Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204894828 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7204894828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. Q. L. a členov senátu G.. G. T. a C.. A. A. v právnej veci žalobcu: O. H., miesto podnikania C. cesta XX, R. R., B.: XX XXX XXX, zastúpený: C.. C. L., advokát, T. XX/A, R. R., proti žalovanému: D. E. s.r.o., F. E. XX/A, L., B.: XX XXX XXX, zastúpený: K. kancelária V. & W. s.r.o., A. 2, L., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/125/2004-155 zo dňa 12.10.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur so XX,X% ročným úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia, do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume XXX,XX eur, na účet C.. C. L., advokáta so sídlom v R. R., T. XX/A, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú XXX,XX eur a iné trovy XXX,XX eur, do XX dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom za neuhradenú faktúru vystavenú na základe písomnej mandátnej zmluvy vyhotovenej dňa XX.X.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že priložená písomná mandátna zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola len návrhom na uzatvorenie zmluvy bez dohody o výške odmeny a až následne bola zmluvnými stranami ústne dohodnutá mandátna zmluva s výškou odmeny XX.XXX,XX Sk a nie XX.XXX,XX Sk mesačne ako je to v mandátnej zmluve, ktorú predložil súdu žalobca. Žalovaný uviedol, že žalobca na základe mandátnej zmluvy vykonával pre žalovaného dohodnutú činnosť od mája XXXX do októbra XXXX. Ďalej žalovaný namietal, že táto písomná zmluva z XX.X.XXXX nemôže byť platná aj preto, že za žalovaného ju podpísal C. D., ktorý je spoločníkom žalovaného, nie je jeho zamestnancom ani osobou oprávnenou na vykonávanie činnosti v spojení s vedením podniku žalovaného. Súd prvého stupňa zistil z písomnej mandátnej zmluvy z XX.X.XXXX, že z nej vyplýva záväzok žalobcu ako mandatára zabezpečovať pre žalovaného ako mandanta obchodnú činnosť spojenú s riadením prevádzky mandanta na území R. R. a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia textílii praním a chemického čistenia. V čl. I. bod 1.3 tejto zmluvy sa mandant zaviazal, že za činnosť podľa tejto zmluvy zaplatí mandatárovi dohodnutú odplatu, ktorá bode 2.1 tejto zmluvy bola rukou dopísaná vo výške XX.XXX,XX Sk mesačne. V bode 2.3 zmluvy bola vyškrtnutá predložka „ne“ v slove „nemá“ čo zmenilo význam slova „má“ na úhradu nákladov spojenú s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že v rovnaký deň ako je datovaná predmetná písomná zmluva z XX.X.XXXX bolo v písomnej forme udelené konateľkou žalovaného pre žalobcu plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného pri obchodnej činnosti spojenej s riadením prevádzok žalovaného na území R. R. a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia textílii praním a chemického čistenia. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v priebehu zmluvného vzťahu účastníkov konania fakturoval žalobca žalovanému provízie aj náklady spojené so zabezpečovaním dohodnutej činnosti podľa tejto zmluvy a to faktúrou č. č. X/XXXX na sumu XXX.XXX,XX Sk splatnou XX.X.XXXX, č. X/XXXX na sumu XX.XXX,XX Sk splatnou XX.X.XXXX, č. XX/XXXX na sumu XX.XXX,XX Sk, č. XX/XXXX na sumu X.XXX,XX Sk splatnou XX.X.XXXX a č. XX/XXXX na sumu XX.XXX,XX Sk splatnou XX.XX.XXXX. Žalovaný uhradil za činnosť žalobcu celkovú sumu XX.XXX,XX Sk tak, ako to žalobca uviedol na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX s doložením výpisov z účtu pri platbách X x XX.XXX,XX Sk a X x X.XXX,XX Sk. Ďalej súd prvého stupňa zistil z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, že predmetnú písomnú zmluvu z XX.X.XXXX priniesol C. D. do priestorov obchodného dumu F. v R. R., kde sa nachádzala aj čistiareň, táto zmluva bola opatrená podpisom aj pečiatkou žalovaného a za prítomnosti C. R., ktorý radil žalobcovi v ekonomických záležitostiach, žalobca podpísal túto zmluvu, kde bola dohodnutá suma XX.XXX,XX Sk ako odmena a zároveň pola prečiarknutá predložka „ne“ v slove nemá. Z výpovede konateľky žalovaného G.. C. D. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že jednotlivé prevádzky čistiarni zriaďoval a podmienky prevádzok dohadoval jej manžel C. D. na základe udeleného ústneho plnomocenstva. Potvrdila, že plnomocenstvo zo dňa XX.X.XXXX pre žalobcu na zastupovanie žalovaného pri obchodnej činnosti spojenej s riadením prevádzok žalovaného na území R. R. a okolia podpísala. Uviedla, že mandátne zmluvy s vedúcimi čistiarní obchodnej spoločnosti žalovaného, boli rovnaké ohľadom výšky provízie a to XX.XXX,X Sk bez nároku na náhradu nákladov. Svedok C. D. na pojednávaní dňa X.X.XXXX v konaní na súde prvého stupňa uviedol, že už si nepamätá, či uzatváral so žalobcom nejakú zmluvu. Uviedol, že podpis na písomnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX je asi jeho. Z výpovede svedka C. R. vyplynulo, že tento svedok sa osobne zúčastnil stretnutia v obchodnom centre F. v Banskej R., na ktorom bola uzatvorená predmetná zmluva medzi žalobcom a žalovaným a bola dojednaná výška provízie okolo XX.XXX,XX Sk, ktorú do predmetnej zmluvy zmluvné strany dopísali. Svedok C. R. pri tomto stretnutí mal radiť žalobcovi pri stanovení výšky provízie v mandátnej zmluve. Ďalej súd prvého stupňa zistil z inej mandátnej zmluvy medzi žalovaným a iným mandatárom, ktorý predložil žalovaný súdu ako dôkaz o tom, že s inými mandatármi dojednával žalovaný jednotnú výšku provízie XX.XXX,XX Sk mesačne, že v tejto inej zmluve z X.XX.XXXX bola pre mandatára vymedzená dohodnutá provízia vo výške XX.XXX,XX Sk napísaná strojom a bolo uvedené, že tento iný mandatár má nárok na úhradu nákladov spojenú s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 566 - 572 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu a povinnosť mandanta uhradiť mandatárovi odplatu za vykonávanú činnosť a uhradiť náklady, ktoré mandatár účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, iba že z povahy zmluvy nevyplýva, že tieto náklady sú už zahrnuté v odplate. Ďalej súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 13, § 15 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú konanie právnickej osoby a splnomocnenie právnickej osoby na úkony pri prevádzkovaní podniku a podľa ustanovení § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zastupovaní. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával ako mandatár dohodnutú činnosť na základe mandátnej zmluvy od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Sporné v tomto konaní bolo to, či sa tak dialo na základe písomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú predložil žalobca alebo na základe zmluvy ústnej ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný v konaní tvrdil, že C. D. nebol osobou oprávnenou takúto písomnú mandátnu zmluvu z XX.X.XXXX v mene žalovaného uzatvoriť. Konateľka žalovaného na pojednávaní spochybnila toto tvrdenie žalovaného, keď uviedla, že prevádzky žalovaného - čistiarne zriaďoval jej manžel C. D. na základe plnomocenstva. Aj keď konateľka žalovaného G.. C. D. uviedla, že podpisovanie mandátnych zmlúv patrilo výlučne do jej kompetencie, logicky to vedie k otázke, s kým teda žalobca uzatvoril zmluvu, či už písomnú alebo ústnu, ak konateľka žalovaného so žalobcom nerokovala ani sa s ním nestretla. Súd prvého stupňa preto za daného stavu dospel k záveru, že C. D. bol osobou oprávnenou konať za žalovaného a ak aj konal za žalovaného bez oprávnenia na podpisovanie zmlúv a vstupoval do jednania so žalobcom a bol by tým prekročil rozsah poverenia, ktoré mu bolo dané konateľkou žalovaného, podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka takéto konanie C. D. zaväzovalo žalovaného, ak žalobca o prípadnom prekročení rozsahu poverenia, ktoré mal C. D. nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. Preto súd prvého stupňa považuje písomnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX za platnú. Ďalšou spornou skutočnosťou v súdnom konaní bolo to v akej výške vznikol žalobcovi nárok na odplatu a či mu okrem odplaty vznikol nárok aj na náhradu nákladov. Súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky dohodnutej odplaty vychádzal predovšetkým z výpovede nestranného svedka C. R., ktorý bol pri dojednávaní tejto odplaty a tvrdenie tohto svedka korešponduje s tým, čo je rukou dopísané do predmetnej zmluvy a to výška dohodnutej odplaty XX.XXX,XX Sk. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodný nárok ohľadom uplatnenej pohľadávky žalobcovi titulom náhrady nákladov, pretože v písomnej mandátnej zmluve bola rukou prečiarknutá predložka „ne“ v slove nemá nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávaných v prospech mandanta. Takýto záver súd urobil v nadväznosti na ďalšiu mandátnu zmluvu s iným mandatárom, ktorý predložil súdu žalovaný dňa X.XX.XXXX pre okolie Q. kde bez zásahov do zmluvy bola dohodnutá výška provízie XX.XXX,XX Sk s tým, že mandatár má právo na náhradu nákladov. Súd prvého stupňa uviedol, že obsah tejto ďalšej zmluvy je v rozpore s tým, čo uviedla konateľka žalovaného na pojednávaní, že všetky zmluvy boli rovnaké a bez práva mandatára na náhradu nákladov. Predložená iná mandátna zmluva o tom svedčí, že v tejto inej mandátnej zmluve bola dohodnutá odmena XX.XXX,XX Sk ako provízia a taktiež navyše náhrada nákladov. Teda náklady neboli zahrnuté vo výške odmeny mandatára. Vychádzajúc z toho, súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu uvedenú v písomnej zmluve vo výške XX.XXX,XX Sk mesačne za činnosť vykonávanú od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, čo spolu predstavuje XXX.XXX,XX Sk (X mesiacov + XX dní). Z tejto sumy žalovaný zaplatil žalobcovi XX.XXX,XX Sk a rozdiel medzi sumou XXX.XXX,XX Sk a XX.XXX,XX Sk predstavuje XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur). Súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe o zaplatenie X.XXX,XX eur titulom odmeny za vykonávanú činnosť žalobcu ako mandatára pre žalovaného ako mandanta. Nad túto sumu súd žalobu zamietol a dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu nákladov spojených s vykonávaním činnosti mandatára. O uplatnených úrokoch súd prvého stupňa rozhodol podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do XX.XX.XXXX a priznal žalobcovi úroky z omeškania XX,X % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, teda od XX.X.XXX do zaplatenia, pretože žalobca v konaní nepreukázal doručenie predmetných zmlúv žalovanému v súlade s čl. II bod 2.2 mandátnej zmluvy, preto aj v tejto časti úrokov z omeškania nad priznaný rozsah, súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil, pretože pomer úspechu účastníkov konania bol XX % ku XX % (žiadaná istina X.XXX,XX eur ku priznanej X.XXX,XX eur), preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške XX %. Trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XXX,XX eur a trov právneho zastúpenia za X úkonov právnej služby po XXX,XX eur vychádzajúc z priznanej istiny (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX ), v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2 x X,XX eur, 1 x po X,XX eur, po X,XX eur, po X,XX eur, po X,XX eur a X x X,XX eur v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu X.XXX,XX eur. XX% priznaných súdom potom tvorí XXX,XX eur. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času a cestovné, nakoľko tieto náklady žiadnym spôsobom nezdokladoval. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku napadol jeho prvý výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že v tejto časti považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, keďže súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a teda skutkový stav neobstojí. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne, alebo aby zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal v konaní s predbežnou otázkou, ktorou je posúdenie platnosti alebo neplatnosti mandátnej zmluvy. Uviedol, že mandátna zmluva bola zo strany žalovaného podpísaná neoprávnenou osobou, ktorá nebola za žalovaného oprávnená konať, pretože osobou oprávnenou konať za žalovaného je G.. C. D., konateľka žalovaného ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra. Touto osobou nie je C. D., spoločník žalovaného, ktorý zmluvu podpísal. C. D. v predmetnom čase ani nebol osobou na vykonávanie činnosti spojenej s prevádzkovaním podniku žalovaného, on mal u žalovaného na starosti iba zabezpečovanie technológie prevádzky. Žalobca v konaní nepredložil mandátnu zmluvu spolu s plnomocenstvom, ktoré by C. D. splnomocňovalo na podpis predmetnej mandátnej zmluvy, čím žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy ako predpokladu pre uplatnený nárok žalobcu. Preto medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na samotný obsah zmluvy a na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že to bol žalobca alebo tretia osoba, kto zmenil návrh na uzatvorenie zmluvy bez súhlasu žalovaného v podstatnej časti mandátnej zmluvy o výške provízie, keď v mandátnej zmluve bola napísaná táto výška provízie XX.XXX,XX Sk a taktiež svojvoľne bolo prečiarknuté „ne“ vo vete „mandatár nemá nárok na náhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta“. Žalovaný uviedol, že taký návrh zmluvy zo strany žalobcu nikdy neprijal, preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy a dohody o výške odmeny XX.XXX,XX Sk. Žalovaný ďalej poukázal, na výpoveď konateľky žalovaného G.. C. D., že v rozhodnom čase štandardne vedúci prevádzok žalovaného, teda aj žalobca mali odmenu vo výške XX.XXX,XX Sk a ktorá uviedla, že suma XX.XXX,XX Sk je suma nereálna a v takejto výške vedúci prevádzok žalovaného provízie nedosahovali. Preto žalobca ako mandatár mal nárok na províziu vo výške XX.XXX,XX Sk. Súd prvého stupňa sa v priebehu konania nezaoberal touto otázkou, či mandátna zmluva bola uzatvorená platne s ohľadom na zmenu návrhu na uzatvorenie mandátnej zmluvy a obchodnú prax žalovaného ako aj vzájomné rokovania, ktoré predchádzali uzatvoreniu mandátnej zmluvy a v odôvodnení rozsudku sa tým súd prvého stupňa náležite nevysporiadal. Žalovaný ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu mandátnej zmluvy písomnou formou nedošlo, iba v ústnej forme s dojednanou výškou odplaty mesačne XX.XXX,XX Sk. Preto žalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný, pretože neobsahuje úplné odôvodnenie prečo súd prvého stupňa posudzoval mandátnu zmluvu za platnú, preto ho žalovaný považuje za arbitrárny, nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Žalovaný v konaní ďalej namietal porušenie ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa mal uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové zistenia zostali sporné. Týmito otázkami sa v priebehu celého konania súd prvého stupňa nezaoberal a neriešil v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím súd prvého stupňa porušil čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a to základné právo žalovaného na súdnu ochranu v určitej kvalite, teda zákonom stanoveným postupom súdu. Bolo tým odmietnuté právo na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR a na jej nález sp. zn. IV. ÚS 1/02. Žalobca nepodal vo veci vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, odvolanie mu bolo doručené X.X.XXXX. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca. Z jeho obsahu vyplýva, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol v časti nákladoch spojených s činnosťou žalobcu vykonávanou v prospech žalovaného ako mandanta. Uviedol, že v zmluve v čl. II. bod 2.3 je jednoznačne uvedené, že mandatár má nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta, pretože súd prvého stupňa z rozsiahleho dokazovania správne zistil skutkový stav veci a to platnosť zmluvy, avšak rozhodol nesprávne keď žalobcovi nepriznal náklady spojené s vykonávaním činnosti v prospech žalovaného. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti tak, že vyhovie žalobe o úhrade nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech žalovaného. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalobcu a žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože účastníkovi konania - žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom a ak sa tento postup súdu prejavil v priebehu konania. O takéto odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd prvého stupňa vo veci rozhodol po vykonaní dokazovania a po výsluchu účastníkov konania a svedka na troch nariadených pojednávaniach dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX a XX.X.XXXX a na týchto pojednávaniach sa dôsledne riadil pokynmi, ktoré boli dané súdu prvého stupňa v uznesení Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu, ktorý uznesením č.k. XCob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX zrušil skorší rozsudok súdu prvého stupňa, vydaný v tejto veci č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa to, aké dôkazy je potrebné vykonať a už v tomto štádiu konania bolo nesporné, ktoré tvrdenia účastníkov konania sú zhodné a ktoré tvrdenia účastníkov konania sú rozporné. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. keď neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov môže považovať za zhodné, ktoré tvrdenia zostali sporné. Tieto zhodné a sporné tvrdenia boli zjavné už z uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného v tomto konaní. Navyše odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi jasne a zrozumiteľne poukazuje na to, ktoré tvrdenia účastníkov konania považuje za sporné a ktoré nie. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné a to nenamietal ani žalovaný v priebehu celého konania ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku, že žalobca vykonával pre žalovaného dohodnutú činnosť na základe mandátnej zmluvy v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Ďalej súd prvého stupňa veľmi jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré otázky ostali sporné. Sporné bolo v konaní, či bola uzatvorená predmetná mandátna zmluva v písomnej forme alebo v ústnej forme. Z výpovede konateľky žalovaného G.. C. D. jasne vyplynulo, že G.. C. D. ako jediná konateľka žalovaného v rozhodnom období nerokovala so žalobcom o predmetnej mandátnej zmluve, či už v ústnej alebo písomnej forme, uviedla, že svojmu manželovi udelila písomné plnomocenstvo pri úkonoch, ktoré spočívajú v zabezpečovaní strojov, podpisovaní leasingových zmlúv a zabehávaní prevádzok. Potvrdila, že podpis na plnomocenstve pre žalobcu ako splnomocneného zástupcu pri obchodnej činnosti spojenej s riadením prevádzok na území R. R. a okolia a mene žalovaného podpísala G.. C. D.. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V citovaných zákonných ustanoveniach je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný zástupca). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. V praxi môže byť sporné, čo treba pokladať za úkony obvyklé pri činnosti na určitom konkrétnom pracovnom mieste. Ak vzniknú v praxi pochybnosti, musí byť ochránená dobromyseľnosť obchodných partnerov. Pri prekročení rozsahu poverenia spojeného s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že mandátna zmluva zo dňa XX.X.XXXX (č.l. X spisu) nebola medzi účastníkmi konania platne dohodnutá s províziou XX.XXX,XX Sk mesačne bez nároku na náhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávaných v prospech mandanta a že táto mandátna zmluva bola iba návrhom zo strany žalovaného pre žalobcu. Odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa zhodne udáva, že ak táto mandátna zmluva bola iba návrhom zo strany žalovaného pre žalobcu, že na tejto mandátnej zmluve je pečiatka a podpis žalovaného, táto mandátna zmluva bola k dispozícii žalobcu, pretože ju predložil spolu so žalobou. Preto ak by bola táto zmluva iba návrhom na uzatvorenie mandátnej zmluvy s konkrétnou výškou provízie, žalovaný mal zabezpečiť, aby návrh zmluvy nebol koncipovaný tak ako samotná mandátna zmluva s možnosťou pre žalobcu dopísať podstatnú náležitosť tejto zmluvy - províziu, do zmluvy. Ak by aj žalovaný bol takto nedostatočne opatrný pri uzatváraní zmluvy so žalobcom, žalovaný nepreukázal, že uzatvoril so žalobcom inú mandátnu zmluvu, teda takú, akú uzatváral bežne s ostatnými mandatármi tak ako to uviedla konateľka žalovaného G.. C. D. a svedok C. D. s províziou XX.XXX,XX Sk mesačne (č.l. XX spisu). V tejto inej mandátnej zmluve, ktorú žalovaný uzatvoril s iným mandatárom je provízia napísaná tým istým strojovým písmom ako celý text zmluvy a je dohodnutý nárok mandatára na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil to, že účastníci konania uzatvorili predmetnú mandátnu zmluvu s dohodnutou províziou odlišnou od iných mandátnych zmlúv, v ktorých žalovaný dohodol pevnú províziu XX.XXX,XX Sk už v predtlači mandátnej zmluvy. V prejednávanej veci to tak nebolo, v predmetnej mandátnej zmluve žalovaný ako predkladateľ zmluvy neuviedol vopred výšku provízie, znamená to, že o výške provízie so žalobcom rokoval. Toto rokovanie potvrdil svedok C. R., ktorý bol pri tomto rokovaní prítomný a potvrdil dohodnutú províziu vo výške cca XX.XXX,XX Sk mesačne. Účastníci konania v tejto mandátnej zmluve nedohodli úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta, zrejme zohľadnili vyššiu dojednanú províziu v prospech žalobcu bez úhrady nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta na rozdiel od iných mandátnych zmlúv, ktoré uzatváral žalovaný a na ktoré poukázal sám žalovaný v tomto konaní a ktoré predložil v tomto konaní. Odvolací súd preto považuje za nedôvodné odvolanie žalovaného v napadnutom prvom výroku. Odvolací súd za nedôvodné považuje aj odvolanie žalobcu v druhom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti o úhrade nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako mandatára zamietol. V konaní žalobca nepreukázal, že v predmetnej mandátnej zmluve, ktorú sám žalobca v konaní predložil s prečiarknutou predponou „ne“, že žalobca ako mandatár nemá nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta, že túto úpravu zmluvy nevykonal žalovaný svojvoľne, ale že túto úpravu zmluvy vykonali účastníci konania pri vzájomnom rokovaní. Žalobca nepreložil iný dôkaz o tom, že okrem provízie, ktorú so žalovaným dohodol vo výške XX.XXX,XX Sk sa dohodli aj na úhrade nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako mandatára v prospech žalovaného ako mandanta. Odvolací súd udáva, že z ustanovení § 572 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť mandanta uhradiť mandatárovi náklady, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku je iba vtedy, ak nie sú zahrnuté v odplate. Žalobca nepreukázal, že tieto náklady neboli zahrnuté už priamo v odplate XX.XXX,XX Sk mesačne a že náklady, ktoré si uplatnil v tomto konaní nad priznanú sumu X.XXX,XX eur boli účelne vynaloženými nákladmi. Súd prvého stupňa preto správne v prevyšujúcej časti žalobu o úhrade uplatnených nákladov spojených s činnosťou žalobu ako mandatára zamietol. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o priznaných zákonných úrokoch z omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny, pretože odvolania žalobcu aj žalovaného neboli dôvodné. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania ako vecne správny. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, žalovaný trovy právneho zastúpenia v tomto konaní nevyčíslil, preto mu podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. nemohli byť priznané a žalovaný nemal v tomto odvolacom konaní úspech v prevažnej časti uplatnenej pohľadávky X.XXX,XX eur, preto nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.