Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229983 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210229983.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, proti povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX, Q., zomr. XX.XX.XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod sp. zn. Ex 2178/2010, o vymoženie 10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 35Er/2172/2010-9 zo dňa 26.02.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Mlynárska 16, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 41,40 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom dňa 02.12.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 10 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste *103663 zo dňa 13.8.2009. Dňa 3.12.2010 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/109867 dňa 13.12.2010. Dňa 01.12.2014 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti zomrelého povinného. Súd prvého stupňa konaním vo veci, najmä z evidenčných pomôcok zistil, že povinný zomrel dňa 22.06.2011 a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 39D/435/2011 - 10, Dnot 155/2011 zo dňa 30.08.2011 zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok, preto súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom na to, že v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie vo výške 41,40 Eur súdnemu exekútorovi, zaviazal súd prvého stupňa oprávneného. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že povinný najprv zomrel a až potom bolo zistené, že je nemajetný. Z toho vyplýva, že keby mal súdny exekútor vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, mohol na základe týchto dôkazov žiadať o zastavenie exekúcie a nie čakať na smrť povinného. Podľa jeho názoru mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Uviedol, že pokiaľ by sa mal riadiť tým, že mal predpokladať vzhľadom na vek, že povinný môže zomrieť, nemohol by podať návrh na vykonanie žiadnej exekúcie. V závere dodal, že v danom prípade nebolo preukázané, že by konaním oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie a zároveň poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010. Súdny exekútor v podaní zo dňa 23.04.2015, doručenom súdu prvého stupňa 23.04.2015 uviedol, že ak oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, je uzrozumený s tým, že subjekt povinného môže zaniknúť. Na základe uvedeného oprávnený, ak podával návrh na vykonanie exekúcie mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného/ usmrtením fyzickej osoby. Toto riziko nesie oprávnený a nie je možné ho prenášať na súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu považoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 03.12.2010 na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. *103663, vydaný dňa 13.08.2009 Mestskou políciou Košice, Trieda SNP 48/A Košice, ktorý bol právoplatný dňa 13.08.2009 a vykonateľný dňa 28.08.2009. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 13.12.2010. Následne šetrením v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný B. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Konanie o dedičstve bolo uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 39D/435/2011 zo dňa 30.08.2011 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. V predmetnej exekučnej veci zomrel povinný dňa 22.06.2011, v dôsledku čoho už nemohol byť ďalej účastníkom exekučného konania. Keďže povinný zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 39D/435/2011 zo dňa 30.08.2011 zastavené pre jeho nemajetnosť, nemohol záväzok povinného voči oprávnenému v rámci dedičského konania prejsť na inú fyzickú osobu, teda dediča po povinnom. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako to navrhuje oprávnený. Ak totižto došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, súd exekúciu zastaví nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Takýto právny názor vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, podobne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom tohto odvolacieho konania je taktiež výrok o trovách exekúcie, pričom oprávnený v odvolaní napáda povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a ich výšku ako aj účelnosť. Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom o podanom odvolaní doposiaľ nerozhodol sudca súdu prvého stupňa. Preto v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.