Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/376/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203895337 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7203895337.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N. I. F., Ž.Á. XX, R., Q.: XX XXX XXX, o vymoženie 1.763,23 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lýdiou Bujňákovou, Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, Košice pod Ex 676/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 6.6.2014 č. k. 34Er/1232/2003-12 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.10.2003 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1.763,23 eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice II, č.k. 6437/2003/OK zo dňa 26.6.2003. Dňa 20.10.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č.XXXX/XXXXXX zo dňa 11.11.2003. Dňa 6.9.2013 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na čiastočné zastavenie exekúcie v časti vymáhania penále, ktoré má byť dopočítané z dlžnej sumy vo výške 2.016,66 eur za každý kalendárny deň omeškania odo dňa 20.2.2003 do zaplatenia z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa ustanovenia § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor zároveň uviedol, že pohľadávka vo výške 1.763,23 eur /penále/ bola vymožená a oprávnenému poukázaná. Rozhodnutím Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice II, č.j. 6437/2003/OK zo dňa 26.6.2003 bola povinnému uložená povinnosť podľa § 128 ods. 2 a ods. 3 z. č. 378/1996 Z.z. o zamestnanosti zaplatiť penále z omeškania platieb príspevku na poistenie v nezamestnanosti a dopočítať a zaplatiť penále vo výške 0,2% z dlžnej sumy vo výške 2.016,66 eur za každý kalendárny deň omeškania odo dňa 20.2.2003 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 291 ods. 2 zákona NRSR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004, podľa § 57 ods. 1 písm. f/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 20 ods. 2 písm. t/ bod 4, bod 6, § 126, § 128, § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, § 71 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a uzavrel, že rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice II. č.k. 6437/2003/OK zo dňa 26.6.2003 (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2003 a stal sa vykonateľným dňa 6.8.2003. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 6.8.2006, počnúc dňom 7.8.2006 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinnému, preto súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný oprávnený - Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484 a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že na exekučný titul sa vzťahuje právna úprava zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti a tento právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie. Napadnuté rozhodnutie je neopodstatnené, pretože k zániku práva vymáhať predmetnú pohľadávku nedošlo. Konštatoval, že rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128 patrí do pôsobnosti okresných úradov práce a vzťahujú sa na neho podľa § 131 ods. 1 Zákona o zamestnanosti všeobecné predpisy o správnom konaní. Správny poriadok je teda možné uplatniť len na rozhodovacie konanie o uložení povinnosti zaplatiť príspevok v nezamestnanosti a penále, ktoré končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daná povinnosť uložená. V prejednávanej veci však ide už o výkon rozhodnutia a na takéto konanie nie je možné aplikovať všeobecné predpisy o správnom konaní, pretože Zákon o zamestnanosti na takúto úpravu neodkazuje. Inštitút preklúzie tu nie je možné použiť, pretože ho zákon neupravuje. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa 26.5.2015 a povinnému dňa 27.5.2015. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú a.s., o čom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 14CoE 376/2015-26 zo dňa 17.3.2016. Podľa § 126 ods. 1 a 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ako je tomu v prípade prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu námietky premlčania, rozhodnutie možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa splatnosti ním priznanej pohľadávky. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (použiteľné) na výkon (exekúciu) tých rozhodnutí na ktoré dopadá § 126 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Právo vymáhať príspevok podľa § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právom oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať príspevok“- uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Zásadný právny rozdiel v slovnom spojení „právo vymáhať príspevok“ (§ 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti) a „rozhodnutie možno vykonať“ (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku) spočíva v tom, že „právo vymáhať príspevok“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento legislatívny pojem neznamená, že vyberanie priznaného plnenia (dlžného príspevku) je samotné vymáhanie príspevku, pretože príspevok už vymožený (predpísaný) bol, len nebol uspokojený (vykonaný). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne upravovalo správnu exekúciu a to tak, že rozhodnutie bolo potrebné vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/154/2011 zo dňa 19.7.2012 - v podobnej veci). Odvolací súd v závere uvádza, že sa preto možno stotožniť s odvolaním oprávneného v tom smere, že na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice II, č.k. 6437/2003/OK zo dňa 26.6.2003, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti (exekučný titul), nie je možné aplikovať všeobecné predpisy o správnom konaní vzťahujúce sa k preklúzii práva. Avšak Zákon o zamestnanosti v znení, ktoré bolo potrebné na vec aplikovať, vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní s výnimkou konaní uvedených v § 131 ods. 1 tohto zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, pretože dôvody na jeho vydanie neexistovali, pretože právo nie je prekludované. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.