Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208201035 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208201035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav S., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., K. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanému: Ing. Arch. Richard R., s miestom podnikania v J., V. 1, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Danou Husťákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, v konaní o 4.149,24 eur s príslušenstvom oproti vráteniu veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.5.2015, č.k. 32Cb/14/2008-241 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 273,79 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.149,24 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 22.8.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 4.149,24 eur od 4.3.2005 do 11.4.2007, oproti vráteniu projektovej dokumentácie vypracovanej na základe Zmluvy o dielo č. 09/04 zo dňa 27.9.2004, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.167,08 eur na účet právneho zástupcu a nahradiť trovy štátu v sume 510,99 eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.149,24 s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.3.2005 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 4.194,24 eur od 4.3.2005 do 11.4.2007 oproti vráteniu projektovej dokumentácie a na náhradu trov konania, titulom nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému po odstúpení od zmluvy o dielo pre vady tohto diela. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že dielo bolo vykonané riadne a včas, zo strany žalobcu nebola daná žiadna písomná reklamácia, nebolo mu ani doručené písomné odstúpenie od zmluvy. Zdôraznil, že žalobcom mu nebola poskytnutá potrebná spoluúčasť, nakoľko mu nebol predložený stavebno- technický prieskum. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.9.2004 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 09/04 (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej boli projektové práce v rozsahu - štúdia, zameranie objektu, vypracovanie dokumentácie pre stavebné konanie, dokumentácia pre realizáciu stavby: prestavba rodinného domu pána S. s manželkou v A. nad H. s termínom odovzdania diela do 1.3.2005, s dohodnutou cenou 4.149,24 eur (125.000,- Sk) (čl. IV bod 4.1.1. zmluvy). Zo zálohovej faktúry zo dňa 27.9.2004 a z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 29.11.2004 a 9.4.2005 mal za preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu celkovú sumu 4.149,24 eur (125.000,- Sk) v splátkach vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk), 1.659,70 eur (50.000,- Sk) a 1.493,73 eur (45.000,- Sk). Mal za preukázané, že Obec J. nad H. vydala dňa 16.5.2005 stavebné povolenie č. 479/05-KH/Mi, ktorým žalobcovi povolila v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu „modernizácia rodinného domu“ pre stavebníkov Ing. Miroslava S. a manželku Ing. Martu S. s tým, že modernizácia rodinného domu pozostáva zo stavebných úprav v jestvujúcom rodinnom dome, zobytnenia podkrovia a prístavby vstupnej haly a krytej terasy podľa predloženej a tunajším úradom overenej projektovej dokumentácie. Stavba mala byť dokončená do 30.12.2009. Predmetné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2005. Ďalej zistil, že žalobca listom zo dňa 22.1.2007 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 4.149,25 eur (125.000,- Sk), nakoľko žiadnu časť projektu vypracovaného žalovaným nevie použiť. V liste poukázal na skutočnosť, že projekt je nerealizovateľný, nakoľko vychádza z predpokladu, že hrúbka obvodového muriva je 550mm, čo nezodpovedá skutočnosti. Zdôraznil v ňom, že navrhované riešenie je z hľadiska statického nemožné s tým, že za týmto účelom sa uskutočnilo stretnutie v máji 2006 na mieste stavby za účasti statičky Ing. Miriam I., ktorá sa mala vyjadriť v tom zmysle, že nie je možné urobiť seriózny výpočet statiky v prípade zloženia obvodových múrov, no žalovaný napriek viacerým urgenciám nereagoval (podanie tohto listu mal za preukázané podacím lístkom príslušnej pošty zo dňa 23.1.2007). Súd prvého stupňa zistil, že žalobca listom zo dňa 16.2.2007 od zmluvy odstúpil, nakoľko zo strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu ustanovení predmetnej zmluvy aj s poukazom na to, že napriek viacerým ústnym a písomným urgenciám dokumentáciu pre realizáciu stavby neodovzdal a projekt je nerealizovateľný. List - odstúpenie od zmluvy bol žalobcovi poštou vrátený s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Následne žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 20.2.2007 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 125.000,-Sk s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctva - odvetvie Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve, Statika stavieb. Znalec v znaleckom posudku č. 8/2013, doručenom súdu dňa 14.6.2013 okrem iného uviedol, že žalobca na základe znaleckého posudku č. 269/2003, ktorý mal k dispozícií v rámci objednávky súdnym exekútorom pre potreby stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a zo sond v nosných murivách zistil, že skutočná hrúbka muriva je 400mm a že ide o zmiešané murivo pozostávajúce z dvoch radov plných pálených tehál striedaných s jedným hrubším radom nepálených hlinených tehál. Následne zistil, že únosnosť nosných murív je nedostatočná, čo akceptovala aj Ing. Miriam I., spracovateľka projektu statiky a vypracovala ideový návrh na zosilnenie obvodových murív spočívajúcich v primurovaní stien hrúbky 175mm k interiérovej strane pôvodných murív. Znalec uzavrel, že chybou projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným je, že sa v nej nesprávne uvážila hrúbka a materiál nosných murív. Vzhľadom k tomu, čo táto chyba mohla spôsobiť, vady projektovej dokumentácie označil za stredne závažné. Dôvodil, že žalovaný neposúdil možný nepriaznivý vplyv priťaženia na základové konštrukcie domu, resp. zeminu základovej škáry, v dôsledku čoho žalobca na základe projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným nemohol vykonať realizáciu plánovanej výstavby bez akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti. V doplnku č. 1 zo dňa 23.6.2016 znalec uviedol, že žalobca dňa 7.6.2006 podal na Obecný úrad v J. nad Hornádom ohlásenie opravy strechy s tým, že v čase stavebných úprav vykonávaných žalobcom mal platné stavebné povolenie, avšak na iné zmeny stavby rodinného domu, ako vykonal.Tieto zmeny bolo možné následne povoliť zmenou stavby pred jej dokončením, alebo sa povolenie zmien spojí s kolaudačným konaním stavby. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Primárne sa zaoberal otázkou, či dielo vykonané žalovaným ako zhotoviteľom má vady a či za tieto vady zodpovedá žalovaný. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal predovšetkým z vykonaného dokazovania - oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a z obsahu znaleckého posudku. Mal za to, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že jeho základnou chybou bolo nesprávne uváženie hrúbky a materiálu nosných murív, pričom vzhľadom na to, čo táto chyba mohla spôsobiť, vady projektovej dokumentácie hodnotil ako stredne závažné, pričom nebolo možné realizovať plánovanú výstavbu bez akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti. Súd zdôraznil, že v uvedenom smere znalcom namietaný nesprávny postup žalovaného ako projektanta je viazaný len na jeho osobu, pretože žalobcu ako objednávateľa nemožno viniť z neposkytnutia súčinnosti (keď skutočnosť, že dom je z valkov neoznámil, resp. nemal oznámiť žalovanému ako zhotoviteľovi), a to predovšetkým preto, že projektová činnosť tvorí predmet činnosti žalovaného ako podnikateľa, čo predpokladá jeho zodpovedajúce odborné znalosti a profesijnú zručnosť (žalobca ako objednávateľ týmito predpokladmi disponovať nemohol). Zdôraznil, že žalovaný v prípade, ak mal pochybnosti o nedostatku podkladov potrebných pre vykonanie projektovej dokumentácie, mal túto skutočnosť žalobcovi ako objednávateľovi oznámiť, prípadne prerušiť výkon predmetu diela, a či už prostredníctvom žalobcu ako objednávateľa, alebo prostredníctvom tretích osôb dosiahnuť vytvorenie potrebných podmienok, odstrániť nevhodnosti a až tak pokračovať vo výkone diela. Súd prvého stupňa zdôraznil, že nedostatočnosť nosného muriva vyplynula aj zo stanoviska statičky Ing. I., ktorá na to podľa svedeckej výpovede mala poukázať už v roku 2006, pri účasti na tzv. kontrolnom dni (za prítomnosti oboch účastníkov konania). Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že dielo vykonané žalovaným malo vady (§ 560 ods. 1 Obch. zák.) spočívajúce v nesprávnom uvážení hrúbky a materiálu nosných murív a neposúdenia možného nepriaznivého vplyvu priťaženia na základné konštrukcie rodinného domu, resp. zeminu základovej škáry žalovaným. Pokiaľ ide o námietku o neposkytnutie súčinnosti vyhodnotil ju ako nedôvodnú zdôrazniac, že pri tak špecifickom diele nemožno prenášať zodpovednosť za prípadné nedostatky spočívajúce v podkladových materiáloch na objednávateľa, keďže práve žalovaný ako zhotoviteľ bol spôsobilý na tieto prípadné nedostatky poukázať (§ 560 ods. 3 Obch. zák.). Ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného, že žalobca vady diela neoznámil včas. V tejto súvislosti dôvodil, že stavebné povolenie stanovovalo termín dokončenia stavby do 30.12.2009, pričom projekt pre stavebné konanie mal byť vypracovaný do 1.3.2005. V tomto období, teda od 1.3.2005 do 30.12.2009 mohol žalobca ako stavebník pristúpiť k modernizácii rodinného domu a na základe predmetnej projektovej dokumentácie dielo realizovať. V období od roku 2006 pristúpil žalobca k realizácií stavby, kedy mohol vady projektovej dokumentácie zistiť a následne začiatkom roka 2007 pristúpil k úkonom, ktorým výsledkom bolo odstúpenie od zmluvy o dielo. Za nedôvodnú označil aj námietku žalovaného, že by odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu malo formálne nedostatky spočívajúce v nedostatočnom vymedzení vád. V tejto súvislosti vychádzal zo záveru, že žalobca ako osoba nie je odborne spôsobilá, nemohol presne vymedzovať vady vo vzťahu k predmetu diela, napriek tomu už vo výzve zo dňa 22.1.2007 poukázal na nerealizovateľnosť diela z tam uvedených dôvodov a na túto skutočnosť akcentoval i v samotnom odstúpení od zmluvy o dielo v liste zo dňa 16.2.2007. Za účelovú považoval súd aj námietku žalovaného o tom, že odstúpenie od zmluvy mu nebolo doručené, vychádzajúc zo skutočnosti, že tak výzvu zo dňa 22.1.2007, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.2.2007, ako aj výzvu zo dňa 20.2.2007, doručoval žalobca žalovanému na adresu Muškátova 6, J., ktorá bola uvedená ako adresa sídla samotným žalovaným a vyplýva aj z výpisu z príslušného živnostenského registra. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že žalovaný ako zhotoviteľ porušil predmetnú zmluvu o dielo podstatným spôsobom, na základe čoho bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť a podľa § 351 Obchodného zákonníka žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov oproti vráteniu predmetnej projektovej dokumentácie. Zároveň mu súd priznal v zmysle § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. VI bod 6.1. zmluvy o dielo i zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela, (sumy 4.149,24 eur), a to za obdobie žiadané v žalobnom petite, nakoľko v termíne 1.3.2005 určenom v zmluve predmet, zmluvy nebol splnený, pričom pri riadnom nedodaní predmetu zmluvy v podstate doposiaľ, vznikol žalobcovi nárok na túto zmluvnú pokutu do dátumu 11.4.2007. Priznal aj úrok z omeškania podľa § 365 Obchodného zákonníka, v spojení s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., avšak až odo dňa 22.8.2010, nakoľko mal za to, že o svojej povinnosti plniť sa žalovaný dozvedel preukázateľne až doručením žaloby dňa 20.8.2010. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže jeho neúspech predstavuje len nepatrnú časť. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a 2x súdneho poplatku za odvolanie á 248,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby á 200,95 eur, režijného paušálu 7 x 7,41 eur, 2x 7,63 eur, 2x 7,81 eur, 2x 8,39 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 16 ods. 3, vyhl. č. 655/2004 Zb.. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a tieto pozostávajú z odmien priznaných znalcovi za podaný znalecký posudok a odborné vyjadrenie právoplatnými rozhodnutiami v priebehu konania v celkovej výške 510,99 eur. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Odvolateľ dôvodí, že projektové práce v rozsahu štúdia, zameranie objektu, vypracovanie dokumentácie pre stavebné konanie boli riadne a včas vykonané v súlade s uzavretou zmluvou, čoho dokladom je skutočnosť, že dňa 16.5.2005 bolo vydané obcou stavebné povolenie na prestavbu, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16.5.2006. Tvrdí, že dielo bolo žalobcovi odovzdané, tento ho bez námietok prevzal a uhradil aj poslednú časť ceny za dielo, ktorá mala byť uhradená po odovzdaní kompletného projektu (čl. IV bod 4.1.4. Zmluvy). Zdôraznil skutočnosť, že v máji v roku 2006 sa uskutočnil kontrolný deň za prítomnosti Ing. I., kde bolo dohodnuté, že sa projekt doplní o statický prepočet, s čím žalobca súhlasil. Dôvodí, že od kontrolného dňa bol žalobca oboznámený s nedostatkami a napriek tomu ich neoznámil, preto mu nárok z vád diela v súlade s § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno priznať. Zdôraznil, že vyhotovením statického prepočtu boli odstránené všetky nedostatky diela a žalobca mohol riadne realizovať prestavbu rodinného domu, došlo teda k naplneniu zmluvy o dielo. Predmetný statický prepočet si žalobca neprevzal, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 537 Obchodného zákonníka, pričom o jeho vyhotovení bol informovaný a vedel, kde si ho môže prevziať. Zároveň dôvodí, že až po uplynutí takmer 9 mesiacov od kontrolného dňa sa žalobca začal domáhať vrátenia zaplatenej sumy. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že nenastala ani jedna z podmienok na to, aby žalobca odstúpil od zmluvy poukazujúc na § 344 a § 345 Obchodného zákonníka. Tvrdí, že žalobca svojim úmyselným konaním porušil svoje zákonné povinnosti (prevziať statický projekt), napriek žalovaným odvedenej práci rezignoval na uskutočnené dielo a aj keď projekt reálne využil, domáhala sa vrátenia celej ceny za dielo. Využitie projektu spočívalo podľa odvolateľa v tom, že mu na základe neho bolo vydané stavebné povolenie, podľa ktorého realizoval čiastočnú modernizáciu rodinného domu, čiastočne sa projektom aj inšpiroval. Na základe uvedeného sa domáha zmeny rozsudku - zamietnutia žaloby. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/, t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal. V zmysle § 205a O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové skutočnosti a nové dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak súd nevykoná niektoré z navrhovaných dôkazných prostriedkov a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva: Je nepochybné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom bolo v konaní pred súdom prvého stupňa nepochybne preukázané (už vyššie uvedeným znaleckým posudkom), že vykonané dielo má vady (§ 560 OZ). Znalec v znaleckom posudku jednoznačne konštatuje, že jeho vadou je skutočnosť, že bola nesprávne uvážená hrúbka materiálu nosných murív, ktorá vyplynula z toho, že dom je z hlinených váľkov, s čím zhotoviteľ diela nerátal. Znalec zároveň uviedol, že realizáciu prestavby rodinného domu nemožno uskutočniť bez akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti. Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že žalobca na tejto vade žiadnym spôsobom neparticipuje, keďže je vecou zhotoviteľa diela (s odborným vzdelaním), aby si zadovážil a overil všetky skutočnosti potrebné na to, aby dielo mohol vykonať riadne (bez vád). Rovnako je nedôvodná námietka odvolateľa ohľadom skutočnosti, že časť diela vykonaná bola, keďže z predmetu diela dojednaného v zmluve nepochybne vyplýva, že dielo malo byť vyhotovené ako celok, t.j. všetky práce uvedené v čl. II bod 2.1. zmluvy. Podľa § 564 pri vadách diela primerane platia ustanovenia § 436 až § 441. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia pri určení nárokov kupujúceho (t.j. aj z vád diela) vychádzajú z kritéria podstatného, resp. nepodstatného porušenia zmluvy. Podstatným bude také porušenie, ak zhotoviteľ v čase zhotovenia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, bolo rozumné predvídať, že objednávateľ nebude mať záujem na plnení pri takomto porušení zmluvy (§ 345 ods. 2 Obch. zák.). Aj odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Ťažko možno dospieť k záveru, žeby mal žalobca na takomto plnení záujem (bez vylúčenia akéhokoľvek bezpečnostného rizika). Je bez právneho významu, akým stupňom závažnosti označil vady znalec, rozhodujúcim kritériom je ust. § 345 ods. 2 Obch. zák.. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca už v mesiaci apríl 2006 oznámil žalovanému vady diela, čoho dôkazom je tzv. „kontrolný deň“ uskutočnený za účasti oboch účastníkov zmluvy a Ing. I. (ktorý vyvolal žalobca), kde žalovaný vytýkanú vadu uznal s tým, že projekt statiky sa mal urobiť odznova. Keďže sa tak nestalo (§ 434 ods. 2 Obch. zák.) vzniklo objednávateľovi právo od zmluvy odstúpiť. Tvrdenie žalovaného, že vady boli odstránené vykonaním statického prepočtu Ing. I. preukázané nebolo, keďže ako sám odvolateľ uviedol, tento nebol doručený žalobcovi. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že žalobca si statický prepočet neprevzal, odvolací súd poukazuje na § 554 ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého povinnosti objednávateľa dielo prevziať predchádza povinnosť zhotoviteľa diela odovzdať. K ďalším námietkam odvolateľa (§§ 344, 345, 370) odvolací súd udáva, že žalobca od zmluvy neodstúpil pre omeškanie žalovaného so splnením záväzku (§ 345). Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že žalobcova modernizácia bola do vysokej miery inšpirovaná jeho projektom, je potrebné zdôrazniť, že realizácia zobytnenia podkrovia žalobcom bola vykonaná svojpomocne, bez projektu, na vykonané úpravy sa stavebné povolenie nevzťahovalo (vyplýva zo znaleckého posudku). Na základe uvedeného bol rozsudok potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. Priznané trovy pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby - podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu 159,44 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 8,39 eur, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 31.3.2016 79,72 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 8,58 eur + 20% DPH k tomuto úkonu, t.j. spolu 273,79 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1c), § 13a ods. 4, § 15, § 16, § 18 ods. 3 vyhl. 615/2004 Zb.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.