Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/343/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203895103 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7203895103.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: J. poisťovňa so sídlom v T., pobočka P., IČO: XX XXX XXX, M. námestie 1, P. proti povinnému: AA J., spoločnosť s ručením obmedzeným P., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom v P., H. X o vymoženie 2.660,06 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou D.. R. K., A. XX, P. o odvolaní oprávneného a súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.12.2014, č.k. 38Er/438/2003-19, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie o d m i e t a. V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 4.12.2014, č.k. 38Er/438/2003-19 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi D.. R. K., Letná 40, XXX XX P. trovy exekúcie vo výške 22,06 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 2.9.2003 bola vykonaním exekúcie poverená súdna exekútorka. Dňa 16.10.2013 doručila súdna exekútorka súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu spoločnosti ex offo z obchodného registra. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekučného konania vo výške 42,95 eura. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol z obchodného registra dňa 9.10.2004 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3K XXX/XXXX-XX zo dňa 28.1.2004 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd citoval § 68 ods. 2, ods. 3 písm. c), ods. 6 Obchodného zákonníka, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a skonštatoval, že pokiaľ bol povinný zrušený bez likvidácie rozhodnutím súdu, jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie vo výške 22,06 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj súdna exekútorka. Oprávnený podal odvolanie proti obom výrokom uznesenia a navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374 O.s.p. vyhovel sudca a nahradil výrok „exekúciu zastavuje“ výrokmi „exekúciu vyhlasuje za neprípustnú, exekúciu zastavuje a nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie“. Oprávnený v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na základe podnetu súdnej exekútorky zo dňa 16.10.2013, ktorým navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd mal podľa názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, a to konkrétne strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Strata uvedenej spôsobilosti je neodstrániteľnou podmienkou konania, na ktorú by mal súd prihliadať ex offo podľa § 103 a § 104 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Taktiež oprávnený nesúhlasil ani so zdôvodnením súdu týkajúcom sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným. Súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, teda ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo je predpoklad, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený mal za to, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie, ktorej skutočnosť by mala potom za následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 203 Exekučného poriadku. Okrem uvedeného nie je možné podľa vyššie uvedeného ustanovenia priznať náhradu trov exekúcie, lebo primárnym dôvodom pre zastavenie exekúcie bol výmaz povinného z obchodného registra, nie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený napokon uzavrel, že nakoľko nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodného registra, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Zároveň oprávnený namietol výšku trov priznaných súdnej exekútorke. Súdna exekútorka podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmeniť tak, aby odvolací súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 41,98 eura. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Proti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie aj súdna exekútorka. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „O.s.p.“/) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka namietala výšku trov, na ktorých náhradu bol zaviazaný oprávnený a navrhla uznesenie v napadnutom rozsahu zmeniť. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri 2013, súd v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným a súdnou exekútorkou došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.