Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210221949 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210221949.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: W., s.r.o., C. 4, K. K., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného B.. T. I., advokátom, Z. XX, C., proti žalovaným: 1/ N. A. nar. XX.X.XXXX, A. 5, C., zastúpená B.. O. O., advokátom, C. XX, C., 2/ E. C., nar. XX.X.lXXX, Y. 1, C., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom B.. W. L., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice-okolie, 3/ B. M., nar. XX.X.XXXX, Y. 1, C., o zaplatenie 6.574,04 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/34/2011-127 zo dňa 9.6.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Žalobcovi priznáva proti žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 6.574,04 eur so 6% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 6.465,88 eur od 1.9.2010 do zaplatenia v mesačných splátkach po 300,00 eur počnúc mesiacom júl 2015, vždy do posledného dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.493,96 eur, t.j. súdny poplatok v sume 394,00 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.099,36 eur, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom podaným dňa 10.9.2010 navrhol, aby súd žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade zaviazal na zaplatenie sumy 6.574,04 eur s 12,99% -ným ročným úrokom zo sumy 6.465,88 eur od 1.9.2010 do zaplatenia a to z titulu nezaplatenia mimoriadneho medziúveru podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade dňa 12.1.2007 s tým, že pohľadávka žalobcu bola zabezpečená aj ručením žalovaného v 3/ rade. 3. Konštatoval prvostupňový súd, že vydaný platobný rozkaz dňa 22.10.2010 bol uznesením zo dňa 28.1.2011 zrušený s poukazom na ust. § 173 ods. 2 O.s.p., keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.1.2007, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy zo dňa 17.6.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 1.4.2014, ako aj ďalším obsahom spisu a výsluchom účastníkov zistil, že dňa 12.1.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu - O. a.s. so žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu dlžníkom mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 200.000,00 Sk. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.332,00 Sk a do nasporenia 40% cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 1.000,00 Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.750,00 Sk. Poskytnutý úver zabezpečil žalobca ručením žalovaného v 3. rade. 5. Súd prvej inštancie poukazujúc na čl. I bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere konštatoval, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXX X X.X vo výške 200.000,00 Sk., pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 120.000,00 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná cieľovej sume a nasporenej sume pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Súčasťou Zmluvy bolo podpísané prehlásenie ručiteľa - B. M., že na seba berie voči veriteľovi povinnosti uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Citujúc jednotlivé články Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (čl. II., bod 2 a bod 3, čl. II. bod 9 a bod 9.1., čl. VI. bod 1 a bod 3, čl. VII. bod 2 písm.i/) konštatoval, vychádzajúc aj z tvrdenia žalobcu, že žalovaní neuhradili žalobcovi splátky stavebného úveru v súlade s uzavretou Zmluvou, preto listami zo dňa 17.6.2010 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným, na adresy nimi uvádzané v zmluve, odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a vyzval ich na úhradu celého zostatku stavebného úveru v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ku dňu 31.8.2010 predstavovala výška pohľadávky žalobcu sumu 6.574,04 eur, ktorú žalobca podaním zo dňa 26.5.2015 špecifikoval a na ktorú špecifikáciu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj poukázal. 6. Podľa názoru súdu sa jedná o úverovú zmluvu a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie vec právnej posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 52a) ods. 1, 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (prechodné ustanovenia), § 303, § 305, § 306 ods. 1, § 308, § 768k ods. 2, 3, § 497, § 504, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom období, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.7.2010 a uzavrel, vychádzajúc aj z listinného dôkazu Transakcia na úvere, z ktorého je zrejmé, že žalovaný poskytnutý úver čerpal a taktiež je z neho zrejmé, v akých sumách ho splácal, ako došlo k preúčtovaniu jednotlivých súm a k účtovaniu riadnych úrokov, úrokov z omeškania, dohodnutých poplatkov a započítania. Vyššie uvedené transakcie na úvere zodpovedajú výpisu z „Bankovej knihy“ žalobcu, t.j. veriteľa, na ktorého sa vzťahuje zákon o bankách a dohliada na ňu NBS (neplatí to pri rôznych nebankových spoločnostiach). Výpis z „Bankovej knihy“ sa robí priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila NBS a.s., na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-u ako výstupný dokument - „Banková kniha“ tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z „Bankovej knihy“ považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. 8. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu povinný evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť vedená v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Údaje uvedené v „Bankovej knihe“ sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. 9. Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc aj z tvrdení žalobcu a ním predložených vyššie uvedených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že žalovaní porušili podmienky uzavretej zmluvy, keďže nesplnili svoj záväzok a nevrátili žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo forme peňažného úveru, preto súd, v zmysle aj vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 6.574,04 eur s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol. Súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 a súvisiacich citovaných právnych predpisov uplatnené úroky z omeškania vo výške 6% ročne. Zároveň súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania prihliadol na majetkové pomery žalovaných v 1/ až 3/ rade a určil, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (zrejme ods. 3 O.s.p. pozn. odvolacieho súdu), podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súdom priznané trovy konania žalobcu vo výške 1493,96 eur (súdny poplatok z návrhu v sume 394,00 eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu 1099,36 eur, vrátane 20% DPH) uložil súd žalovaným zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. 11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1/ rade a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhla návrh zamietnuť. Odvolací dôvod zakladala na ust. § 205 ods. 1 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V nadväznosti na to v odvolaní uviedla, že je pravdou, že dňa 17.1.2007 uzavrela Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Následne však nesúhlasila s tým, aby jej záväzok prevzal navrhovateľ, ktorú skutočnosť namieta, pretože navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný a tvrdí, že z úverovej zmluvy, ktorá jej bola predložená v roku 2007 pôvodný veriteľ nemal právo postúpiť túto pohľadávku inému subjektu. S týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal. Uviedla, že chcela úver, o ktorý požiadala, splácať. O. bezdôvodne odstúpila od uzavretej zmluvy, pretože s tým nesúhlasila, nakoľko úver zobrala za tým účelom, aby si vyriešila svoj bytový problém. Nárok navrhovateľa neuznáva, čo deklarovala aj v samotnom konaní. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovanou v 1/ rade navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovanú v 1/ rade k úhrade trov odvolacieho konania vo výške 274,99 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Zastával názor, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v 1/ rade nie sú dané a podané odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec po právnej stránke správne právne posúdil. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej v 1/ rade o tom, že na strane žalobcu neexistuje aktívna vecná legitimácia, nakoľko v zmysle úverovej zmluvy nemohol pôvodný veriteľ - O. postúpiť pohľadávku na žalobcu podotkol, že uvedené tvrdenie je nepravdivé. V zmluve o úvere žiaden zákaz postúpenia pohľadávky nie je uvedený a žalovaná v 1/ rade nepochybne z uvedeného dôvodu ani nepoukazuje na žiadne ustanovenie úverovej zmluvy kde by mal byť takýto zákaz upravený. Taktiež okolnosť, že žalovaná v 1/ rade nesúhlasí s postúpením pohľadávky a s odstúpením od úverovej zmluvy je bez akéhokoľvek právneho významu a žiadnym spôsobom nespochybňuje správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu je podané odvolanie iba účelové, motivované snahou oddialiť právoplatnosť rozhodnutia súdu, nakoľko objektívne žiaden odvolací dôvod uplatnený žalovanou v 1/ rade neexistuje. 13. Žalovaná v 1/ rade k stanovisku žalobcu k podanému odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala. 14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 1/ rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1/ rade nie je dôvodné. 15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 22.7.2015, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 18. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho prípustnosti ako aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. 19. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva: 21. Žalovaná v 1/ rade namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v nadväznosti na to uvádza, že nesúhlasila s tým, aby jej záväzok prevzal žalobca, ktorú skutočnosť namieta, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný a keď tvrdí, že pôvodný veriteľ nemal právo postúpiť túto pohľadávku inému subjektu. 22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvej inštancie v predmetnej veci totiž zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. 23. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným v 1/ a 2/ rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 6.638,78 eur (200.000,00 Sk), že títo sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 44,21 eur (1.332,00 Sk) a do nasporenia 40% cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet Zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 33,19 eur (1.000,00 Sk). Po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 58,09 eur (1.750,00 Sk) ako aj že žalovaný v 3/ rade prevzal ručením na seba povinnosti uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1/ a 2/ rade. Tieto záväzky vyplývajú z čl. II zmluvy. Pre prípad omeškania so splácaním povinného mesačného vkladu na Zmluvu o stavebnom sporení si účastníci zmluvy v zmysle čl. VI. bod 1 dohodli úrok z omeškania 5% ročne zo zameškaných splátok a vzťahy v súvislosti s odstúpením zmluvy boli upravené v čl. VII. vyššie uvedenej zmluvy, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je zároveň veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od Zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru. V tomto smere súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán, pričom žalovaná v 1. rade tieto skutočnosti nerozporovala. 24. Rovnako za nesporné je potrebné považovať aj zistenia súdu prvej inštancie, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1/ a 2/ rade ( čl. V.) omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 17.6.2010 v súlade s čl. VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7 dňovej lehote, ktoré však v danej lehote žalovaní nevrátili, a preto zostatok pohľadávky ku dňu 31.8.2010 predstavoval sumu 6.574,04 eur. 25. Pokiaľ žalovaná v 1. rade v podanom odvolaní namieta, že nesúhlasí s tým, aby jej záväzok prevzal žalobca a že pôvodný veriteľ nemal právo postúpiť túto pohľadávku inému subjektu, odvolací súd len dodáva, že v zmysle ust § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnenia a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Nevyhnutým predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú a existujúci, pričom s postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť aj keď je predmetom neskončeného občianskeho súdneho konania, čo je aj daný prípad. Na platnosť postúpenia pohľadávky síce súhlas dlžníka nie je potrebný (§ 524 ods. 1) dohodou s veriteľom však dlžník môže vopred vylúčiť možnosť postúpiť pohľadávku vôbec alebo v prospech určitej osoby, ale v určitý čas. 26. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 1.4.2014 pôvodný veriteľ (O. a.s.) ako postupca postúpil spornú pohľadávku žalobcovi (W. s.r.o.) ako postupníkovi v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zo Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nevyplýva, že by žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dlžníci uzavreli dohodu s veriteľom (. a.s.), ktorou by vylúčili možnosť postúpiť pohľadávku vôbec alebo v prospech určitej osoby alebo v určitý čas, a preto námietka odvolateľky nie je dôvodná. 27. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).