Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/722/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210230997 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210230997.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne JUDr. Anity Krčovej - správkyne konkurznej podstaty úpadcu Ing. Jána Fedora, bytom Košice, Slovenskej jednoty 8, zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8 proti žalovanej J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.10.2012 č.k. 36C/164/2010-187, uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 4.8.2014 č.k. 36C/164/2010-251, uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 28.10.2015 č.k. 36C/164/2010-304 a uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 4.8.2014 č.k. 36C/164/2010-249 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 26.10.2012 č.l. 187. P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 4.8.2014 č.l. 251. Z r u š u j e uznesenie zo dňa 28.10.2015 č.l. 304 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 4.8.2014 č.l. 249. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo dňa 26.10.2012 č.l. 187 súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 100,00 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Toto uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že podaním doručeným súdu dňa 27.9.2012 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu trov podľa § 147a ods. 2 a 3 O.s.p. v sume 100,00 eur. Túto žiadosť odôvodnila tým, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 26.9.2012, pričom podaním zo dňa 24.9.2012 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní z dôvodu jej práceneschopnosti a požiadala súd o odročenie pojednávania na neskorší termín. Konštatoval, že uvedeného pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca žalovanej a pojednávanie bolo odročené aj z dôvodu na jeho strane. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa uvedeného pojednávania riadne zúčastnili. Poukázal na skutočnosť, že v ospravedlnení žalovanej nebol uvedený žiadny dôvod, pre ktorý by sa pojednávania nemal zúčastniť jej právny zástupca. Konštatoval, že dočasná pracovná neschopnosť žalovanej nie je dôvodom pre ospravedlnenie neprítomnosti jej právneho zástupcu na pojednávaní. 3. Na základe toho s poukazom na ust. § 147a ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 O.s.p., ako aj § 119 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že žalovaná ani jej právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie nariadené na deň 26.9.2012 a ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania bolo súdu doručené dňa 25.9.2012. Súd uvedenú skutočnosť zobral na vedomie a pojednávanie odročil na deň 8.2.2013. Konštatoval, že práceneschopnosť žalovanej neodôvodňuje neprítomnosť aj jej právneho zástupcu na pojednávaní a prihliadol na skutočnosť, že žalovaná predložila žiadosť o odročenie pojednávania iba jeden deň pred pojednávaním. Mal za to, že takto boli naplnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa § 147 ods. 2 O.s.p. 4. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a nárok na priznanie uplatnených trov žalobkyni nepriznať. V odvolaní uviedla, že uznesenie považuje za nesprávne s poukazom na to, že žalovaná požiadala prostredníctvom svojho zástupcu o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 26.9.2012 zo zdravotných dôvodov na jej strane a súčasne ospravedlnila aj neúčasť svojho právneho zástupcu. Na strane jej právneho zástupcu bol teda daný dôvod na jeho ospravedlnenie, ktorý sa odvíja od dôvodu na strane žalovanej, resp. sa jedná o ten istý dôvod. Má za to, že ak účastník, ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov, zároveň ospravedlní pre svoje dôvody aj neprítomnosť svojho zástupcu, potom trvá na tom, aby sa pojednávania zúčastnil nielen jeho právny zástupca, ale aj on. S poukazom na to je toho názoru, že nebol naplnený predpoklad uvedený v ust. § 147a ods. 2 O.s.p., teda že pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane zástupcu protistrany, ale z dôvodu na strane žalovanej. 5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 380 CSP s prihliadnutím na znenie prechodných ustanovení tohto nového procesného predpisu uvedený v § 470 ods. 1 a 2 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre priznanie osobitných tzv. separátnych trov konania v zmysle ust. § 147a ods. 2 O.s.p. 6. V tomto ustanovení zákonodarca zaviedol sankčný mechanizmus, ktorého účelom bolo zabezpečiť odradenie účastníkov a ich zástupcov od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne ich prinútiť k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Podľa týchto ustanovení, ak dôjde k odročeniu nariadeného pojednávania na základe žiadosti jedného účastníka, má druhý účastník vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie právo požadovať od účastníka, kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené sumu 15,00 eur. Dôvod odročenia pojednávania však musí byť na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, to znamená taký, ktorý zavinil alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (choroba, neodkladné pracovné povinnosti). Rovnako má toto právo aj účastník, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti účastníka vystupujúceho ako protistrana. V obidvoch prípadoch právo vznikne len za splnenia podmienky, že účastník nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 (oznámenie dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu a uvedenie všetkých náležitostí žiadosti na odročenie pojednávania) alebo jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Za rovnakých podmienok ako v tomto prípade, účastník, ktorý je zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane advokáta protistrany, má právo požadovať od účastníka ním zastúpeného sumu 100,00 eur. 7. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že s poukazom na skutočnosť, že k odročeniu pojednávania nariadeného na deň 26.9.2012 došlo na základe žiadosti žalovanej z dôvodu tak na jej strane, ako aj na strane jej právneho zástupcu, bez ohľadu na skutočnosť, či uvedená žiadosť o odročenie pojednávania mala náležitosti uvedené v § 119 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že táto bola súdu doručená v lehote kratšej ako 3 dni pred termínom pojednávania a už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod protistrany na uplatnenie si náhrady trov vo výške 100,00 eur. 8. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 9. Uznesením zo dňa 4.8.2014 č.l. 251 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi sumu 100,00 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 10. Týmto uznesením súd prvej inštancie v súlade s rovnakým ust. § 147a ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov vo výške 100,00 eur s poukazom na to, že žalovaná ani jej právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie vytýčené na deň 1.7.2014. Konštatoval, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu neúčasť seba, ako aj právneho zástupcu ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 27.6.2014. Dôvodom odročenia mala byť plánovaná dovolenka právneho zástupcu žalovanej. Ďalej konštatoval, že potom ako oznámil účastníkom, že nevyhovie žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania právny zástupca žalovanej doručil súdu opätovne dňa 30.6.2014 rovnaké ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre náhradu trov podľa § 147a ods. 2 O.s.p. majúc za to, že dovolenka právneho zástupcu žalovanej nie je dostatočným dôvodom pre ospravedlnenie neprítomnosti jej právneho zástupcu, nakoľko dátum pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovanej známy od 19.3.2014. Mal teda dostatok času naplánovať svoje zastupovanie na pojednávaní a navyše pri oznámení o svojej neprítomnosti na Slovensku, resp. dovolenky, právny zástupca žalovanej žiadnym spôsobom nedokladoval tvrdenú skutočnosť, že odcestoval na dovolenku ani skutočnosť, kedy si uvedenú dovolenku naplánoval. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane právneho zástupcu žalovanej vychádzajúc z toho, že nebol daný vážny dôvod na odročenie pojednávania a zároveň právny zástupca žalovanej nepostupoval v súlade s ust. § 119 ods. 2 O.s.p. (neuviedol deň, kedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý navrhol odročiť pojednávanie). 11. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní uviedla, že ako je zrejmé z dátumu, kedy bolo prvoinštančnému súdu doručené jednak ospravedlnenie neúčasti žalovanej a jej právneho zástupcu, ako aj žiadosť o odročenie pojednávania, t.j. deň 27.6.2014, tento deň bol štvrtým a nie tretím dňom pred termínom pojednávania. Nesplnenie demonštratívneho (nie taxatívneho) výpočtu údajov, ktoré môže žiadosť o odročenie pojednávania obsahovať podľa § 119 ods. 2 O.s.p., najmä údaj o tom, kedy sa právny zástupca dozvedel, že cestuje mimo územia SR za účelom dovolenky nemôže byť dôvodom pre priznanie náhrady podľa § 147a O.s.p. Vzhľadom k tomu, že samotná žiadosť tento údaj neobsahovala, avšak právny zástupca si plnil svoje povinnosti voči súdu riadne a včas, je nutné, aby prvoinštančný súd postupoval podľa daného ustanovenia zákona (§ 119 ods. 2), ktoré v prvej vete stanovuje: „Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, potom čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať“. Považuje teda za zrejmé, že bezodkladne potom, čo sa o dôvode nemožnosti zúčastniť sa pojednávania právny zástupca žalovanej dozvedel, tento dôvod súdu oznámil súdu svojim podaním zo dňa 27.6.2014. Dovolenku v Chorvátskej republike si nezabezpečoval prostredníctvom cestovnej kancelárie, resp. agentúry, ale svojpomocne. 12. Odvolací súd dospel aj v tomto prípade k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. Z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento nepovažoval za vážny dôvod pre odročenie pojednávania oznámenie právneho zástupcu žalovanej o jeho pobyte na dovolenke a teda uvedenú neprítomnosť zástupcu žalovanej hodnotil ako neospravedlnenú neprítomnosť a pokiaľ bolo pojednávanie odročené z tohto dôvodu, vznikol žalobcovi nárok na náhradu separatných trov vo výške 100,00 eur podľa § 147a ods. 3 O.s.p. 14. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie aj v tom, že žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa podmienky uvedené v § 119 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ je totiž povinnosťou účastníka oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať, je pre vyhodnotenie tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhnutné uviesť aj deň, kedy sa dozvedel o dôvode odročenia, keďže v inom prípade nie je možné vyhodnotiť, či takto konal bez zbytočného odkladu. 15. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 16. Uznesením zo dňa 28.10.2015 č.k. 36C/164/2010-304 súd prvej inštancie uložil žalovanej, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatila na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2.275,50 eur podľa položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. 17. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní uviedla, že výška vyrubeného súdneho poplatku predstavuje 1% zo sumy 227.566,7 eur, ktorá je súpisovou hodnotou nehnuteľného majetku pre účely konkurzu stanovená na základe znaleckého posudku č. 115/2009 zo dňa 17.12.2009. Uvedená hodnota nehnuteľností bola znalcom stanovená ešte v roku 2010, teda pred 5 rokmi. Majetková hodnota nehnuteľností podľa názoru žalovanej k dnešnému dňu predstavuje podľa jej dostupných informácií od viacerých realitných kancelárií hodnotu maximálne 180.000,00 eur. Na základe toho nepovažuje výšku vyrubeného súdneho poplatku za správnu. Poukázala na to, že predmetom konania bolo schválenie Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a konanie sa ukončilo súdnym zmierom. Obsahom dohody je prevzatie záväzku vedľajšieho účastníka konania vo výške 57.468,07 eur a úhrada sumy 32.500,00 eur titulom vyporiadania. Je toho názoru, že súd nevychádzal pri výpočte výšky súdneho poplatku zo správnej sumy, keďže predmetom dohody je spolu suma vo výške 89.968,07 eur. Ďalej uviedla, že uvedená výška súdneho poplatku by ohrozila uplatnenie jej práva na slobodnú ochranu, nakoľko je s ohľadom na predmet konania a jej snahu o uzatvorenie zmierom neprimeraná vysoká. 18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM uznesením, ktoré je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. 19. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len strana) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. 20. Podľa ods. 2, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 21. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že poplatníkmi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súdny poplatok za vyporiadanie) môžu byť obe procesné strany alebo len jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. 22. S poukazom na cit. zákonné ustanovenie je odvolací súd toho názoru, že z uznesenia o vyrubení poplatku za vyporiadanie BSM by malo byť zrejmé, či súd považuje obe strany sporu za poplatníkov alebo považuje za poplatníka iba jedného z nich a v takomto prípade by mal byť zrejmý a aj preskúmateľný jeho záver o tom, akými úvahami sa pri tomto rozhodovaní spravoval. S poukazom na znenie ods. 2 cit. zákonného ustanovenia by malo byť z rozhodnutia tiež zrejmé, či skutočnosť, že súdny poplatok bol uložený zaplatiť výlučne žalovanej vyplýva zo záveru súdu, že iba táto je poplatníčkou tohto súdneho poplatku podľa § 2 ods. 1 písm. b/ (a malo by byť zrejmé s poukazom na aké dôvody) alebo či takto uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanej vyplýva zo znenia ods. 2, teda z toho, že súd síce považoval za poplatníkov obidve procesné strany, avšak poplatkovú povinnosť uložil iba žalovanej z dôvodu, že mal za to, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov. Výsledok rozhodovania o tomto súdnom poplatku s poukazom na tieto dve alternatívy môže byť totiž rôzny, keďže súdna prax už dlhodobo judikuje, že v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov a súd dospel k záveru, že poplatníkmi by mali byť obidve strany sporu, žalovaný nemá platiť súdny poplatok aj z podielu, ktorý pripadol žalobcovi. V takomto prípade by teda samotná výška súdneho poplatku bola rozdielna od prípadu, ak by táto poplatková povinnosť bola žalovanej uložená na základe úvahy súdu podľa § 2 ods. 1 písm. b/ pri závere o tom, že iba ona je poplatníčkou súdneho poplatku. 23. Keďže z obsahu prvoinštančného uznesenia nie sú uvedené skutočnosti preskúmateľné, považuje toto rozhodnutie odvolací súd za predčasné a teda aj nesprávne. 24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, pokiaľ táto namietala nesprávne ustálenie hodnoty vyporiadávaného majetku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd aj obaja účastníci prevzali a pri vyporiadaní vychádzali z takto ustálenej hodnoty masy BSM v sume 227.566,70 eur a za takejto situácie postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ uvedenú hodnotu považoval v súlade so znením položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za hodnotu predmetu konania už aj so zohľadnením skutočnosti, že toto konanie sa skončilo súdnym zmierom. 25. Výška súdneho poplatku v takomto prípade predstavuje 1% (najmenej 66,00 eur a najviac 16.596,50 eur). 26. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a po vrátení veci bude jeho povinnosťou opätovne vyrubiť súdny poplatok, a to v súlade s právnym názorom, ktorý odvolací súd zaujal v tomto zrušujúcom uznesení. 27. Súčasťou predkladacej správy odvolaciemu súdu je aj predkladacia správa na prejednanie odvolania žalovanej proti uzneseniu zo dňa 4.8.2014 č.k. 36C/164/2010-249, ktorým bola žalovanej uložená poriadková pokuta 100,00 eur. Súd prvej inštancie toto uznesenie odôvodnil tým, že vo veci bolo nariadené na deň 1.7.2014 pojednávanie, pričom právny zástupca žalovanej podaním doručeným súdu 27.6.2014 z dôvodu plánovanej dovolenky ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovanej na pojednávaní. Súd prvej inštancie posúdil túto žiadosť ako nedôvodnú a obratom to oznámil účastníkom konania. Aj napriek uvedenému sa žalovaná predmetného pojednávania nezúčastnila a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa dlhodobo nezúčastňovala nariadených pojednávaní (22.10.2013, 18.3.2014) bez riadneho odôvodnenia svojej neúčasti a z tohto dôvodu jej už bola uznesením zo dňa 25.3.2014 uložená poriadková pokuta vo výške 100,00 eur. Na základe toho s poukazom na § 53 ods. 1 O.s.p. vyhodnotil konanie žalovanej, ktorá sa nezúčastnila pojednávania a svoju neprítomnosť neospravedlnila aj s prihliadnutím na jej predošlé neospravedlnené neúčasti na súdom nariadených pojednávaniach ako hrubé marenie priebehu konania. Konštatoval, že ešte pred uložením poriadkovej pokuty uznesením zo dňa 25.3.2014 bola žalovaná poučená o možnosti uloženia poriadkovej pokuty v prípade neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní, na ktoré bola predvolaná. 28. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie. Táto žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní uviedla, že jej právny zástupca z dôvodu letnej dovolenky a z dôvodu nemožnosti zabezpečiť účasť substitúta na súdom nariadenom pojednávaní žiadal súd o ospravedlnenie neúčasti svojej, ako aj jej na uvedenom pojednávaní dňa 1.7.2014. Ako osoba bez právneho vzdelania nebola schopná sama sa v konaní zastupovať v tak právne náročnej veci akou je vyporiadanie BSM a z tohto dôvodu ospravedlnila pred súdom svoju neúčasť na danom pojednávaní taktiež. Navyše aj ona si v uvedenom čase zabezpečila zahraničný zájazd na tzv. last minute za účelom čerpania svojej dovolenky. O neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania bola advokátska kancelária jej právneho zástupcu oboznámená až 30.6.2014, t.j. 1 deň pred nariadeným pojednávaním. Má teda za to, že ospravedlnením jej neúčasti na pojednávaní nedošlo k sťaženiu postupu súdu. Poukázala na ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď súd účastníci nečinní. Z uvedeného vyvodzuje, že uvedené pojednávanie nebolo nutné odročovať pre jej neprítomnosť, ako aj neprítomnosť právneho zástupcu. 29. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie využil v konaní svoje právo vydať poriadkové opatrenie za situácie, že k tomu boli splnené zákonné podmienky. 30. Podľa ust. § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom určený úkon alebo nesplní jemu súdom uložená povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami alebo kto neuposlúchne príkaz súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820,00 eur. 31. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uloženia sankcie v zmysle tohto ustanovenia je, že ten komu súd ukladá poriadkovú pokutu hrubo sťažuje postup konania a to spôsobom uvedeným v zákone. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej možno uviesť, že ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu pokračovať v konaní aj v prípade nečinnosti účastníka a teda nemožno jednoznačne vyvodiť záver o tom, aby už samotná neúčasť účastníka na pojednávaní odôvodňovala bez ďalšieho za následok záver o hrubom sťažovaní postupu konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o vyporiadanie BSM je osobitným konaním, ktoré na rozdiel od typického sporového konania má aj iné prvky, ktoré súdu ukladajú povinnosť vykonať úkony smerom k zisteniu tak masy, ako aj hodnoty BSM a taktiež pri spôsobe vyporiadania vychádzať zo stanovísk účastníkov konania. 32. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.7.2014 navyše vyplýva, že zástupca žalobcu opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej bola uložená súdom ešte na pojednávaní 8.2.2013, teda, aby oznámila súdu zoznam hnuteľných vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aby označila hodnotu týchto vecí podľa svojho uváženia. Rovnako správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa opakovane nedostavila na pojednávanie napriek tomu, že na tieto bola aj v dvoch predchádzajúcich prípadoch riadne predvolaná. Za takejto situácie možno vyhodnotiť jej neúčasť na pojednávaní dňa 1.7.2014 ako konanie hrubo sťažujúce postup súdu v konaní. Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, že súdu bolo doručené ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní, ako aj skutočnosť, že aj ona si zabezpečila v tomto čase zahraničný zájazd. Vážny dôvod odročenia pojednávania vyhodnocuje súd a preto pokiaľ tento právnemu zástupcovi žalovanej oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené, bolo povinnosťou tak žalovanej, ako aj jej právneho zástupcu toto rozhodnutie súdu rešpektovať. Nedôvodnou je aj námietka, že oznámenie súdu o neodročení súdneho pojednávania bolo doručené advokátskej kancelárii iba dňa 30.6.2014 a to s poukazom na časovú tieseň, ktorú vytvorila samotná žalovaná, resp. jej právny zástupca, ktorý ospravedlnenie z pojednávania a žiadosť o odročenie súdu doručil až dňa 27.6.2014, teda 3 dni pred uvedeným pojednávaním napriek tomu, že predvolanie na uvedené pojednávanie bolo jej zástupcovi doručené ešte dňa 19.3.2014 a žalovanej dňa 22.4.2014. 33. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty žalovanej potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.