Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/378/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202898741 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7202898741.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne L. F., Q. F. B., I. Č.. XX, zast. JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Košiciach, Starozagorská č. 19, proti žalovanému Dopravnému podniku mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 6, IČO: 31 701 914, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní vedľajšieho účastníka Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 15C/995/2002-517 z 18. februára 2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 298,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. a že o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (III. výrok). Žalobkyňa sa domáhala žalobou doručenou súdu 16.12.2002 náhrady škody na zdraví titulom zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia (248,75 bodov x 60.- Sk x 45- násobok) vo výške 671.625.- Sk. Po pripustení zmeny žaloby súdom sa domáhala zaplatenia sumy 1.400.625.- Sk, teda odškodnenia za bolesť vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia v sume 671.625.- Sk, t. j. 22.293,86 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia v sume 729.000.- Sk (270 bodov x 60.- Sk x 45- násobok), t.j. 46.492,23 eura. V žalobe uplatnila aj nárok na úrok z omeškania bez bližšieho vymedzenia a po výzve na upresnenie tejto časti žaloby pred začatím pojednávania vzala žalobu späť v časti úroku z omeškania podaním zo dňa 26.3.2003. Na zistenie rozsahu zranení u žalobkyne, bolestivosti ich liečby, ako aj rozsahu trvalých následkov, ktoré zanechali zranenia žalobkyne, boli v konaní vypracované znalecké posudky 3 znalcami pre základný odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvia ortopédia, chirurgia a traumatológia: - č. 5/2005 zo dňa 27.10.2005 znalcom L.. T. Q., v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 4.4.2007 a doplnkom č. 2 zo dňa 20.1.2008, č. 3/2008 zo dňa 5.10.2008 znalcom L.. T. U., v spojení s doplnkom zo dňa 7.8.2009, - č. 10/2010 zo dňa 3.2.2010 znalcom L.. Q. C., v spojení s doplnkom zo dňa 27.4.2010. Zo znaleckého posudku č. 5/2005, vypracovaného L.. T. Q., vyplynulo, že znalec po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne a po osobnom jej vyšetrení dospel k záveru, že všetky následky na zdraví žalobkyne sú trvalého charakteru a sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej utrpela vnútrokĺbovú zlomeninu ľavej holennej kosti, otras mozgu a pomliaždenie čela, podrobila sa operačnému riešeniu zlomeniny. Za trvalé následky zranení žalobkyne považoval obmedzenie pohybu v ľavom kolene, neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia. Čo sa týka lymfatických opuchov ľavého predkolenia a členka, tieto znalec pri svojom vyšetrení 4 roky po úraze nezaznamenal a obojstranne je obvod na nohách rovnaký. Na narušení zdravia žalobkyne sa podieľali podľa znalca aj iné faktory v súvislosti s používaním barlí. Pokiaľ spánkovú poruchu a psychickú rozladenosť žalobkyňa hodnotila ako depresiu, podľa znalca o takúto sa nejednalo, nakoľko bez medikamentóznej liečby odborníkmi sa sama nevylieči. Úraz považoval znalec za ťažký (ak liečba presahuje 6 týždňov), pričom každá rehabilitácia kĺbov znehybnených v dôsledku zlomeniny je bolestivá, avšak bolesť je subjektívne vnímaný faktor. Rozcvičovanie stuhnutých kĺbov zaradil znalec medzi stredne silnú bolesť s tendenciou zmenšovania a nie zvyšovania. Komplikácie počas liečby žalobkyne súviseli s používaním bariel, z čoho začali bolesti v zápästí a v chrbtici. Znalec však takmer s istotou uzavrel, že hernia nevznikla ako následok úrazu u žalobkyne. Aj keď žalobkyňa udávala v poúrazovom období požívanie liekov pre nervozitu a nespavosť, zo zdravotných záznamov nevyplýva užívanie liekov - sedatív a hypnotík. Znalec pokladal charakter trvalých následkov na zdravotnom stave žalobkyne bezpečne za definitívny a ustálený a za trvalé následky stanovil: obmedzenie rozsahu pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, keďže nález vykazuje zhojenú, kompletne prestavanú zlomeninu vonkajšieho kondylu píšťaly vľavo v ideálnom postavení, bez akéhokoľvek posunu, bez známok osteoporózy a uvoľnenia kovového materiálu použitého k stabilizácii zlomeniny. Žalobkyňa chodí bez opory bariel a neužíva žiadnu korekčnú pomôcku, prípadne protetickú fixáciu kolena. Neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia ako trvalý následok znalec uviedol len na základe subjektívne udávaných ťažkostí žalobkyne. Známky žiadnej asymetrie na dolných končatinách po dôkladnom meraní u žalobkyne znalec nenašiel, lymfatickými opuchmi ľavej dolnej končatiny a lýtka a členka netrpí (znalec L.. Q. C.). Odvolací súd vo veci 4Co/222/2010 zrušil prvostupňový rozsudok, a poukázal vo svojom uznesení zo dňa 20.9.2012 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné čiastkové nároky škody na zdraví, ktoré sa v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka odškodňujú jednorázovo. Podmienky pre poskytnutie odškodnenia sú pre tento prípad bližšie upravené a stanovené (vzhľadom na čas, kedy došlo k dopravnej nehode), ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa, vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe tejto vyhlášky (§ 2 ods. 1); SSU sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1). V zásade ide o dva samostatné nároky, ktoré aj z hľadiska primeranosti odškodnenia majú svoje samostatné kritériá. Kým odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 druhá veta), odškodnenie SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 druhá veta). Preto aj podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a pre zvýšenie odškodnenia za SSU treba posudzovať a vyhodnocovať samostatne. Sadzby, ktoré pre bolestné a SSU pri jednotlivých poškodeniach zdravia uvedená vyhláška stanovuje, predstavujú odškodnenie štandardných (priemerných) následkov. Už aj zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok počtu bodov lekárom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, zohľadňuje obmedzené predpoklady uplatnenia poškodeného vzhľadom na vek, v ktorom bol poškodený na zdraví. Rozhodovanie o zvyšovaní odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky potom už musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým mimoriadnym spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatočné dôvody, ako sa súd prvého stupňa s týmito rozdielmi vyporiadal a prečo v konečnom dôsledku vychádzal najmä z tretieho znaleckého posudku L.. C. nielen vo vzťahu k rozsahu zistených poškodení zdravia u žalobkyne, ale aj vo vzťahu k trvalým následkom, aj vo vzťahu k ich bodovému ohodnoteniu. V konaní nie je zanedbateľnou ani tá skutočnosť, že žalobkyňa k podanému návrhu na začatie konania predložila posudok o bodovom ohodnotení bolestného a SSU ošetrujúcimi lekármi. Pokiaľ ide o bolestné, možno predpokladať, že práve ošetrujúci lekár mal bezprostrednú vedomosť o zraneniach žalobkyne a o ich bolestivosti a pritom vo svojom posudku sám navrhol zvýšenie jednej položky (v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad). Z tohto pohľadu ani následné znalecké dokazovanie s jeho rozpornými výsledkami a v konečnom dôsledku rozhodnutia súdu o zamietnutí zvýšenia náhrady za bolesť nie je v konečnom dôsledku preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd doplnil dokazovanie vo veci v naznačenom smere, vypočul ďalších svedkov, znalca L.. C., vyžiadal odborné vyjadrenie znalcov a dospel k tomu záveru, že nie sú splnené podmienky na priznanie uplatneného nároku žalobkyne na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU. Z výpovede svedka I.. J.. R. Q. vyplynulo, že najprv ako živnostník a neskôr od r. 2008 za spoločnosť Átrium s.r.o. ako projektant interiérov spolupracoval s firmou žalobkyne Mavros ako dodávateľom interiérov v období r. 1990 až 2000, teda za dobu 10 rokov tak 30 mesiacov. K výkonu činnosti žalobkyne v tom období uviedol, že všetko, čo sa vyrobilo v dielni Mavrosu, spoločne kontrolovali, či práce sa vykonávajú podľa projektu a následne sa to aplikovalo v interiéroch zamestnancami žalobkyne (obklady a podhľady stien, podlahy, výmurovky atď), kde bola žalobkyňa prítomná ako hlavný manažér. Ak to bolo potrebné v rámci kontroly týchto stavebných prác, žalobkyňa musela rovnako ako svedok vyjsť rebríkom k stropu alebo naopak kľaknúť si, prípadne „liezť“ po podlahe a skontrolovať detaily prác, či sú podľa projektov a vydať pokyny, nakupovala a odnášala menšie stavebné komponenty, šoférovala, pričom svedok nepozoroval u žalobkyne v tom čase nejaké fyzické obmedzenia a podľa neho bola v dobrej fyzickej kondícii. Aj keď 3-4 roky po skončení spolupráce v r. 2000 ho kontaktovala žalobkyňa kvôli projektu na nejakej akcii, spoluprácu už neobnovili. Súd vypočul znalca L.. C., ktorý uviedol, že samotná bolesť, sprevádzajúca operáciu (operačná, i pooperačná) je už vlastne zahrnutá v tej základnej sadzbe bodového hodnotenia bolesti. Za prípady hodné osobitného zreteľa sa v lekárskej praxi posudzujú aj komplikácie v priebehu liečby (rozpad osteosyntézy, hnisanie, reoperácia a i.), ktoré si vyžadujú špeciálny prístup. V prípade žalobkyne žiadna takáto komplikácia nenastala a jej zlomenina je skutočne raritne dobre zhojená. Bolesti, ktoré, ktoré mala počas liečby pri chôdzi s oporou barlí, hodnotil znalec nie ako komplikáciu, ale ako súčasť liečby, toho pooperačného stavu, ktorý je zahrnutý v tej položke hodnotenia - operovaná zlomenina kondylu a bolesti ramien. Súd citoval §§ 427, 444 OZ, §§ 4, 6 ods. 1, 2 vyhl. č. 437/2004 Z.z. a dôvodil, že náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď boli upravené spoločne. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť následnú, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné riešenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených častí A - zásady pre hodnotenie odd. I. - odškodnenie za bolesť ods. 6, 7 tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/65 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov, s prihliadnutím na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú komplikovanú liečbu, ako aj jej trvanie. Postup pri zvyšovaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. je svojou povahou výnimočný, vyjadrený pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Pri posudzovaní zvýšenia odškodnenia súd musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou na zdraví, a sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené v lekárskom posudku môže primerane zvýšiť nad stanovené sadzby odškodnenia, avšak len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, s prihliadnutím na mimoriadnu povahu a okolnosti konkrétneho prípadu. Súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia, ako sa domáhala žalobkyňa. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, pričom dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti podľa svojej úvahy s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 132 O.s.p.). V súlade so záverom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení aj po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na odškodnenie za bolesť a SSU vo výške 45- násobku základného bodového hodnotenia nie je dôvodný. Pokiaľ ide o priznanie základného bodového hodnotenia SSU, takýto nárok si podľa názoru súdu žalobkyňa neuplatnila. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, ktorým je tunajší súd viazaný (§ 226 O.s.p.), že žalobkyňa (tak, ako to upresnila aj na pojednávaní pred odvolacím súdom) v uplatňovanej náhrade za SSU žiadala priznať komplexnú náhradu (zodpovedajúcu základnému počtu bodov, aj mimoriadnemu zvýšeniu na požadovaný násobok) a nie je sporné, že z tohto titulu jej nebolo plnené doposiaľ nič žalovaným, ani vedľajším účastníkom, v súlade so základným bodovým hodnotením SSU znalcom L.. C. v hodnote 150 bodov, ktoré účastníci po jeho vyčíslení v konaní nerozporovali žiadnym relevantným spôsobom, súd priznal žalobkyni podľa bodového ohodnotenia v jeho lekárskom posudku odškodnenie zodpovedajúce základnému počtu bodov SSU v sume 298,75 eur (60 Sk x 150 bodov=9000 Sk). Z výsledkov najmä znaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí svedkov možno uzavrieť, že úraz žalobkyne zo dňa 13.7.2001, ktorý utrpela pri dopravnej nehode, zanechal u nej trvalé následky, preto takáto základná náhrada žalobkyni patrí aj v prípade, ak by tieto trvalé následky nezakladali nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU. Zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. umožňuje primerane zvýšiť odškodnenie len v celkom výnimočných prípadoch, ktorým podľa názoru súdu v danej veci prípad žalobkyne nie je. Pre vyhovenie uplatnenému nároku súd nemal skutkové podklady, a to ani po doplnení dokazovania výsluchom svedkov a znalca. Súd vychádzal pri rozhodovaní z odborných posudkov znalcov, obsah ktorých bližšie za tým účelom opísal vyššie a vzal do úvahy medicínske závery všetkých znalcov o zraneniach žalobkyne utrpených pri dopravnej nehode 13.7.2001 a ich trvalých následkov. V prvom rade súd zistil, že v prvom posudku zo dňa 15.1.2002 o bolestnom L.. L. nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad, ako konštatoval odvolací súd, keďže priznal zvýšenie pol. 1 o 100 bodov (pri zlomenine vonk. kondylu ľavej píšťaly), čo bolo v rozpore s prílohou vyhl.č. 32/1965 Zb. časť A bod 6, podľa ktorého hodnotenie odškodnenia na zdraví vykonané podľa ods. 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, nie o 100%, z čoho je zrejmý nesprávny záver tohto lekára v danom posudku v bodovom hodnotení, na ktorý súd nemohol prihliadať a vzal do úvahy ZP L.. C., ktorý zvýšenie bodov o 50% vykonal u tejto položky (zo 100 bodov na 150 bodov) podľa prílohy A.I. bod 6, písm. c) cit. vyhl. z dôvodu, že povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, nie z dôvodu komplikácií, pričom samotná bolesť a jej bodové hodnotenie už zahŕňa (prihliada sa) na sťaženie zdravotnej pohody podľa prílohy A. I. 4 cit. vyhl. Podľa ustálenej súdnej praxe súd vychádza striktne z posudku znalca. Z medicínskych záverov znalcov (odôvodnených súdom na str. 7-9 tohto rozsudku), na ktoré v plnom rozsahu poukazuje súd aj po zhodnotení dôkaznej situácie po doplnení dokazovania je zrejmé, že znalci ani nepristúpili k navýšeniu bodového ohodnotenia na dvojnásobok základnej sadzby podľa vyhl. č. 32/65 Zb., bodové ohodnotenie sa pohybuje na dolnej hranici bodovej hodnoty, všetci znalci sa zhodli po zhodnotení rozsahu zranení na tom, že zranenia utrpené žalobkyňou pri dopravnej nehode 13.7.2001 boli ťažké. Podľa znalcov L.. Q. J. L.. C. najväčšiu bolesť žalobkyňa pociťovala ihneď po úraze, bolesti sa postupne zmierňujú, úplne ustupujú po 10 - 12 týždňoch po úraze liečbou bežnými analgetikami. Neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia boli subjektívne udávané len žalobkyňou. Závery znalcov L.. Q. J. L.. C. sa zhodli aj v tom smere, že žalobkyňa lymfatickými opuchmi ľavej dolnej končatiny v oblasti lýtka a členka netrpela a netrpí, pričom znalec L.. C. milimetrové odchýlky pripisoval ťažkej obezite žalobkyne. L.. Q. rovnako konštatoval, že v zdravotných záznamoch žalobkyne sú spomínané jej ťažkosti s krčnou a hrudnou chrbticou, aj ľavým ramenom na podklade degeneratívnych zmien zistených na rtg snímkach a tieto ťažkosti nesúvisia priamo s úrazom, ale ich vznik bol potencovaný už existujúcimi degeneratívnymi zmenami, že žalobkyňa navštívila ortopedičku L.. F. aj kvôli problémom s pravým kolenom a tie tiež súviseli s degeneratívnymi zmenami v pravom kolene, nie s úrazom. Aj keď L.. U. v posudku konštatoval lymfatické opuchy ľavého predkolenia a ľavej nohy žalobkyne, ktoré sú podľa neho trvalé a prakticky sa nedajú odstrániť, závery znalcov L.. Q. J. L.. C. svedčia o opaku, teda že liečba žalobkyne prebiehala obvyklým a štandardným spôsobom, bez sprievodných komplikácií, za ktorú nemožno považovať bolesti lakťov, zápästí, ramien a chrbtice pri nácviku chôdze s barlami, lebo tieto ťažkosti zásadnou mierou boli spôsobené ťažkou obezitou žalobkyne a nemožno ich dať do výlučnej príčinnej súvislosti so zhojeným zranením ľavej píšťaly. Z toho možno vyvodiť, že v tom smere nemožno prihliadať na posudok L.. U. napriek tomu, že pri odbornom vysvetlení k svojmu posudku z 26.4.2014 predložil lekársku správu - nález od L.. T. S., v ktorej sa konštatuje o. i.......“prít. lymfodém oboch DK,, subj. bolesti oboch DK“, pretože je pochybné a nepreukázané, či k bolestiam a opuchu oboch DK došlo u žalobkyne následkom úrazu alebo z iných zdravotných dôvodov. Po zhodnotení dôkaznej situácie ohľadom bolestného, vychádzajúc z podrobne vysvetlených a zhodných záverov znalcov L.. Q. J. L.. C. uvedených vyššie, ktorí vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom dali odpovede na sporné otázky, kedy vychádzali zo zdravotnej dokumentácie, nielen z tvrdenia posudzovanej osoby (ako všetci svedkovia mali vedomosť o bolestiach sprostredkovane od žalobkyne), že odškodnenie za bolesť bolo u žalobkyni obsiahnuté už v základnom bodovom ohodnotení, t.j. v súlade s § 2 ods. 1 cit. vyhl., t.j. za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Žalobkyňa nepreukázala v konaní, že u nej pretrvávajú bolesti a že musí užívať lieky následkom dopravnej nehody. Psychické ťažkosti boli u nej mierneho a prechodného charakteru a u bolesti zápästí, lakťov, ramien a chrbtice nešlo o komplikáciu liečby. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia a to bolo dostatočné podľa vysvetlenia znalcov, preto nebol preukázaný v konaní žiaden dôvod na navýšenie odškodnenia za bolesť v žiadanom, ani inom násobku základného bodového ohodnotenia. V súlade s cit ust. vyhlášky náhradu za SSU môže súd zvýšiť len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. I keď uznanie invalidity je jedným, nie však jediným prípadom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého súd môže náhradu za SSU priznať (por. uznesenie NS SR 5Cdo 212/2010), nepochybne pre záver o jeho prítomnosti je potrebné, aby nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh boli výnimočné (osobité), a to až do tej miery, že bez zvýšenia by odškodnenie v rozsahu len základného bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom stanovenú požiadavku primeranosti. Totiž to, ako v konaní správne argumentoval vedľajší účastník na strane žalovaného, odškodnenie za SSU už samo vo svojej podstate v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh a už priznanie odškodnenia v základnej výmere predpokladá existenciu obmedzení v možnosti spoločenského uplatnenia poškodeného. Súdna prax pripúšťa zvýšenie náhrady za SSU nad rozsah základného bodového ohodnotenia len vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď je poškodený pre následky úrazu takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (por. rozsudok NS SR 3Cdo 90/2004, uverejnený v periodiku ZSP č. 74/2005). V posudzovanom prípade nebolo pochýb o tom, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou žila usporiadaným rodinným životom, aktívne sa zapájala do pracovného diania ako podnikateľka a venovala sa svojim záľubám. Aktivity žalobkyne v týchto oblastiach však podľa posúdenia súdu nedosahovali mimoriadnu úroveň a súd nevzhliadol v týchto oblastiach spoločenského uplatnenia nič významné, čo by ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňovalo mimoriadne zvýšenie odškodnenia jej SSU. U žalobkyne rovnako nemožno konštatovať, aby pre následky úrazu bola takmer vyradená zo života alebo aby jej predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli takmer stratené, keďže takto mimoriadne hodnotené môžu byť len najťažšie následky pre spoločenské uplatnenie, predovšetkým keď u poškodeného dôjde k strate sebestačnosti v drvivej väčšine podstatných životných úkonov, alebo k založeniu odkázanosti na inú osobu pri úkonoch osobnej hygieny, obliekania, stravovania a pohybu, alebo strate schopnosti žiť plnohodnotný rodinný a manželský život, alebo k strate schopnosti akejkoľvek činnosti v pracovnej oblasti, športovej oblasti, kultúrnej, spoločenskej oblasti alebo v politickom živote. Aj po zhodnotení jednotlivých výpovedí svedkov v konaní súd dospel k názoru, že trvalé následky skrz dopravnej nehody žalobkyňu nevylúčili, ani neznemožnili jej uplatnenie v akejkoľvek oblasti života. Žalobkyňa aj keď bola pracovne aktívna vo veku 53 rokov, nejedná sa všeobecne o osobitú, či výnimočnú činnosť ženy- podnikateľky aj napriek tomu, že sa zaoberala viacerými činnosťami (stolárska dielňa, zásobovanie, reštauračné služby). Každodenný život vo vlastnej firme vykonávajú aj iné ženy v spoločnosti a rovnako venujú práci aj víkendy. Z podnikateľskej činnosti nebola v dôsledku úrazu ani vylúčená, ani mimoriadne obmedzená. Znalec síce subjektívne, ale vždy na základe objektívnych vstupov stanoví medicínsky záver. Žalobkyňa poukazuje predovšetkým na výpovede svedkov, ktoré súd nehodnotil tak, ako očakávala (znalec L.. C.M.). Výpovede svedkov však súd hodnotí v súvislosti s ďalšími dôkazmi- odbornými zhodnými názormi znalcov, podľa ktorých má žalobkyňa len ľahšie obmedzenie pri určitých činnostiach (napr. práca v drepe, kľaku, dlhodobé státie), ale nie je to také zásadné obmedzenie výkonnosti vo všetkých smeroch, ako udáva žalobkyňa. Ťažkosti udávané žalobkyňou, že pre nerovnakú hrúbku nôh a predkolení si nemôže kúpiť alebo nosiť spoločenskú obuv, sa podľa znalca L.. Q. nezakladajú na pravde. Z toho hľadiska nemožno brať tvrdenie žalobkyne do úvahy. Tiež tvrdenie žalobkyne a jej blízkych, že takmer všetky bežné domáce práce vykonáva jej manžel, alebo vnuk. Vzhľadom na vek, nadváhu a k tomu degeneratívne zmeny pohybového aparátu (tie rozhodne nie sú len následkom toho úrazu) a s tým súvisiacu slabšiu fyzickú zdatnosť sa aj logicky predpokladá pomoc ženy od členov rodiny. Môže podľa lekárov vykonávať činnosti súvisiace s bežným prežívaním života, bežným štandardom, staraním sa o domácnosť. Skutočne žalobkyňa nemala znemožnené ďalšie podnikanie, vrátila sa po liečbe do svojej firmy a naďalej pracovala, aj keď išlo o poradenskú činnosť, s prevahou sedavej práce kvôli obmedzeniu pohyblivosti končatiny. Nie je žalobkyňa odkázaná na pomoc inej osoby, naďalej šoféruje, nenavštevovala žiadneho odborníka kvôli údajným psychickým problémom a fakticky na jednej strane tvrdí žalobkyňa, že tie trvalé následky sú neporovnateľne ťažšie, na druhej strane v podstate sa liečbe tých trvalých následkov, resp. liečbe sprievodných príznakov nevenuje, keď navštívi ortopéda raz ročne a ešte aj k tomu pre iné ťažkosti, nie s ľavým kolenom. Obmedzenia sa týkajú len jej zvýšenej fyzickej námahy, ktoré nemajú zásadný vplyv na pracovné zaradenie žalobkyne a neznižujú jej pracovnú schopnosť. Udávané osobité ťažkosti a bolesti vnímané subjektívne žalobkyňou neboli však objektivizované zo strany znalcov, preto na ne nemožno prihliadať. Súd nemôže uprednostňovať osobné presvedčenie žalobkyne pred medicínskymi závermi. Nie je možné, aby súd navýšil odškodnenie SSU, ak lekár nenavýšil ani základné bodové hodnotenie, ak mal na to oprávnenie. Bez ohľadu na konečné skutkové závery je nutné poukázať taktiež na právnu stránku veci a zdôrazniť, že ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. síce pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to i nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, ale len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy športové, kultúrne alebo iné zapojenie poškodeného pre úrazom bolo celkom mimoriadne a na vysokej úrovni. Nemožno totiž prehliadať, že odškodnenie za SSU samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných potrieb, ako tomu bolo v danom prípade. Nakoľko nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, aby išlo u žalobkyne o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, nie je možné sumu odškodnenia nad základné bodové hodnotenie primerane zvýšiť a súd jej nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU zamietol. O trovách konania súd nerozhodol (§ 151 ods. 1 O.s.p.). V podanom odvolaní vedľajší účastník, zákonný zástupca Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. žiadal so zreteľom na nárok uplatnený podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. zmeniť rozsudok a návrh zamietnuť v celom rozsahu a priznať aj trovy konania. V odvolaní o. i. namietal, že ide o nesprávne právne posúdenie v časti § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. pri priznaní náhrady škody titulom odškodnenia za SSU. Prvostupňový súd mal za to, že žalobkyňa si nárok na odškodnenie základného bodového hodnotenia SSU neuplatnila, ale v súlade s názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesenie KS Košice 4Co/222/2010 z 20.9.2012, podľa ktorého žalobkyni takáto náhrada patrí, priznal žalobkyni odškodnenie za základné bodové hodnotenie SSU vo výške 298,75 € (150 bodov á 60,- Sk). Predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu rozporujeme a preto ho napádame podaným odvolaním. Máme za to, že žalobkyňa určuje, čo tvorí predmet konania a čoho sa svojím návrhom domáha, pričom ide o základnú podmienku konania, ktorá musí byť splnená. V danom prípade žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu uviedla, že sa domáha zvýšenia odškodnenia za bolesť a SSU, čo jednoznačne vyplýva aj z formulácie žaloby, z rozšírenia žaloby a z prednesov žalobkyne a aj právnej zástupkyne. Je zrejmé, že sa domáhala mimoriadne zvýšenia odškodnenia, o ktorom môže v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Zb. rozhodnúť len súd. O. i. namietala, že žalobný návrh bol vymedzený len zvýšením odškodnenia za bolesť a SSU, preto zákonné podmienky pre priznanie zvýšenia boli dokazovaním zistené, avšak nebolo potrebné skúmať, či základné odškodnenie SSU so zreteľom na lekársky posudok by malo patriť žalobkyni alebo nie, základné odškodnenie SSU už nebolo predmetom konania, keďže žalobkyňa v tejto časti nepodala návrh na začatie konania, hoci tiež bol potrebný. V podanom odvolaní žalobkyňa žiadala podľa § 220 ods. 1 O.s.p. v zamietajúcej časti zmeniť rozsudok a vyhovieť návrhu, resp. priznať primerané odškodnenie ako aj trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Ak prvostupňový súd argumentuje aj tým, že u žalobkyne na jej SSU po úraze participuje aj (tak ako uviedol aj znalec) jej nadváha, vek a degeneratívne zmeny jej pohybového aparátu, tak tento argument nie je správny, nakoľko je potrebné vziať v úvahu kauzálnu súvislosť medzi zdravotnými následkami, dopravnou nehodou a následnou zmenou prežívania života žalobkyne - žalobkyňa mala nadváhu a vek 53 rokov aj pred dopravnou nehodou, a napriek tomu bola mimoriadne aktívna, v žiadnej činnosti sa neobmedzovala a vôbec nenavštevovala lekárov (len stomatológa). Ak by žalobkyňa neutrpela poranenia pri dopravnej nehode, bol by jej zdravotný stav v súčasnosti podstatne lepší a predovšetkým by nevytrpela toľko bolesti a neznášala zdravotné obmedzenia, ktoré podstatným spôsobom znižujú kvalitu jej života. O. i. namietala, že argumentácia súdu o výnimočnosti a mimoriadnej úrovne zranení je nesprávna a diskriminujúca (dôvod odvolania § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Ide o čl. 40 Ústavy SR, lebo zdravie je chránené, je to spor strán sui generis, komplexne je treba individuálne zhodnotiť všetky relevantné právne skutočnosti a súdom priznané jednorazové odškodnenie za bolesť a trvalé poškodenie zdravia je vždy len náhradou za poškodené zdravie a jediný, v súlade s právom možný spôsob satisfakcie nemajetkovej ujmy. Je nepochybné, že zmyslom odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je poskytnúť adekvátnu satisfakciu. Vzhľadom na charakter inštitútu náhrady škody a abstraktnú „neoceniteľnú" hodnotu života a zdravia, je nanajvýš dôvodné, aby žalobkyni bolo poskytnuté odškodnenie, ktoré ^zabezpečí s ohľadom na následky poškodenia zdravia, pre ňu efektívnu a účinnú formu nápravy negatívneho zdravotného stavu a zároveň odzrkadlí význam zdravia jedinca, jeho život ako najvyššiu spoločenskú hodnotu. Odškodnenie je poskytované jednorazovo na obdobie do konca života poškodeného, a má byť základom pri náprave utrpených strát na zdraví a v prežívaní života. Pri priznaní základnej náhrady so zreteľom na vyhl. č. 32/1965 Zb. a § 7 ods. 3 vyhlášky do 1.4.1995 platnej, po účinnosti novely č. 47/1995 Z.z. k 1.4.1995 sa text zmenil z celkom výnimočných prípadov na prípady hodných mimoriadneho zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, čo sa nestalo v riešenej veci. Preto bolo potrebné navýšiť tak bolestné ako aj SSU. V primeranom odškodnení (základné bodové ohodnotenie podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a SSU pri viac ako 8-násobnom (hodnota jedného bodu je 16,48 €, čo predstavuje 496,48 Sk = 8,275-násobok oproti hodnote bodu 60,- Sk) sa zmenilo po preklenutí archaickej právnej úpravy z roku 1965. Žalobkyňa sa podrobila dlhotrvajúcej liečbe, asi tri mesiace strávila na lôžku, dve hospitalizácie, operácia, bolestivá rehabilitácia (od 13.7.2001 do 31.8.2001) v priebehu liečby žalobkyňa trpela poruchami spánku, čo aj vyplýva zo znaleckého posudku znalca L.. C.. V súhrne možno uviesť, že dokazovaním boli preukázané okolnosti odôvodňujúce zvýšenie bolestného aj SSU (analgetiká, stavy únavy, poruchy spánku). Po zohľadnení v konaní žalobkyňou uvedených skutočností sa odškodnenie za bolesť vyplatené vedľajším účastníkom vo výške len 14.925,-Sk sa bolestné javí ako značne neprimerané a nespôsobilé spravodlivo odškodniť žalobkyňou vytrpenú bolesť, strádanie a útrapy počas liečby jej zranení. V časti odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonaným dokazovaním, a to výsluchom svedkov, bolo preukázané, že žalobkyňa pred úrazom bola mimoriadne aktívna (a to najmä oproti iným ľuďom v jej veku), pred úrazom nemala žiadne zdravotné problémy, pred úrazom vôbec lekára (okrem stomatológa) nenavštevovala (listiny Všeobecnej zdravotnej poisťovne na či. 34-40), bola mimoriadne aktívna, činorodá, plne zapojená do pracovného procesu (venovala sa podnikaniu vo viacerých oblastiach - reštauračné služby, stolárske práce, stavebné práce, dokázala sama zásobovať prevádzku tovarom, obsluhovala hostí, vynášala jedlá, aj pomáhala v kuchyni, aj varila v kuchyni, sama sa zúčastňovala aj fyzicky náročnejších remeselných stavebných a stolárskych prác), pričom aj svoj voľný čas využívala aktívne (aj keď častokrát aj pracovne, ale tiež chodila na chatu, na huby, chodila plávať, rekreačne turistikovať, chodila na prechádzky). Plne zabezpečovala aj starostlivosť, pre iných starých rodičov nie bežnú, o svojho vnuka, ktorý s ňou a jej manželom býval. Zabezpečovala tak starostlivosť o celú domácnosť a nákupy, pričom manžel sa o domácnosť a nákupy vôbec nestaral. Pred úrazom bola plne sebestačná, jazdila autom, bola tzv. vždy po ruke vo dne aj v noci. Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník v časti zamietajúcej navrhol potvrdiť rozsudok v celom rozsahu a nežiadal trovy konania. Znalec dokonca zaznamenal zmenu pri hodnotení bolestného a to oproti pôvodne vystavenému posudku o bolestnom a hodnotenie zmenil z pôvodného počtu bodov 248,75 na 195 bodov. Vedľajší účastník aj naďalej zastáva stanovisko, že samotná závažnosť určitého druhu poškodenia zdravia nie je automaticky dôvodom na posudzovanie prípadu ako hodného osobitného zreteľa, keďže diferenciácia jednotlivých druhov poranenia je vykonaná v prílohe vyhl. č. 32/1965 Zb. s následným pridelením bodov jednotlivým formám poškodenia zdravia a tomu zodpovedajúcej spôsobenej bolesti. žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby zranenia či ich liečba bola spojená s výnimočnými bolesťami vymykajúcimi sa bežnému rámcu a preto je rozhodnutie prvostupňového súdu správne. Vedľajší účastník zdôrazňuje, že znalec L.. C. popisuje zranenia žalobkyne ako otras mozgu ľahkého stupňa a následné liečenie pre takéto poranenia boli obvykle korektné a štandardné, tak ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, u žalobkyne sa liečba vydarila. Aj pri posúdení následkov znalec zdôraznil, že nezistil pri pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa - zranení, žiadne asymetrie končatín z dôvodov opuchov ani príčinnú súvislosť medzi zranením žalobkyne pri dopravnej nehode a žalobkyňou udávanými ťažkosťami s chrbticou, oboch kĺbov členkov, bedrovými kĺbmi. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že plne sa stotožňuje s odvolaním a s vyjadreniami VÚ - Slovenská kancelária poisťovateľov, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, trovy konania nežiadali. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Aj pri tejto náhrade škody na zdraví, po tomto úraze je treba zvýrazniť, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vychádzal z právnych názorov v uznesení NS SR 5Cdo/212/2010, 3Cdo/90/2004 (uverejnený v ZSP č. 74/2005) a je treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že súdna prax pripustila zvýšenie náhrady za sťaženie nad rozsah základného bodového ohodnotenia len vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodenej sú veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď je poškodený pre následky úrazu takmer vyradený zo života a už nie sú predpoklady na uplatnenie sa v spoločnosti, ktoré sú takmer stratené. Odvolanie vedľajšej účastníčky Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. je absolútne neopodstatnené, čo do čiastočného vyhovenia žalobkyni za SSU v sume 298,75 €, s odvolacími námietkami sa vyporiadal už súd prvého stupňa, lebo treba túto sumu zaradiť do návrhu na zvýšenie a nie polemizovať o tom, že základ žalobkyňa nežiadala. V prevyšujúcej časti, ak súd prvého stupňa zamietol žalobu, toto jeho rozhodnutie vychádza z rozsiahleho znaleckého dokazovania, správneho právneho posúdenia, ide o korektné, zákonné a v konečnom dôsledku spravodlivé rozhodnutie, lebo znalec dokonca zaznamenal aj zmenu pri hodnotení bolestného, a to oproti pôvodne vystavenému posudku o bolestnom z pôvodného počtu bodov 248,75 na 195 bodov a pri SSU, posúdenie následkov vykonal korektne, žalobkyňa je šťastnou osobou, lebo žiadne obmedzenia a opuchy po zranení na členkoch, bolesti oboch kĺbov neboli už zaznamenávané, išlo o úspešné operácie a vydarenú liečbu. Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacích podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o trovách konania si vyhradil prvoinštančný súd, o odvolacích trovách odvolací súd nemohol rozhodnúť, o týchto potom rozhodne tiež súd prvého stupňa. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.