Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/343/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208226752 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208226752.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ C. M., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M., V. XX, 2./ C. D., nar. X.X.XXXX, bytom M., W. Z. X, obaja zastúpení JUDr. Jánom Kicom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Alžbetina 15, Košice, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., E. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Alžbetina 55, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/120/2008-273 z 27.3.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Priznáva žalobcom proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich nebohým otcom R. D., zomretom dňa XX. X.XXXX, uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007, spísanej u notára JUDr. Stanislava Furdu, so sídlom Košice, Werferova 1, nie sú dané. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu 168,48 eur na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich neb. otcom R. D., ktoré sú uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007, spísanej u notára JUDr. Stanislava Furdu, so sídlom Košice, Werferova 1, nie sú dané. Žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že ich otec R. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX, dňa 12.9.2007 spísal u notára JUDr. Stanislava Furdu notársku zápisnicu, ktorá obsahuje závet a listinu o vydedení, kde uviedol „vydeďujem zo všetkého svojho majetku kdekoľvek sa nachádzajúceho svoje deti z prvého manželstva C. D. R. C. M., rod. D. z dôvodov, že o mňa trvalo neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia o mňa mali prejavovať a neposkytujú mi žiadnu starostlivosť v starobe a chorobe. Z rovnakých dôvodov vydeďujem aj ich právnych nástupcov“. 3. Právne vec posúdil podľa § 469a ods. 1 písm.a),b) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.6.2013 č.k. 9CoD/26/2012-221 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní predovšetkým vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení a len ak dospeje k záveru, že žalobcovia majú tento naliehavý právny záujem, bude sa zaoberať vecou s hmotnoprávnej stránky s vysporiadaním s námietkami žalovanej, ktoré sa týkajú nestrannosti svedkov, ktorí boli vypočutí na návrh žalobcov, ako aj výpoveďou svedkyne L. F., ktorú navrhla vypočuť žalovaná. 5. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k.12C 120/2008-235 zo dňa 3.12.2013 následne žalobu zamietol, keďže mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem vo veci v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. 6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2014 č.k. 7CoD/5/2014-251 opätovne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v odôvodnení o.i. uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby je ako správne uviedol súd prvej inštancie daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobu, ale aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým. V prípade, že súd prvej inštancie žalobe vyhovie s poukazom na to, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia neplatnosti listiny o vydedení alebo určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané - napr. 5Cdo/239/2009, 4Cdo/13/2009, 4Cdo/93/2009, 2Cdo/222/2009 - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobujú neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a žalobcovia ako zákonmi dedičia sa budú môcť v dedičskom konaní domáhať svojich práv, ktoré im titulom dedenia patria. 7. Súd prvej inštancie po vrátení veci a vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení už len posudzoval hmotnoprávnu stránku veci a vyhodnotil vykonané dokazovanie v kontexte odôvodnenia jednotlivých vykonaných dôkazov. Dospel k záveru, že v danej veci existovala osoba, ktorá fyzicky poskytovala nebohému poručiteľovi pomoc, túto mu poskytnúť vedela a táto povinnosť jej vyplývala aj zákona o rodine v zmysle ust. § 18, keďže manželia sú povinní nielen spolu žiť, ale aj si vzájomne pomáhať a starať sa o seba. Vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné ani namietané, že od uzavretia manželstva, t.j. od 4.6.2006 v prevažnej miere túto pomoc žalovaná nebohému aj poskytovala, a to aj za pomoci svojho syna. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že záujem a snahu pomáhať o nebohého mali aj jeho deti, žalobcovia (výpoveď samotného syna žalovanej, ktorý potvrdil, že nebohému žalobkyňa v 1. rade pichala injekcie), že žalobcovia pomáhali pri presťahovaní sa nebohého otca zo starého bytu do nového (čo sa uskutočnilo v auguste 2007). Pokiaľ sa týka skutočnosti, že po uzavretí manželstva nebohého so žalovanou neboli vzťahy medzi žalobcami a nebohým tak intenzívne ako dovtedy, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Rosenbergovej, ktorý vyhodnotil tak, že nebohý bol vzhľadom na svoj zdravotný stav silne citovo naviazaný na osobu, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, t.j. svoju manželku, ktorá mu pomoc poskytovala, bol jej za to vďačný, pričom bol ňou ovplyvnený vo vzťahu k svojim deťom. Preto vzťahy medzi deťmi nebohého, t.j. žalobcami a druhou manželkou ich neb. otca, t.j. žalovanou neboli dobré, čo v konaní ani sporné nebolo a preto súd prvej inštancie konštatoval, že za takéhoto stavu nemožno predpokladať, že reálne mohli žalobcovia poskytovať viacej pomoci svojmu neb. otcovi v čase, keď už bol ženatý so žalovanou, keďže vzhľadom na „nie dobré“ vzťahy medzi nimi a žalovanou, túto pomoc reálne poskytovať ani nemohli, keďže je nevyhnutné tiež, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť. 8. Apeloval na to, že ťažiskom dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a ods. 1, písm. b/ OZ je trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok poručiteľovi mal prejavovať. Tu treba posudzovať aj reálnu možnosť od poručiteľa prejaviť o to skutočný záujem, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ale za preukázané, že žalobcovia ako potomkovia prejavovali o nebohého opravdivý záujem a to do takej miery ako im bolo umožnené zo strany žalovanej , vychádzajúc z konkrétne citovaných svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, že žalobkyňa pichala otcovi injekcie, že v období kým neuzavrel manželstvo so žalovanou sa o otca starali podľa svojich schopnosti vzhľadom na to, že sú v zamestnaneckom pomere, a že aj po uzavretí manželstva so žalovanou prejavovali o neb. záujem, ktorý však bol značne ovplyvnený zhoršujúcimi sa rodinnými vzťahmi medzi nimi ako deťmi nebohého a žalovanou ako novou manželkou neb. otca. 9. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci dospel k záveru, že tu neexistovali dôvody vydedenia žalobcov ich neb. otcom v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ. Neb. poručiteľ, ktorý bol chorý a dosiahol vek staroby nepotreboval pomoc žalobcov do takej miery, keďže tu bola iná osoba - žalovaná, ktorá mu túto pomoc fakticky poskytovala a poskytovať bola povinná a mala na to vytvorené lepšie podmienky, keďže už nepracovala, ako žalobcovia - potomci, ktorí boli pracovne vyťažení a mali svoje vlastné rodiny a ich reálna snaha pomáhať neb. otcovi bola obmedzená práve správaním sa žalovanej a zdravotným stavom neb. otca, ktorý bol ovplyvniteľný pri rozhodovaní inou osobou, čo vyplynulo zo znaleckého posudku. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že by žalobcovia neprejavovali o svojho neb. otca záujem taký ako potomkovia majú preukazovať a preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. 10. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 11. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú nahradiť trovy štátu pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov, na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 12.7.2010, ktorým bolo znalkyni MUDr. Rosenbergovej priznané znalečné a suma 168,48 eur bola vyplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. 12. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. V odvolaní poukazovala na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu vo veci, keďže uznesením zo dňa 11. júna 2008 v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi R. D., sp. zn. 24D 137/2008, Dnot 36/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2008 a vykonateľnosť dňa 19.9.2008, Okresný súd Košice II. rozhodol, že konanie podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p. zastavuje, keďže poručiteľ zomrel ako nemajetný. Z vyššie uvedeného preto vyplýva nenaplnenie zákonného predpokladu pre podanie určujúcej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. zo strany žalobcov, a to aj vzhľadom k uplynutiu dlhšej doby počínajúc od úmrtia poručiteľa a právoplatnosťou uznesenia zo dňa 11.6.2007, ako aj determinovaním teoretickej možnosti dedenia v prípade novoobjaveného majetku s odkazom na ust. § 175x ods. 1 O.s.p. a ust. § 175k ods. 1 a 2 O.s.p., resp. § 175y ods. 1 O.s.p. Ďalej poukazovala na nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, bez zreteľa na výsluch svedkyne L. F., ktorá jednoznačne poukázala na existujúce dôvody vydedenia spočívajúce v zavinenom a trvalom neprejavovaní opravdivého záujmu žalobcov ako potomkov o poručiteľa - jej manžela. 14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukazovali na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ako aj tú skutočnosť, že žalovaná v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti, na ktoré už poukazovala v predchádzajúcich odvolaniach, o ktorých rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením a to čo sa týka existencie ich naliehavého právneho záujmu vo veci (viď uznesenie zo dňa 26.5.2013 sp. zn. 9CoD/26/2012-221). 15. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.7.2016 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 20.7.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 18. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie elektronickým podaním dňa 29.5.2015, ktoré doručila v zákonom stanovenej lehote a to podaním na poštu dňa 1.6.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 20. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Žalovaná podľa obsahu odvolania namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. 25. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, čo ale žalovaná ani v podanom odvolaní nenamietala. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. učineného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 27. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. 28. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 29. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v podanom odvolaní opätovne uvádza skutočnosti, na ktoré už poukazovala v skôr podaných odvolaniach a ktoré už boli preskúmavané odvolacím súdom a to, čo sa týka určenia naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto určovacej žalobe. 30. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoD/5/2014-251 zo dňa 30.5.2014 sa vysporiadal s otázkou určenia naliehavého právneho záujmu žalobcov v tejto veci jednoznačne keď uviedol, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže domáhať odstránenia spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že dôvody na ich vydedenie poručiteľom R. D. nie sú dané a v prípade, že tejto žalobe bude vyhovené (v tejto súvislosti poukázal na to, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia neplatnosti listiny o vydedení alebo určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané - napr. 5Cdo/239/2009, 4Cdo/123/2009, 4Cdo/93/2009, 2Cdo/222/2009- rozhodnutia Najvyššieho súdu SR), určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a žalobcovia ako zákonní dedičia sa budú môcť v dedičskom konaní (v tomto prípade napr. aj v konaní o novoobjavenom majetku po matke žalobcov U. D. vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 24D 296/2008) domáhať svojich práv, ktoré im titulom dedenia patria. Zdôraznil, že žaloba podaná v tejto veci je teda prípustným prostriedkom ochrany práv žalobcov a preto už súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa zaoberal len vecou z hľadiska hmotnoprávnej stránky. 31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam je preto odvolacia námietka žalovanej o nenaplnení naliehavého právneho záujmu žalobcov v danej veci právne irelevantná, ako aj ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa aplikácie postupu podľa § 175k ods. 1,2 O.s.p., resp. § 175y ods. 1 O.s.p., nakoľko na takýto postup v rámci konania o dedičstve poukazoval práve Krajský súd v Košiciach v hore citovanom zrušujúcom uznesení, pričom následne dospel k záveru o prípustnosti prostriedku ochrany práv žalobcov v danej veci a daní naliehavého právneho záujmu žalobcov na takejto žalobe. 32. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej, v ktorej poukazovala žalovaná na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil v hodnotení dôkazov výpoveď ňou navrhnutej svedkyne L. F. a svedčí o daní dôvodov vydedenia spočívajúcich v zavinenom a trvalom neprejavovaní opravdivého záujmu žalobcov ako potomkov o nebohého poručiteľa, jej manžela. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 6 podľa odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil v kontexte znaleckého posudku, pričom výpoveď svedkyne nepotvrdila tvrdenia žalobcov, čo sa týka starostlivosti o ich otca, ale ani tvrdenie žalovanej, že sa žalobcovia o nebohého nestarali, čím svedkyňa nevzniesla žiadne svetlo do prejednávaného prípadu a neozrejmila žiadne rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Následne súd prvej inštancie v tomto kontexte odôvodnil aj výpovede ďalších svedkov, konkretizovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich neb. otcom R. D., zomrelom dňa XX.X.XXXX uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007, spísanej u notára JUDr. Stanislava Furdu, notára so sídlom Košice, Werferova 1, nie sú dané. 33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení dôvodov vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ vo veci v tom smere, že neb. poručiteľ nepotreboval potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, keďže mu túto pomoc poskytovala jeho manželka, ktorá mala preto vytvorené lepšie podmienky a to od uzavretia ich manželstva t.j. od 4.6.2006, pričom žalobcovia zo strany nebohého neboli o to požiadaní, a to aj z dôvodu narušenia vzťahov medzi žalobcami a manželkou neb. poručiteľa, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Rosenbergovej, keďže nebohý bol vzhľadom na svoj zdravotný stav silne citovo naviazaný na osobu, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, t.j. svoju manželku, ktorá nemala dobrý vzťah so žalobcami, čo v konaní ani sporné nebolo. Žalobcovia ako potomkovia prejavovali o nebohého opravdivý záujem a to do takej miery ako im to bolo umožnené zo strany žalovanej, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania, a to ani z výpovede svedkyne, ktorú navrhla žalovaná - Jozefíny Sabolovej nevyplýva, že by mal nebohý úmysel žalobcov vydediť alebo inak nakladať so svojím majetkom, pričom súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. so zreteľom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v tom čase účinných. 34. Odvolací súd podotýka, že vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ust. § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. 35. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písm. a/ a b/ vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky ,či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 239/2009 zo dňa 24.2.2010). 36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).