Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/730/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206214803 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206214803.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci navrhovateľa V. C., nar. X.X.XXXX, bytom T., Benadova XX, proti odporkyni C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A. 4, zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Košice, Šoltésovej 5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku 45C 166/2006-617 z 25.3.2014 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) v poradí druhým rozsudkom rozhodol o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal televízor Philips v hodnote 99,58 € a hifi vežu Panasonic v hodnote 99,58 €, spolu hnuteľné veci v hodnote 199,16 € a na podiel navrhovateľa započítal hodnotu osobného motorového vozidla Mazda 323 F v sume 1.659,69 €. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci spolu v hodnote 1 280,735 € (celočalúnenú manželskú posteľ, luster do spálne, čiernu koženú gaučovú súpravu, drevený konferenčný stolík, televízor JVC, hifi vežu JVC, luster v obývačke, kávovú súprava, poličku z tmavého skla, keramické ozdoby 10 ks, súpravu pohárov na víno, posteľ - váľandu, luster v detskej izbe, chladničku s mrazničkou, mikrovlnnú rúru, tanierovú súpravu z hnedého skla, luster nastavovací v kuchyni, termosku nerezovú, rohovú lavicu+stôl a dve stoličky, drevený obuvník a poličku, barové dvere do kuchyne, luster s bodovými svetlami, kúpeľňovú súpravu so zrkadlom, drevenú poličku, protišmykovú podložku, bandasku na benzín, žehličku Philips, žehličku, žehliacu dosku, vysávač, sušičku prádla) a na podiel odporkyne započítal hodnotu písacieho stola v sume 33,92 € a hodnotu automatickej práčky Whirpool v sume 99,58 €. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť zostatok pôžičky č. 01350011 OSU v OTP banke Slovensko, ktorej zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu dňa 12.6.2003 činil 998,81 € a pôžičky č. KOS/77060/001 v ČSOB a. s., ktorej zostatok ku dňu 12.6.2003 činil 1 173,73 €. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu sumu 67,46 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Posledným výrokom súd vyslovil, že o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v poradí prvým rozsudkom č.k. 45C 166/2006-505 z 27.1.2011 rozhodol vo veci tak, že z majetku patriaceho do BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci v hodnote 99,58 € (televízor Philips a hifi vežu Panasonic), na jeho podiel započítal hodnotu osobného motorového vozidla Mazda 323 F vo výške 1.659,69 € a hodnotu obývacej steny vo výške 239 €. Zároveň ho zaviazal splatiť zostatok z pôžičiek č. 520328182 spoločnosti HOME CREDIT Slovakia, zostatok ktorej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania dňa 12.6.2003 činil 951,07 €, č. 2002/0703/1 spoločnosti G. O. s.r.o., zostatok ktorej činil ku dňu 12.6.2003 1 146,29 €, č. 2001/1308/2 spoločnosti G. Q. s.r.o., zostatok ktorej činil ku dňu 12.6.2003 2 509,79 €, voči J. Popovičovi, zostatok ktorej činil ku dňu 12.6.2003 863,04 €. Z majetku patriaceho do BSM do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci v hodnote 1.280,735 € (ide o zhodné hnuteľné veci, ako sú uvedené vyššie, pozn. odvolacieho súdu). Na podiel odporkyne započítal hodnotu písacieho stola vo výške sume 33,92 € a hodnotu automatickej práčky Whirpool v sume 99,58 €. Odporkyňu zaviazal uhradiť zostatok pôžičiek č. 01350011 OSU v OTP Banke Slovensko, ktorej zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu dňa 12.6.2003 činil 998,81 € a č. KOS/77060/001 v ČSOB a. s., ktorej zostatok ku dňu 12.6.2003 činil 1 173,73 €. Po odvolaní sa účastníkov konania proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/139/2011-552 z 31.8.2012 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že výhrady navrhovateľa sú akceptovateľné, pokiaľ tento spochybňoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu týkajúceho sa vysporiadania s tzv. „pánskym zlatým náramkom, resp. retiazkou“, za nepreskúmateľné odvolací súd považoval rozhodnutie v časti v ktorej obývaciu stenu s imitáciou švédskeho mramoru považoval súd za vec nadobudnutú účastníkmi počas manželstva, a teda za predmet patriaci do BSM a napokon za nepreskúmateľné považoval rozhodnutie súdu v časti vysporiadania dlhu za byt v T. na Uralskej č. 4 vo výške 1. 115 €. Odvolací súd súdu prvého stupňa uložil v rámci tzv. širšieho vyporiadania zaoberať sa len vyporiadaním zostatkov zo zmlúv o úveroch, ktoré boli účastníkom poskytnuté zo strany OTP banky Slovensko (č. 02/2002) a zo strany ČSOB (č. 07/2011). Odvolací súd za náležitú považoval aj námietku odporkyne, pokiaľ ide o dlh voči O. J., keď súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nevykonal odporkyňou navrhnuté dôkazy, a tak neobjasnil, či existoval spoločný dlh účastníkov voči O. J. v čase zániku BSM. Na základe uvedených skutočnosti napokon odvolací súd uložil súdu prvého stupňa odstrániť vytýkané nedostatky doterajšieho rozhodovania a vo veci opätovne rozhodnúť riadiac sa právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu. Súd konštatoval, že manželstvo účastníci uzavreli 22.6.1991, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C 360/2001, ktorý sa stal právoplatným 12.6.2003. Účastníci konania dohodou BSM nevyporiadali. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie svedeckými výpoveďami a uzavrel, že sporná zlatá retiazka nepatrí do masy BSM, ide o dar odporkyni od navrhovateľa k jej 30-tym narodeninám, takisto do masy BSM nepatrí obývacia stena s imitáciou švédskeho mramoru, lebo túto nadobudla odporkyňa pred uzavretím manželstva. Súd v zmysle zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu vyporiadal iba zostatky z úverov poskytnutých OTP bankou Slovensko a ČSOB, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Vo vzťahu k vyporiadaniu dlhu voči M. J., ktorý odporkyňa navrhovala zaradiť do pasív, súd uzavrel, že tento dlh nie je možné zaradiť do pasív ani vyporiadať v rámci širšieho vyporiadania pričom súd poukázal najmä na obsah predložených listinných dôkazov, pretože svedkovia vo svedeckých výpovediach (aj v dôsledku uplynutia dlhšej lehoty od uzatvorenia jednotlivých zmlúv), nevedeli uviesť žiadne konkrétnejšie a podrobnejšie informácie. Z listinných dôkazov vyplynulo, že pri poskytnutí prostriedkov od O. Boďa účastníkmi konania sa nejednalo o zmluvný vzťah dojednaný na základe zmluvy o pôžičke, ale došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu na Uralskej č. 4 v Košiciach a čiastka 700.000,- Sk bola dojednaná ako kúpna cena (pričom účastníci svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdili, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo pri podpise kúpnopredajnej zmluvy). Medzi účastníkmi potom nebolo sporné, že z takto získaných prostriedkov bol uhradený dlh voči D. D. a.s. tak, ako to vyplýva aj z potvrdenia o splnení dlhu zo dňa 5.2.2003 v sume 250.000,- Sk (dlh, ktorý mali účastníci konania voči D. sporiteľni a.s.). D. ďalej konštatoval, že zo zmluvy uzatvorenej medzi M. J. ako predávajúcim a T. L. ako kupujúcim opäť vyplýva, že medzi nimi išlo o vzťah z kúpnej zmluvy, pričom predmetom zmluvy bol opäť byt na A. č. X v T. a dojednaná bola kúpna cena 700.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v sume 280.000,- Sk zo spotrebného úveru v ČSOB, ktorý bol poskytnutý T. L. a C. L. na základe zmluvy zo dňa 28.1.2004 a ďalšia časť v sume 420.000,- Sk bola vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnopredajných zmlúv. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že výplatou sumy 700.000,- Sk, ktorú uhradil Otovi J. T. L., nedošlo k vyplácaniu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, ale jednalo o vyplatenie kúpnej ceny za nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu na A. č. X v Košiciach, ktoré vlastníctvo bolo následne na T. L. aj reálne prevedené a tento je vlastníkom predmetného bytu až doposiaľ. Z ďalšej zmluvy uzatvorenej medzi T. L. ako predávajúcim a T. O. ako kupujúcim vyplynula iba tá skutočnosť, že časť prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny bola získaná predajom menšieho bytu, ktorý pôvodne vlastnil T. L. za dojednanú kúpnu cenu 157.000,- Sk. Z uvedených skutočností súd uzavrel, že T. L. nevyplácal M. J. žiadnu pôžičku za účastníkov konania, ale vyplatil mu kúpnu cenu za nadobudnutie vlastníctva bytu, preto úhradu takejto čiastky nie je možné zohľadňovať pri vyporiadaní BSM účastníkov konania. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že zo svojich výlučných prostriedkov vynaložila na spoločný majetok aj čiastku vyplatenú M. J. na spoločný dlh súd konštatoval, že túto položku nebolo možné zohľadniť, nakoľko v konaní bolo preukázané, že na základe takto vyplatených prostriedkov nadobudli rodičia žalovanej byt, ktorý bol väčšej rozlohy oproti svojmu pôvodnému bytu, ktorý predali a z toho získané prostriedky vyplatili M. J.. Súd vyporiadal aj dlh - úhradu nedoplatku BPmK vo výške 1 115 €, ktorý bol zaplatený 30.1.2014, pretože išlo o úhradu nedoplatku, ktorý vznikol za trvania manželstva, resp. v čase, keď v byte bývali ešte obaja manželia, a tento nedoplatok vyplatila odporkyňa. Po právnom posúdení veci podľa § 143, § 145, § 148, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd ustálil rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do BSM, ich zostatkovú hodnotu ako aj pasíva BSM tak, ako je vyššie uvedené. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p. Rozsudok vo výroku o povinnosti uhradiť zostatok pôžičiek č. 01350011 OSU v OTP banke Slovensko vo výške 998,81 € a č. KOS/77060/001 v ČSOB a. s. vo výške 1 173,73 € napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a žiadal, aby odporkyňa bola zaviazaná uhradiť zostatok na týchto pôžičkách, pretože väčšinu z oboch pôžičiek uhradil sám. Argumentoval, že odporkyňa o všetkých pôžičkách vedela, zakúpili sa z nich veci do domácnosti, ošatenie, použili sa na chod domácnosti. Ďalej žiadal, aby mu odporkyňa vydala jeho zlatý náramok, pretože on jej nič nekúpil, tri roky sa rozvádzali. Svedkovia sa dohodli na výpovedi a ich výpovede nie sú irelevantné. Rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 67,46 € napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Namietala, že súd vec nesprávne právne posúdil, pretože opätovne odmietol uznať ako pasívum vyporadúvaného BSM vyplatenú čiastku Otovi J. vo výške 13 227,57 €, pričom pri vzájomnom zápočte mal súd navrhovateľa zaviazať na vyplatenie sumy 13 210,11 € v jej prospech. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť jej 13 210,11 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23.6.2016 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok v napadnutých častiach potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Skutočnosti, ktoré navrhovateľ a odporkyňa uviedli v odvolaniach, neumožňujú prijať iný záver a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o rozsahu aktív a pasív vyporiadavaného BSM, určenej výšky finančnej náhrady, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM a o povinnosti navrhovateľa uhradiť zostatok pôžičiek. Odvolanie navrhovateľa a odporkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nie sú opodstatnené. Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Keďže navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku (iba) vo výroku o svojej povinnosti uhradiť zostatok pôžičky č. 01350011 OSU v OTP banke Slovensko vo výške 998,81 € a pôžičky č. KOS/77060/001 v ČSOB a.s. vo výške 1 173,73 € a odporkyňa vo výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 67,46 € na vyrovnanie podielov, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej iba v tomto rozsahu (pokiaľ ide o tieto výroky). Odporkyňa v odvolaní namietala postup súdu prvého stupňa, pokiaľ tento neprihliadol pri vyporiadaní na dlh voči M. J. ako pasívum BSM. Uvedená námietka odporkyne nie je dôvodná a takisto nie sú dôvodné námietky navrhovateľa. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odporkyňa aj navrhovateľ v odvolaní argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolacie námietky účastníkov konania nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané účastníkmi v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dôsledne zistil masu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a vyporiadanie vykonal v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/139/2011-552 z 31.8.2012. Súd prvého stupňa pri vyporiadaní majetku patriaceho do zaniknutého BSM účastníkov postupoval v súlade so zákonom (§ 144 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zásadami ustálenými v súdnej praxi, správne vyporiadal spoločné záväzky účastníkov a správne ustálil ich podiely na BSM ako výšku sumy, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je sporovým konaním, ktoré je ovládané prejednávacou zásadou, preto účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho účastníka, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so záverom, že tvrdená okolnosť nebola preukázaná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa (dôsledne vysvetlenému v rozsudku), že navrhovateľ, ktoré zaťažovalo dôkazné bremeno, toto neuniesol, pokiaľ ide o ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa zlatej retiazky na rozdiel od odporkyne, ktorá svoje dôkazné bremeno uniesla a preukázala, že zlatá retiazka nepatrí do BSM, ale ide o dar. Súd prvého stupňa takisto logicky vysvetlil, prečo vychádzajúc z listinných dôkazov dlh voči Otovi J. nezahrnul do pasív BSM a odvolací súd sa s jeho názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Námietku navrhovateľa pokiaľ ide o jeho povinnosť zaplatiť zostatok dvoch nesporných pôžičiek (úverov, pozn. odvolacieho súdu), ktorú odôvodnil tým, že odporkyňa vedela o všetkých ďalších pôžičkách, z ktorých sa zakúpili veci do domácnosti a ošatenie, považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože ak by navrhovateľ nebol zaviazaný na ich zaplatenie, vznikla by mu povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť odporkyni sumu 1 018,81 € (ako to podrobne zdôvodnil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí) + polovicu zostatku z pôžičiek, t.j. sumu 1 086,27 €, teda súd pasívum spočívajúce v zostatku na týchto úveroch súd správne vyporiadal tak, že podiel oboch účastníkov konania na nich je rovnaký. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Účastníci konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd o ich náhrade nerozhodol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.