Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/183/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210207347 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210207347.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: Serraghis Loan Management Ltd., Afentrikas 4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca, Cyprus, právne zastúpeného JUDr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom Trnavská cesta č. 50, Bratislava, proti povinnému: E. P., L.. XX.XX.XXXX, I. Č.. X, T., právne zastúpený JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, Košice, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod sp.zn. EX 366/10, o vymoženie pohľadávky vo výške 1645,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 49Er/962/2010-75 zo dňa 30.09.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením zo dňa 30.09.2014, č.k. 49Er/962/2010-75 okresný súd Košice II rozhodol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podaním zo dňa 20.09.2011 navrhol povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/94/2008 zo dňa 26.08.2008 (ďalej len „exekučný titul“) mu nebol doručený, ale namiesto jeho osoby bol ustanovený v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník na zastupovanie v konaní, a to aj napriek tej skutočnosti, že zo spisového materiálu pôvodného spisu vyplývajú možnosti na doručenie zásielky - exekučného titulu a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, čo považuje za porušenie svojho ústavného práva a odňatia možnosti konať pred súdom. V zmysle českého rozhodnutia R 10/2003, ak bol účastníkovi ustanovený opatrovník, hoci nato neboli splnené podmienky formulované v zákone a uvedené malo za následok, že súd nekonal s účastníkom konania, ide o prípad kedy bola účastníkovi nesprávnym postupom súdu v priebehu konania odňatá možnosť konať pred súdom. Ustanovenie opatrovníka považoval za nezákonné a tým sa cítil byť dotknutý na svojich právach a žiadal zastaviť exekúciu a vyhlásiť ju za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. 3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 57 ods. 1, § 58 ods. 2, § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Mal za dodatočne preukázané, že nárok oprávneného, ktorý sa vymáha v tejto exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinného, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, neskúma však vecnú správnosť exekučného titulu, ani postup súdu pred vydaním exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc. Naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom v súlade s § 159 ods. 2 O.s.p., pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Povinný podľa súdu prvej inštancie pri svojej argumentácii poukazoval na skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočňovanie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania podľa jeho názoru nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Vzhľadom na to, že povinný sa vo svojom návrhu venoval skutočnostiam, ktoré mal uviesť v rámci opravných prostriedkov podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, sú tieto bez právneho významu vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii. Súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie resp. jej neprípustnosť, preto dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný dôvodne a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu povinný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 1, 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovie. 5. Povinný vo svojom odvolaní poukázal na doručenie uznesenia Ústavného súdu SR vo veci namietaného porušenia jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spôsobených exekučným titulom v predmetnej veci, ktorým Ústavný súd SR zamietol jeho sťažnosť pre neprípustnosť. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že povinný nevyužil všetky prostriedky obrany v exekučnom konaní, napr. nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Poukázal na tú skutočnosť, že súd v konaní pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. 32Cb 94/08, teda v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a ktorého výsledkom bol exekučný titul v tomto konaní, porušil jeho ústavné právo a odňal mu možnosť konať pred súdom tým, že mu ustanovil opatrovníka nadiktovaním uznesenia do zápisnice súdu, napriek tomu že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na ustanovenie opatrovníka. Súd prvej inštancie sa teda nesprávne vyporiadal s právnymi argumentmi povinného a nebral do úvahy porušenie zákona na jeho strane, pričom vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré uviedol povinný, preto je napadnuté uznesenie v tejto časti podľa povinného neurčité a nepreskúmateľné. 6. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2014. Oprávnený okrem iného uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi exekučného súdu obsiahnutými v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie považuje za vecne správne. Právny prostriedok ochrany postavenia oprávneného v exekučnom konaní upravený v ust. § 57 Exekučného poriadku, t.j. návrh na zastavenie exekúcie predstavuje významný nástroj obrany povinného, ktorý smeruje k zastaveniu neprípustnej exekúcie na základe zákonom taxatívne vymedzených dôvodov. Oprávnený zastával názor, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučného titulu a ani nemá plniť jeho funkciu. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Relevantný návrh smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu alebo konaniu vo veci samej. 7. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza: V posudzovanom prípade je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb 94/08-49 zo dňa 26.08.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávneným sumu vo výške 1645,33 Eur (49 567,12 Sk), spolu s príslušenstvom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2008. 11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno- importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 13. Odvolací súd na úvod konštatuje, že občianske súdne konanie a exekučné konanie sú relatívne samostatné navzájom na seba nadväzujúce konania, ktoré sú upravené osobitnou právnou úpravou, a preto námietky povinného, ktoré smeroval na pôvodné civilné konanie vedené pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 32Cb 94/08 nemôžu byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom v tomto exekučnom konaní. Jedná sa predovšetkým o tvrdenie povinného o tom, že neboli splnené zákonné podmienky pre ustanovenie opatrovníka a z uvedeného dôvodu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené skutočnosti mohol a mal povinný namietať v občianskom súdnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, avšak v rámci tohto exekučného konania už nemajú právnu relevanciu. 14. Exekúcia v predmetnej veci je vedená v súlade so zákonom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1, resp. ods.2 Exekučného poriadku. Povinný vo svojom odvolaní síce žiadal konanie zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na exekučné konanie alebo exekučný titul a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v predmetnej veci. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný a oprávnený si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).