Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206224931 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206224931.6 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: S. J. s.r.o., K.: XX XXX XXX, F. č. X/XXX, V., zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., IČO: 36 861 472, sídlo: Štúrova č.27, Košice proti žalovanému: M. banka, a.s., K.: XX XXX XXX, sídlo: Q. námestie č. 3, F., zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ECKER- KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, sídlo: Námestie Martina Benku č. 9, Bratislava, v konaní o zaplatenie 482.695,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2015, č.k. 36Cb/90/2006-537 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označením v záhlaví konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak v dôsledku námietky žalovaného vznesenej pri jeho úkone (odpor zo dňa 4.12.2006) o neexistencií právomoci všeobecného súdu konať, a to s poukazom na dohodu účastníkov o právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. 3. Zistil, že žalobca a žalovaný dňa 6.5.2004 uzavreli na základe žiadosti žalobcu Zmluvu o podmienkach obchodovania na odbore Treasury a investičného bankovníctva. Jej súčasťou boli obchodné podmienky M. banky, a.s. pre realizáciu obchodov na odbore Treasury a investičného bankovníctva (ďalej len Treasury podmienky) ku dňu 6.5.2004 v znení platnom do 20.8.2013. Účastníci sa v tejto zmluve dohodli, že adresa na doručovanie zásielok žalobcovi bude fax: XXXXXXXXXX. Treasury podmienky platné ku dňu uzavretia zmluvy neobsahovali žiadnu rozhodcovskú doložku. V bode 13 časti E (Spoločné a záverečné ustanovenia) sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého: „Banka (t.j. žalovaný) má právo meniť obsah Treasury podmienok, pričom túto zmenu a jej platnosť oznámi klientovi (t.j. žalobcovi) písomne a text zmenených podmienok zverejní na svojej internetovej stránke. V prípade, ak klient nesúhlasí so zmenou týchto podmienok, je povinný svoj nesúhlas písomne oznámiť najneskôr do 1 mesiaca odo dňa platnosti zmenených podmienok. V prípade, ak klient do 1 mesiaca neoznámi banke svoj nesúhlas so zmenou podmienok platí, že so zmenou súhlasí a zmenené podmienky sa pre vzájomné vzťahy stávajú účinnými. Ďalej zistil, že v bode 10 časti E (Spoločné a záverečné ustanovenia) Treasury podmienok sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého: „Skutočnosti bližšie neupravené týmito Treasury podmienkami sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami banky a všeobecne záväznými predpismi.“ Všeobecné obchodné podmienky žalovaného v bode 4.5.6. obsahujú nasledovné ustanovenia: „Písomnosti doručované prostredníctvom faxu sa považujú za doručené momentom vytlačenia správy o ich odoslaní.“ 4. Mal za preukázané, že žalovaný s účinnosťou od 28.7.2004 zmenil obsah Treasury podmienok. V bode 11 časti E (Spoločné a záverečné ustanovenia) zmenených podmienok sa nachádza obsahovo nové ustanovenie, podľa ktorého: „Banka (t.j. žalovaný) a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú na základe Treasury podmienok alebo obchodov uzatvorených podľa nich alebo v súvislosti s týmito Treasury podmienkami alebo obchodmi uzavretými podľa nich, budú s konečnou platnosťou rozhodované v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.“ Neskôr platné (minimálne do podania žaloby) Treasury podmienky účinné od 1.12.2005 a a od 1.6.2006 nezmenili obsah bodu 11 časti E oproti jeho zneniu v podmienkach účinných od 28.7.2004. 5. Mal za preukázané, že žalovaný dňa 21.8.2004 na faxové číslo žalobcu uvedené v zmluve zo dňa 6.5.2004 zaslal žalobcovi svoju správu, ktorá mu bola doručovaná v čase od 11 hod. 59 min. a 46 sek. do 12 hod. 01 min. a 13 sek.. Z obsahu faxového potvrdenia o odoslaní tejto správy zistil, že pri prenose nedošlo k žiadnej technickej chybe a tiež, že správa o odoslaní bola žalovanému z jeho technického zariadenia vytlačená dňa 21.8.2004 v čase o 12 hod. 45 min. a 19 sekunde. Uvedené skutočnosti považoval za preukázané z faxového potvrdenia a z výpovede svedka Mgr. Martina L. List, ktorý bol touto faxovou správou žalobcovi zaslaný mu oznamoval, že s účinnosťou od 28.7.2004 došlo k zmene Treasury podmienok a k ich úprave v súvislosti so zriadením Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk v Bratislave (preukázané z citovaného listu a výpovede svedka Mgr. Martina L.). 6. Vzhľadom na námietku žalovaného o neexistencii právomoci všeobecného súdu konať, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či došlo k zmene obsahu Treasury podmienok v tom zmysle, že by súčasťou podmienok sa stala Rozhodcovská doložka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase podania žaloby platné Treasury podmienky v svojom bode 11 v časti E (Spoločné a záverečné ustanovenia) obsahovali platnú Rozhodcovskú doložku, podľa ktorej má byť predmetný spor riešený v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Táto Rozhodcovská doložka sa stala súčasťou Treasury podmienok od 28.7.2004, a to postupom dohodnutých v ich bode 13 v časti E, pričom súhlas žalobcu s obsahom nových Treasury podmienok je daný tou skutočnosťou, že žalobca do 1 mesiaca od ich platnosti (resp. v danom prípade vôbec) neoznámil žalovanému svoj nesúhlas s ich novým znením. 7. Považoval teda za jednoznačne preukázané, že žalovaný skutočne dňa 21.8.2004 oznámil žalobcovi zmenu Treasury podmienok, pričom doručenie tohto oznámenia bolo vykonané zaslaním faxovej správy na t.č. XXXXXXXXXX (resp. vytlačením správy z technického zariadenia žalovaného o odoslaní správy), a to postupom stanoveným v bode 4.5.6. Všeobecných obchodných podmienok žalovaného v spojení s bodom 10 časti E Treasury podmienok. Uvedená skutočnosť preň vyplynula z faxového potvrdenia, listu žalovaného a zo svedeckej výpovede svedka Mgr. Martina L.. 8. Vzhľadom na existenciu Rozhodcovskej doložky, keďže podľa zmluvy medzi účastníkmi sa má vec prejednať v Rozhodcovskom konaní a berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný pri svojom prvom úkone vzniesol príslušnú námietku, súd konanie podľa § 106 ods. 1 O.s.p. zastavil. 9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 10. K samotnému procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že výsluch Mgr. Martina L. bol vykonaný dožiadaným súdom v Bratislave, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca svojim podaním zo dňa 23.4.2015 adresovaným Okresnému súdu Bratislava V. oznámil svoje námietky voči procesnému postupu výsluchu svedka, ktoré odôvodnil skutočnosťou, že predvolanie na tento procesný úkon mu bolo doručené dňa 17.4.2014, preto nemal dostatok časového priestoru na svoju prípravu. Ďalej uviedol, že obaja konatelia právneho zástupcu žalobcu mali na tento termín dlhodobo naplánovanú pracovnú cestu do zahraničia. Namietal aj opodstatnenosť vykonania tohto úkonu v Bratislave, majúc za to, že ide o účelové konanie smerujúce k zvýhodneniu žalovaného. Konajúci súd procesné námietky neakceptoval argumentujúc, že predvolanie na výsluch svedka dožiadaným súdom bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené včas, t.j. v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p.. Dlhodobo plánovanú pracovnú cestu právneho zástupcu do zahraničia nepovažoval súd za akceptovateľný dôvod na odročení výsluchu svedka a zároveň mal za to, že výsluch svedka prostredníctvom dožiadaného súdu Bratislava V bol v súlade so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania, pričom táto výpoveď bola vykonaná podľa pokynov konajúceho súdu. 11. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Dôvodí, že pre platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy samotný zákon o rozhodcovskom konaní v svojom kogentnom ustanovení vyžaduje písomnú formu, pričom zmluvné strany sa žiadnym predchádzajúcim právnym úkonom nemôžu vzdať svojho práva (ktoré im vznikne až v budúcnosti) akceptovať predkladanú rozhodcovskú zmluvu (doložku) výlučne písomne a dohodnúť, že postačí budúce opomenutie vo vyslovení nesúhlasu s návrhom takejto doložky. Tvrdí, že na platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je potrebná písomná forma, ktorá si bez akýchkoľvek pochybnosti popri písomnom návrhu na uzatvorenie zmluvy (rozhodcovskej doložky) vyžaduje taktiež písomnú akceptáciu predmetnej zmluvy, resp. zmeny zmluvy. Má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak vykonal dokazovanie len vo vzťahu k skúmaniu, či zo strany žalovaného došlo k doručeniu návrhu na uzatvorenie zmeny obsahu zmluvy bez skúmania toho, či zo strany žalobcu došlo k písomnej akceptácií tejto zmluvy. 12. Zároveň tvrdí, že súd mu svojim procesným postupom odňal faktickú možnosť konať pred súdom a to tým, že súd si nesplnil po vykonanom výsluchu svedka dožiadaným súdom svoju povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie za účelom oboznámenia účastníkov s výsledkami takto vykonaného dokazovania. Aj na základe vyššie uvedeného považuje uznesenie o zastavení konania za procesne nesprávne, pretože bolo vydané skôr, než sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré mu malo v zmysle procesných predpisov za danej procesnej situácie nevyhnutne predchádzať. 13. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. Proti uzneseniu - výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný majúc za to, že konajúci súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval nesprávne ust. § 146 ods. 1 písm. c), nakoľko neskúmal na strane žalobcu kritérium procesnej zodpovednosti za zavinené zastavenie konania o náhradu škody. Poukázal na skutočnosť, že toto konanie bolo zastavené s poukazom na ust. § 106 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaný pri prvom procesnom úkone vo veci samej uplatnil námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu na prejednanie veci, z dôvodu platne a účinne dojednanej rozhodcovskej doložky. Len v dôsledku účelovej argumentácie žalobcu, ktorou ju spochybňoval, bolo konajúcim súdom vykonané dôsledné dokazovanie, kde bolo jednoznačne ustálené, že medzi účastníkmi konania o náhradu škody bola táto dojednaná. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že k zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čím je daná povinnosť všeobecného súdu aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného žiada, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania. 15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a contrario z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že je dôvodné. 16. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na základe námietky žalovaného o neexistencii právomoci konajúceho súdu uznesením zo dňa 2.2.2007 č.k. 36Cb/90/2006-185 podľa § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil, majúc za to, že medzi účastníkmi konania existuje platná rozhodcovská doložka. Uvedené rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/32/2007-225 zo dňa 30.7.2007. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 3Obdo/19/2009 zo dňa 24.11.2010 vyššie citované rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Dovolací súd dôvodil tým, že písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o obchodovaní na odbore Treasury a investičného bankovníctva uzavretej medzi stranami sporu dňa 6.5.2004 nie je splnená, je preto potrebné skúmať, či v priebehu uzavretého právneho vzťahu medzi stranami sporu došlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku a to za splnenia jej písomnej formy. Žalobca preukazoval tvrdenie o splnení písomnej formy zmeny obsahu predmetnej zmluvy predložením fotokópie o zaslaní faxovej správy zo dňa 28.5.2007, avšak v predmetnom potvrdení jej samotný obsah nie je obsiahnutý. Teda nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom, komu bola určená a kto ju prevzal. Ako príloha k potvrdeniu bol žalovaným pripojený list o oznámení zmeny Treasury podmienok s platnosťou od 28.7.2004,avšak bez ďalších identifikačných znakov (kedy, komu bol odovzdaný), preto bez ďalšieho nemožno s istotou tvrdiť a žalovaný nepreukázal, že bola žalobcom písomne navrhnutá a doručená. 18. Rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na preukázanie danej skutočnosti a vychádzajúc najmä z výpovede svedka Mgr. Martina L. a písomného podania zo dňa 21.8.2004 dospel k záveru, že v čase podania žaloby platné Treasury podmienky vo svojom bode 11 časti E (spoločné a záverečné ustanovenia) obsahovali platnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej má byť predmetný spor riešený pred stálym rozhodcovským súdom Asociáciou bánk v Bratislave (viď vyššie). 19. Základné podmienky rozhodcovského konania upravuje zákon č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ZRK). Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 20. Ustanovenie § 43a OZ a nasl. upravujú technologický proces vzniku zmluvy, t.j. dvojstranného, resp. viacstranného právneho úkonu medzi dvoma (alebo viacerými) stranami; keď k vzniku zmluvy dochádza na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia. Postup pri vzniku zmluvy je teda taký, že po prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana vzájomným úkonom svoj súhlas. 21. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodcovská zmluva (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve) musí mať písomnú formu. Nedodržanie tejto písomnej formy (keďže ide o kogentné hmotnoprávne ustanovenie) má za následok jej absolútnu neplatnosť. Zákon ustanovuje aj alternatívne formy, kedy je písomná forma zachovaná, keď rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom nezmluvnom dokumente, aj vo vzájomnej korešpondencii (faxová správa, list, e-mailová správa) s tým, že návrh zmluvy a jeho akceptácia nemusia byť na jednom dokumente. ZRK umožňuje dokonca aj konvalidáciu písomnej formy tak, že zmluvné strany vyhlásia do zápisnice pred rozhodcom, že svoj spor podrobujú rozhodcovskému konaniu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri zmene zmluvy, obsahujúcej návrh rozhodcovskej doložky, pre ktorú je zákonom kogentne stanovená písomná forma, je nevyhnutné, aby za návrhom nasledovala zo strany druhého účastníka právneho vzťahu jeho aktívna bezpodmienečná akceptácia, a to jedným zo spôsobov uvedených vyššie, ktorým ZRK písomnú formu priznáva. Nie je preto možné, aby rozhodcovská doložka bola zavedená spôsobom dohodnutým vo všeobecných podmienkach - klauzulou o mlčaní, nakoľko to znamená priamy rozpor s kogentným ustanovením právnej normy. 22. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca návrh na zmenu Treasury podmienok v časti zmeny orgánu príslušného na rozhodovanie sporov nikdy neakceptoval. Uvedené napokon (t.j. existenciu niektorej z foriem akceptácie uvedenej vyššie) žalovaný ani netvrdil, keď dôvodil, že k akceptácii došlo postupom podľa čl. 13 E Obchodných podmienok M. banky a.s. pre realizáciu obchodov na odbore Treasury a investičného bankovníctva, t.j. neoznámením nesúhlasu banke do jedného mesiaca odo dňa ich platnosti. 23. Je potrebné zdôrazniť, že dovolací súd v svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že o písomnej forme rozhodcovskej doložky nemožno hovoriť, pretože žalovaný nepreukázal ani doručenie návrhu zmeny obsahu zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku žalobcovi ako jednu z predpokladov jej platného uzatvorenia. Uvedené ale nie je možné interpretovať tak, že súdy nižšieho stupňa sa majú obmedziť len na skúmanie doručenia tohto návrhu zmeny a neskúmať aj ďalší nevyhnutný predpoklad - prijatie návrhu tejto zmeny. 24. Pre úplnosť k namietanému procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že ustanovenie § 122 ods. 2 O.s.p. (právna úprava účinná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) umožňuje súdu, aby bolo dokazovanie vykonané iným súdom ako tým, ktorý rozhoduje vo veci. Keďže ide o určitý zásah do zásady priamosti a bezprostrednosti súdneho konania, musí byť takéto dožiadanie skutočne dôvodné, prevažne pôjde o hospodárnosť konania. Aj napriek tomu, že dožiadanie vykonáva iný ako procesný súd, strana sporu má právo zúčastniť sa vykonania tohto dôkazu. Za predpokladu, že bola strana sporu s termínom vykonania dôkazu dožiadaným súdom oboznámená s dostatočným časovým predstihom (lehota 5 dní ako v prípade nariadenia pojednávania je lehotou dostatočnou) a súd neakceptoval jej žiadosť na odročenie tohto výsluchu (z dôvodov, ktoré v svojom rozhodnutí oznámil) neodňal jej žiadne právo z práv jej priznaných procesnými predpismi. Tvrdenie odvolateľa o účelovom zvýhodňovaní žalovaného sú ničím nepodloženými dohadmi. Je ale pravdou, že bolo povinnosťou súdu s výsledkami žalobcu takto vykonaného dokazovania oboznámiť (§ 122 ods. 2 O.s.p.), aj keď nie nevyhnutne na nariadenom pojednávaní ako tvrdí odvolateľ. Súd prvej inštancie preto procesne pochybil a znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné právo (vyjadriť sa k výsluchu, klásť svedkovi otázky), avšak nie v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - procesný predpis účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Právo na spravodlivý proces je subjektívnym verejným právom každej strany sporu občianskoprávneho konania voči štátu, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania. Z jeho obsahu je predovšetkým potrebné vyzdvihnúť to, že zásadným spôsobom neznevýhodňuje niektorú stranu sporu tak, že dôjde k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“ t.j., k zvýhodňovaniu niektorej strany pri uplatňovaní práv alebo zabezpečenie pre ňu priaznivejšieho postavenia pri prerokovaní a rozhodovaní veci. Procesný postup súdu prvej inštancie, keď neoboznámil žalobcu s výsledkami výsluchu svedka dožiadaným súdom, síce boli porušením jeho procesného práva, avšak nie takej intenzity, aby bolo možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces. 25. Keďže nie sú splnené procesné podmienky pre zastavenie konania (neexistencia právomoci všeobecného súdu), pretože nebola stranami sporu rozhodcovská zmluva (doložka k zmluve) platne dohodnutá, odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).