskytnutia primeraného zadosťučinenia v peniazoch za zásah do dobrej povesti právnickej
osoby. Žiadne nové skutočnosti však neuviedol.

Záverom súd poznamenal, že vzhľadom na obsiahlosť spisového materiálu, pri rozhodovaní o
uplatnených nárokoch vyhodnocoval len tie z preukázaných skutkových zistení a tvrdení, ktoré boli
právne významné pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch. Všetky ostatné okolnosti, skutkové zistenia a
tvrdenia, na ktoré bolo poukazované najmä zo strany žalovaného a ktoré boli takisto predkladané najmä
zo strany žalovaného, keďže nemajú priamo vzťah k vymedzenému predmetu konania a uplatneným
nárokom, na tieto súd neprihliadol a ani ich v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnocoval. Súd
zároveň uviedol, že v danom prípade nepostupovali právne správne ani žalobcovia, keď v dôsledku ich
konania došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve na predaj toho istého pozemku, čím skomplikovali
v danom čase svoj záväzkový vzťah so žalovaným, ale žalovaný nepreukázal, že by v priamej príčinnej
súvislosti s ich protiprávnym postupom bola mu vznikla škoda, a navyše, žalovaný vznik škody ani
nepreukázal. Za podstatné považoval súd aj to, že následne po zániku platnosti zmluvy o budúcej
zmluve, došlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, ktorý nadobudol vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti a mohol tak pokračovať v územnom konaní za účelom dosiahnutia



svojho zámeru, ktorý tvrdil, že sledoval uzavretím kúpnej zmluvy so žalobcami. Žalovaný doposiaľ,
napriek tomu, že je stále ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný, ani kúpnu cenu
žalobcom nezaplatil a nehnuteľnosť im nevrátil, čo odporuje základným princípom záväzkovo-právnych
vzťahov a predstavuje ich porušenie.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to vo všetkých výrokoch rozsudku, s výnimkou
výroku o zastavení časti konania o vydanie a vypratanie nehnuteľností. Uplatnil odvolacie dôvody v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa názoru žalovaného súd pochybil v hodnotení účasti žalovaného v konkurenčnom boji
developerských firiem a realitných kancelárií. Kúpnu zmluvu na predmetný pozemok uzatvoril žalovaný
so žalobcami za účelom zabezpečiť si zákazkovú náplň vo výstavbe čerpacej stanice. V súdnom konaní
nebolo preukázané, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol žalovaný informovaný o inom záujemcovi
o kúpu pozemku, rozhodne s nikým nesúťažil. Súd vyjadril tento svoj názor bez dôkazov. Žalovaný
informoval súd, že pri uzatvorení zmluvy žalobcovia žiadali o 200,- Sk/m2 viac. Žalovaný s týmto
zvýšením ceny súhlasil a tým rešpektoval právo žalobcov na výhodnejší predaj pozemku. Súd však
mal konštatovať, že toto právo žalobcov (čo najvýhodnejší predaj) mohlo byť najneskôr uplatnené 6.
februára 1998, keď so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu. Ich následné konanie (vystavenie plnej moci
2. júla 1998) bolo konaním porušujúcim kúpnu zmluvu a právo. Aj keď žalovaný na to nepoukázal, ich
konanie by bolo možné posudzovať aj ako spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona.
Je nespochybniteľné, že svojím konaním uviedli žalovaného do omylu a spôsobili mu škodu. Túto
ich činnosť Súd hodnotí len ako skomplikovanie záväzkového vzťahu so žalovaným, bez akýchkoľvek
právnych dôsledkov a právnej zodpovednosti. Činnosti uvedené v postupe dohodnutom v kúpnej zmluve
by bol žalovaný zvládol bez súčinnosti žalobcov, ak by neboli konali v územnom konaní v rozpore s
touto kúpnou zmluvou (čl. V. 2.) a ak by neboli 2. júla 1998 dali plnú moc F. V. na opätovný predaj
už predaného pozemku. Povolením vkladu do katastra nehnuteľností žalovaný predbehol vydanie
územného rozhodnutia len z dôvodov komplikácií v územnom konaní, ktoré vznikli na základe plnej
moci z 2. júla 1998. Predpokladal, že OÚ KE IV. OŽP zmení spôsob vybavovania žiadosti o vydanie
územného rozhodnutia, ak žiadateľom bude vlastník pozemku. Jedine v dôsledku vynútenej prednostnej
registrácie kúpnej zmluvy nadobudla blokáda účtu právne opodstatnenie. V pôvodnom postupe nebola
potrebná, aj keď bola v zmluve dohodnutá, nebola by reálne využitá, pretože územné rozhodnutie by bolo
nadobudlo právoplatnosť pred právoplatnou zmenou vlastníctva. Úplné vyhodnotenie plnenia kúpnej
zmluvy žalovaný predložil súdu 18. marca 2014, ktorému sa súd v rozsudku nevenoval.

Žalovaný namieta aj správnosť hodnotenia dôkazov a svedeckých výpovedí, keď podľa jeho názoru súd
v rozsudku uvádza krivé výpovede svedka F. V. (str. 15) a nevšíma si predložených listinných dôkazov
a výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného, ktoré uvedenú výpoveď svedka V. vyvracajú. Žalovaný
predložil súdu list F. V. z 20. augusta 1998, v ktorom svedok sám opisuje priebeh konania zmluvných
strán od 2.2.1998 do 20.8.1998. Z listu vyplýva, že svedok F. V. bol informovaný o tom, že medzi E.. N.
a Ing. M. došlo k ústnej dohode „vo veci spoločného postupu v predaji hore uvedeného pozemku“ (nie
v kúpe); táto informácia sa zhoduje s tvrdením žalovaného zo dňa 21.3.2013, bod 5., ktoré žalovaný
doručil súdu bez toho, že by mal k dispozícii list F. V. (ten získal až po 30.4.2014). Nie je pravdou, že
si žalovaný od neho požičal zmluvu, tak významnú skutočnosť z toho dňa by v liste spomenul. Súd túto
skutočnosť v rozsudku uvádza bez toho, aby konštatoval, že ju žalovaný poprel a listinnými dôkazmi
dokázal ich nepravdivosť, žalovaný sa u neho nikdy spolu s E.. N. nezastavil, ale 10. júla 1998 ho
navštívil E.. N. sám, a E.. M. nebol informovaný o požiadavkách, ktoré Ing. N. predložil F. V.. C. nikdy
netvrdil a nesúhlasil s tým, že kupujúcim predmetných pozemkov bude N., s.r.o. a tiež nedal plnú moc
F. V. na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve s N., s.r.o, ktorú menovaný uzavrel XX. júla XXXX. V.
F. V. v uvedenom liste úradu, ktorému bola medzi XX.X. a XX.X.XXXX predložená zmluva o budúcej
zmluve s N., s.r.o, s plnou mocou na zastupovanie vlastníkov v územnom konaní, obe vyhotovené
na základe plných moci vystavených 2. júla XXXX žalobcami (resp. ich predchodcami) tvrdil, že konal
na základe plnej moci vystavenej žalobcami spoločnosti X. W., s.r.o., ktorá v spise doložená nie je a
úrad by oprávnenie konania F. V. z nej neakceptoval; čestné prehlásenie na konci uvedeného listu a
utajenie plných moci vystavených 2. júla XXXX žalobcami (resp. ich predchodcami) doložené v spise,
potvrdzuje nedôveryhodnosť svedka, na ktorú žalovaný súd upozornil. Žalovaný v odvolaní poukazuje
na chronológiu:
- dňa 6.2.1998 uzatvorili zmluvné strany kúpnu zmluvu;



- dňa 2.7.1998 žalobcovia bezdôvodne vystavili plnú moc F. V. na predaj pozemku, včítane podpísania
kúpnej zmluvy, návrhu na vklad do KN a podania daňového priznania;
- dňa 9.7.1998 prvý osobný kontakt žalovaného s E.. N., XX.X.XXXX posledný telefonický kontakt s
menovaným, okrem spoločnej účasti na územnom konaní;
- dňa 10.7.1998 stretnutie E.. N. a F. V., o priebehu ktorého žalovaný nebol informovaný;
- dňa XX.X.XXXX uzatvorili F. V. a N., s.r.o., doklady (C., PM), ktoré E.. N. predložil OÚ KE IV. J., žalovaný
nebol o týchto dokladoch informovaný;
- dňa XX.X.T. sa žalovaný od svojich partnerov (nie od žalobcov, nie od V.) dozvedel, že na XX.X.XXXX je
vypísané územné konanie na daný pozemok na základe žiadosti tretej osoby; skutočnosť, že žalobcovia
a F. Solár žalovaného ako zmluvného partnera neinformovali o podniknutých krokoch dokazuje, že si
boli vedomí, že konajú v rozpore s kúpnou zmluvou a podvodne;
- v uvedený deň (XX.X.XXXX) vyrozumel OÚ KE IV. J. o jeho právach a zúčastnil sa stavebného konania
dňa XX.X.XXXX bez pozvania; po stavebnom konaní sa zastavil u F. V. so žiadosťou o vysvetlenie
zmluvných vzťahov, ktoré realizovala realitná kancelária X., resp. F. V.;
- na základe obdržaných informácii, v ktorých F. V. zatajil, že konal na základe plnej moci z 2. júla XXXX
žalovaný vyrozumel OÚ KE IV. J. o neplatnosti dokladov, ktoré si ponechal E.. N. (X. W. považoval za
obchodného partnera).
Y. chronologický prehľad potvrdzuje, že žalobcovia svojvoľne porušili kúpnu zmluvu a mesiac pred
podaním žiadosti žalovaného o vydanie územného rozhodnutia vytvorili právny stav, na základe ktorého
OÚ KE IV. J. musel prerušiť územné konanie. C. v rozpore s pôvodným zámerom predložil kúpnu zmluvu
k registrácii pred vydaním územného rozhodnutia, vyvolal územné konania na XX.X.XXXX, listom na
OÚ KE IV. OŽP zo dňa XX.X.XXXX reagoval na vznesené námietky, dňa XX.X.XXXX rokoval s hlavným
architektom a listom zo dňa 26.2.1999 vyzval žalobcov na plnenie kúpnej zmluvy.

Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu, ktorým žalobcom priznal nárok na náhradu škody. V zmysle
odôvodnenia rozsudku žalobcovia platne od kúpnej zmluvy odstúpili, čím sa zmluva od začiatku zrušila,
a žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to nepretržite. Z uvedeného vyplýva, že
nie je, a nebol zákonný dôvod na vyrubenie dane z prevodu nehnuteľnosti, vystavené platobné výmery
sú z tohto hľadiska neplatné, pretože vlastníctvo je neprerušené, kúpna zmluva od začiatku zrušená
a bez kúpnej zmluvy neexistuje daňový základ nevyhnutne potrebný k vystaveniu výmeru (§ 10 Zák.
318/1992 Zb.). Žalovaný v súdnom konaní poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Košice IV. vyrubil
daň z nehnuteľnosti až 7.11.2001, pričom žalobcovia od kúpnej zmluvy, podľa nich účinne odstúpili
1.2.2001. Výmery Daňového úradu Košice IV. nadobudli právoplatnosť len preto, že, sa žalobcovia
voči nim v zákonnej lehote neodvolali. Pred vystavením daňových výmerov sa už žalobcovia žalobou
obrátili na súd a požiadali katastrálny úrad o zápis poznámky na list vlastníctva „Právny vzťah bude
určený súdom“ (Z-1397/2001 v.z. 1068/02). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na LV č. XXXXX je aj
poznámka: Rozhodnutie o určení záložného práva č. 649/2300/62604/01/HER/649 zo dňa 14.05.2001
na parc. č. 449/202 v prospech DÚ Trnava, Hlboká 8/1, zákaz nakladať s nehnuteľnosťou bez súhlasu
správcu dane, Z-652/2001 v.z. 852/01. Žalovaný v zákonnej lehote vyrozumel DÚ Trnava o súdnom
konaní vo veci vlastníckeho vzťahu a DÚ tento stav doteraz rešpektoval. Súd je tiež informovaný, že
takto žalovaný vyrozumel aj exekútorský úrad.

Žalovaný namieta aj správnosť záveru súdu, že mal zmenšenie majetku žalobcov, porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi, za preukázané a preto vyhovel návrhu
žalobcov na náhradu škody. K zmenšeniu majetku žalobcov však došlo len zanedbaním ich práva
odvolať sa v zákonnej lehote voči výmerom a zaplatením dane, na ktoré žalovaný nemal vplyv,
ako aj logickým vyrozumením žalovaného, resp. výzvou žalovaného na zaplatenie dane v zmysle
kúpnej zmluvy. Preto nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcom a konaním
žalovaného. Na odvolanie voči daňovým výmerom mali žalobcovia minimálne dva dôvody: zmluvný (čl.
III. 4.) a zákonný (§ 8 ods. l vtedy platného znenia zák. č. 318/1992 Zb.). Nakoľko podľa rozhodnutia súdu
k zmene vlastníctva nedošlo a bez kúpnej zmluvy neexistuje daňový základ (§ 10 zák. č. 318/1992 Zb.),
tak zmenšenie majetku žalobcov je priamo úmerné bezdôvodnému obohateniu Daňového úradu Košice
IV z titulu neoprávneného výberu dane (zväčšeniu majetku štátu), ktoré umožnili len a len žalobcovia, bez
vplyvu a účasti žalovaného tým, že daň (nevyužijúc možnosť podať odvolanie) zaplatili a žalovaného,
v zmysle kúpnej zmluvy, k úhrade dane nevyzvali. Za túto nečinnosť žalobcov žalovaný nemôže niesť
právnu zodpovednosť vo forme uloženia povinnosti nahradiť im škodu. Aj keď žalobcovia žalovaného
nevyrozumeli, ale keby neboli daň zaplatili, bol by DÚ KE IV. v zmysle vtedy platného zákona (bez
predloženia kúpnej zmluvy) vyzval nadobúdateľa k zaplateniu dane ako ručiteľa. Tým by sa celá agenda



bola preniesla na žalovaného, ktorý by uvedené právne chyby žalobcov napravil. Z tejto situácie sú
len dve možnosti: buď je zmluva platná a v tomto prípade má povinnosť (zmluvnú) žalovaný zaplatiť
žalobcom daň z prevodu nehnuteľností alebo je zmluva neplatná od počiatku a nie je tu zákonný ani
zmluvný dôvod platiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, a už vôbec nie týmto zaťažiť žalovaného.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd vyhovel žalobe v časti o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, podľa názoru žalovaného súd v odôvodnení nesprávne uvádza, že v zmluve nebol
vymedzený žiaden účel kúpy, a tiež opomenul, že definitívne vyplatenie kúpnej ceny bolo platobnou
podmienkou v čl. IV. bod 5. viazané na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Účelovosť
kúpy v kúpnej zmluve je jednoznačne vyjadrená platobnou podmienkou čl. IV. bod 5. a možnosťou
odstúpenia od kúpnej zmluvy [čl. IV. bod 4. písm. b.)] v prípade, že by kupujúci nezískal územné
rozhodnutie o umiestnení stavby. Pokiaľ ide o skutočnosť, že nebola vyplatená kúpna cena, žalovaný
v odvolaní poukazuje na to, že sa pokúsil po územnom konaní dňa 25.2.1999 zorganizovať spoločné
rokovanie v Istrobanke Košice, pričom pani notárka bola pripravená ísť do pobočky v Trenčíne, hneď
nasledujúci deň 26.2.1999 ich vyzval k zriadeniu blokácie účtov; v liste je uvedené že im bola v banke
v Trenčíne poskytnutá pomoc a kúpna cena bude vyplatená ihneď po splnení zmluvných podmienok,
výzva bola opakovaná dňa 22.7.1999 bez akejkoľvek odozvy zo strany žalobcov.

Súd neuvádza, že v zmysle znenia kúpnej zmluvy [čl. IV. 5 a čl. IV. 4. písm. b.)] išlo len o dočasný
prevod kúpnej ceny na účet žalobcov a definitívne vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na vydanie
územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Spomínaný list majiteľa realitnej kancelárie X. JY. z 20.
augusta 1998 potvrdzuje, že pri pristúpení k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy (teda 2. februára 1998,
pred uzatvorením kúpnej zmluvy) predložil E.. L. M. bankovú záruku vystavenú E. Trnava na vyplatenie
kúpnej ceny; vystavená banková záruka dokazuje, že kupujúci bol pripravený na štandardnú platobnú
podmienku - inkasovanie kúpnej ceny z vinkulovaného vkladu v banke proti dokladom.

Žalovaný v odvolaní ďalej namieta správnosť záveru, že by dôvodom nevyplatenia kúpnej ceny
bolo nevydanie územného rozhodnutia (str. 17 rozsudku). Uvádza, že to nikdy netvrdil a nevyplýva
to ani z korešpondencie medzi žalovaným a žalobcami (26.2.1999, 22.7.1999). Naopak, uvedená
korešpondencia dokazuje jeho snahu kúpnu cenu vyplatiť pred vydaním územného rozhodnutia.
Žalovaný poukazuje tiež na fax odoslaný 28.1.1999 z Emmettenu (Švajčiarsko), ktorým žiadal pani
notárku o vyplatenie kúpnej ceny na deň 5.2.1999, pričom v bodoch 3. a 4. sa venuje prebiehajúcemu
územnému konaniu. Toto nedorozumenie mohlo vzniknúť iba z tvrdenia, že definitívne vyplatenie kúpnej
ceny bolo viazané na získanie územného rozhodnutia.

Za nesprávny považuje aj výklad formulácie čl. IV. bodu 5., keď súd došiel k záveru, že obrana
žalovaného, že nemohol pre nedodržanie podmienok zo strany žalobcov vyplatiť im kúpnu cenu, by bola
dôvodná, len ak by bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že žalovaný vyplatí kúpnu cenu na blokovaný
účet predávajúcich (str. 19 rozsudku). Súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, ktorý poukázal na
plnenie v zmluve dohodnutej formulácie čl. IV. 5. z pohľadu logických dôsledkov vyplatenia kúpnej ceny
za podmienok existencie dvoch možných právnych stavov na účte: blokovaný a neblokovaný účet (§
35 ods. 2. Obč. zák.); v prípade vyplatenia kúpnej ceny na účet blokovaný pred prijatím platby by
nebola zmluvná podmienka z čl. IV. 5. „bude vyplatená kúpna cena blokovaná na účte predávajúcich“
splnená od začiatku, ale až od doby, keď by boli predávajúci blokádu na účte zriadili. Bez ohľadu na
spochybňovanie ich následného konania z titulu aj súdom uznanej neznalosti kúpnej zmluvy z ich strany,
je nespochybniteľné, že stav, v ktorom vyplatená kúpna cena nebude blokovaná na účte predávajúcich,
nebol v kúpnej zmluve dohodnutý, a preto záver súdu, že kúpna cena mala byť vyplatená na neblokovaný
účet, je pri existujúcej formulácii zmluvy z logického i právneho hľadiska nesprávny.

Ďalej žalovaný poukazuje na konštatovanie súdu na str. 19 rozsudku, že nebol dohodnutý spôsob plnenia
do (z) notárskej úschovy, pričom na str. 6 súd nesprávne uvádza názor žalovaného, že vložením do
notárskej úschovy svoj záväzok v zmysle § 559 a nasl. Obč. zák. splnil. Kúpna cena bola do notárskej
úschovy vložená v novembri 1998 a žalobcom mala byť vyplatená až vo februári 1999. Celá hore
spomenutá korešpondencia vo veci potvrdzuje, že vložením kúpnej ceny do notárskej úschovy žalovaný
nepovažoval svoj záväzok v zmysle § 559 a nasl. Obč. zák. splnený. Žalovaný si bol vedomý toho, že svoj
záväzok splní vyplatením na blokovaný účet predávajúcich, o čo sa preukázateľné usiloval. Skutočnosť,
že žalovaný zvolil vyplatenie kúpnej ceny cez notársky úrad, ktorý v jeho mene vložil kúpnu cenu do
banky a v jeho mene konal, nijako nepoškodilo žalobcov ako predávajúcich. Výplata z vinkulovaného



vkladu v banke by ich bola zaťažila rozdelením kúpnej ceny na jednotlivé účty a predkladaním dokladov
v zmysle kúpnej zmluvy. Vinkulačná podmienka by bola zodpovedala kúpnej zmluve a bola by banku
oprávňovala na vyplatenie kúpnej ceny na účty majiteľov (žalobcov ako predávajúcich) s tým, že
vyplatená kúpna cena by bola na týchto účtoch blokovaná v ochrannej lehote 90 dní, a žalobcovia by
boli povinní banke predložiť doklady uvedené v čl. III. bod 2. písm. a) a b). Vo vinkulačnej podmienke by
bola banka v zmysle čl. IV. 7. zaviazaná vrátiť kúpnu cenu na účet kupujúceho, ak by v ochrannej lehote
ktorákoľvek zo zmluvných strán odstúpila od zmluvy (čl. IV. body 3, 4 a 8 kúpnej zmluvy).

Pokiaľ ide o argumentáciu súdu o blokovaní finančných prostriedkov, žalovaný nepopieral skutočnosť,
že finančné prostriedky by boli blokované len v tom rozsahu, v ktorom sú na účte uložené, pretože
vyplatená kúpna cena by na účte uložená bola a majiteľ na blokovaný účet môže prijímať platby po
zriadení blokácie prevodom i vkladom. Blokáciu účtu mohli žalobcovia zriadiť, pričom vyplatenie kúpnej
ceny na neblokovaný účet nie je v súlade s platným znením kúpnej zmluvy čl. IV. 5. Kúpna cena sa teda
nevyplatila žalobcom nie z viny žalovaného, ale z ich viny. V zmysle čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy mali
žalobcovia ako predávajúci oprávnenie odstúpiť od kúpnej zmluvy jedine iba v prípade, ak do 35 dní od
predloženia dokladov uvedených v bode 2. čl. III. pobočke Istrobanky Košice, nebude z viny kupujúceho
(žalovaného) uhradená kúpna cena na účet predávajúcich. Vzhľadom na to, že zmluvné podmienky na
odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov neboli splnené, nemali právo od tejto zmluvy odstúpiť. Práve
z dôvodu, že žalobcovia za 8 mesiacov nevyvinuli žiadne úsilie na to, aby zriadili účty v Istrobanke a
tieto blokovali do momentu vydania územného rozhodnutia, zložil kúpnu cenu do notárskej úschovy
notárky Mgr. Zuzany Karasovej, Trenčín a poveril ju vyplatením kúpnej ceny. Notárka po preukázaní
skutočnosti, že bol vydaný list vlastníctva v prospech žalovaného ako kupujúceho, písomne kontaktovala
žalobcov, aby jej oznámili zriadené účty v Istrobanke s upozornením, že v prípade ich neoznámenia
im nevznikne právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko nevyplatenie kúpnej ceny by nebolo zavinené
kupujúcim. Žalobcovia sa v konaní bránili poukázaním na vyjadrenie Istrobanky zo 17. októbra 2008, z
ktorého však jednoznačne vyplýva, že nebolo možné zriadiť účet, na ktorom bude vopred vinkulovaná
platba, ktorá by bola následne treťou osobou poukázaná na tento účet a teda táto podmienka bola od
počiatku nesplniteľná. Žalovaný k tejto obrane v konaní uviedol, že sa nejednalo o vinkuláciu účtu a
blokovanie bolo možné dohodnúť na individuálnych podmienkach s bankou, o čom svedčia aj dôkazy
predložené žalovaným v súdnom spise. Podľa názoru žalovaného teda súd pochybil, ak určil, že
vyššie uvedená nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov; žalovaný na základe vyššie
uvedených skutočností kúpnu zmluvu považoval za platnú a na základe nej za vlastníka kupovanej
nehnuteľnosti.

Žalovaný v odvolaní spochybňujúce aj záver súdu o nepreukázaní tvrdenia žalovaného, že JUDr. Vereb
podpísal 1. februára 2001 odstúpenie od zmluvy ako neoprávnená osoba. Obidva doklady - plná moc z
2. februára 2001 a odstúpenie od kúpnej zmluvy z 1. februára 2001, sú založené v súdnom spise. Dňa
1. februára 2001 bol JUDr. Vereb neoprávnenou osobou, keďže konal za žalobcov o deň skôr, ako mu
títo udelili plnú moc na také konanie.

Žalovaný napáda rozsudok aj v časti, v ktorej súd vzájomný návrh žalovaného zamietol. Súd toto
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne
dôkazy, ktorými by vznik škody preukázal. Žalovaný písomným podaním z 19. marca 2014 uviedol
konkrétne skutočnosti a spôsob výpočtu škody. Preukázal aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
porušením zmluvnej povinnosti. Škoda vznikla žalovanému titulom ušlého zisku, ktorý mohol dosiahnuť,
ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s kupujúcim Slovnaft - Benzinol, a.s. na prevod vlastníctva k
pozemku, ktorý odkúpil od žalobcov, ako rozdielu medzi kúpnou cenou, za ktorú žalovaný pozemok
od žalobcov kúpil a kúpnou cenou, ktorú mu mala vyplatiť spoločnosť Slovnaft - Benzinol, a.s., ako
aj titulom primeraného zadosťučinenia v peniazoch za zásah do dobrej povesti právnickej osoby. K
uzavretiu kúpnej zmluvy s kupujúcim Slovnaft - Benzinol, a.s. nemohol pristúpiť žalovaný v dôsledku
konania žalobcov, ktorí znemožnili vydanie územného rozhodnutia udelením plnej moci p. Solárovi,
zastupujúceho spoločnosť TREHOL, s.r.o., ktorá podala návrh na vydanie územného rozhodnutia na
rovnakú lokalitu ako žalovaný.

Podľa názoru žalovaného v odôvodnení súd spochybnil notársku zápisnicu z 2. novembra 1998. Za
11 rokov konania nebola správa pani notárky JUDr. Zuzany Karasovej a v nej obsiahnutá notárska
zápisnica spochybnená ani žalobcami a ani súdom. Súd nepovažoval za potrebné pani notárku vypočuť,
napriek tomu, že to žalovaný navrhoval. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný spochybnenie výkonov



notárskeho úradu za účelové. Je nespochybniteľné, že osoby uvedené v zápisnici neviedli súkromné
rokovanie a neprijímali súkromné záväzky. Pani notárke Slovnaft Benzinol, a.s., poslal 8,5 mil. Sk,
TCS postavila ČS v Liptovskom Hrádku atď. Prítomný zástupca Slovnaft Benzinol, a.s. bol známym
zmluvným partnerom, s ktorým boli podpísané aj iné zmluvy. Správou pani notárky zo 6. mája 2003
žalovaný preukázal, že Slovnaft Benzinol, a.s., poukázal do notárskej úschovy sumu 8,5 mil. Sk a pani
notárka by pri danom znení notárskej zápisnice bola z tejto zálohy vyplatila kúpnu cenu predávajúcim.
Slovnaft Benzinol, a.s., by voči vyplateniu kúpnej ceny nebol mohol namietať. Súd pripustil (str. 21
rozsudku), že v dôsledku konania žalobcov došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve na predaj
toho istého pozemku, čím skomplikovali v danom čase svoj záväzkový vzťah so žalovaným. Listinné
dôkazy založené v spise (z OÚ KE IV. OŽP a KÚ KE) dokazujú, že existencia tejto zmluvy o budúcej
zmluve spôsobila, že žalovanému nebolo vydané územné rozhodnutie. Ide o dôsledok konania žalobcov
a jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcov a vznikom škody žalovanému. Na obranu
žalobcov, že po 31.8.1998 mohol OÚ KE IV. OŽP konať inak, existuje jediná odpoveď: príčinou všetkých
problémov, ktoré neskôr nastali, je vystavenie plnej moci z 2. júla 1998 žalobcami p. Jurajovi Solárovi.
Bez tejto plnej moci by TREHOL, s.r.o., nebol mohol komplikovať územné konanie. Žalovaný v konaní
preukázal, že náklady na kúpu pozemkov predstavovali čiastku 7.164.000,- Sk (pozemok od žalobcov)
a 167.040,- Sk (pozemok diel 2 s výmerou 192 m2 od p. M.). Spolu náklady za pozemok s výmerou
6.162 m2 vo výške 7.331.040,- Sk. O záujme spoločnosti Slovnaft Benzinol, a.s. odkúpiť predmetný
pozemok svedčí predložená notárska zápisnica. Ak súd mal spochybnenú, resp. nepreukázanú výšku
ceny predaja, tak mal vychádzať minimálne z výšky ceny, ktorá bola uvedená v dôkaze - Kúpna zmluva
medzi predávajúcim Trehol s.r.o. a kupujúcim MOL a.s.. V tejto zmluve uzavretej 30. júna 1997, bol
predávaný pozemok v rovnakej lokalite na rovnaký účel - výstavba ČS Q. za cenu XX,- U./m2. Pri
prepočte kurzu DEM voči Sk v čase 30.6.1997 - 19,333,- Sk a 31.12.1998 - 22,081,- Sk, predajná cena za
pozemok s výmerou 6.162 m2 predstavovala čiastku 6.162 x (80 x 22,081) = 10.885.049,76,- Sk. Rozdiel
medzi predajnou a kúpnou cenou predstavuje čiastku 3.554.009,76 Sk (10.885.049,76 - 7.331.040).
Minimálne v tejto výške žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti preukázal stratu - ušlý zisk - zavinený
žalobcami.

Žalovaný sa vzdal dokazovania nemajetkovej ujmy z dôvodov zániku spoločnosti Slovnaft Benzinol,
a.s. Strata pozícií a zákazkovej náplne v zaniknutej spoločnosti sa po 16-tich rokoch ťažko dokazuje.
Rovnako sa vzdal vymáhania nákladov. Ak by bol pozemok predal, tak vynaložené náklady by boli kryté
z rozdielu predajnej a kúpnej ceny pozemku. Minimálne vzniknutá škoda z predaja titulom ušlého zisku
bola však súdu preukázaná
- notárskou zápisnicou, v ktorej sa zástupca V. M., a.s. zaviazal kúpiť pozemok,
- trhovou cenou pozemkov v danej lokalite v zrovnateľnej dobe (kúpna zmluva N. - X.).
- úsilím spoločnosti TRO., s.r.o., ktorá mala so Slovnaft Benzinol, a.s. uzatvorenú zmluvu o budúcej
zmluve na kúpu pozemku za X.XXX,- Sk/m2, a to bol jediný dôvod, prečo sa usilovala o kúpu pozemku
od žalobcov a ponúkala výhodnejšie podmienky, aké boli dohodnuté v kúpnej zmluve medzi žalobcami
a žalovaným.

K odvolaniu žalovaného podali písomné vyjadrenie žalobcovia, ktorí považujú napadnutý rozsudok za
vecne správny, zákonný a spravodlivý.

V prvom rade, žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že riadne a platne odstúpili od kúpnej zmluvy zo
zákonného dôvodu. Q. žalobcov odstúpiť od kúpnej zmluvy sa odvíja od ust. § 5X7 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého veriteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej a
primeranej lehote poskytnutej veriteľom. Ust. § 517 ods. 1 OZ je kogentného charakteru a zmluvné strany
použitie tohto ustanovenia nemôžu odlišne dohodou upraviť, resp. jeho použitie vylúčiť. Žalobcovia boli
preto oprávnení od zmluvy odstúpiť pre nesplnenie záväzku žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, a to bez
ohľadu na to, že tento dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmluve uvedený nebol, resp. bez ohľadu
na skutočnosť, že v kúpnej zmluve bolo uvedené, že môžu žalobcovia od kúpnej zmluvy odstúpiť iba
v prípade, ak dôjde k nevyplateniu kúpnej ceny z viny žalovaného. Keďže táto zmluvná podmienka
odchylne a zužujúco upravuje možnosť žalobcov odstúpiť od kúpnej zmluvy, je pre rozpor so zákonom
v ust. § 517 ods. l OZ v spojení s ust. § 39 OZ neplatná. Okrem vyššie uvedenej neplatnosti, je táto
zmluvná podmienka neplatná aj z dôvodu jej rozporu so súkromnoprávnou zásadou, že nikto sa nemôže
platne dopredu vzdať práv, ktoré ešte nenadobudol. Žalobcovia sa nemohli platne vzdať práva odstúpiť
od kúpnej zmluvy pre nesplnenie záväzku zo strany žalovaného zaplatiť kúpnu cenu z iných dôvodov,
ktoré by nespočívali v zavinení žalovaného, pretože toto právo (odstúpiť od kúpnej zmluvy) im vzniklo, až



po uzatvorení kúpnej zmluvy v čase, keď žalovaný ani v dodatočnej primeranej lehote nezaplatil kúpnu
cenu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcovia toto právo nemali, preto sa ho nemohli ani platne
vzdať. Žalovaný sa so zaplatením kúpnej ceny dostal do omeškania, pretože jeho záväzok zaplatiť kúpnu
cenu nastal 30. deň po právoplatnom rozhodnutí Správy Katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti.

Žalobcovia vo vyjadrení zdôrazňujú, že v zmysle kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcom
kúpnu cenu do 30 dní po predložení kópie návrhu na vklad vlastníckeho práva a právoplatného
rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva. O splnení odkladacích podmienok pre vyplatenie kúpnej
ceny žalovaný musel vedieť, pretože sám podával návrh na vklad vlastníckeho práva a právoplatné
rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva sa doručilo všetkým účastníkom kúpnej zmluvy.

Ak namieta žalovaný, že odstúpenie od zmluvy predchádza o jeden deň udeleniu plnomocenstva,
žalobcovia uvádzajú, že na plnomocentve pre advokáta ide o zjavnú chybu v písaní dátumu a skutočný
dátum plnomocenstva sa podľa čestných prehlásení žalobcov zhoduje s dátumom odstúpenia od zmluvy.
Žalobcovia poukazujú aj na ustanovenie § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že ak ten, za koho sa
konalo bez plnej moci, tento úkon bez zbytočného odkladu schváli, je z takéhoto úkonu zaviazaný sám,
teda nemalo by byť pochýb o tom, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, pretože ak by aj bola
pravda, čo tvrdí žalovaný, čo však pravdou nie je, možno uzavrieť, že žalobcovia bez zbytočného odkladu
udelením plnomocenstva tento úkon schválili.

Ak sa žalovaný bráni v konaní tým, že najprv si mali žalobcovia zriadiť blokáciu účtov, a až potom mal
on zaplatiť kúpnu cenu, žalobcovia uvádzajú, že povinnosť žalobcov dopredu (pred zaplatením kúpnej
ceny) zriadiť blokáciu svojich účtov, tak ako to tvrdí žalovaný, z kúpnej zmluvy vôbec nevyplýva. Naopak,
znenie kúpnej zmluvy vyvracia tvrdenie žalovaného, keďže v kúpnej zmluve je uvedené, že vyplatená
kúpna cena bude na účte predávajúcich blokovaná v ochrannej lehote maximálne 90 dní. Z uvedeného
celkom jednoznačne vyplýva, že najskôr mal žalovaný zaplatiť kúpnu cenu na účet predávajúcich, a až
následne mali k nej žalobcovia zriadiť blokáciu. Uvedené je možné vyvodiť z jazykového výkladu znenia
príslušnej časti kúpnej zmluvy.

Ak by bolo pravdou tvrdenie žalovaného o odkladacej podmienke jeho záväzku vyplatiť kúpnu cenu
až po zriadení blokácie, potom by, po prvé, znenie kúpnej zmluvy bolo úplne iné a znelo by: „kúpna
cena bude vyplatená na blokovaný účet žalobcov“; a po druhé, táto odkladacia podmienka záväzku
žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, by bola uvedená v inom článku kúpnej zmluvy a to v článku III., kde sú
uvedené odkladacie podmienky vyplatenia kúpnej ceny [článok III. bod 2. písm. a), b) kúpnej zmluvy].
Znenie kúpnej zmluvy (vyplatená cena bude blokovaná na účte predávajúcich) a štruktúra kúpnej zmluvy
(absencia tejto podmienky vyplatenia kúpnej ceny medzi odkladacími podmienkami vyplatenia kúpnej
ceny) jasne vyvracia nepravdivé tvrdenie žalovaného.

Podľa názoru žalobcov, napriek celkom jednoznačnému zneniu kúpnej zmluvy v otázke splatnosti
kúpnej ceny, žalovaný dookola neustále prezentuje svoju verziu splatnosti kúpnej ceny, ktorá je príčinou
dlhotrvajúceho sporu a ktorá však nevyplýva ani z jazykového výkladu kúpnej zmluvy, ani z jej štruktúry,
ale je len účelovou obranou žalovaného, ktorá mala za cieľ podľa názoru žalobcov nastaviť také
nesplniteľné podmienky, nevyplývajúce z kúpnej zmluvy, ktoré mali znemožniť vyplatenie kúpnej ceny,
zmiasť žalobcov a neskôr aj súd v tomto konaní.

Ak by však táto verzia žalovaného bola spôsobilá privodiť spor ohľadom obsahu zmluvných podmienok
medzi zmluvnými stranami, ktoré žalobcovia považujú za jasné, tak potom je potrebné všetky pojmy
a obsah zmluvných podmienok vykladať v neprospech žalovaného, ktorý obsah zmluvy aj v tejto časti
pripravil, v zmysle princípu contra proferentem.

Vykladať v prospech žalobcov zmluvné ustanovenie vyplýva aj z princípu ochrany slabšej zmluvnej
strany, ktorou boli žalobcovia ako spotrebitelia proti žalovanému, ktorý pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

O tom, že zmluvu pripravil žalovaný, svedčí vyjadrenie pána Solára, ktorý na pojednávaní konanom 19.
júna 2013 uviedol, že „v praxi to bolo tak, že pán M. doniesol zmluvu a ja som zavolal D. A., povedal



som mu, že je potrebné pobehať po všetkých ľuďoch, aby podpísali zmluvy, nech si ju skontrolujú a
týmto spôsobom som zabezpečoval uzavretie zmluvy“ (strana 8 zápisnice). Na reakciu žalovaného,
že on dostal predložený návrh zmluvy pánom V.om, pán V. uviedol: „niečo si teraz spomínam, my
sme mali pripravenú úplne jednoduchú zmluvu, takú ako robím ja pri predaji nehnuteľnosti a bol
som požiadaný žalovaným, že doplní do tejto zmluvy samotný žalovaný niečo“ (strana X zápisnice
z pojednávania). V konaní bolo výpoveďou svedka V. preukázané, že kúpnu zmluvu, jej protinávrh,
pripravil žalovaný. Nasvedčujú tomu aj nápadne nevýhodné podmienky kúpnej zmluvy v neprospech
žalobcov, čím je nelogické, aby si žalobcovia sami takéto nevýhodné podmienky navrhli, ako je napr.
obmedzenie dispozície žalobcov s kúpnou cenou, naproti faktu, že žalovaný nebol nijako obmedzovaný s
následnou dispozíciou s nehnuteľnosťou. Ďalším prvkom nápadne nevýhodnej podmienky je nezákonné
obmedzenie práva žalobcov odstúpiť od zmluvy na jediný prípad a to, ak dôjde k nezaplateniu kúpnej
ceny len z viny kupujúceho. Neštandardný spôsob vyplatenia kúpnej ceny v rozpore s praxou realitnej
kancelárie pána V. nasvedčuje tomu, že kúpnu zmluvu a jej znenie pripravil žalovaný. Žalobcovia
poukazujú v tejto súvislosti na výpoveď pána V., ktorý na pojednávaní konanom 19. júna 2013 uviedol:
„U mňa, pokiaľ sa jedná o splatnosť, platí jedna zásada „z ruky do ruky“, ja to stále takto robím a nemám
s tým problém. Splatnosť kúpnej ceny bola dojednaná v kúpnej zmluve komplikovane.“

Aj výpoveď konateľa žalovaného, pána M., potvrdzuje, že bol to on, kto urobil návrh zmluvy: „Priamo
na mieste, je pravdou, som ja so svojou právnou zástupkyňou robil protinávrh zmluvy a priamo na
mieste dojednali sme obsah kúpnej zmluvy“ (strana 9 zápisnice z pojednávania z 19. júna 2013).
Predovšetkým žalobcovia poukazujú na úmysel žalovaného, ktorý uviedol, že príslušné znenie kúpnej
zmluvy, tak ako bolo dojednané, bolo v jeho záujme a bez takéhoto ustanovenia by kúpnu zmluvu ani
dnes neuzatvoril. „Dôležité bolo, aby sme v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy dostali peniaze späť
a nevystavili sa riziku nutnosti ich vymáhania od 13 fyzických osôb, ktoré už medzitým mohli peniaze
minúť. Tak vznikla definícia ochrannej lehoty a dohoda o platobnej podmienke vyjadrená v článku IV
bod 5 (blokovanie kúpnej ceny). Ak by som mal dnes dať pokyn na vyplatenie kúpnej ceny, ktorú by
spoločnosť mala do 90 dní pri odstúpení od zmluvy inkasovať späť, nikdy by som nevystavil organizáciu
riziku, že od 13 fyzických osôb by nebola schopná peniaze získať späť. Z uvedeného dôvodu považujem
i dnes uvedený článok IV bod 5 za mimoriadne významný v kúpnej zmluve a bez neho alebo BEZ
ROVNAKÉHO ÚČINNÉHO ZABEZPEČENIA, by kúpna zmluva nikdy nebola uzatvorená“ (strana 12
vyjadrenia žalovaného z 21. marca 2013)

„Vzhľadom na to, že výplata kúpnej ceny bola možná už skôr, pred vydaním územného rozhodnutia -
len na základe dokladu o zmene vlastníckeho práva, bola dohodnutá blokáda vyplatenia kúpnej ceny na
účte predávajúcich na dobu maximálne 90 dní od termínu vydania územného rozhodnutia, pre prípad,
že by sa účastníci konania odvolali voči územnému rozhodnutiu a právoplatnosť územného konania by
do 90 dní potvrdená. V tej dobe má (kupujúci) právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a blokované peniaze na
účte predávajúcich, je povinná banka kupujúcemu vrátiť.“ (strana 2 vyjadrenia žalovaného z 26. februára
1999, ktoré tvorí prílohu k vyjadreniu z 21. marca 2013)

Podľa názoru žalobcov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný pripravil znenie kúpnej
zmluvy, ktorú si viackrát svojvoľne, v rozpore s jej znením a obsahom, vykladá a chce z toho ťažiť. Princíp
contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia,
či celé ustanovenia, použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej
strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do
obsahu zmluvy. Zmluvná strana, ktorá formulovala obsah zmluvy, by mala byť zodpovedná za jednotlivé
ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesla, nakoľko aj nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú
zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietla. Ak teda zmluva obsahuje také
ustanovenie či pojem, ktoré pripúšťa viaceré možné výklady, výklad menej priaznivý pre stranu, ktorá
takéto ustanovenie navrhla, má mať prednosť. (Lajšová, P. - Tomka, D.: Výkladový princíp contra
proferentem. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 7- 8, s. 24-29). Výkladovým princípom contra
proferentem, ako všeobecne platným princípom, argumentuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky:
„Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane
naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť
mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. V prípade, ak tvorca
zmluvy argumentuje neurčitým ustanovením, ktoré sám v zmluve naformuloval, mal by podľa uvedeného
rozhodnutia sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na



tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak, tak ako to ustálili všeobecné súdy.“ (Rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2008, sp. zn. I. ÚS 243/07-25).

O tom, že žalovaný od žalobcov požadoval, aby splnili nesplniteľnú podmienku a až následne zaplatí
kúpnu cenu, t.j., aby predávajúci vinkulovali na účtoch doposiaľ nevyplatené peniaze, dokazuje list
Istrobanky a.s., ale aj samotné vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že chcel zabezpečiť, aby v prípade
odstúpenia od kúpnej zmluvy sa kúpna cena (automaticky) bez ďalšieho zásahu žalobcov vrátila
žalovanému. Takúto podmienku však bolo možné dojednať jedine vinkulačným spôsobom, pretože
podstatou vinkulácie je, že prostriedky sú účelovo viazané pre konkrétnu osobu a po splnení podmienok
dojedaných vo vinkulácii sa peniaze bez ďalšieho poukážu vo vinkulácii určenej osobe.

Pokiaľ žalovaný následne (po doručení odpovede Istrobanky a.s.) tvrdil, že nežiadal, aby prostriedky
boli vinkulované, ale blokované a že takúto podmienku - blokáciu bolo možné zo strany žalobcov zriadiť,
žalobcovia uvádzajú, že si žalovaný vo svojich tvrdeniach protirečí a zamotáva, ak na jednej strane
uvádza, že bez toho, aby bola zabezpečená návratnosť kúpnej ceny v prípade odstúpenia od zmluvy
bez ďalšieho zásahu, by kúpnu zmluvu neuzatvoril, a na druhej strane požaduje od žalobcov a súhlasí
s takým postupom, ktorý je v rozpore s jeho tvrdeným úmyslom o zabezpečení návratnosti kúpnej ceny,
t.j., aby si žalobcovia zriadili blokáciu k účtom, ktorú môžu na rozdiel od vinkulácie žalobcovia kedykoľvek
bez obmedzení zrušiť, a v prípade, ak by nastalo odstúpenie od kúpnej zmluvy, zriadenie blokácie samo
osebe nespôsobí automaticky vrátenie kúpnej ceny žalovanému. S poukazom na uvedené je zrejmé, že
žalovaný od žalobcov požadoval v rozpore s kúpnou zmluvou, aby pred plnením jeho záväzku zaplatiť
kúpnu cenu, splnili žalobcovia nesplniteľnú podmienku - zriadenie vinkulácie k doposiaľ nevyplatenej
kúpnej cene.

C.
Pravdivosť vyjadrenia pána V. a nepravdivosť vyjadrenia pána Badovského, ktorý tvrdí, že takýto
súhlas pánovi V. nikdy nedal, preukazuje aj list konateľa žalovaného z 20. augusta 1998 adresovaný
Okresnému úradu Košice IV., odbor životného prostredia, v ktorom sám konateľ žalovaného uvádza, že
spoločnosť (TREHOL s.r.o.) získala určité doklady, potrebné pre územné konanie na základe dohody
konateľa spoločnosti so mnou, ktorú však konateľ po 4 dňoch od našej dohody zrušil, pričom si však
ponechal doklady, ktoré mu boli v priebehu tohto obdobia vydané mojimi partermi zúčastnenými na
kúpe pozemkov. Dokladmi potrebnými pre územné konanie boli práve zmluva o budúcej zmluve a
splnomocnenie, keďže navrhovateľ územného konania musí preukázať právny vzťah k nehnuteľnosti;
aké iné doklady potrebné pre územné konanie, ktoré získala spoločnosť TREHOL s.r.o. po dohode s
konateľom žalovaného by to mohli byť?

Okrem vyššie uvedeného listu túto skutočnosť preukazuje aj príloha, ktorú zaslal žalovaný k svojmu
vyjadreniu z 5. mája 2014. Ide o list z 26. februára 1999 adresovaný Okresnému úradu Z. IV, odbor
životného prostredia, k rukám Ing. Q. P., označený ako „Územné konanie - čerpacia stanica pohonných
hmôt pri pripojení ciest 1/50-1/68, križovatka Červený rak - Sever, oproti autokempingu Salaš Barca,
na pozemku parcel. č. T./XXX, kat. územie Košice - F.“, ktorý je ďalším dôkazom preukazujúcim, že
na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve dal súhlas konateľ žalovaného, keď uviedol: „v predchádzajúcej
korešpondencii v uvedenej veci s Vašim útvarom sme už vysvetlili, za akých podmienok došlo k
uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve medzi realitnou kanceláriou X. (žalobcovia v zastúpení pánom V.,
pozn.) a firmou N.. M. to na základe ústnych dohôd s pánom N. (konateľ spoločnosti N. s.r.o. pozn.),
ktoré on následne odvolal. L. sme dodržali písomné dohody, ktoré boli s firmou N. urobené, poverili sme
realitnú kanceláriu Myslava, menovite pána V., na prípravu kúpnej zmluvy v prípade, že v zmysle zmluvy
o budúcej zmluve o uzatvorenie kúpnej zmluvy firma N. požiada.“

Y. listinné dokumenty podpísané samotným konateľom žalovaného preukazujú, že na uzavretie zmluvy
o budúcej zmluve dal žalovaný pánovi V. jednoznačný súhlas. Naopak, splnomocnenie udelené pánovi
V. z 20. augusta 1998 tieto preukázané skutočnosti o udelení predchádzajúceho súhlasu s uzavretím
zmluvy o budúcej zmluve nevyvracia, a nie je ani spôsobilé vyvrátiť. Uvedené splnomocnenie z 20.
augusta 1998 je už len dôsledkom a reakciou na existujúcu roztržku, ktorá nastala medzi žalovaným a
spoločnosťou N. potom, ako po predchádzajúcom súhlase žalovaného uzatvoril pán V. so spoločnosťou
N. zmluvu o budúcej zmluve, kedy sa žalovaný snažil zvrátiť dôsledky tejto roztržky, ktorá vznikla
nezávisle od žalobcov a poukazuje skôr na skutočnosť, že skutočne medzi žalovaným a spoločnosťou



N. existovala vzájomná dohoda, predchádzajúca uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a ktorá bola jej
príčinou uzatvorenia.

Podľa názoru žalobcov, z výsledkov konania vyplynulo, že tento súhlas žalovaného s uzavretím
zmluvy o budúcej zmluve a s udelením plnomocentva spoločnosti N. pred územným konaním, mal
zrejme urýchliť vydanie územného rozhodnutia na predmetnú nehnuteľnosť, keďže spoločnosť N. bola
oveľa bližšie k získaniu územného rozhodnutia, o ktoré požiadala ešte pred zabezpečením týchto
podkladov v mesiaci apríl 1998, teda skôr, ako to urobil žalovaný, ktorý tak mimochodom neučinil
vôbec. Aj to, že žalovaný vôbec nepožiadal o vydanie územného rozhodnutia napriek tomu, že získanie
územného rozhodnutia bolo podmienkou, ako to tvrdí žalovaný, ďalšieho predaja pozemku, nasvedčuje
tej skutočnosti, že žalovaný sa dohodol so spoločnosťou TREHOL, že tá vybaví získanie územného
rozhodnutia pre žalovaného, v zmysle ich dohodnutých spoločných kšeftov, (žalobcovia poukazujú
na vyjadrenie konateľa žalovaného, ktorý potvrdil, že žalovaný a spoločnosť N. si mali deliť zisky z
predmetnej nehnuteľnosti v pomere XX:XX), k čomu spoločnosť TREHOL potrebovala vyššie zmienené
podklady pre vydanie územného rozhodnutia, ktoré po súhlase žalovaného od pána V. získala. Z.
žalovaný preukázateľne dal súhlas na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve, nedošlo zo strany žalobcov
k žiadnemu protiprávnemu konaniu, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve tu existoval
súhlas žalovaného s jej uzavretím, nemohli žalobcovia predvídať zo žiadnych okolností, že medzi
žalovaným a spoločnosťou N. neskôr dôjde k porušeniu vzájomnej dohody, ktorá vyvolá spor pred
orgánom verejnej správy v konaní o vydanie územného rozhodnutia, keďže neboli priamymi účastníkmi
vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou N.. V. že to nemohli predvídať žalobcovia, je odvedená od
skutočnosti, že to nemohol predvídať ani sám žalovaný, inak, ak by to predvídať mohol, tak by takýto
súhlas za bežného chodu vecí neudelil. V zmysle teórie adekvátnej príčinnej súvislosti, medzi konaním
žalobcov a následným prerušením konania pred orgánom verejnej správy chýba spojenie medzi príčinou
a následkom, ktoré by zakladalo zodpovednostný vzťah. R. prvostupňového súdu je preto vecne správne
aj pokiaľ ide o zamietnutie žalovaného nároku na náhradu škody.

Žalovaný nepreukázal, že existoval záväzkový vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou V. M.. Z
predloženej notárskej zápisnice nevyplýva žiaden záväzok V. M. zaplatiť žalovanému zálohu 8,5 milióna
Sk, taktiež z nej nevplýva žiaden záväzok Slovnaft M. na uzavretie, či už kúpnej zmluvy alebo zmluvy o
budúcej zmluve k predmetnej nehnuteľnosti. Notárska zápisnica v sebe neobsahuje žiadne podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy, ale ani inej zmluvy, chýba v nej jednoznačný záväzok spoločnosti Slovnaft
Benzinol zaviazať sa kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, ďalej chýba jednoznačné určenie kúpnej ceny
predmetnej nehnuteľnosti, bez ktorej určenia, alebo určenia spôsobu jej určenia, nemožno hovoriť o tom,
že došlo v podstatných náležitostiach k uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
(pri zmluve o budúcej zmluve v notárskej zápisnici chýba aj určenie doby uzavretia riadnej zmluvy).
Taktiež z notárskej zápisnice nevyplýva, že by Ing. Q. ju uzatváral za Slovnaft Benzinol. Žalovaný
nepreukázal, oprávnenie tejto osoby konať za uvedenú spoločnosť. V notárskej zápisnici uvedená suma
8,5 milióna Sk sa viaže k iným skorším zmluvným vzťahom žalovaného, ktoré nesúvisia s predmetnou
nehnuteľnosťou (výstavba čerpacej stanici Hrádok).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27. apríla 2016 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Rozsudok bol odvolaním napadnutý vo všetkých výrokoch, okrem výroku o čiastočnom zastavení
konania pre späťvzatie žalobného návrhu, preto odvolací súd rozsudok v tomto - odvolaním
nenapadnutom výroku - nepreskúmaval a v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť (§ 206 ods.
1, 3 O.s.p.).



Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd
vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo
počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne naplnené.

Pokiaľ však žalovaný namieta, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil všetky
dôkazy a nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, odvolací súd je toho názoru, že uvedená odvolacia
námietka neobstojí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol príčiny nevykonaných dôkazov, napríklad na str.
13 rozsudku uviedol, že aj napriek návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania pripojením spisu
Okresného úradu Košice IV. č. ŽP1040/1998-Gj, súd toto dokazovanie nevykonal, pretože napriek
viacerým dožiadaniam predmetný spis sa pripojiť nepodarilo (č.l. 628, 639, 668, 832). Podobne,
na strane 14 rozsudku súd zdôvodňuje, že nevyhovel návrhu žalovaného na opätovné dotazovanie
Istrobanky, resp. jej právneho nástupcu, na možnosť zriadenia účtu s blokáciou resp. inou formou
zábezpeky budúcich finančných prostriedkov na tomto účte v prospech tretej osoby, nakoľko vyjadrenie
Istrobanky žalovaný nevyvrátil a z vykonaných dôkazov vyplývalo, že blokovaná na účte žalobcov mala
byť už vyplatená kúpna cena (č.l. IV. 5. zmluvy).

Predovšetkým však, súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku poznamenal, že vzhľadom
na obsiahlosť spisového materiálu, pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch vyhodnocoval len tie z
preukázaných skutkových zistení a tvrdení, ktoré boli právne významné pre rozhodnutie o uplatnených
nárokoch. Všetky ostatné okolnosti, skutkové zistenia a tvrdenia, na ktoré bolo poukazované najmä zo
strany žalovaného a ktoré boli takisto predkladané najmä zo strany žalovaného, keďže nemajú priamo
vzťah k vymedzenému predmetu konania a uplatneným nárokom, na tieto súd neprihliadol a ani ich v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnocoval.

Odvolací súd považuje vyššie uvedený postup zvolený súdom prvého stupňa sa plne súladný s právom
i so zaužívanou judikatúrou súdov. Judikatúra totiž nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(napríklad, rozhodnutie ESĽP vo veci Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).

Uvedená námietka odvolateľa nemá preto opodstatnenie.

Vzhľadom na ostatné odvolacie argumenty odvolací súd dodáva:

1. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu o návrhu na určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti,
uvedenej v petite žalobného návrhu, dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, presvedčivé,
zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na
ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).



Rozhodnutiu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcov nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku, ktorým návrhu na určenie vlastníckeho práva
vyhovel, ako vecne správny potvrdil. Aj s odvolacími námietkami v tejto otázke sa súd prvého stupňa
náležite vysporiadal, preto tieto nie sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejší výsledok v odvolacom
konaní.

1.1. Výklad zmluvy - výkladové pravidlo contra proferentem

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa výkladu zmluvy venoval náležitú pozornosť, jeho
závery sú správne, rozhodnutie je presvedčivé a dostatočne odôvodnené.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa
musia dodržiavať) - a to i v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná
strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch.

Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom
právnych predpisov; ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov hlavne
skutočnosť, že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva zakladajú právo. Text zmluvy je preto prvotným
priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Je potrebné brať
do úvahy aj všeobecne platný princíp, že pri pochybnostiach sa javí byť spravodlivým výklad textu zmluvy
v neprospech toho, kto zmluvu vyhotovil. Napríklad, Ústavný súd SR v náleze z 19. júna 2008, sp. zn. I.
ÚS 243/07, na ktorý poukázali aj žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, konštatoval,
že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať
ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Ústavný súd v ňom potvrdil že pravidlo, podľa ktorého
sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila (nejasná formulácia v zmluve
sa má vykladať v neprospech strany, ktorá zmluvu formulovala) sa má, hoci je uvedené iba v § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka a § 54 Občianskeho zákonníka, aplikovať ako všeobecná metóda výkladu
právnych úkonov.

Ústavný súd v tomto smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech
toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve
ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto
ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého
tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí
preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy
tvrdenom význame, a nie naopak.

Žalovaný v odvolaní pri výklade sporného článku IV. bod 5 zmluvy argumentuje, že „v prípade vyplatenia
kúpnej ceny na účet blokovaný pred prijatím platby by nebola zmluvná podmienka z čl. IV. 5. „bude
vyplatená kúpna cena blokovaná na účte predávajúcich“ splnená od začiatku, ale až od doby, keď by
boli predávajúci blokáciu na účte zriadili.“

Odvolací súd zastáva názor, že vyššie uvedená argumentácia žalovaného a takto podaný výklad
sporného článku zmluvy, je sám osebe komplikovaný, nejednoznačný, a v nadväznosti na znenie čl. III.
bod 2. zmluvy, aj protirečivý, lebo vopred predpokladá, že zmluvná podmienka z čl. IV. bod 5. nebude



splnená od začiatku, ale až od doby, keď by boli predávajúci blokáciu na účte zriadili. Formulácia zmluvy
v uvedenom článku, má preto potenciál na podávanie rôzneho a komplikovaného výkladu, či rôzne
pochopenie aj samotnými zmluvnými stranami.

Nakoľko zo spisového materiálu a vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že text kúpnej zmluvy
vyhotovil žalovaný (s jeho právnym zástupcom), ktorú skutočnosť zdôraznili aj žalobcovia v písomnom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného, nemôže spadať táto možnosť nejednoznačného výkladu zmluvy na
ťarchu žalobcov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s výkladom predmetnej zmluvy, učineným súdom a z toho vyplývajúcimi
závermi súdu prvého stupňa, predovšetkým pokiaľ ide o výklad sporného článku III. KÚPNA CENA A
JEJ SPLATNOSŤ, body 1. až 3. a článku IV. PRECHOD VLASTNÍCKEHO PRÁVA A ODSTÚPENIE OD
ZMLUVY, bod 5. (blokovanie už vyplatenej kúpnej ceny na účte predávajúcich).

Súd prvého stupňa uzavrel, že podľa čl. III. kúpnej zmluvy, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom
dohodnutú kúpnu cenu (ktorá mala byť vinkulovaná v prospech žalobcov v banke žalovaného,
t.j. žalovaný mal zabezpečiť na svojom účte sumu finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny
a zriadením vinkulácie obmedziť nakladanie s vkladom na oznámenie hesla alebo splnenie inej
podmienky) do 30 dní od predloženia dohodnutých dokladov: kópie návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný
mal k dispozícii oba dohodnuté doklady dňa 5. januára 1999 a bol preto povinný zaplatiť žalobcom
dohodnutým spôsobom kúpnu cenu na ich účet.

Obranu žalovaného, že nemohol vyplatiť žalobcom kúpnu cenu z dôvodu, že si nezriadili blokáciu na
účtoch, súd nemal za dôvodnú, pretože podľa tohto článku zmluvy, blokovaná mala byť vyplatená kúpna
cena, teda najskôr mala byť cena vyplatená, a až potom blokovaná.

Správne dôvodia žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že ak sa žalovaný bráni
tým, že najprv si mali žalobcovia zriadiť blokáciu účtov, a až potom mal on zaplatiť kúpnu cenu, potom
povinnosť žalobcov dopredu (pred zaplatením kúpnej ceny) zriadiť blokáciu svojich účtov, tak ako to
tvrdí žalovaný, z kúpnej zmluvy vôbec nevyplýva. Naopak, znenie kúpnej zmluvy vyvracia tvrdenie
žalovaného, keďže v kúpnej zmluve je uvedené, že vyplatená kúpna cena bude na účte predávajúcich
blokovaná v ochrannej lehote maximálne 90 dní.

Z vyššie uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že najskôr mal žalovaný zaplatiť kúpnu cenu na
účet predávajúcich, a až následne mali k nej žalobcovia zriadiť blokáciu. Odvolací súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcov, že uvedené je možné vyvodiť z jazykového výkladu znenia príslušnej časti
kúpnej zmluvy. Znenie kúpnej zmluvy (vyplatená cena bude blokovaná na účte predávajúcich) a štruktúra
kúpnej zmluvy (absencia tejto podmienky vyplatenia kúpnej ceny medzi odkladacími podmienkami
vyplatenia kúpnej ceny) jasne svedčí o správnosti výkladu zmluvy a z toho plynúcich záverov súdu
prvého stupňa.

V nadväznosti na vyššie uvedené potom správne žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
uvádzajú, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že nežiadal, aby prostriedky boli vinkulované, ale blokované a
že takúto podmienku - blokáciu bolo možné zo strany žalobcov zriadiť, potom si žalovaný vo svojich
tvrdeniach protirečí, ak na jednej strane uvádza, že bez toho, aby bola zabezpečená návratnosť kúpnej
ceny v prípade odstúpenia od zmluvy bez ďalšieho zásahu, by kúpnu zmluvu neuzatvoril, a na druhej
strane požaduje od žalobcov a súhlasí s takým postupom, ktorý je v rozpore s jeho tvrdeným úmyslom
o zabezpečení návratnosti kúpnej ceny, t.j., aby si žalobcovia zriadili blokáciu k účtom, ktorú môžu -
na rozdiel od vinkulácie - žalobcovia kedykoľvek bez obmedzení zrušiť, a v prípade, ak by nastalo
odstúpenie od kúpnej zmluvy, zriadenie blokácie samo osebe nespôsobí automaticky vrátenie kúpnej
ceny žalovanému. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaný od žalobcov požadoval v rozpore
s kúpnou zmluvou, aby pred plnením jeho záväzku zaplatiť kúpnu cenu, splnili žalobcovia nesplniteľnú
podmienku - zriadenie vinkulácie k doposiaľ nevyplatenej kúpnej cene.

1.2. Odstúpenie od zmluvy



Žalovaný v odvolaní spochybňujúce záver súdu platnom odstúpení žalobcov od zmluvy a opakovane
namieta aj skutočnosť, že JUDr. Vereb podpísal 1. februára 2001 odstúpenie od zmluvy ako
neoprávnená osoba z dôvodu, že žalobcovia mu udelili plná moc na tento úkon až 2. februára 2001.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa i žalobcov, že k odstúpeniu od zmluvy
došlo zo strany žalobcov platne.

Právo žalobcov odstúpiť od kúpnej zmluvy sa odvíja od ust. § 48 a § 517 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého
veriteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej, primeranej
lehote poskytnutej veriteľom.

Odvolací súd sa stotožňuje su skutkovými i právnymi závermi súdu v uvedenej otázke a zdôrazňuje, že v
zmysle kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcom kúpnu cenu do 30 dní po predložení kópie
návrhu na vklad vlastníckeho práva a právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva. O splnení
odkladacích podmienok pre vyplatenie kúpnej ceny žalovaný vedel, pretože sám podával návrh na vklad
vlastníckeho práva. Preto za danej situácie bol postup žalobcov opodstatnený a súladný so zákonom.

Neobstojí ani námietka žalovaného, že odstúpenie od zmluvy predchádza o jeden deň udeleniu
plnomocenstva, pretože, ako uvádzajú žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, na
plnomocentve pre advokáta ide o zjavnú chybu v písaní dátumu a skutočný dátum plnomocenstva sa
podľa čestných prehlásení žalobcov zhoduje s dátumom odstúpenia od zmluvy. Navyše, v zmysle ust. §
32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ten, za koho sa konalo bez plnej moci, tento úkon bez zbytočného
odkladu schváli, je z takéhoto úkonu zaviazaný sám. Preto nemožno k danej otázke pristupovať prísne
formalisticky, pretože žalobcovia bez zbytočného odkladu udelením plnomocenstva tento úkon schválili.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zámery žalovaného, prejavené v postupných krokoch pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy, nesú známky špekulatívnosti, a to tak vo formulácii článkov zmluvy o
vyplatení kúpnej ceny žalobcom, ako aj vo faktických krokoch pri jednaní žalovaného so zástupcom
spoločnosti N. a realitnou kanceláriou p. V., čo je úplne zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu vyslovili názor, ktorý podľa nich vyplynul z výsledkov konania, že
žalovaný dal súhlas s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a s udelením plnomocentva spoločnosti
N. pred územným konaním, nakoľko tento mal zrejme urýchliť vydanie územného rozhodnutia na
predmetnú nehnuteľnosť, keďže spoločnosť N. bola oveľa bližšie k získaniu územného rozhodnutia, o
ktoré požiadala ešte pred zabezpečením týchto podkladov v mesiaci apríl 1998, teda skôr, ako to urobil
žalovaný. To nasvedčuje skutočnosti, že žalovaný sa dohodol so spoločnosťou N., že tá vybaví získanie
územného rozhodnutia pre žalovaného, v zmysle ich dohodnutých spoločných obchodov, (žalobcovia
poukazujú na vyjadrenie konateľa žalovaného, ktorý potvrdil, že žalovaný a spoločnosť N. si mali deliť
zisky z predmetnej nehnuteľnosti v pomere 50:50), ale neskôr došlo medzi žalovaným a spoločnosťou
N. k porušeniu vzájomnej dohody.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa javí, že príčiny a následkom vzniknutého stavu sa vzájomne
prelínajú - či už je to formulácia článkov zmluvy, ktoré pripúšťajú rôzny výklad (zvlášť, pokiaľ ide o
vyplatenie kúpnej ceny), alebo otáľanie žalovaného s vyplatením kúpnej ceny žalobcom (ktorú im
nevyplatil do dnešného dňa), alebo konanie žalobcov, ktorí uzavreli so spoločnosťou N. ďalšiu Zmluvu
o budúcej zmluve o predaji tých istých pozemkov, ktoré predali žalovanému, ale aj zámery a rokovania
žalovaného o predaji tých istých pozemkov so spoločnosťou N. a realitnou kanceláriou p. V., v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy so samotnými žalobcami.

2. Náhrada škody žalobcov proti žalovanému

Žalovaný v odvolaní nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorým žalobcom priznal nárok na náhradu škody.
Poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Košice IV. vyrubil daň z nehnuteľnosti až 7.11.2001, pričom
žalobcovia od kúpnej zmluvy, podľa nich účinne odstúpili 1.2.2001. Výmery Daňového úradu Košice IV.
nadobudli právoplatnosť len preto, že, sa žalobcovia voči nim v zákonnej lehote neodvolali. Na odvolanie
voči daňovým výmerom mali žalobcovia minimálne dva dôvody: zmluvný (čl. III. 4.) a zákonný (§ 8 ods.
l vtedy platného znenia zák. č. 318/1992 Zb.).



Žalovaný namieta aj správnosť záveru súdu, že mal zmenšenie majetku žalobcov, porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi, za preukázané a preto vyhovel návrhu
žalobcov na náhradu škody. K zmenšeniu majetku žalobcov však došlo len zanedbaním práva žalobcov
odvolať sa v zákonnej lehote voči výmerom a zaplatením dane, na ktoré žalovaný nemal vplyv,
ako aj logickým vyrozumením žalovaného, resp. výzvou žalovaného na zaplatenie dane v zmysle
kúpnej zmluvy. Preto nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcom a konaním
žalovaného.

S uvedenými odvolacími argumentmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nakoľko sa súd s
týmito argumentmi žalovaného, prednesenými už počas konania na súde prvého stupňa, nevysporiadal,
je jeho rozhodnutie nesprávne a nezákonné a bude jeho povinnosťou uvedené pochybenie napraviť a
logické i právne správne argumenty žalovaného zohľadniť a s nimi sa vysporiadať.

3. Protinávrh žalovaného na náhrada škody proti žalobcom

Žalovaný napáda rozsudok aj v časti, v ktorej súd vzájomný návrh žalovaného zamietol. V odvolaní
poukazuje na to, že písomným podaním z 19. marca 2014 uviedol konkrétne skutočnosti a spôsob
výpočtu škody.

Súd prvého stupňa rozhodnutie v uvedenom výroku odôvodnil tým, že žalovaný neuviedol konkrétne
skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vznik škody preukázal.

Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd v uvedenej otázke plne stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvého stupňa, preto v podrobnostiach na ne poukazuje v súlade s ust. § 219
ods. 2 O.s.p..

K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že s odvolacími dôvodmi sa vyporiadal už súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto tieto nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi
úspech v odvolacom konaní. Odvolací súd preto už iba zdôrazňuje, že tvrdená zodpovednosť je založená
na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov - preukázaní porušenia právnej povinnosti,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a
následkom (vzniknutou škodou). Ak nie je splnený čo i len jeden z predpokladov, žaloba nemôže byť
úspešná.

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo
škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). (uznesenie Najvyššieho súdu z 28. apríla 2010,
sp. zn. 4 Cdo 319/2008)

Žalovaný v konaní nepreukázal vznik škody a ušlého zisku, ani jej/jeho výšku, a preto už len z tohto
dôvodu nie je potrebné skúmať - ani to nie je možné - príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalobcov a vznikom škody (ak vznik škody nie je preukázaný).

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o náhradu škody nepostačuje uviesť spôsob výpočtu škody, ale
je nutné preukázať skutočný vznik tejto škody, čo žalovaný neučinil, preto správne súd prvého stupňa
uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

Ako je uvedené vyššie, aj k úspešnému uplatneniu nároku na ušlý zisk nestačí iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

Odvolací súd - zhodne s názorom súdu prvého stupňa - dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vznik
škody, ani ušlého zisku, pretože výšku uplatneného nároku žalovaný odvíjal od hypotetických okolností,



resp. táto výška bola postavená v rovine pravdepodobnosti, preto jeho protinávrh súd prvého stupňa
odôvodnene zamietol.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že žalovaný aj v samotnom odvolaní uviedol, že dokazovania
nemajetkovej ujmy sa vzdal, napriek tomu napáda rozsudok v celom výroku, ktorým bol jeho protinávrh
zamietnutý.

Odvolacie námietky žalovaného ohľadom jeho protinávrhu, ktorý bol v celom rozsahu zamietnutý, preto
odvolací súd nepovažuje za opodstatnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie odvolací súd uzatvára, že napadnutý
rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým súd žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vyhovel, ako aj vo výroku, ktorým protinávrh žalovaného zamietol a v uvedených výrokoch preto odvolací
súd rozsudok potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok rozsudku v časti, týkajúcej sa nároku žalobcov proti žalovanému na
náhradu škody, odvolací súd rozsudok zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože v tejto
časti rozsudok spočíva na nedostatočne vykonanom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci,
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.), ktorý si
rozhodnutie o trovách vymienil na samostatné rozhodnutie po rozhodnutí vo veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.