Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/728/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206214654 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206214654.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu T.. M.. B. I., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. K., A. Č.. X, zastúpeného JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Súťažná č. 5, proti žalovanému: Z. Y., G.. X.X.XXXX, K.Ý. Z. C., C. Č.. X, konateľovi BMG Invest, s.r.o., Južná trieda č. 93, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.5.2014 č.k. 15C/100/20087-311 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 6 682 Eur (201.300,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodnú žalobu žalobca podal voči dvom žalovaným, proti žalovanému v 1. rade Z. Y. a proti žalovanému v 2. P. T.. B. M. a pôvodne sa od nich domáhal náhrady škody vo výške 50 000 000 Sk, ako aj náhrady trov konania. Súd rozsudkom 15C/100/2008-255 zo dňa 15.12.2011 už vo veci rozhodol tak, že žalovaného 1. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 6 682 Eur (201.300,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade o zaplatenie 1.650.683 € (49.728.476,-Sk) zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výroky súdu prvého stupňa, ktorým bola časť konania zastavená a v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá ostali právoplatné (neboli napadnuté odvolaním) a výrok rozsudku, napadnutý odvolaním žalovaného v 1. rade, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie 6.682 € vyhovené a v ďalších súvisiacich výrokoch o priznaní odmeny a povinnosti Okresného súdu Košice vyplatiť odmenu zástupcovi žalobcu JUDr. Milanovi Cíbikovi, bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vykonaným dokazovaním aj po doplnení dokazovania po zrušení časti rozsudku odvolacím súdom mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou BMG Invest s.r.o., ktorá bola zastúpená konateľom - žalovaným v 1.rade celkove 8 zmlúv o tichom spoločenstve, na základe ktorých vložil peňažné vklady v celkovej výške 6.681,94 € (201.300,- Sk). O skutočnosti, že skutočne uvedené finančné prostriedky predložil ako dôkaz žalobca príjmové pokladničné doklady. Súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Špeciálneho súdu zo dňa 10. 1. 2007 č.k. 5K 2Tš/8/2005-4835 bol Z. Y., uznaný vinným od spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom , rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.5.2007. Bol uznaný vinným, že ako konateľ obchodnej spoločnosti BMG Invest, s.r.o. prostredníctvom splnomocnených zamestnancov pod zámienkou uzatvárania zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke vylákal od presne neurčeného počtu osôb finančné prostriedky vo forme vkladov tak, že i s využitím rozsiahlej reklamy v rôznych printových a elektronických médiách predstieral, že disponuje takými podnikateľskými projektami a takým personálnym a materiálnym vybavením, že peniaze budú investované a podnikateľskými aktivitami zhodnotené a že z toho budú vrátené v dohodnutej dobe i s úrokmi a s výnosmi zo zisku až do výšky 53 % za rok, hoci vedel, že vzhľadom na nízku rentabilnosť ich podnikateľských aktivít a vykazovaný záporný hospodársky výsledok sľubované zhodnotenie z týchto aktivít nebude môcť splniť, pričom sa spoliehal, že vklady s dohodnutými úrokmi vráti z peňazí vložených ďalšími vkladateľmi, takto získané finančné prostriedky nevrátil, čím na škodu najmenej 123 204 poškodených osôb v prospech seba. Prostredníctvom obchodných spoločností Horizont Slovakia, a.s. a BMG Invest, s.r.o. neoprávnene získali obžalovaný Z. Y. Q. Y. M. na základe celkového počtu 245 858 uzatvorených zmlúv sumu 14. 458 106 289,- Sk. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s tým, že zmluvy žalobca uzatváral so spoločnosť BMG Invest, s.r.o.. Po právnom posúdení veci podľa § 415, § 420 ods. 1,3, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p. dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba žalobcu o náhrade škody vo výške 6.682 € je dôvodná. Dôvodil, že súd v občianskoprávnom konaní je viazaný právoplatným rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku o vine žalovaného Z. Y., pričom bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s uzatvorením 8 zmlúv o tichom spoločenstve medzi žalobcom a obchodnej spoločnosťou BMG Invest, s.r.o., ktorej bol konateľom a bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Ako konateľ spoločnosti BMG Invest, s.r.o. nezabezpečil, aby boli žalobcovi vrátené peňažné vklady, ktoré vložil ako tichý spoločník do tejto spoločnosti, získané finančné prostriedky nevrátil, čím spôsobil škodu veľkému počtu poškodených osôb vrátane žalobcu a tieto finančné prostriedky neoprávnene získal v prospech seba. Žalovaný výšku poskytnutých vkladov žalobcom do spoločnosti BMG Invest s.r.o. nespochybnil, a preto bola preukázaná aj výška škody. Čo sa týka námietky žalovaného, že na obchodnú spoločnosť BMG Invest, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, táto nie je opodstatnená, lebo žaloba smeruje proti žalovanému ako fyzickej osobe a nie proti obchodnej spoločnosti. Ďalšia námietka žalovaného, že škoda nebola uplatnená v trestnom konaní a že žalobca nebol odsudzujúcim rozsudkom odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, nebola tiež súdom akceptovaná, pretože Najvyšší súd SR svojím uznesením nepripustil účasť poškodených v trestnom konaní na návrh Generálneho prokurátora SR z dôvodu veľkého počtu poškodených, pretože jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného konania. Preto žalobca si v uvedenom trestnom konaní nemohol realizovať svoje práva voči obvinenému v adhéznom konaní a nemohol byť preto ani odkázaný so svojím nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale si tento nárok sám uplatnil v občianskom súdnom konaní. Súd prvého stupňa neuznal ani námietku premlčania vznesenú žalovaným s tým, že začiatok premlčacej lehoty posúdil identicky s dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku vyššie citovaného, t.j. 30.5.2007, pričom žalobca podal žalobcu na Okresnom súde Košice II dňa 7. 6. 2006, teda ešte pred začatím plynutia premlčacej doby. Výrok, že o trovách konania a o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením oprel o ust. 151 ods. 3 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa vzhľadom na absenciu všetkého, čo má na mysli toto ustanovenie za nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa sa neriadil uvedeným ustanovením. Z rozsudku, ktorý sa odvoláva na ustanovenia o náhrade škody § 415 a § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je zrejmé ako vo veci aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (tiché spoločenstvo) a na druhej strane aplikuje vo vzťahu k náhrade škody ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je tiež zrejmé ako sa súd vysporiadal s ustálením výšky škody a absentuje odôvodnenie vo vzťahu existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou, a to z pohľadu obrany žalovaného v konaní, najmä, čo sa týka absencie pasívnej legitimácie, dôsledkov vyhlásenia konkurzného konania na spoločnosť BMG Invest, s.r.o., neuplatnením náhrady škody v trestnom konaní, zodpovednosťou konateľa za škodu, ako aj vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú žalovaný v konaní vzniesol. V súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobca uzavrel 8 zmlúv o tichom spoločenstve so spoločnosťou BMG Invest s.r.o. a žalovaný v 1. rade bol v čase uzatvárania zmlúv len jedným z konateľov tejto spoločnosti a podpisoval zmluvy v mene tohto subjektu, čo však nezakladá jeho pasívnu legitimáciu, pretože pasívne legitimovanou v tomto spore je práve spoločnosť BMG Invest, s.r.o.. V konaní nebolo preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré ako tichý spoločník žalobca vložil odovzdal žalovanému ako fyzickej osobe a prevzatím vkladu sa navyše jeho vlastníkom nestal žalovaný v 1. rade, ale práve spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. . Tvrdil, že absencia zakotvenia inštitútu trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby v našom právnom systéme nemôže automaticky zakladať a zužovať sa na zodpovednosť fyzickej osoby v občianskoprávnych veciach. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tým, že ak konateľov obchodnej spoločnosti bolo viacero zodpovedným je práve žalovaný v 1. rade. V odvolaní ďalej žalovaný dôvodil, že Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok nebankovej finančnej inštitúcie BMG Invest s.r.o. Košice konkurz dňa 2.9.2002 a zároveň vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky a nároky v lehote 60 dní od jeho vyhlásenia s uvedením konkrétnej výšky prihlásili a v súčasnosti je konkurzné konanie na majetok žalovaného aj právoplatne ukončené. Ak si žalobca pohľadávku neprihlásil a neuplatnil svoje právo, táto pohľadávka nie je materiálne krytá, pretože majetok žalovaného bol ukončením konkurzu speňažený a výťažok bol použitý na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásili. Právnym dôsledkom neuplatnenia práva formou prihlášky je to, že pohľadávku v konkurze nie je možné uspokojiť a preto si ju žalobca ďalej uplatňovať nemôže. Poukázal tiež na ust. § 135a ods. 5 Obch. zákonníka podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. V danom prípade, možnosť uplatnenia pohľadávok voči spoločnosti možná bola - v konkurznom konaní a zákonodarca týmto uložil povinnosť vyčerpať najprv uplatnenie pohľadávok voči spoločnosti z majetku spoločnosti a len nemajetnosť spoločnosti by oprávňovala veriteľa podať návrh na náhradu škody priamo voči konateľovi. Poukázal tiež na ust. § 679 ods. 1 písm. e) a § 681 Obchodného zákonníka s tým, že vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa zaniká účasť tichého spoločníka na podnikaní a umožňuje sa mu, aby si uplatnil na podnikateľa vrátenie svojho vkladu ako pohľadávku, rovnako ako aj ostatní konkurzní veritelia. Povinnosť vrátiť vklad podľa tvrdenia žalobcu prešla na správcu konkurznej podstaty, kedy tento bol vyhlásením konkurzného konania ako jediný oprávnený nakladať s majetkom spoločnosti BMG Invest s.r.o, ktorá bola povinná v lehote 30 dní po ukončení zmluvy o tichom spoločenstve vrátiť tichému spoločníkovi jeho vklad. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluvy zo dňa 10.9.2001 a zo dňa 9.1.2002, zo dňa 17.1.2002 boli uzavreté na 12 mesiacov a zanikli už dňom vyhlásenia konkurzu dňa 2.9.2002 a k tomuto dňu došlo prechodu práva úpadcu nakladať s majetkom na správcu konkurznej podstaty. Je absolútne vylúčené uplatňovanie náhrady škody vzťahujúce sa na tieto tri sporné zmluvy v celkovej výške vkladov 75.800 Sk (2.516,099 eur) voči spoločnosti, ktorá v tom čase nemohla podnikať žiadne kroky. Ďalším dôvodom podaného odvolania a nezákonnosti rozhodnutia je podľa žalobcu skutočnosť, že žalobca si v trestnom konaní neuplatnil náhradu škody riadne a včas, t.j. nebol procesnou stranou trestného konania, kde by vystupoval ako poškodený, výška škoda nebola, ani nemohla byť ustálená a nebol rozsudkom trestného špecializovaného súdu odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobca v odvolaní ďalej namieta absenciu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti so zodpovednosťou konateľa za škodu a môže sa len domnievať, že jeho zodpovednosť si súd prvého stupňa asi odvodzuje v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Pokiaľ si svoj nárok na náhradu škody voči konateľom uplatňuje žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ, dôkazné bremeno o porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha práve žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči konateľovi porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti. V konaní ale nikdy nebolo tvrdené, ani preukázané, akú presne povinnosť mal žalovaný ako jeden z viacerých konateľov porušiť a pokiaľ by ju aj porušil, prichádza do úvahy jeho zodpovednosť iba za splnenia predpokladov, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom v prejednávanej veci žalobca preukázal iba to, že má nejakú pohľadávku, pričom tvrdí, že nie voči spoločnosti, ale voči žalovanému Z. Y.. Nebolo pritom v konaní preukázané (napriek tomu, že na spoločnosť bol vyhlásený konkurz) a vo všeobecnosti to ani neznamená, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Aj toto dôkazné bremeno o nedostatku majetku spoločnosti je na veriteľovi - v tomto prípade žalobcovi, čo žalobca v konaní vôbec nepreukazoval. Z dôvodu právnej istoty opätovne vzniesol námietku premlčania, poukázal na ust. § 679 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka s tým, že účasť žalobcu ako tichého spoločníka na podnikaní spoločnosti zanikla vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti BMG Invest s.r.o., t.j. dňa 2.9.2002 a v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí najneskoršie za 3 roky. Vychádzajúc z tohto sa žalobcovi právo domáhať náhrady škody voči žalovanému v 1. rade, ak sa to vôbec pripustí, že je to možné, súdnou cestou premlčalo dňa 2.9.2005. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil a uplatnil si náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. Považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a poukázal na všetky vyjadrenia žalobcu a na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 1. rade zo dňa 16.2.2012 proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa vyhlásenému v tomto konaní. Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo zverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil a svoje rozhodnutie aj riadne neodôvodnil a nemožno ani konštatovať, že by boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, t. j. že postupom súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza: V súlade s § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný právoplatným rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 10.1.2007 č. k. 5K Tš/8/2005-4835 pokiaľ ide o vznik, resp. spôsobenie škody žalovaným ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu. Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol účastník právoplatne odsúdený spôsobenie škody na cudzom majetku, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného o náhrade škody spôsobenej týmto trestným činom nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či bola žalobcovi trestným činom žalovaného spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad ustanovenia § 135 ods. 1 Os.p. vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom je potom potrebné posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Občianskoprávny súd však nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného súdu presne vyčíslená (uznesenie NS SR zo dňa 17.5.2012 č.k. 1Obdo/41/2011). Už Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011 zaujal stanovisko, že nemožno znemožniť poškodenému úspešne uplatniť si svoj nárok proti právoplatne odsúdenému páchateľovi v rámci občianskoprávneho konania, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, v ktorom bola konštatovaná škoda žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný spáchal trestný čin ako konateľ(čiže štatutárny orgán) spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. právnickej osoby, je z tohto pohľadu bezvýznamná. V posudzovanej veci preto neobstoja námietky žalovaného v odvolaní, že vec a zavinenie žalovaného ako konateľa sa mala posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keď žalobca sa jednoznačne domáhal náhrady škody proti žalovanému ako fyzickej osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin, dôsledkom ktorého aj jemu, tak ako mnohým iným, bola spôsobená škoda. Je len samozrejmé, že žalobca nemohol byť so svojím nárokom odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, keď mu nebolo (ako mnohým iným poškodeným) umožnené ako poškodenému sa úspešne so svojím nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu pripojiť. Opačný prístup by znamenal odopretie spravodlivosti žalobcovi. Neobstojí ani námietka, prečo žaloval žalobca práve žalovaného ako jedného zo spoločníkov. Tieto osoby boli spolu so žalovaným odsúdení za spáchanie trestného činu v spolupáchateľstve, zodpovedajú v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne a poškodený sa môže obrátiť so svojím nárokom na ktoréhokoľvek z nich. Výška škody bola v konaní ustálená, napokon, žalobca si uplatnil len preukázateľnú škodu, t.j. vrátenie finančných prostriedkov, ktoré na základe zmlúv o tichom spoločenstve poskytol. Nedošlo tiež k premlčaniu nároku žalobcu, pretože podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí, skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci správne námietku premlčania vyhodnotil v súvislosti uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto je bez právneho významu argumentácia odvolateľa, že žalobca neprihlásil svoju pohľadávku v rámci konkurzného konania. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Subjektívne vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu, s ktorou zákon v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka spája začiatok plynutia premlčacej lehoty, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody a aj keď len právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného, rozhodujúci je okamih, keď poškodený zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Žalobca však podal pôvodnú žalobu na súd ešte pred právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku trestného súdu, keď usúdil zodpovednosť žalovaného, pričom obžaloba bola podaná na špeciálny súd dňa 8.6.2005, ako to vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, nemohlo preto dôjsť k premlčaniu jeho nároku, lebo nemožno posudzovať začiatok premlčacej doby od 2.9.2002 tak, ako to žiada žalovaný. Ostatné námietky v odvolaní sa týkajú skutočností, ktorými sa už súd prvého stupňa zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také okolnosti, ktoré by spôsobovali vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku, pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.