Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/925/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213802 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209213802.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, O., zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanej: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, O., zastúpenej JUDr. Jozefom Jendrekom, advokátom so sídlom Bratislavská 45, Košice, o zaplatenie 13.277,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26. júna 2014, č. k. 17C/272/2011-149 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo výške 1.790,95 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 13.277,57 Eur s 8,5% ročnými úrokmi z omeškania od 1.10.2007 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná je bývalou svokrou žalobcu, ktorý so svojou bývalou manželkou G. (manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a právoplatne bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX) v mesiaci júl až august 2006 kompletne zrekonštruoval byt na S. XX v O., vlastnícky patriaci žalovanej. Z ich manželstva pochádza mal. dcéra P. A., nar. X.XX.XXXX, ktorá toho času žije v spoločnej domácnosti s G.. S. A. v predmetnom byte. V roku 2006 bol žalobcovi zo strany F. X. X., Y., poskytnutý úver vo výške 400.000 Sk a uvedené peňažné prostriedky zo stavebného úveru, spolu s ďalšími spoločnými peňažnými prostriedkami v celkovej výške 600.000 Sk, použil spolu so svojou bývalou manželkou na kompletnú rekonštrukciu trojizbového bytu na S. XX v O.. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vzal za preukázané, a medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že žalovaná bola do roku 2012 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou katastra O. - okres O. IV, obec O. - U., k.ú. U. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a to trojizbového bytu č. XX na 5. posch., vchod č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2, v podiele X/X, s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo výške podielu XXX/XXXXX a že tento byt dala v roku XXXX do užívania svojej dcére G.. S. A. a jej vtedajšiemu manželovi - žalobcovi, ktorý v byte žili aj s dcérou P. A., nar. X.XX.XXXX. Zároveň G.. S. A. so žalobcom prenechali žalovanej do užívania jednoizbový družstevný byt na W. X v O., ku ktorému G.. S. A. získala členský podiel ešte pred manželstvom. Žalobca s G.. S. A. uzavreli manželstvo 21. apríla XXXX a toto bolo právoplatne rozvedené 18. apríla XXXX. Žalobca podal proti svojej bývalej manželke 19. februára XXXX žalobu o vysporiadanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na čas po rozvode manželstva, pričom v návrhu do majetku patriaceho do BSM zahrnul aj vyššie uvedené hnuteľné veci zabudované do predmetnej nehnuteľností a pohľadávku voči žalovanej vo výške 13.277,57 Eur. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/26/2009. Do BSM patrí aj úver, ktorý brali v roku 2006 na rekonštrukciu predmetného bytu v F. X. X. vo výške 400.000,- Sk. 4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 703 ods. 1, § 704 ods. 1, § 705 ods. 1, 2, § 707 ods. 1, § 708, § 667 ods. 1, 2, § 680 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ“) a zdôraznil, že v tomto prípade bolo nesporné, že k užívaniu predmetného bytu došlo na základe zhodného prejavu vôle v roku 1993, na jednej strane žalobcu a jeho manželky ako spoločných nájomcov X-izbového bytu na W. X v O. k prenechaniu bytu do užívania (podnájmu) žalovanej, a na druhej strane prejav vôle žalovanej uvedený byt užívať. Zároveň sa dohodli tiež na tom, že žalovaná prenechá žalobcovi s manželkou do spoločného užívania (nájmu) X-izbový byt na S. XX v O., ktorý bol v jej osobnom vlastníctve. Výšku nájomného a podnájomného si nedohodli, čo súd vzhľadom na dojednanú situáciu vyhodnotil tak, že túto si nedohodli vzhľadom na vzájomné plnenia ako aj rodinné vzťahy. Zákon pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje písomnú formu, postačuje dohoda. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca s manželkou užívali predmetný byt na základe nájomnej zmluvy uzavretej ústne so žalovanou. Žalobca sa v konaní domáhal úhrady nákladov investovaných do prenajatého bytu žalovanej, a to vykonaním rekonštrukcie - plávajúce podlahy v troch izbách, dlažba a nové obklady v kuchyni, na balkóne, v kúpeľni a vo WC, vo všetkých miestnostiach v byte nové omietky, nové stropy zo sadrokartónu, stropné svietidlá a plastové okná, výmena všetkých dverí, elektrických zásuviek a vypínačov, odsávačov pár a vzduchu, radiátorov, sanity, dresu, vodovodných batérií a zakúpením nábytku do chodby, detskej izby a elektrospotrebičov. V konaní mal súd za preukázané, že byt č. XX na S. XX v O. bol do roku 2012 vo vlastníctve žalovanej, následne vo vlastníctve jej dcéry, G.. S. A., na základe darovacej zmluvy a v súčasnosti je vo vlastníctve dcéry žalobcu - P. A.. V konaní nebolo sporné, že predmetný byt žalobca s manželkou a dcérou užívali od roku XXXX. Z výpovede žalobcu i svedkyne G.. S. A. súd zistil, že rekonštrukcia predmetného bytu bola vykonaná žalobcom s manželkou v júni až auguste 2006. Sporné medzi účastníkmi bolo, či bola rekonštrukcia bytu vykonaná so súhlasom žalovanej a či im predtým prisľúbila byt darovať (presnejšie povedané vymeniť za družstevný jednoizbový byt na W. X v O.). Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná súhlasila s vykonaním rekonštrukcie, navyše v rozsahu, v akom bola vykonaná, ani že im predtým prisľúbila byt previesť. Zo svedeckej výpovede G.. S. A. súd zistil, že súhlas od vlastníčky bytu na rekonštrukciu nemali, ani prísľub prevedenia bytu, čo súd vyhodnotil tak, že v danej veci nešlo o plnenie podľa zmluvy ani o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, ktorý odpadol. Súd s poukázaním na ust. § 667 ods. 2 OZ uviedol, že ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Podľa § 667 ods. 1 zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa a úhradu nákladov s tým spojených po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, môže nájomca požadovať - a to až po ukončení nájmu, ak zmluva neurčuje inak - len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Nájom žalobcu v predmetnom byte skončil trvalým opustením spoločnej domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľkou nebol daný súhlas s rekonštrukciou jej bytu, argumentum a contrario žalobca nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota bytu spomínanou rekonštrukciou. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od prenajímateľky náhradu za vedome vykonanú nadštandardnú rekonštrukciu bez súhlasu prenajímateľky, na ktorú by sa sama nikdy nepodujala, pretože si to nemôže dovoliť pre nedostatok finančných prostriedkov. V danom prípade nešlo o totožný prípad ako v judikáte M Cdo 2/01, na ktorý poukazoval žalobca, keďže nejde o synalagmatické nároky zo zrušenej zmluvy a na strane žalobcu nešlo o oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods. 1 OZ, pretože nájomca bytu je len detentorom, ktorý s vecou nakladá, avšak nie ako s vlastnou, nie je dobromyseľný, že mu vec patrí, keďže vie, že vec patrí prenajímateľovi. Podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne. Podľa § 702 ods. 1 OZ ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Je vecou žalobcu a jeho bývalej manželky, ako bývalých spoločných nájomcov, ako sa ohľadne uvedenia veci do pôvodného stavu, resp. ohľadne vynaložených nákladov, ktoré im prenajímateľ nie je povinný vrátiť, dohodnú. Navyše, nakoľko žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou v roku 2012 na G.. S. A. (keď menovaná zas na žalovanú previedla členstvo k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom žalovaná žila), menovaná vstúpila do právneho postavenia vlastníka a prenajímateľa a žalovaná prestala byť nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, teda nie je vecne pasívne legitimovaná. Ďalšou zmenou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti vstúpila do právneho postavenia vlastníka a prenajímateľa dcéra žalobcu. Pre úplnosť súd dodal, že vložením investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté vložením investícií do predmetného bytu bez právneho dôvodu a to v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť okamžikom vloženia investícií do predného bytu (pričom žalobca tak robil s vedomím, že investuje do veci vo vlastníctve žalovanej), t.j. najneskôr od 31.8.2006 (kedy už bola rekonštrukcia ukončená) a uplynula by najneskôr dňom 31.8.2008, teda ešte pred začatím konania dňa 6.7.2009. Na vznesenú námietku premlčania súd musí prihliadať a nemôže žalobcovi uplatnené premlčané právo priznať. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a zaviazal žalobcu, ktorý nemal v konaní úspech, zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, za 5 úkonov právnych služieb (za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe z 25.9.2009 a zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 5.11.2013, 30.1.2014 a 26.6.2014) po 287,14 Eur, za 4 úkony (zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 25.7.2011, 17.1.2012, 23.2.2012 a 29.3.2012, ktoré boli odročené bez prejednania veci) po 71,79 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur, 1 x 7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur, spolu vo výške 1.790,95 Eur. Za podanie zo dňa 16.12.2013 súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej, ale len o oznámenie, že žalovaná sa osobne dostaví na pojednávanie za účelom jej vypočutia. Odmenu súd nepriznal ani za podanie z 3.8.2011, nakoľko nešlo o uvedenie nových procesne významných skutočností (námietka miestnej príslušnosti už bola vznesená a navyše právnemu zástupcovi nič nebránilo ju pripomenúť súdu ústne na pojednávaní konanom 25. júla 2011, hoci bolo odročované, keďže nejde o prednes vo veci samej). 6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca proti všetkým jeho výrokom z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že žalobcovi sa ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom, ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p., lebo súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností a zároveň, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že jemu a jeho bývalej manželke S. A. vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za vykonané stavebné práce a dodávky, ktorými na vlastné náklady z peňažných prostriedkov patriacich do BSM a získaných z poskytnutého úveru zrekonštruovali a zhodnotili cudziu nehnuteľnosť byt č. XX na 5. poschodí na S. XX v O., ktorý bol v rozhodnom období vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa jeho názoru bola žaloba podaná dôvodne a včas. Pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej naďalej existuje. Poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníkaa zdôraznil, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/1979 (Zo správy o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. OZ, prejednanej a schválenej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR, Cpj 37/38 z 21.12.1978) plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec. Na úkor žalobcu a jeho bývalej manželky sa obohatila žalovaná, keďže žalobca a jeho bývalá manželka zhodnotili majetok žalovanej. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/1979 neoprávnený majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo. Žalobca a jeho bývalá manželka vykonanými stavebnými prácami a dodávkami rozmnožili majetok žalovanej a zároveň vykonanie stavebných prác a dodávok, rekonštrukcia a obnova predmetného bytu, mala za následok, že majetok žalovanej sa ďalej nezmenšil (nechátral a nedevastoval sa). Súd v uvedenej veci v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v danom prípade napadnutým rozsudkom zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej a z úradnej moci neskúmal v danom prípade existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. na to, aby žalovanej náhradu trov súdneho konania vo výške 1.790,95 Eur voči žalobcovi nepriznal aj v tom prípade, ak by rozhodnutie o zamietnutí žalobného návrhu bolo odôvodnené. Existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §150 O.s.p. je súd povinný skúmať z úradnej moci. Napadnutý rozsudok je v extrémnom rozpore s právnou normou aj pokiaľ ide o posúdenie začatia plynutia subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu začala plynúť okamihom vloženia investícií, teda podľa právneho názoru súdu od objektívnej skutočnosti, a nie od okamihu subjektívne žalobcom nadobudnutej vedomosti, že žalovaná sa na jeho úkor obohatila a nesprávne súd aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie. 7. Následne žalobca doplnil dôvody svojho odvolania v tom zmysle, že v konaní ani žalobca, ani žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu (keďže v konaní ako účastníčka konania vypočutá nebola) a ani svedkyňa S. A. nikdy netvrdili, že by medzi žalobcom, jeho bývalou manželkou, svedkyňou S. A., ako užívateľmi 3- izbového bytu na S. XX v O. a jeho vlastníčkou B. P., vznikol nájomný vzťah z titulu uzavretia zmluvy o nájme bytu, na základe ktorého by žalovaná B. P. prijímala platby nájomného za prenajatý byt. Žiaden zo strán sporu, a ani svedkov, nepotvrdil uzavretie zmluvy o nájme bytu. Z obsahu spisu je podľa názoru žalobcu zrejmé, že išlo o bezodplatné vypožičanie nehnuteľností vo vzťahu k X- izbovému bytu na S. XX v O., ako aj k bytu na W. X v O.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd poukazuje na ustanovenia o nájme bytu, je zjavne neodôvodnené a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 8. K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, t.j. odmena 287,14 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, spolu 295,18 Eur, pretože nie je naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov. Súd zamietol žalobu (okrem iných dôvodov uvedených v rozsudku) z dôvodu, že žalovanou vznesenú námietku premlčania uznal za dôvodnú, a táto skutočnosť je v danej veci rozhodujúca. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že investície, do nehnuteľnosti žalovanej (bez jej súhlasu) boli vynaložené žalobcom a jeho (ex)manželkou v období jún až august 2006, pričom už v tom čase žalobca mal vedomosť, že ide o investície do cudzej veci (vo vlastníctve žalovanej). Nepochybne teda najneskôr 31.8.2006 mal žalobca skutočnú vedomosť o tom, že žalobkyni vzniklo (aj) na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v rozsahu nimi vynaložených investícií, ktoré by žalovaná bola povinná vydať. Právna neznalosť v tomto smere je bez právneho významu, teda to, kedy sa žalobca dozvedel, ako takýto nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 1 Cdo 67/2011). Okamih vynaloženia investícií v danom prípade je určujúci tak pre plynutie objektívnej, ako i subjektívnej premlčacej doby, lebo už v tomto okamihu žalobca mal vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, ako aj o osobe obohatenej, teda mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez právneho významu je skutočnosť, že až v septembri 2007 sa mal dozvedieť, že žalovaná byt na neho neprevedie (navyše žalovaná mu prevod bytu na neho a jeho (ex) manželku ani nikdy nesľúbila, inak by zrejme k realizácii daru bolo došlo ešte pred rekonštrukciou, a ani k rekonštrukcii bytu im súhlas nedala). Taktiež žalovaná poukazuje na skutočnosť, že toho času je vlastníčkou predmetného bytu jej vnučka, dcéra žalobcu a jeho (ex) manželky. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu) v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. teda začala plynúť najneskôr dňom 31.8.2006 a uplynula dňa 31.8.2008. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 6.7.2009, je žalobou uplatnený nárok premlčaný. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania nie je preto možné premlčané právo žalobcovi priznať. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol vecne správne, ak žalobu z tohto dôvodu zamietol. Bez právneho významu je potom aj prípadné nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu účastníkov konania ako nájomného vzťahu a z toho vyplývajúcich nárokov, lebo nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Za danej situácie nemožno súdu vyčítať nenariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že súd pri rozhodovaní z úradnej povinnosti neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie trov konania žalovanej. Žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal existenciu takýchto dôvodov na jeho strane a neboli zistené ani okolnosti spočívajúce v prejednávanej veci, odôvodňujúce aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Ani v odvolaní žalobca žiadne takéto okolnosti neuvádza a iba všeobecne poukazuje na nutnosť aplikácie cit. ust. § 150 O.s.p. Práve nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovanej by vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery (starobná dôchodkyňa s jediným príjmom, starobným dôchodkom, s vážne poškodeným zdravotným stavom), ako aj na okolnosti danej veci (s jej súhlasom žalobca dlhodobo - viac ako 14 rokov, bezodplatne užíval byt v jej vlastníctve) bolo v rozpore s dobrými mravmi a nemožno preto od nej spravodlivo požadovať, aby trovy tohto konania znášala ona. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalovaná potvrdiť rozsudok v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 295,18 Eur k rukám jej právneho zástupcu. 9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. decembra 2016 o 12,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Žalobca v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., ktoré v CSP zodpovedajú dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h). 13. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené. 15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou v roku 2012 na G.. S. A. (keď menovaná zas na žalovanú previedla členstvo k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom žalovaná žila), preto menovaná vstúpila do právneho postavenia vlastníka a prenajímateľa a žalovaná prestala byť nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, teda nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože vložením investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi. 16. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že nárok žalobcu je premlčaný. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté vložením investícií do predmetného bytu bez právneho dôvodu v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť okamžikom vloženia investícií do predného bytu (pričom žalobca tak robil s vedomím, že investuje do veci vo vlastníctve žalovanej), t.j. najneskôr od 31.8.2006 (kedy už bola rekonštrukcia ukončená) a uplynula by najneskôr dňom 31.8.2008, teda ešte pred začatím konania dňa 6.7.2009. Preto vzhľadom na zvesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi priznať právnu ochranu. 17. V prvom rade sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalovanej v danom spore, pretože darovaním predmetného bytu prestala byť jeho vlastníčkou. Správny je záver súdu, že vložením investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi. Správne rozhodol súd prvej inštancie, ak už z tohto dôvodu žalobu zamietol. 18. Aj nad rámec vyššie uvedeného, je konštatovanie a právna argumentácia súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, správna. Preto odvolacie námietky žalobcu nemôžu obstáť, nakoľko nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 19. Odvolací súd poukazuje aj na písomné vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu, v ktorom opodstatnene uviedla, že nepochybne najneskôr 31.8.2006 mal žalobca skutočnú vedomosť o tom, že žalobkyni vzniklo (aj) na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v rozsahu nimi vynaložených investícií, ktoré by žalovaná bola povinná vydať. Právna neznalosť v tomto smere je bez právneho významu, teda to, kedy sa žalobca dozvedel, ako takýto nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 1 Cdo 67/2011). Okamih vynaloženia investícií v danom prípade je určujúci tak pre plynutie objektívnej, ako i subjektívnej premlčacej doby, lebo už v tomto okamihu žalobca mal vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, ako aj o osobe obohatenej, teda mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez právneho významu je skutočnosť, že až v septembri 2007 sa mal dozvedieť, že žalovaná byt na neho neprevedie (navyše žalovaná mu prevod bytu na neho a jeho (ex) manželku ani nikdy nesľúbila, inak by zrejme k realizácii daru bolo došlo ešte pred rekonštrukciou, a ani k rekonštrukcii bytu im súhlas nedala). 20. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, v celom rozsahu sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 21. Správny a zákonný je aj výrok rozsudku o náhrade trov konania, pričom odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd prvej inštancie v danom spore aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase jeho rozhodovania. Navyše, žalovaná je starobná dôchodkyňa s jediným príjmom, starobným dôchodkom, a ako uviedla v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, s vážne poškodeným zdravotným stavom, preto nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovanej by vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery, pričom s jej súhlasom žalobca bezodplatne viac ako 14 rokov užíval byt v jej vlastníctve, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ust. § 150 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania. 22. Odvolací súd preto s poukázaním na uvedené konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).