Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 17CoE/532/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204898153 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7204898153.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v exekučnej právnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti povinným: X.) N. Z., S. XX, R., X.) Q. Z., C. XXXX/XX, R., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 64,03 eur s prísl. a trovy exekučného konania, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márií Hlavňovej, Hlavná 115, Košice, pod sp. zn. EX263/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 5.11.2014, č.k. 38Er/871/2004-59 takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie oprávnenej. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví povinných v 1. a 2. rade zaviazal nahradiť pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice trovy exekúcie v sume 43,88 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice II, č.k. 38Er/871/2004-23 zo dňa 16.10.2012 rozhodol o zmene súdneho exekútora a určil pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi výšku trov exekúcie v sume 43,88 eur. Proti výroku o trovách podal oprávnený odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5CoE/97/2013-58 zo dňa 30.9.2013 bola vec vrátená súdu prvej inštancie, nakoľko na odvolacie konanie neboli splnené podmienky, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo nasledovné. Súd prvej inštancie v uznesení priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 43,88 eur, avšak nerozhodol o tom, kto mu má ich uhradiť (§197 ods. 1 z. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). 3. Súd prvej inštancie ďalej citoval ustanovenia §§ 251 ods. 4, § 166, § 167 ods. 2, § 226 O.s.p. a uviedol, že podľa ustanovenia §197 Exekučného poriadku náklady podľa §196 EP uhrádza povinný. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a rozhodnutia odvolacieho zaviazal na úhradu trov exekúcie povinných v 1. a 2. rade. 4. Proti uzneseniu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Ďalej namietal priznanú výšku trov. Mal za to, že podľa § 25 vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,, je v odmene exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, teda podľa odvolateľa úhrada za kancelárske potreby exekútorovi neprináleží. Oprávnený predpokladá, že si súdny exekútor ponechal z celkovej vymoženej sumy predčasne odmenu podľa § 16 ods. 1 vyhlášky a zároveň si uplatnil okrem tejto odmeny aj odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky písm. b).V prípade, že si súdny exekútor uplatnil odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky, odmena podľa § 16 ods. 1 vyhlášky mu neprináleží. Z uvedeného dôvodu odvolateľ žiadal, aby súd preveril skutkový stav a vyzval súdneho exekútora, aby preukázal, či si z vymoženého peňažného nároku oprávneného ponechal na svojom účte prostriedky na odmenu podľa § 16 ods. 1 predčasne a potom rozhodol, na akú odmenu má nárok. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby sudca rozhodujúci o odvolaní preskúmal výšku trov uplatňovaných súdnym exekútorom a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. 5. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor navrhol sudcovi súdu prvej inštancie, keďže rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, aby zrušil napadnuté rozhodnutie súdu a po právoplatnosti vrátil poverenie súdnemu exekútorovi, ktorý bude viesť exekúciu proti povinnej A. W., ktorá nadobudla dedičstvo po poručiteľovi. 6. Povinní zostali v odvolacom konaní nečinní. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania proti napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je neprípustné. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 11. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 12. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 13. Podľa ust. § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14. Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 15. Z dikcie vyššie citovaného ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 359 CSP vyplýva subjektívna podmienka prípustnosti odvolania s tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie priznáva Civilný sporový poriadok len strane sporu (účastníkovi konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže v predmetnom konaní boli na úhradu trov konania zaviazaní povinní v 1. a 2. rade, tak právo na podanie odvolania bolo priznané len im a súdnemu exekútorovi v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. 16. V posudzovanom prípade oprávnená nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto jej neprislúchalo ani právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 18. Keďže odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odvolací súd odvolanie oprávnenej podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).