Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/524/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206214474 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206214474.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča vo veci oprávneného: T.. O. P., nar.: XX. XX. XXXX, Q. XX, C., zastúpeného JUDr. Mariánom Prievozníkom, advokátom, Krmanova 1, Košice, proti povinnej: Mgr. Ľubov Konstantínovna Šarišská - ASSA Art Agency, nar.: XX. XX. XXXX, V. XX, C., IČO : 17 233 127, zastúpenej JUDr. Petrom Petkom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Werferova 1, Košice, pre vymoženie istiny vo výške 43.799,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 49Er/1465/2006-47 zo dňa 31. 08. 2007 o poplatkovej povinnosti oprávneného za konanie o námietkach proti exekúcii, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvého stupňa uznesením č. k. : 49Er/1465/2006-47 zo dňa 31. 08. 2007 zaviazal oprávneného uhradiť súdu súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba "Exekučný poriadok") vo výške 79 170 Sk (2 327,96 eur) v zmysle položky 13 c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z. 2. Proti citovanému uzneseniu podal oprávnený odvolanie včas s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu. 3. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadrila. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 6. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii sa stal po prvýkrát súčasťou Sadzobníka súdnych poplatkov na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 457/2000 Z. z. (porovnaj - parlamentná tlač č. 795 a č. 849, Národná rada Slovenskej republiky, 2. volebné obdobie, 1998 - 2002) s účinnosťou od 01. januára 2001, a to ako jeho položka 13 písm. f), pričom jeho výška bola ustanovená na 5 % z vymáhaného nároku, najmenej 500 Sk, najviac 200 000 Sk. K zvýšeniu predmetnej sadzby na súčasnú úroveň 6 % z vymáhaného nároku, ako aj dolnej hranice jeho výšky na 2 000 Sk došlo s účinnosťou od 1. januára 2006 na základe zákona č. 621/2005 Z. z. (porovnaj - parlamentná tlač č. 1345, Národná rada Slovenskej republiky, 3. volebné obdobie, 2002 - 2006), ktorý novým spôsobom vymedzil položku 13 Sadzobníka v súvislosti s obmedzením možnosti súdneho výkonu rozhodnutia v dôsledku zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný poplatok bol pôvodne označený ako položka 13 písm. c). Od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona o súdnych poplatkoch 01. augusta 2007 uskutočnenej zákonom č. 24/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa táto položka označuje ako písm. b). Posledná zmena, ktorá sa dotkla vymedzenia predmetnej položky, bola uskutočnená zákonom č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov. Na jej základe bola hranica najnižšej i najvyššej výšky poplatku vymedzená v novej mene spôsobom, ako je uvedené v citácii napadnutej položky. 7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012 sp. zn. PL. ÚS 109/2011, ktorý rozhodol, že predmetná položka v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného nálezu vyplýva, že hoci sa navrhovateľ v danom prípade domáhal vyslovenia nesúladu v prípade napadnutej položky, jej ústavnoprávne posúdenie reflektovalo právnu úpravu ňou ustanoveného poplatku ako celku vrátane ďalších relevantných ustanovení, ktoré túto povinnosť konkretizujú. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že samotná položka vymedzuje len objekt a sadzbu poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. 8. Ústavný súd preto dospel k záveru, že zákonodarca pri ustanovení poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii neustanovil dostatočne určito všetky jeho prvky. Zákon o súdnych poplatkoch totiž v prípade povinnosti zaplatiť tento poplatok neurčuje jej subjekt (t. j. adresáta predmetnej právnej normy), teda osobu poplatníka. 9. Jeho osobu pritom nemožno jednoznačne vyvodiť ani žiadnou z prípustných výkladových metód vrátane metódy teleologického výkladu, ktorá by vychádzala z účelu napadnutého právneho predpisu. Určenie osoby poplatníka je nevyhnutnou náležitosťou ustanovenia poplatkovej povinnosti, čo je dané už tým, že v opačnom prípade by ju nemal kto splniť. Je nepochybné, že účelom predmetného súdneho poplatku bolo zamedziť podávaniu neodôvodnených námietok proti exekúcii. Z tejto skutočnosti však ešte nemožno vyvodzovať záver o tom, kto je poplatníkom tohto úkonu. 10. Právna úprava, ktorá ustanoví poplatkovú povinnosť bez toho, aby určila, kto je jej adresátom, nemá žiadne rozumné opodstatnenie a svojou existenciou naopak vytvára priestor na postup štátnych orgánov vybočujúci z medzí zákona. 11. V prípade predmetnej poplatkovej povinnosti sa tento nedostatok premieta i do pretrvávajúcich výkladových problémov, ktoré neumožňujú prijať záver o existencii jednotného súdneho výkladu napadnutej položky. Ústavný súd v tejto súvislosti vychádza z vlastných poznatkov o rozhodovacej praxi súdov, ktoré získal nielen z vlastnej rozhodovacej činnosti (napr. III. ÚS 1/04, IV. ÚS 341/04, I. ÚS 357/08, II. ÚS 370/09), ale i zoznámením sa s približne 50 rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov vydanými v období od októbra 2011 do marca 2012, ktoré sú verejne prístupné na webových stránkach ministerstva: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/ Sudne-rozhodnutia.aspx. Ambivalentnosť súdnej praxe svedčí o tom, že zodpovedanie otázky, aký účel sledoval zákonodarca zavedením tohto súdneho poplatku práve týmto spôsobom, zďaleka nie je jednoduché či bezproblémové. Vo svojich dôsledkoch sa ale prenáša na fyzické osoby a právnické osoby v podobe rozdielneho zaobchádzania. Ústavný súd uzavrel, že pokiaľ zákonodarca pri ustanovení poplatku zákonom neurčil jeho poplatníka, založil tým medzeru v zákone, ktorej odstránenie nemožno dosiahnuť rozhodovacou praxou súdov. 12. Všetky uvedené skutočnosti preto odôvodňujú záver, že napadnutá položka Sadzobníka súdnych poplatkov nespĺňa ústavou ustanovené požiadavky určitosti a predvídateľnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom uloženia poplatkovej povinnosti, pričom tieto nedostatky nemožno so zreteľom na čl. 59 ods. 2 ústavy odstrániť ani ustálenou súdnou praxou. Napadnutá položka preto podľa ústavného súdu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy. 13. Tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že napadnutá položka umožňuje neprípustným spôsobom obmedziť právo účastníka konania vyjadriť sa k prerokúvanej veci, hoci je rozhodované o jeho právach a povinnostiach. Je preto v rozpore s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru. 14. Vychádzajúc zo záverov Ústavného súdu SR obsiahnutých v cit. náleze bola položka 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 04. 10. 2012 zrušená. 15. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje. 16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený si ich v konaní neuplatnil a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. 17. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).