Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/574/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210225610 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210225610.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Mgr. G. T., bytom F. E. XX, L., právne zastúpená: JUDr. Miroslav Vereb, advokát so sídlom Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: D. E. s.r.o. so sídlom T. XX, L., IČO: 44 675 925, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Štefánikova 26, Košice, o zaplatenie 1.000,00 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21. novembra 2013, č. k. 37C/17/2011-143 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 364,77 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 304,77 Eur, v prospech právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.000,00 Eur s príslušenstvom (úroky z omeškania) na tom skutkovom základe, že 2. júna 2010 uzavrela so žalovanou Sprostredkovateľskú zmluvu za účelom sprostredkovania kúpy bytu na B. XX v L., ktorá je podľa žalobkyne absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa videla v tom, že štatutárny zástupca žalovanej, Ing. J. E., sa podieľal zároveň na predaji bytu ako maklér realitnej agentúry A. A., zastupujúcej vlastníka bytu na B. XX, v L.. Uplatnená istina podľa opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe predstavovala odmenu, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanej za sprostredkovanie a ktorú, vzhľadom na absolútnu neplatnosť Sprostredkovateľskej zmluvy, žiadala vydať ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaná aj napriek písomnej výzve zo 17. septembra 2010 dlžnú sumu žalobkyni neuhradila. 3. Súd poukázal na ust. § 774, § 20 ods. 1, § 3 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 457, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej na ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009, ust. § 563 OZ a vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že štatutárny zástupca žalovanej Ing. J. E., sa podieľal na predaji predmetného bytu, jednak na strane predávajúceho ako realitný maklér za realitnú kanceláriu A., ktorá na základe sprostredkovateľskej zmluvy sa zaviazala vyvíjať pre predávajúceho Mgr. G. G. činnosť, aby mal možnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, a jednak na strane žalobkyne ako kupujúcej, prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, žalovanej, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, ktorá uzavrela so žalobkyňou Zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zabezpečiť sprostredkovanie uzavretia kúpnopredajnej zmluvy na kúpu predmetného bytu. Zmluvu so žalobkyňou teda uzavrela žalovaná ako právnická osoba, obchodná spoločnosť, avšak tu je potrebné zdôrazniť, že právne úkony právnickej osoby je oprávnený robiť jej štatutárny orgán, pričom toto konanie zaväzuje právnickú osobu vo všeobecnosti. Takéto prepojenie samo osebe nie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak správanie osôb v takýchto prípadoch musí byť podľa názoru súdu poctivé, spravodlivé a neodporujúce základným morálnym zásadám, pri ktorých je celospoločenský záujem na ich rešpektovaní. 4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne a síce, že v danom prípade sa jedná o rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným, poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na predmetný prípad, nakoľko sprostredkovateľská zmluva nie je zmluvou o zastúpení, pretože táto zmluva prvok zastúpenia, t.j. konanie v mene záujemcu, neobsahuje. Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. Zmluvu, uzavretie ktorej sa sprostredkovateľskou zmluvou sleduje, neuzaviera sám sprostredkovateľ, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Žalovaná ako sprostredkovateľ teda nemohla pri uzavretí kúpnej zmluvy presadiť svoju vôľu na úkor žalobkyne, nakoľko ona len sprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy. 5. Rozpor s dobrými mravmi v konaní štatutárneho zástupcu žalovanej súd vzhliadol predovšetkým v tom, že z existujúcich pomerov ťažil vo svoj prospech, keďže situáciu využil na vlastné obohatenie. Ing. J. E. ako realitný maklér vedel, že predávajúci Mgr. G. G. chce získať z predaja predmetného bytu sumu 50.000,00 Eur, pričom ako realitnému maklérovi mu boli zrejmé aj pomery na trhu s nehnuteľnosťami, keď v rámci svojej výpovede uviedol, že si bol vedomý toho, že predávajúci cenu, t.j. 50.000,00 Eur, nadsadil. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedka, ktorý uviedol, že ceny porovnateľných bytov sa v čase predaja bytu svedka pohybovali v rozmedzí od 39.000,00 Eur do 46.000,00 Eur, pričom podľa svedka tak on sám, ako aj štatutárny zástupca žalovanej, si boli vedomí toho, že cena, ktorú žiadal za predaj predmetného bytu, je nereálna. Štatutárny zástupca žalovanej si bol vedomý uvedených skutočností a z týchto, podľa názoru súdu, vychádzal pri uzavretí Zmluvy so žalobkyňou. Ing. J. E. ako realitný maklér informácie získané z tejto činnosti, ako aj z činnosti samotnej realitnej kancelárie, zneužil osobitne pri koncipovaní spôsobu určenia odmeny za sprostredkovateľskú činnosť v Zmluve, ktorú uzavrel Ing. J. E. ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti žalovanej so žalobkyňou. Dôkazom zneužitia je aj skutočnosť, že do kúpnej ceny, z ktorej sa malo vychádzať pri výpočte odmeny za sprostredkovanie, započítal aj províziu realitnej kancelárie A./G., čím došlo k navýšeniu kúpnej ceny zo sumy 50.000,00 Eur, ktorú požadoval predávajúci, na sumu 52.500,00 Eur. Práve stanovenie východiskovej kúpnej ceny vo výške 52.500,00 Eur v kontexte už uvedených skutočností poukazuje na to, že štatutárny zástupca žalovanej chcel z uvedenej situácie vyťažiť čo najvyšší zisk, očakávajúc značnú zľavu z nadsadenej kúpnej ceny. Takéto konanie nemožno považovať za poctivé a bolo potrebné takémuto úkonu odoprieť právnu ochranu. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo pričinením žalovanej, takže žalovanej ako sprostredkovateľovi vznikol nárok na odmenu, avšak je potrebné zdôrazniť, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navyše skutočnosť, že k uzavretiu Zmluvy došlo na základe slobodného rozhodnutia účastníkov ako zmluvných strán, nebráni posúdeniu Zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, keďže zo zistených okolností, za akých došlo k uzavretiu Zmluvy, pre súd vyplynul záver, že účelom Zmluvy bolo zneužitie situácie na vlastné obohatenie. Takéto konanie je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné právny úkon, Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, považovať za neplatnú. 6. Za vyššie uvedeného skutkového stavu bolo potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý z účastníkov neplatnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v neplatnej občianskoprávnej zmluve. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 1.000,00 Eur, predmetné plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech, ktorý žalovaná získala z neplatného právneho úkonu. V konaní nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaná doposiaľ žalobkyni sumu 1.000,00 Eur nezaplatila. Na základe uvedeného preto súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,00 Eur. Zároveň súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia (§ 563 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009). 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pretože žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v zaplatení súdneho poplatku vo výške 60,00 Eur a v trovách právneho zastúpenia (podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vo výške 304,77 Eur. 8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobný návrh zamietol a priznal mu trovy konania. Odvolanie odôvodnil podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. d), t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f), t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), t.j., že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 9. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že strany sporu uzatvorili 2. júna 2010 Sprostredkovateľskú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný pre žalobkyňu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy na kúpu 1 - izbového bytu č. XX na X.. poschodí obytného domu so súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, na ulici B. XX, L., a spoluvlastníckeho podielu na spol. častiach a zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 974/100000, zap. na LV č. XXXXX, kat. územie F., správa katastra L. (ďalej aj „nehnuteľnosť“), a to za nižšiu predajnú cenu než aktuálne platnú predajnú cenu v dobe uzatvorenia zmluvy, ktorá bola v danej dobe vo výške 52.500,00 Eur. Vlastníkom nehnuteľnosti bol Mgr. G. G., bytom L. X, XXX XX L. (ďalej aj „vlastník nehnuteľnosti“). Odvolateľ poukázal na čl. IV. Sprostredkovateľskej zmluvy žalovanému vzniká za sprostredkovanie nárok na odmenu vo výške 25% z vyjednanej zľavy z kúpnej ceny. Aj s poukazom na čl. II Sprostredkovateľskej zmluvy vznik nároku na odmenu je viazaný na moment sprostredkovania uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy. Žalobkyňa predmetnú kúpnopredajnú zmluvu na nehnuteľnosť uzatvorila, a to za cenu nižšiu, ako bola pôvodná predajná cena (v čase uzatvorenia Sprostredkovateľskej Zmluvy) - za cenu 48.500,00 Eur. Rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou nižšou bol 4.000,00 Eur, a teda odmena 25% z tejto sumy predstavovala 1.000,00 Eur. Po uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy žalobkyňa 11. augusta 2010 uhradila žalovanému odmenu vo výške 1.000,00 Eur v súlade s ustanoveniami Sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobkyňa si však následne kúpu nehnuteľnosti rozmyslela a od kúpnopredajnej zmluvy odstúpila. Od žalovaného požadovala vrátenie odmeny za sprostredkovanie. Žalovaný má za to, že nárok na odmenu vznikol, keďže bol viazaný na moment uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená. V Sprostredkovateľskej zmluve nebolo žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by mal sprostredkovateľ odmenu vrátiť, ak došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy. Má za to, že Sprostredkovateľskej zmluva je platná, a teda aj prijatie odmeny bolo legitímne. Čo sa týka namietaného rozporu s dobrými mravmi pri určovaní kúpnej ceny, s týmto nesúhlasí. Má za to, že medzi účastníkmi dotknutých právnych vzťahov nedošlo k žiadnemu rozporu s dobrými mravmi. Poukazuje na to, že vlastník nehnuteľnosti uzatvoril s realitnou kanceláriou spol. Y., s.r.o., obeh. značka A./G. V., so sídlom T. XXX, XXX XX L., IČO: 36 811 343, zap. v OR OS Košice I, oddiel Sro, vl. č. 20155/V, Výhradnú zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti z 8. apríla 2010. Žalovaný D. E. s.r.o. uzatvoril so žalobkyňou Sprostredkovateľskú zmluvu na sprostredkovanie uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy na nehnuteľnosť. Zmluvné vzťahy boli teda založené medzi subjektmi - E.. Y., s.r.o. + vlastník nehnuteľnosti Mgr. G. na jednej strane a medzi žalovaným D. E. s.r.o. + žalobkyňa Mgr. T.. Podotýka, že žiadne z vyššie uvedených subjektov nie sú spriaznenými osobami. V obchodných spoločnostiach sa nejedná sa o žiadnu totožnosť konateľov ani spoločníkov, je síce pravdou, že konateľ žalovaného ako fyzická osoba, bol realitným maklérom spol. Y., s.r.o., avšak podľa názoru žalovaného táto skutočnosť nemôže vyúsťovať v rozpor s dobrými mravmi, spôsobujúci absolútnu neplatnosť Sprostredkovateľskej zmluvy. Navyše, súd sám v odôvodnení napádaného rozsudku na str. 5 až 6 uviedol, že žalovaný ako sprostredkovateľ nemohol pri uzavretí kúpnej zmluvy presadiť svoju vôľu na úkor žalobkyne, nakoľko žalovaný len sprostredkoval uzatvorenie zmluvy. Keďže podľa samotného odôvodnenia žalovaný nemohol získať prospech na úkor žalobkyne, nemohlo teda dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. 10. Žalovaný nesúhlasí ani s odôvodnením súdu na str. 6 rozsudku, že dôkazom zneužitia postavenia konateľa žalovaného je skutočnosť, že tento mal údajne do kúpnej ceny nehnuteľnosti započítať províziu spoločnosti Y., s.r.o., čím došlo k navýšeniu ceny o 2.500,00 Eur (z 50.000,00 Eur na 52.500,00 Eur). Podotýka, že konateľ žalovaného, Ing. J. E., nebol konateľom, ani spoločníkom spol. Y., s.r.o. a nemal vplyv na určovanie jej provízie. Odôvodnenie tiež obsahuje tvrdenie, že údajne práve skutočnosť, že konateľ žalovaného určil východiskovú kúpnu cenu vo výške 52.500,00 Eur, poukazuje na to, že štatutárny zástupca žalovaného chcel z uvedenej situácie vyťažiť čo najvyšší zisk, očakávajúc značnú zľavu z nadsadenej kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukazuje na to, že predajnú cenu nehnuteľnosti určoval iba sám vlastník nehnuteľnosti. Podľa Zápisnice z pojednávania konaného 4. septembra 2013, str. 4, vlastník nehnuteľnosti viackrát uviedol, že mal záujem predať byt len za 50.000,00 Eur. Uvedený svedok na pojednávaní taktiež uviedol, že iba on sám určoval kúpnu cenu (táto veta nie je zachytená v zápisnici). Predajnú cenu teda skutočne ovplyvňovali len vlastník nehnuteľnosti a real. kancelária spol. Y., s.r.o. si k cene určenej vlastníkom nehnuteľnosti prirátala svoju províziu. 11. Podľa názoru žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že v žiadnom prípade nie je možné považovať konateľa žalovaného za osobu, ktorá akýmkoľvek spôsobom určovala predajnú cenu. Sprostredkovateľská zmluva je v súlade s dobrými mravmi a je platná, teda nemožno na ňu aplikovať ustanovenie § 39 OZ o absolútnej neplatnosti. Žalobkyňa uzatvorila Sprostredkovateľskú zmluvu slobodne a bez nátlaku. Navyše, žalobkyňa má právnické vzdelanie a preto má žalovaný za to, že svojím podpisom potvrdila nielen súhlas s právnym úkonom, ale aj svoj právny názor o správnosti Sprostredkovateľskej zmluvy a o legitímnosti prípadného nároku na odmenu. Je preto veľmi prekvapivé, že žalobkyňa zmenila svoj právny názor a prezentuje ho aj v prebiehajúcom konaní. Ako uviedol vlastník nehnuteľnosti (str. 3 Zápisnice z pojednávania konaného 4. septembra 2013), žalobkyňa mu po uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy dokonca uhradila zálohu vo výške 13.000,00 Eur. Na zvyšok kúpnej ceny si mala vziať úver. Až po tom, keď jej v banke vypočítali, koľko finančných prostriedkov jej mesačne ostane po zaplatení splátky úveru, rozhodla sa od kúpnopredajnej zmluvy odstúpiť. Vlastník nehnuteľnosti tiež uviedol, žalobkyňa mu týmto konaním spôsobila značné ťažkosti a s odstúpením od kúpnej zmluvy súhlasil len z dôvodu, že sa bál ďalších komplikácii, ktoré by mohla iniciovať. Vlastník nehnuteľnosti tiež vypovedal, že konateľ žalovaného mal so sprostredkovaním kúpy značné náklady - najazdil veľa kilometrov a svojím autom vozil žalobkyňu, ako aj jeho samého, kam bolo potrebné. Keďže žalovaný ako sprostredkovateľ skutočne vykonával úkony smerujúce k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy za cenu priaznivejšiu pre žalobkyňu, následne aj došlo k uzatvoreniu sprostredkovanej kúpnopredajnej zmluvy, pričom sprostredkovaniu venoval značný čas a náklady, bolo by nespravodlivé, ak by len v dôsledku akejsi neuváženosti žalobkyne bol následne po prijatí odmeny nútený túto žalobkyni vrátiť. Na základe B34/1974 (Bulletin Najvyššieho súdu ČR) je potrebné osobitne starostlivo dbať na to, aby ten, kto sa dovoláva ochrany proti neoprávneným zásahom, sám nekonal v rozpore so zásadou dobrých mravov a nevyžadoval teda ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabrániť tak akejkoľvek snahe alebo možnosti ich zneužitia. Podľa názoru žalovaného práve žalobkyňa nekonala v súlade s dobrými mravmi, keď popri snahe kúpiť nehnuteľnosť spôsobila komplikácie vlastníkovi nehnuteľnosti, ako aj žalovanému. Pritom žalovaný konal v prospech žalobkyne. Tiež má za to, že pravdepodobne ani neexistovali dôvody pre odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti s odstúpením súhlasil len pre prevenciu ďalších ťažkostí. Žalobkyňa teraz účelovo len z dôvodu zmeny názoru na kúpu nehnuteľnosti pre sumu splátok hypotéky a úspešného odstúpenia od tejto kúpy, požaduje od žalovaného vrátenie odmeny za sprostredkovanie. Na základe všetkého uvedeného s napádaným rozsudkom nesúhlasí a má za to, že žalovaný mal oprávnený a legitímny nárok na odmenu za náležitý výkon svojej sprostredkovateľskej činnosti. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napádaný rozsudok súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. 12. Žalovaný zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v celkovej sume 981,83 Eur. 13. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá považuje rozsudok za správny a dôvodný. S právnym názorom žalovaného, ktorý vyjadril v odvolaní, podľa názoru žalobkyne, nemožno súhlasiť. Svoj nesúhlas s napadnutým rozsudkom žalovaný opiera o skutočnosť, že nárok na odmenu vznikol, keďže bol viazaný na moment uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy, ktorá uzatvorená bola a zároveň nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, týkajúceho na neplatnosti samotnej Sprostredkovateľskej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V danej súvislosti bol žalovaný toho názoru, že k žiadnemu rozporu s dobrými mravmi nedošlo, keďže zmluvné vzťahy boli založené medzi: 1./ spoločnosťou Y., s. r. o. a vlastníkom nehnuteľnosti Mgr. G. a 2./ žalovaným a žalobkyňou, pričom uvedené subjekty nie sú spriaznenými osobami. 14. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že skutočnosť, že konateľ žalovaného ako fyzická osoba bol realitným maklérom spoločnosti Y., s.r.o., nemôže podľa názoru žalovaného vyúsťovať v rozpor s dobrými mravmi, spôsobujúcimi absolútnu neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy. Ak sa na podporu svojich tvrdení žalovaný opiera o konštatáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 a 6, že žalovaný ako sprostredkovateľ nemohol pri uzavretí kúpnej zmluvy presadiť svoju vôľu na úkor žalobkyne, nakoľko žalovaný len sprostredkoval uzatvorenie zmluvy, tak je nutné poznamenať, že uvedené nemá žiadnu spojitosť s rozporom s dobrými mravmi. Súd uvedeným odôvodnil, prečo nesúhlasí s právnym názorom žalobkyne, že došlo aj k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov medzi zastúpeným a zástupcom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nemožno súhlasiť so žalovaným prekrúteným výkladom zmyslu citovanej vety z odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaným v tom zmysle, že žalovaný nemohol získať prospech na úkor žalobkyne, a teda nemohlo dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. 15. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením právneho názoru súdu, ktorý dospel k záveru, že Sprostredkovateľská zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že štatutárny zástupca žalovaného, Ing. J. E., sa podieľal na predaji predmetného bytu jednak na strane predávajúceho ako realitný maklér za realitnú kanceláriu A./G., ktorá sa na základe Sprostredkovateľskej zmluvy z 8. apríla 2010 zaviazala vyvíjať pre predávajúceho Mgr. G. G. činnosť, aby mal možnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, a jednak na strane žalobkyne ako kupujúcej, prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti - žalovanej, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, ktorá uzavrela so žalobkyňou Sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zabezpečiť sprostredkovanie uzavretia kúpnopredajnej zmluvy na kúpu predmetného bytu. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v konaní štatutára žalovanej v tom, že ťažil z existujúcich pomerov vo svoj prospech, keďže situáciu využil na vlastné obohatenie. Z výsluchov svedkov je nepochybné, že Ing. J. E. ako realitný maklér vedel, že cena bytu v sume 50.000,00 Eur bola predávajúcim schválne nadsadená a zároveň mu boli dobre známe pomery na trhu s nehnuteľnosťami. Štatutárny zástupca žalovaného si bol vedomý týchto skutočností a z týchto vychádzal aj pri následnom uzavretí zmluvy o sprostredkovaní so žalobkyňou, a teda informácie získané z činnosti realitného makléra, ako aj z činnosti samotnej realitnej kancelárie, zneužil osobitne pri koncipovaní spôsobu určenia odmeny za sprostredkovateľskú činnosť v zmluve, ktorú uzavrel Ing. J. E. ako jediný spoločník a konateľ žalovaného so žalobkyňou. Rovnako je zrejmé, že Ing. J. E. ako realitný maklér mal vedomosť o tom, že ku kúpnej cene požadovanej predávajúcim Mgr. G. G. v sume 50.000,00 Eur bude započítaná aj provízia realitnej kancelárie v sume 2.500,00 Eur, a teda konečná kúpna cena, za ktorú bude byt ponúkaný záujemcom, bude o províziu navýšená. Na základe uvedených skutočností je zrejmý úmysel štatutárneho zástupcu žalovaného vyťažiť čo možno najvyšší zisk, nakoľko si bol vedomý očakávanej značnej zľavy z nadsadenej kúpnej ceny. Žalobca súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že takéto konanie nemožno označiť ako poctivé a je potrebné takémuto úkonu odoprieť právnu ochranu, pretože štatutárny zástupca žalovaného zneužil situáciu na vlastné obohatenie sa, čo je jednoznačne nutné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku uvedených skutočností vyznieva tvrdenie žalovaného, že ako sprostredkovateľ vykonával úkony smerujúce k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy za cenu priaznivejšiu pre žalobkyňu, pričom sprostredkovaniu vynaložil značný čas a náklady, za účelové a zavádzajúce, pretože tak konal predovšetkým v úmysle získať pre seba majetkový prospech, a nie v úmysle vyjednať pre kupujúcu čo možno najpriaznivejšiu cenu. S poukazom na popísané okolnosti sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného v odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 83,34 Eur (61,41 Eur + paušál 8,04 Eur + 20% DPH). 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. septembra 2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 17. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP nie sú preukázané. 18. Predmetom odvolacieho prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia, pričom žalovaný napáda rozsudok v celom rozsahu. 19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., platného a účinného v čase vydania rozhodnutia vo veci, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že štatutárny zástupca žalovanej, Ing. J. E., z existujúcich pomerov ťažil vo svoj prospech, keďže situáciu využil na vlastné obohatenie, keď ako realitný maklér vedel, že predávajúci Mgr. G. G. chce získať z predaja predmetného bytu sumu 50.000,00 Eur, pričom ako realitnému maklérovi mu boli zrejmé aj pomery na trhu s nehnuteľnosťami, keď v rámci svojej výpovede uviedol, že si bol vedomý toho, že predávajúci cenu, t.j. 50.000,00 Eur, nadsadil. Uvedené konanie žalovaného posúdil súd prvej inštancie ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. 22. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že výpoveď svedka Mgr. G. G., vlastníka bytu, ktorý uviedol, že iba on sám určoval kúpnu cenu, nie je zápisnici z pojednávania konaného 4. septembra 2013, zachytená, tak odvolací súd k tomuto argumentu žalovaného dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu konania napádal správnosť zápisnice z pojednávania konaného 4. septembra 2013, pričom mu nič nebránilo využiť na prípadnú nápravu takej situácie procesné prostriedky, ktoré poskytoval Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. júna 2015. Preto uvedený odvolací dôvod nemôže obstáť. 24. Odvolací súd dospel k záveru, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, ktorý opiera o konštatáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 a 6 o skutočnosť, že žalovaný ako sprostredkovateľ nemohol pri uzavretí kúpnej zmluvy presadiť svoju vôľu na úkor žalobkyne, nakoľko žalovaný len sprostredkoval uzatvorenie zmluvy. Uvedené tvrdenie nemá žiadnu spojitosť s rozporom s dobrými mravmi, ako v tomto smere výstižne argumentuje žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Súd uvedeným odôvodnil, prečo nesúhlasí s právnym názorom žalobkyne, že došlo aj k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov medzi zastúpeným a zástupcom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nemožno súhlasiť so žalovaným prekrúteným výkladom zmyslu citovanej vety z odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaným v tom zmysle, že žalovaný nemohol získať prospech na úkor žalobkyne, a teda nemohlo dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. 25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s názorom žalobkyne, že rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v konaní štatutárneho zástupcu žalovaného v tom, že ťažil z existujúcich pomerov vo svoj prospech, keďže situáciu využil na vlastné obohatenie. Z výsluchov svedkov je nepochybné, že Ing. J. E. ako realitný maklér vedel, že cena bytu v sume 50.000,00 Eur bola predávajúcim schválne nadsadená a zároveň mu boli dobre známe pomery na trhu s nehnuteľnosťami. 26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).