Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899836 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7202899836.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu X.. A. T., R.. X. XX. XXXX, D.V. J.. R. X, J., zastúpený JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému X.. A. H., R.. XX. X. XXXX, D. C. J., I. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, v konaní o zaplatenie 23.695,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 1. 12. 2014 č.k. 20C/1159/2002-840 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu 146,18 eur. O d m i e t a odvolanie proti výroku, že štát nemá právo na náhradu trov proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej iba "súd prvého stupňa") uznesením z 1. 12. 2014 rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce zaplatenému súdnemu poplatku vo výške 500 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v prospech zástupcu žalobcu. V prevyšujúcom rozsahu žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ďalšími výrokmi žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 146,18 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Košice II a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 23.695,01 eur (713.836.- Sk) s prísl. Vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol najskôr rozsudkom zo dňa 28. 11. 2006 č.k. 20C/1159/2002- 317, ktorý bol zrušený vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania uznesením Krajského súdu v Košiciach z 23. 12. 2008. Ďalším rozsudkom z 27. 9. 2011 č.k. 20C/1159/2002-795 uložil súd prvého stupňa žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.686,21 eur s prísl. a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12. 1. 2012 č.k 3Co/415/2011-826. Napadnutým uznesením rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania, pričom uviedol, že aplikoval ust. § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobca si vyčíslil trovy konania vo výške 10.583,24 eur, ktoré pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 544,96 eur a trov právneho zastúpenia za úkony v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa v sume 10.038.28 eur. Vo vzťahu k výške pohľadávky uplatnenej žalobou bol žalobca úspešný v rozsahu 74 %, čo v pomere k jeho neúspechu 26 % znamená, že mu patrí voči žalovanému právo na náhradu vzniknutých trov v rozsahu 48 %. Žalovaný bol v rozhodnutí zo dňa 25. 5. 2007 oslobodený od platenia súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov. Podnikateľskú činnosť ukončil v roku 2004 a aktuálne je poberateľ starobného dôchodku na úrovni 88 eur. Tieto skutočnosti spočívajúce v sociálnej situácii žalovaného považoval súd prvého stupňa za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného iba na náhradu trov žalobcu vo výške 500 eur zodpovedajúcej časti nákladov na zaplatenie súdneho poplatku. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu predstavujú odmenu ustanovenej tlmočníčke vo výške 178,05 eur a vyplatené znalečné znalkyni Ing. Viere Dušinskej, ktoré boli vyplatené z finančných prostriedkov štátu. Keďže žalovaný bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, voči nemu štát nemá právo na náhradu vzniknutých trov. Žalobca je povinný sa podieľať na trovách štátu v rozsahu svojho procesného neúspechu (26 %). V súvislosti s pribratím prekladateľa tlmočníka a znalca vznikli náklady vo výške 946,87 eur, čomu zodpovedá povinnosť žalobcu na ich zaplatenie v sume 246,18 eur. Keďže žalobca zaplatil už 100 eur, jeho povinnosť na náhradu trov zodpovedá suma 146,18 eur. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalovaného zaviazal na náhradu trov celého konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 544,96 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 10.583,24 eur alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie sú zrejmé okolnosti, na ktoré prihliadal pri posudzovaní procesnej zodpovednosti žalovaného za vedenie súdneho sporu a ktoré boli dôvodom na podstatné zníženie náhrady trov konania. Tvrdí, že práve žalovaný v súdnom konaní výrazne prispel k tomu, že spor trval viac ako 11 rokov, čomu zodpovedá aj výška trov konania. Namieta, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil majetkové pomery žalovaného a uspokojil sa s tým, že poberá starobný dôchodok vo výške 88 eur. Podľa žalobcu len samotné majetkové pomery na strane žalovaného nie sú dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., navyše podľa jeho vedomostí má žalovaný v Macedónsku aj iné príjmy. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o dva výroky napadnutého uznesenia, ktoré sa týkajú náhrady trov štátu, žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie smeruje aj proti ním, hoci v dôvodoch odvolania nič konkrétne proti výrokom o náhrade trov štátu nenamietal. Napriek tomu však odvolací súd preskúmal aj túto časť rozhodnutia a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne. Náhradu trov štátu upravuje ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Vo vzťahu k trovám štátu súd prvého stupňa rozhodol vychádzajúc z princípu pomerného úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, nemohol ho súd na náhradu trov štátu zaviazať. V prípade žalobcu vychádzal súd z pomerného neúspechu a vo vzťahu k trovám, ktoré štát platil, správne odpočítal aj časť trov, ktoré žalovaný vyplatil v priebehu konania. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 146,18 eur (§ 219 os. 1 O.s.p.). Vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že štát nemá právo na náhradu trov konania proti žalovanému bolo odvolanie odmietnuté, pretože žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku. Týmto výrokom nie je žiadnym spôsobom dotknutý a nebola mu tým uložená žiadna povinnosť (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Odvolací súd následne preskúmaval rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov tým, že žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu pomerných trov konania, ktoré súd prvého stupňa vypočítal z pomeru úspechu a neúspechu vo vzťahu k pôvodne podanej žalobe, náhradu trov mu však nepriznal z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s poukázaním na sociálnu situáciu žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k rozsahu nároku na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa si dostatočne neozrejmil uplatňovanie zásady úspechu a pomerného úspechu v jednotlivých častiach súdneho konania. Je pravdou, že predmetom konania, ktorý bol vymedzený podaním žalobného návrhu, bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 713.836,- Sk (23.695,01 eur). O tomto nároku rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom z 28. 11. 2006, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 532.814,90 Sk (17.686,21 eur) s príslušenstvom. Žalobu o zaplatenie sumy 104.979,10 Sk (3.484,66 eur) zamietol a v časti zaplatenia sumy 76.042,- Sk (2.524,13 eur) konanie zastavil. V tomto štádiu konania rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania podľa zásady pomerného úspechu. Rovnako aj povinnosťou súdu prvého stupňa pri tomto rozhodovaní o trovách konania bolo posudzovať pomer úspechu a neúspechu iba v prípade trov, ktoré vznikli do rozhodnutia súdu prvého stupňa prvým rozsudkom vo veci samej. Následne proti rozsudku podal odvolanie iba žalovaný, na základe jeho odvolania bol rozsudok súdu prvého stupňa iba vo vyhovujúcom výroku zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolacom konaní bol teda úspešný žalovaný. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie súd prvého stupňa ďalej konal, v súvislosti s tým vznikli žalobcovi ďalšie trovy. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa z 27. 9. 2011 č.k. 20C/1159/2002-795 , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12. 1. 2012 č.k. 3Co/415/2011-826 a ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.686,21 eur, teda rovnaká suma, ktorá zostala predmetom konania po prvom rozhodnutí vo veci. Preto je potrebné vychádzať zo zásady, že od rozhodnutia o zrušení vyhovujúcej časti rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach z 23. 12. 2008 mal vo veci žalobca plný úspech, pričom výška jeho trov bola uplatňovaná už iba z tej sumy, ktorá zostala predmetom konania. Žalobca bol rovnako úspešný aj v odvolacom konaní pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti druhému rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa preto vo veci nesprávne posudzoval pomerný úspech žalobcu, keď vychádzal z aplikácie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. na celé konanie bez rozlíšenia jeho jednotlivých procesných úsekov. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je nepresvedčivé. Súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov iba z dôvodu, že žalovaný podľa jeho vyhlásenia je poberateľom starobného dôchodku vo výške 88 eur a že bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. však nemôže byť odôvodnená iba sociálnou situáciou účastníka konania. Existencia dôvodov na oslobodenie od súdnych poplatkov neznamená tiež zánik povinnosti nahradiť trovy konania. Zákonný text ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v druhej vete ukladá súdu tiež povinnosť prihliadnuť na okolnosti, ktoré sa týkajú trvania a priebehu konania predovšetkým vo vzťahu k efektívnosti a hospodárnosti úkonov toho účastníka, u ktorého sa zvažuje aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi účastníkmi konania podľa § 221 ods. 1 ,písm. h/ O.s.p. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opakovane posúdiť nárok na náhradu trov a to s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí. Pri posudzovaní aplikácie zásady úspechu, resp. čiastočného úspechu bude povinnosťou rozlíšiť jednotlivé štádia tohto konania s prihliadnutím na to, čo bolo predmetom konania v danom úseku. Pokiaľ bude súd prvého stupňa aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., bude jeho povinnosťou dôsledne rozhodnutie odôvodniť s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré sú uvedené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.